Kopčany sa v období veľkomoravskom podieľali na rušnom živote veľkomoravského centra na Valoch, ktorého jadro bolo vzdialené do 1,5 km od roľnícko – pastierskych osád nachádzajúcich sa v dnešnom chotári obce. Tak mohutné veľkomoravské centrum ako boli Valy by bolo nepredstaviteľné bez závislého roľníckeho obyvateľstva, ktorého osady obklopovali Valy na rozlohe asi štyridsať štvorcových kilometrov. Na ceste od komplexu hradného centra – Valov, smerom k Holíču sa nachádzal celý rad drobných poľnohospodárskych i remeselníckych osád s pohrebiskami umiestnenými na pieskových pahorkoch. Z hľadiska súčasného archeologického výskumu vyplýva, že Valy boli bližšie ku Kopčanom ako k dnešným Mikulčiciam, že jediná „otvorená brána“ viedla z hradiska na východ, t.j. Valy boli prístupnejšie z Kopčian a to viacerými cestami, a teda mohli dostať prediktát kopčiansko-mikulčické, ak nie kopčianske Valy (Štefan Janšák). „Hlavné rameno rieky Moravy tieklo od veľkomoravského opevneného mesta tri aj štvrť kilomentra na západ, pod piesčitou terasou, na ktorej sú rozložené dnešné obce Lužice, Mikulčice a Moravská Nová Ves. Z toho vyplýva, že mesto na Valoch ležalo na jej ľavom brehu... opevnené mesto na Valoch gravitovalo zemepisne i hospodársky k dnešnému územiu Slovenska... podrobným výskumom sa ukázalo, že na čiare Valy – dnešná obec Mikulčice niet ani jednej osady z obdobia veľkomoravského, čiže v tých časoch bol tam tri a pol kilometra široký močiar“ (Š. Janšák – Brány do dávnoveku).
Aj po zániku mikulčického hradiska pokračoval život v dvoch doteraz známych osadách v blízkosti kostolía sv. Margity Antiochijskej až do do 13. storočia, kedy sa tento priestor stáva pravdepodobne posledným obývaným miestom niekdajšej mikulčickej aglomerácie, ak neberieme do úvahy pozostatky stredovekého osídlenia okolo bývalého kostola IX na podhradí hradiska Valy. Doterajší výskum historickej topografie naznačuje, že poslední obyvatelia osady z okolia Kostola sv. Margity Antiochijskej odišli, pravdepodobne do dnešných Kopčian, v 16.-17. storočí. Kostol asi naďalej slúžil pre priľahlé územie až do 18. storočia, kedy postavili nový kostol priamo v obci.
http://www.kopcany.sk/showpage.php?name=history1
jedna pripomienka pre hradisko "Mikulcice". Preco v uvodzovkach? Pretoze rokmi manipulovana historia ceskych historikov sposobila, ze si hradisko prisvojili. A pritom podla archeologickeho vyskumu bolo dokazane ze brany hradiska boli polozene v smere na terajsie Kopčany a prave v smere na terajsiu obec Mikulcice boli postavene pevnejsie hradby (pre najazdy zo strany Moravy). Ostatne, dokaz o tom je aj doteraz stojaci kostol, najstarsi kostol na Slovensku z cias Svätoplukovej ríše,kvazi Velkej Moravy. To znamena, ze pravý nazov hradiska by mal byt HRADISKO KOPČANY.
OdpovedaťOdstrániťOno, to hradisko sa asi volalo v tej dobe Morava si myslím. Ale je to len čistá špekulácia, dnes sa to už asi nikto nikdy nedozvie. A tým kostolom by som sa neoháňal, lebo v hradisku a jeho okolí bolo tých kostolov namrňu, šťastie kopčian je v tom, že všetky ostatné kostolíky zanikli, iba ten Kopčiansky stojí ďalej.
OdpovedaťOdstrániť