.

sobota, 10. júla 2010

Ducové - Kostolec



 Hradisko Ducové-Kostolec  tvorí zďaleka viďiteľný, do vážskej nivy s prevýšením 70-80 m vyčnievajúci vápencovo-dolomitický ostroh medzi obcami Ducové a Hubina, priamo nad cestou z Piešťan do Beckova. Na vrchole Kostolca je plošina s rozlohou cca 0,75 ha, obohnaná zo severnej strany mohutným šijovým valom pochádzajúcim z mladšej doby bronzovej. Pozdĺž vonkajšej strany valu bola široká priekopa. Priaznivú terénnu konfiguráciu so situovaním priamo nad riečnou nivou využili predstavitelia slovanskej elity v 9. storočí na vybudovanie sídla - dvorca s lichobežníkovým pôdorysom s veľkosťou cca 0,5 ha.



Vzhľad dvorca v 9.-10. storočí (Ing. Kyjovská)
      Pahorok Kostolec z archeologického a historického hľadiska patrí medzi významné slovanské lokality.Je chránená štatútom ako Národná kultúrna pamiatka. Ďalšie osídlenie z polohy Kostolec je zistené z neskorého obdobia mladšej doby kamennej-eneolitu.Patrí do najstaršej fázy kultúry s kanelovanou keramikou bošáckej skupiny /2600 r.pred n.l./.Nálezy z polohy Cintorín - Veľký diel patria do obdobia lengyelskej kultúry /4000 - 3000 rokov pred n.l./.Do obdobia mladšej doby kamennej je rámcove datovaná aj kamenná sekerka,ktorá sa v minulosti našla v intraviláne obce.V maladšej dobe bronzovej /1300 - 1100 rokov predn.l./, ľud velatickej kultúry vybudoval na terase Kostolca významné hradisko.Fortifikačný systém hradiska - mohutný val a priekopa sa na lokalite zachovali dodnes.Okrem sídliska sa na Kostolci zistili aj kostrové hroby príslušníkov velatickej kultúry.Žiarové hroby z toho istého obdobia sa v minulosti našli v hornej časti obce Ducové a v polohách Veľký diel a Panský járok. Prechodne bol Kostolec osídlený aj v dobe rímskej /2 - 3 stor.n.l./,pričom z areálu pochádzajú drobné nálezy.
Brána a palisáda (T.Humaj)




       Najvýznamnejšie osídlenie Kostolca z hľadiska našich národných dejín predstavuje slovanské osídlenie z 9. - 10. stor.Vybudované opevnenie-palisáda z dubových kolov,obytné časti - zrubové domy a kostolík - rotunda sú charakterizované ako súčasť veľmožského dvorca sídla príslušníkov dvorskej aristokracie. Moderná náznaková rekonštrukcia dáva dobrý prehľad o ich umiestnení v teréne.Zánik dvorca možno spájať s ambíciami Arpádovcov pri rozširovaní obsadeného územia koncom 10.stor. Po definitívnom zániku dvorca sa jeho plocha používala až do pol.19.ako cintorín. Na stredovekom cintoríne sa počas archeologického výskumu realizovaného v rokoch 1968-1972 a 1975 odkrylo 1545 hrobov s inventárom súdobej materiálnej kultúry. V polovici 15.stor. pravdepodobne v súvislosti s aktivitou husitských bratríckych vojsk na Považí bolo na Kostolci vybudované vojenské stanovisko - základňa.Osídlenie z 15.stor. sa zistilo aj v polohe Bašta.

Palisáda, brána a základy Veľkomoravského kostola

     Veľmožskému dvorcu v Ducovom sa veľmi pútavým spôsobom venuje Pavel Dvořák v svojej knihe stopy dávnej minulosti 3 - zrod národa. Dovolím si odcitovať niekoľko viet z tohto pozoruhodného diela.


Vzhľad hradiska v dobe bronzovej (Velaticko Beierdorfská kultúra )
Dvorec v časoch Veľkej Moravy

Bratrícky poľný tábor (15. storočie)


    "Archeologický výskum odkryl na temene Kostolca asi polhektárový lichobežníkový priestor, ktorý chránil príkry skalný zráz, iba na dvoch miestach prerušený úzkou, dobre strážiteľnou šijou zo severu a z protiľahlej strany po­zvoľna stúpajúcou lúkou, po ktorej sa dá dnes na Kostolec pohodlne vyjsť aj osobným autom. V týchto miestach bola slabina opevnenia, preto tu vyrástol vysoký val a priekopa. Vybudovali ich ľudia ešte v praveku, v bronzovej dobe, veľkomoravský staviteľ iba vyčistil priekopu, opravil val a na jeho vrchole vztý­čil palisádu. Najvyšší bod hradby bol asi desať metrov nad dnom priekopy, čo bola obrovská výhoda pre obrancu, ktorý mal prípadného útočníka hlboko pod sebou. Palisáda bola mohutná, postavená z hrubých (20 až 25 centimetrov) otesaných dubových brvien zarazených do zeme a zaliatych vápennou maltou. Podľa odtlačkov v malte brvná boli vysoké okolo poltreťa metra. Do palisády viedla mohutná brána, takisto z dubových brvien. Za ňou stál kamenný kostolík, naokolo s neveľkým cintorínom. Od pevnosti ho oddeľovala druhá vnútorná palisáda, priestor za ňou tretia palisáda rozdeľovala na dvoje. Vo väčšej časti stáli dva zruby. Vo väčšom zrube boli tri miestnosti s dlážkou z vylievanej malty, v ktorej sa odtlačili obrysy dubových brvien obvodových stien, hrubé 14 až 16 centimetrov, a tenších vnútorných priečok. V malte sa zachovaliodtlačky vnú­torného zariadenia, nábytku, spleť jamôk, ktorú ťažko rozlúštiť, iba pánt a klinec pri jednej zo stien hovoria jasnejšou rečou: azda tam stávala truhlica. Pri dome bola vyššia vežová stavba, možno útočisko vo chvíľach najväč­šieho ohrozenia. Obe stavby vykurovali kamenné krby s bočným odvodom dymu, čo bol v tých časoch luxus. Za druhou palisádou bola tretia, ktorá oddeľovala pána na Kostolci od jeho vojakov, bojovej družiny. Aj tu sa našli stopy po budove, žial, len nezreteľné, ťažko z nich vyčítať niečo presnejšie.

Interiér obydlia veľmoža v Ducovom

     V opevnení nežilo nikdy viac ako 60 - 70 ľudí, nešlo teda o veľké hradisko pre všetkých ako v Pobedime, pre stovky a niekedy aj tisícky ľudí, ale o opevne­ný dvorec, predchodcu hradu, sídlo veľmoža a jeho družiny. Nenašli sa naprí­klad nijaké stopy po práci remeselníkov, typické pre veľkomoravské hradiská. Je to svedectvo o zmene spoločnosti, feudál - vojak sa oddelil od tých, čo ho živili, a odsťahoval sa do vlastného opevneného priestoru. Je to zmena, ktorá prišla z vyspelejšieho západu, z Franskej ríše.



    O vyčlenení vládcov z pospolitého sveta svedčí aj kostolík, rotunda dlhá vyše dvanásť metrov (vrátane apsidy) a takmer deväť metrov široká. Bol to súkromný kostol, majetok feudála, s miestom pre pána a jeho družinu. Ro­tunda z Ducového je najlepšie zachovanou stavbou z územia Veľkej Mora­vy. Zostali z nej nielen základy, ale aj kusy obojstranne omietaných múrov, znútra dokonca maľovaných. Je to dokonalé majstrovské dielo: steny kos­tolíka tvorila tenká kamenná škrupina, ktorá sa dvíhala do výšky viac ako siedmich metrov.

    Okolo kostolíka býval malý cintorín, asi dvadsaťpäť hrobov vytesaných hlboko do skaly, jeden vedľa druhého, s chodníkom, ktorý sa vinul pomedzi hroby od kostola do vnútornej časti palisády. V hroboch zväčša ležali muži s ostrohami a bojovými nožmi, s odevom v kolenách zopnutým na jazdecký spôsob, niekoľko žien dostalo do hrobu zlato aj striebro. Vo vydelenej, asi dva metre hlbokej skalnej hrobke ležali dvaja ľudia, mladík a dospelý muž, v truhlách postavených pri protiľahlých stenách. "

     Alexander Ruttkay v príspevku VÝZNAMNE ARCHEOLOGICKÉ LOKALITY Z VČASNÉHO STREDOVEKU V OBLASTI POVAŽSKÉHO INOVCA uvádza, že:

     "Dvorec na Kostolci je tvarovo podobný franským dvorcom (curtis) 8.-9. storočia, najmä ich predpokladaným výšinným formám so „štítovitým" pôdorysom. Odzrkadľujú sa tu však špecifické črty spoločenského vývoja naddunajských Slovanov v 9. storočí. Ide o „externý" dvorec mimo areálu veľkomoravských mocenských centier, o súkromné sídlo tunajšieho predstaviteľa aristokracie s malou ozbrojenou družinou. Správna a sídelno-reprezentatívna funkcia lokality v mikroregióne bola umocnená jej výhodnou vojensko-strategickou polohou nad riečnym brodom. Kostol, s väzbami najmä k akvilejskému okruhu v severnom Taliansku, je dokladom iných christianizačných prúdov popri byzantskej misii solúnskych bratov."

Šperky z Ducového
    K zániku dvorca Dvožák píše: "Kostolec prežil dokonca dve prelomové zmeny: pád Veľkej Moravy a porážku starých Maďarov pri Lechu. Možno už aj on bol zbytočný; hrad Beckov, ktorý leží neveľký kus proti toku Váhu, v úzkom hrdle medzi horami, sa priam ponúka ako náhrada.

Prsteň s Perúnovým  znakom


Lunica z Ducového

    Všetko je možné, ale iba jedno isté: kostolík nezanikol, prežil aj posledné­ho pána na Kostolci. Zostal slúžiť aj po skaze pánovho dvorca. Veď či to nie je zvláštne, ak bohaté hroby nik nevykradol, nezneuctil? Zrejme preto, lebo ani po požiari sa tu neprestalo pochovávať, naopak, hrobov, chudobných aj bohatých, plytkých i hlbokých, ešte pribudlo. A to je tá chvíľa balvanov, o kto­rých sme hovorili na začiatku. Na nových mŕtvych ukladali veľké ploské ka­mene, ktoré brali nielen priamo z Kostolca, ale privážali z miest vzdialených aj desiatky kilometrov, kde nebohí žili. Trvalo to až do polovice 15. storočia. Tisícdeväťsto preskúmaných hrobov predstavuje slovenský rekord, ak by sa v takej oblasti rekordy zaznamenávali. Pravda, nový cintorín už nerešpekto­val palisádu, hroby ju pretínajú, zasahujú do jej základov, už po nej zrejme nezostalo ani stopy. Ale kostolík stál prinajmenšom do 11. storočia, prežil palisádu i zruby"







   
     Veľkou zaujímavosťou, na ktorú upozorňuje Dvořák vo svojej knihe je skutočnosť, že kostolecká rotunda má navlas rovnaký pôdorys (rozmermi) spolu s apsidou, ako rotunda v Nitrianskej Blatnici, ktorá dodnes stojí a slúži na bohoslužby, bohužiaľ však nie v pôvodnej románskej podobe, ale prestavaná v barokovom štýle. Zároveň má rovnaký pôdorys ako jedna z rotund, ktorej základy boli odkryté v Mikulčiciach. 

     Na Kostolci sa v roku 1968 uskutočnil záchranný výskum a v rokoch 1969-1975 rozsiahly systematický výskum v dobe, keď mu hrozila v dôsledku ťažby tunajšej kvalitnej suroviny na výrobu brizolitu takmer neodvratne rýchla a úplná likvidácia. Výsledky výskumu viedli od roku 1973 najprv k presunu ťažby na iné miesto, potom k čiastočnej úprave a, áno, aj k „doplneniu" poškodených častí lokality, od roku 1976 k budovaniu expozície v prírode, s náznakovou rekonštrukciou najdôležitejších preskúmaných objektov a napokon v roku 1990 k vyhláseniu lokality za Národnú kultúrnu pamiatku.

     Ducové patrí medzi minimum hradísk na Slovensku, kde je vykonaná aspoň čiastočná rekonštrukcia pôvodného palisádového opevnenia. Žiaľ palisáda postupne chátra a o dvorec sa očividne nikto nestará. Infotabule majú tiež už svoje dni slávy za sebou a najhoršie je to s označením prístupovej cesty k hradisku, to je doslova detektívna práca. Takýto prístup obce a kompetentných osôb - majiteľov areálu (myslím že je to cirkev) je naozaj iba ťažko pochopiteľný.

Označenie a prístup:  Prejdete cez obec Ducové a pred jej koncom vytŕča vľavo od hlavnej cesty spomedzi kríkov zarastená ošarpaná tabuľka ktorá ukazuje smer k hradisku. Odbočíte teda z hlavnej cesty vľavo a pokračujete po rozbitej ceste, ktorá Vás dovedie až pred valy hradiska. Dá sa tam dostať aj s autom. Na hradisku ako je známe sú vykonané náznakové rekonštrukcie palisády, brány a základov budov, ako aj základy veľkomoravskej rotundy. Informačné tabule sú tam už nové a pekne spracované. Uvidíme, či sa občianskemu združeniu "Dedičstvo otcov zachovaj nám pane" podarí zrealizovať na mieste kvalitné rekonštrukcie obydlí, prípadne hradby. 

http://ducove.sk/kostolec.php
Alexander Ruttkay: VÝZNAMNE ARCHEOLOGICKÉ LOKALITY Z VČASNÉHO STREDOVEKU V OBLASTI POVAŽSKÉHO INOVCA (in Pieta K., Ruttkay A., Ruttkay M .:2006, Bojná, Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežactva, Nitra
3D Obrázky - rekonštrukcia dvorca sú prevzaté z  http://www.kostolec-ducove.eu/  Autormi sú architekti Viktória Kyjovská a Štefan Šuster, pričom projekt je vytvorený v spolupráci s prof. Ruttkayom, ktorý robil výskumy hradiska.

Fotogaléria 27.4.2012:












































13 komentárov:

  1. Nemáte náhodou k dispozícii obrázok prsteňa, ktorý bol nájdený medzi vyššie zobrazenými šperkami v Ducovom? Videla som ho v jednej knihe a z vnútornej strany mal vyrytý Perúnov hromový znak http://media.moddb.com/images/groups/1/7/6497/perun.JPG

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zdravím Vás. Žiaľ taký obrázok nemám, ale táto informácia ma veľmi zaujala, pretože archeologických dôkazov o používaní dnes známych pohanskýcj symbolov na Slovensku je strašne málo, resp. ak sú tak o nich neviem. Napr. taký perúnov kvet, alebo svarga som zatiaľ v nálezoch z raného stredoveku u nás nevidel (čo neznamená že nie sú). Skôr je zaujímavé že u nás sa našlo mnoho lunicových príveskov, svedčiacich zrejme o kulte mesiaca, a pritom paradoxne tento symbol sa dnes v komunitách pohanov na Slovensku príliš často nenosí. Neviete v akej knihe ste ten prsteň videla? Ak by ste ho náhodou našla, tak mi ho pošlite, dám ho sem.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Článok o Dedovci nemá chybu!!! ešte by si mal zistiť niečo o bystrickom Šibeničnom vŕšku a možno aj o Domaniži??? tam by tiež mohli byť zaujímavé informácie

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Zdravím,

    obrázok vyššie spomínaného prsteňa sa nachádza v téme na fóre Slavorum :

    http://www.slavorum.com/index.php/topic,1291.0.html

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Vďaka Svätoslava, prosím Ťa, vieš napísať z akého zdroja tú fotku máš? Ešte by si mohla na to Slavorum hodiť aj odkaz na tú stránku Ing. Kyjovskej, kde je video rekonštrukcia Ducového. Mimochodom ten Tvoj článok o Lietave sa ľuďom očividne veľmi páči - vidím to na štatistike ...

    A na záver . .. kto vie anglicky, odporúčam uvedenú stránku www.slavorum.com - sú tam výborné diskusie na slovanskú tému so Slovanmi z celej Európy!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Zdravim, nemate lepsiu fotografiu "Lunice z Ducového"? Rad by som ju pouzil vo svojej praci. OC

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Chcel by som len upozorniť že palisáda sa už tretím rokom opravuje ...
    http://kostolec.eu

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ta jej oprava sa ale javi dost podozriva, ked si clovek porovna kolko dostali dotaciu a ze za to spravili iba par metrov palisady....

      Odstrániť
  8. Spravili - stale robia a budu robit len kedze je nedostatok pracovnej sily - dobrovolnikov neda sa postavit cela palisada za dva dni.....ak mate chut a cas mozte sa pridat

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Dobrovolnici vam nespadnu z neba. Ja som pred casom posielal mail na adresu zdruzenia ktore ma dvorec na starosti a nikto sa mi neunuval ani odpisat. Takze asi tak. Chce to a y ste o sebe dali vediet ludom ktori maju vztah k nasej davnej historii. Ale ked o vas nikto nevie tak ani nemoze dojst pomoct

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ktoremu? Dedicstvo ostcov zachovaj nam Pane? Ja zial nie som povereny kontrolovat maily ale velmi rad na Vas upozornim. Statutar ma pracu, dve deti, zenu, stavia dom, nema teraz tolko casu, nasiel nas, parti mladych ludi ktori pod jeho zastitou dobrovolnicime na Ducovom ale je mozne ze casom budeme spravovat aj PR a vtah s verejnostou. Web je, dobrovolnikov, cudovali by ste sa, nie je take lahke zohnat. Ale ja osobne si velmi rad necham poradit ako mame rozbehnut aj tieto veci :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Ano, dedičstvo otcov. Možno by nezaškodilo pridať sa do našej facebookovej skupiny hradiská, ktorá je tu https://www.facebook.com/groups/118846781525141/

    Je tam veľké množstvo ľudí, ktorí majú záujem o históriu a ak tam oznámite, že sa bude konať konkrétna akcia, napr. osádzanie palisády, potom by sa možno niekto z nich pridal ... a možno aj niekto z nášho združenia ...

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Na Kostolci sa fakt maká. Bol som tam s rodinkou na výlete. Počul som, že urobili fajn geodetické zameranie, vždy keď tam prídem je pokosené, vyupratované, ani smäť na zemi. Veľké množsto kolov poosádzali. Konečne sa začalo robiť na tej pamiatke. Organizujú tam spoločne s obcou každoročnú púť s hosťami. No každopádne im nezávidím osádzať tie koly - musia byť brutál ťažké. Tak borci držte sa a len tak ďalej.

    OdpovedaťOdstrániť