.

štvrtok, 17. augusta 2017

Stupné - Žeravica

Obec Stupné s bralnatým kopcom Žeravica leží v údolí potoka Papradňanka, odvodňujúcim časť území, ktoré sú súčasťou pohoria Javorníky. O predhistorickom osídlení obce Stupné sme toho doteraz  veľa nevedeli. Podľa Štefana Meliša stará povesť hovorí, že na Žeravici stál kedysi hrad, ktorý vlastnil rod Krajčovcov. Neskôr sa vraj hrad prepadol. Zápis v obecnej kronike Stupného hovorí, že na temeni Žeravice kde stál hrad, sa našli kovové predmety (asi bronzové a železné).

Obrázok z cit. článku J. Frohlicha

Kronikár obce - učiteľ, ktorý začal kroniku písať v r. 1932 - do nej zaznačil, že staré Stupne bolo pôvodne v polohe Spád pod juhovýchodným úpätím Žeravice. Tak o tom hovorí prastará ľudová povesť. Pretože dedina z polohy Spád zostúpila dolu k riečke Papradňanke na to miesto kde je teraz, dali jej meno Stupné. Aj názov obce prešiel svojim vývojom. Prvý historický údaj o obci je z roku 1416, spomína sa ako Stupničná. Roku 1467 ako Stupná a od roku 1525 až dodnes je názov obce Stupné. 

Obrázok z cit. článku J. Frohlicha

Obrázok z cit. článku J. Frohlicha
Roku 1991 Š. Meliš a F. Jandušík získali malým sondovaním na temene Žeravice niekoľko drobných čriepkov z doby rímskej. Poslali ich odborníkovi do Považského múzea v Žiline, archeológovi J.Moravčíkovi. Ten potvrdil, že črepy patria ľudu púchovskej kultúry. Následne členovia archeologického krúžku v Pov. Bystrici spolu s archeológom J. Moravčíkom vykonali sondovanie na Žeravici, kde bol zistený príbytok s podlahou vydláždenou kamením, našlo sa aj veľa črepov z  rozbitých nádob. Ďalšie črepy získali povrchovým zberom na severnom svahu kopca tesne pod vrcholom. Tým dokázali, že na Žeravici bolo hradisko. Akropola Hradiska (najvyššie položená plocha) má terasovito upravené základy v dĺžke asi 140 m, šírka je 5-10 m. Ďalšia časť Hradiska, oddelená malým sedlom, sa nachádza v lese severovýchodným smerom.

Obrázok z cit. článku J. Frohlicha

Črepy získané na Žeravici sú z troch období. Grafitové laténske črepy sú z l.stor.pr.n.l., črepy púchovskej kultúry z obdobia 0 -400 r.n.l., našli dva črepy s vlnitými ozdobami, pravdepodobne slovanské (8.-9.stor.?). Pod úpätím brál v polohe Spád  objavili aj podhradie. Veľké množstvo mazanice na oráčinách svedčí o postavených príbytkoch. Dávni obyvatelia spoznali strategickú polohu Žeravice a vybudovali tu hradisko. Toto opevnené miesto bolo pravdepodobne centrom celej doliny. 

Niekedy pred rokom 2009 bol na Žeravici, pravdepodobne pri úpravách terénu spojených s budova-ním krížovej cesty, objavený hromadný nález, ktorý pozostával z dvoch kruhových šperkov a štyroch mincí z mladšej doby laténskej. Tento bol spracovaný do článku Júliusa Frohlicha, ktorý v závere uvádza, že "na základe ich vyhodnotenia sa dá predpokladať, že hromadný nález keltských minci a púchovských šperkov je výnimočným votívnym darom, obetovaným s najväčšou pravdepodobnosťou niekedy v druhej až tretej štvrtine I. storočia pred Kr. Obdobné rituálne obetiny keltských mincí a šperkov z drahých kovov sú známe z viacerých regiónov obývaných v dobe laténskej keltskými kmeňmi. Ďalšie, samostatne nájdené predmety z bližšie neznámych pôloh tohto kopca, ktoré predstavuje zlomok ukončenia laténskeho nákrčníka s obrazom ľudskej tváre s tretím „okom" na čele,  železná rituálna sekerka, loďkovitá spona a strieborné mince neznámeho typu, naznačujú na dlhodobo trvajúcu obetnú funkciu vrchu Žeravica. Počiatky využívania tohto miesta k ukladaniu obetín môžeme predpokladať už prinajmenšom od 5. storočia pred Kr., pričom jeho kultový charakter zostal v pozmenenej podobe zachovaný až do dnešných dní. Dokumentuje to kresťanský kríž, stojaci v súčasnosti na tejto historicky zaujímavej hore. Archeologické artefakty z uvedenej lokality sú tak mimoriadnym svedectvom o kontinuite, prinajmenšom dvadsaťpäť storočí trvajúceho duchovného rozmeru tohto kultového miesta, ktoré začal uctievať ľud lužických popolnicových polí od prelomu mladohalštatského stupňa HD a včasnolaténskeho stupňa LTA, tj. od 5. storočia pred Kr. Jednotlivé nálezy sú súčasne svedectvom o kontaktoch, ktoré v tej dobe obyvatelia severozápadného Slovenska udržiavali s južnými, klasickými oblasťami súvekej Európy." 

Lit: 

Július Frohlich: POKLAD KELTSKÝCH ŠPERKOV A MINCÍ Z KULTOVÉHO MIESTA NA KOPCI ŽERAVICA PRI OBCI STUPNÉ NA SLOVENSKU, Folia numismatica, 30/1, Moravské zemské muzeum Brno, 2016 

Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.

Foto: 
Pohľad na hrádok


Terasa

Hrebeň na vrchole

Terasa


Pohľad z Žeravice na Malý a Veľký Manín





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára