.

piatok 3. decembra 2010

Kostol sv. Margity Antiochijskej – najstaršia stojaca stavba na Slovensku




       „Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.“
       Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí. Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.
     Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová . Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.     Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR.     V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia.
     O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra. Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy. V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár. V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšieho k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.
     Záverom treba dodať, že najnovšie výskumy nasvedčujú tomu, že na Slovensku stojí ešte prinajmenšom jedna stavba, ktorej pôvod siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy a tou je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom. Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860. Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť. Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola. Ich absencia je jediným dôvodom, prečo sa ešte historici neodvažujú zaradiť Kostoľany do Veľkomoravského obdobia.

   Na záver pridám zaujímavý článok zo stránky venovanej Mikulčickému hradisku (http://www.mikulcice-valy.info/default.asp?cont=113) - citácia z architektonicko – urbanistickej štúdie, ktorá bola verejne predstavená v Mikulčiciach 28. 6 2006, ktorý dokazuje, aký význam sa pripisuje tomuto na prvý pohľad nenápadnému kostolíku:


"Návrh prezentace kostela sv. Margity Antiochijské

Způsob prezentace velkomoravského kostela je v současnosti ve stadiu výzkumů. Vzhledem na stanovenou filozofii archeologického parku je možno na jedné straně některé metody prezentace navrhnout definitivně, ale na straně druhé jiné jen předpokládat.
Vzhledem na současný stav výzkumů je možno uzavřít názor na prezentaci částí architektury velkomoravského kostela, nacházející se pod terénem. Jedná se o části základového zdiva nartexu se zděným objektem jámy. V kontextu s navrhovanou korekcí prezentace replik zdiva kostela v rámci velkomoravského hradiště Valy, je zde navržena představení nartexu v celém rozsahu půdorysu nartexu. Základ by byl (podobně jako na české straně) vyzděný do výšky cca 25 cm z lomového kamene. Objekt jámy bude překryt kamennou plotnou, vnitřní část nartexu bude vysypána pískem nebo dobrým štěrkem¨.
Nadzemní zdivo kostela je třeba vnímat v kontextu všech stavebních úprav, kterými kostel prošel. Hlavní rámcovou metodou obnovy je maximální prezentace raněstředověké kulturní vrstvy. Nedávno se realizovala metoda obnovy, která analytickou metodou prezentuje také mladší etapy objektu. Předpokládá se, že když se bude objekt prezentovat ve velkomoravském výrazu, bude třeba omezit účinek dalších zásahů. Prezentaci středověkých analytických sond bude třeba potlačit v čase i struktuře.
Když se v rámci prezentace bude akceptovat střecha ze čtvrté – barokní stavební etapy, je výhledově třeba plánovat výměnu současné krytiny za keramickou, taženou, se špičatým ukončením, typickou pro tento region minimálně od 19. století, když ne ještě spíše.
Návrh prezentace hřbitova
Vzhledem ke skutečnosti, že o lokalitě hřbitova neexistuje dostatek informací, byla by prezentace hřbitova minimalizovaná a spočívala by v umístění zachovalého náhrobního kamene v JZ části území, proti vyústění navazující naučné stezky v severní části lokality. Území kolem kostela je tak, jako i ostatní plocha archeologického parku, zatravněné. Prostor před západním průčelím kostela je otevřený a je vnímán jako shromažďovací plocha před kostelem, využívaný v čase konání příležitostních bohoslužeb.
Funkční využití lokality
V rámci funkčního využití lokality se počítá s pořádáním bohoslužeb komorního charakteru uvnitř kostela. Pro účely bohoslužeb je pro kněžské zázemí navržena hospodářská přístavba v areálu Kačenárně, Kromě sakristie se zde počítá také se skladem příležitostného nábytku pro bohoslužby.
V případě exteriérových bohoslužeb se počítá s umístěním přenosného oltáře na obnoveném nartexe. Věřící by se shromáždili před západním průčelím kostela. Tyto bohoslužby jsou spojené s poutí.
Infrastruktura
V rámci kostela je možno počítat s podpovrchovým přívodem elektrického vedení, které bude třeba přivést také do areálu Kačenárně.
Připojením elektrického proudu by bylo možné zvažovat osvětlení kostela uvnitř i zvenčí."

http://www.mikulcice-valy.info/default.asp?cont=113

5 komentárov:

  1. Je este minimalne jeden kostolik, ktory ma povod v 9. storoci, aj ked povodne su len mury, neviem konkretne do akej vysky.
    http://www.rotundajurko.sk/uvod/

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ano, "blatnický Jurko" - tu sa predpokladá, že jeho pôvod siaha do VM, zaujímavosťou je, že jeho pôdorys je tvarom a rozmermi prakticky totožný s pôdorysom základov kostolíka v Ducovom a tiež so základmi jedného z Mikulčických kostolíkov. Ďalším kostolom, kde sa predpokladá pôvod ešte v časoch VM sú Kostoľany pod Tríbečom. Tu boli dokonca robené aj dendrochronologické analýzy, ktoré potvrdzujú, že drevené trámy v kostolíku pochádzajú z 9. storočia, čo je dosť pádny argument. Čo však odlišuje tieto dva pravdepodobne VM kostolíky od Kopčian je, že doposiaľ sa pri Kostoľanoch nenašli VM hroby, ktoré rešpektujú umiestnenie kostolíka a ktoré sa považujú za nepochybný dôkaz. U toho Jurka je trochu smola, že pôvodná je naozaj iba časť múrov a naviac je prerobený v barokovom štýle, čo je škoda.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Aka skoda, ze sa o to nik poriadne nestara. Nakoniec to stratime ako sme stratili ine stavby.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Práve tento kostolík bol pred pár rokmi zvonku zreštaurovaný a dali mu novú strechu, takže dnes vyzerá zvonku celkom k svetu. Horšie je to s interiérom, pretože ten zatiaľ slúži ako skladisko všetkého možného a vnútorné steny sú ošarpané. Uvidíme, kedy sa podarí postaviť ten most cez Moravu a či potom, keď sa kostolík spojí s areálom hradiska, urobia niečo aj s interiérom.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. pred par rokmi som si bol danu stavbu pozriet. Unikat, o ktorom ale vie malokto. Zial aj pristup je skor pre peších - po polnej ceste. Dufam ze sa to uz zmenilo a troska propagacie by tiež prospelo...Akoby sme sa hanbili za vlastnú históriu. Nemame tolko pamiatok čo greci tam som tiez nasiel pri stavbe z minojskeho obdobia len plechovu tabuľu a okoloiduci turisti ani netusili co to v tom vinohrade je....zasa tam su pamiatky kazdych 100m u nas si tu nasu historiu musime považovať oveľa viac, hlavne ak jasne dokazuje kam siahaju naše vlastne korene.

    OdpovedaťOdstrániť