.

nedeľa 17. apríla 2016

Žilina - Zástranie, Stráník

Archeologická lokalita hradisko Straník sa nachádza juhovýchodne od obce na kóte 769 m. n. m. Lokalita bola aj v minulosti často narušovaná hľadačmi pokladov a množstvo nálezov sa stratilo v súkromných zbierkach. 
Prvé doklady o staršom osídlení lokality priniesli prieskumy A. Petrovského – Šichmana už v roku 1947. Väčšinu nálezov odovzdal Archeologickému ústavu v SNM Martin univ. prof. V. Budinskému – Kričkovi, u ktorého aj študoval archeológiu a po skončení štúdia sa stal i jeho asistentom. Z roku 1951 sa v archíve AÚ SAV v Nitre nachádza nálezová správa č. j. 568/51 o výkope sondy v roku 1949 v strede valu o rozmeroch 0,5 x 2,5 m, hlbokej 0,3 – 0,8 m po úroveň rastlej skaly. Črepový materiál bol uložený v Žilinskom múzeu. Z roku 1946 je správa o náleze staroslovanského črepu na temene hradiska (A. Petrovský – Šichman: Slovanské osídlenie severného Slovenska. In: Vlastivedný zborník Považia VI, 1964, s. 73, tab. VII:5). Všetky ostané nálezy z rôznych polôh hradiska získavané zo zberov a náhodných darov patria najmä do lužickej kultúry z mladšej až neskorej doby bronzovej a potom najmä do mladšej doby železnej – neskorého laténu, ktorý v prostredí severného Slovenska reprezentuje púchovská kultúra (Obr. 2). Hradisko Straník ovláda územie východnej časti Žilinskej kotliny, kde sa nachádza aj najúrodnejšia pôda najmä medzi Tepličkou a Varínom.
Obr.1
Žilina-Zástranie, Straník: pohľad na hradisko Straník a pôdorys opevnenia.
Obr. 2 Žilina - Zástranie, Stráník, keramika púchovskej kultúry.
Obr. 3 Bronzové sekerky: Teplička - sekerka s tuľajkou (vľavo); 
Terchová - sekerka s lištami (vpravo).

Opevnená plocha hradiska má rozlohu asi 450 x 150 m, čo je cca 6,7 ha (Obr.1). Na severnej a západnej strane je opevnenie prerušené 3-4 bránami. Po narušení severného valu pri stavbe cesty pre rogalistov sa v telese valu našla keramika z mladšej doby bronzovej, čo predstavuje asi najstaršie datovanie opevnenia hradiska. Hradisko na Straníku svojimi mohutnými valmi chránilo najmä obyvateľstvo z okolitých osád, ktorých je v katastri najbližších obcí pomerne veľa. Doložené sú archeologickými nálezmi od mladšej doby kamennej až po vrcholný stredovek (Obr. 3). Len pre názornosť spomenieme sídliská v Gbeľanoch, Tepličke a Varíne; popolnicové pohrebiská v Gbeľanoch a Varíne či hrádky v Belej, Dolnej Tižine, Terchovej a Varíne. Spomenúť tiež treba náhodné nálezy bronzových predmetov, ako sú napr. bronzová sekerka z Tepličky, nájdená pri stavbe vodného diela, bronzový kosák zo sídliska Prostredný lán, bronzová sekerka s lištami zo staršej doby bronzovej z Terchovej (obr. 3); železný oštep z Terchovej na Medziholí, a ďalší z Varína; železný meč z 9.stor. z Varína, železný hrot kopije z Belej pri Vyvieračkách a pod. Intenzita osídlenia bola mimoriadne veľká najmä v období mladšej - neskorej doby bronzovej a v období neskorej doby laténskej. A práve v tom čase plnilo hradisko na Straníku zrejme funkciu centrálnej pevnosti východnej časti Žilinskej kotliny a pomáhalo tak hlavnému opevneniu v Divinke na Veľkom vrchu organizovať život vtedajšej spoločnosti. V Divinke vtedy tiež vzniklo mohutné opevnenie, ktoré sa stalo centrálnym hradiskom nielen Žilinskej, ale aj Bytčianskej kotliny, keďže sa nachádza práve na ich rozhraní.

Hradisko na Straníku si plnilo svoju funkciu najmenej v dvoch časových horizontoch – v mladšej – až neskorej dobe bronzovej a potom v období neskorého laténu, s možnosťou presahu do staršieho úseku staršej doby rímskej. Aj keď sa tu doteraz nerobil žiadny archeologický výskum, množstvo nálezov zozbieraných v teréne opevnenia jasne dokumentuje jeho postavenie pre tunajšie najstaršie dejiny a možno preto povedať, že jeho význam presiahol hranice regiónu severozápadného Slovenska a bolo tak oprávnene zaradené do zoznamu významných pamiatok Slovenska. Dnes je ťažko podrobne preskúmať pôvodné zloženie kultúrnych vrstiev po dlhotrvajúcom vykrádaní lokality a častom narušovaní pôvodného uloženia nálezov. Akýkoľvek zásah do vrstiev hradiska spôsobuje znehodnotenie pôvodnej nálezovej situácie a tým aj bráni vedeckému vyhodnoteniu získaných nálezov. Dnes už nestačí iba zbierať a ukladať do depozitárov nové a nové predmety, treba skúmať celý komplex lokality aj s pôvodným uložením sídliskových vrstiev a predmetov v nich.

Autor textu: Mgr. Jozef Moravčík

Článok prevzatý z :
Jozef Moravčík: NIEKTORÉ OPEVNENIA V CENTRÁLNEJ ČASTI ŽILINSKEJ KOTLINY in Hradiská - Svedkovia dávnych čias. Dolná Mariková 2015

Na záver prinášame horúcu novinku - depot keltských mincí veľkobystereckého typu a zlatého bójskeho statéra, ktorý bol najdený na hradisku, a ktorý bol publikovaný v článku Radoslav Čambal – Marek Budaj: Hromadný nález mincí veľkobystereckého typu zo Straníka (okr. žilina), Múzeum mincí a medailí v Kremnici, 2016


Fotografie hradiska (Zuzana Staneková):




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára