Pred niekoľkými rokmi archeológovia objavili doposiaľ neznáme slovanské hradisko v obci Dolné Vestenice. Následne tu zrealizoval AU SAV archeologický výskum pod vedením Karola Pietu, na ktorom sa zúčastnilo aj OZ Hradiská. Hradisko sa nachádza v ťažko dostupnom teréne na rozhraní Dolných Vesteníc a Uhrovského Podhradia nad údolím Hradištnica.
 |
| Lidarový záber hradiska (z knihy Bojná 2) |
Má podlhovastý tvar a zaberá plochu približne 0,5 ha. Jeho najstaršie osídlenie je doložené v strednej dobe laténskej a v dobe sťahovania národov. Najväčší a najdôležitejší súbor nálezov však pochádza z včasného stredoveku, z 9.-10. stor., to znamená z obdobia existencie Veľkej Moravy.
 |
| Pohľad na mohutný val hradiska, ktorý sa nachádza na severnej strane |
 |
| Pohľad na opevnenie hradiska a časť vnútornej plochy. Autor Tomáš Kytka |
Svahy hradiska sú veľmi strmé a celá poloha vyzerá takmer ako stolová hora. Pohodlný prístup bol iba čiastočne zo severu, kde naši predkovia vybudovali mohutný val. V týchto častiach bol zrejme aj pôvodný vstup na hradisko. V ostatných častiach hradiska postačovala ako opevnenie iba drevená palisáda.
 |
| Vnútorná plocha hradiska |
 |
| Slovanský črep |
Matej Ruttkay v knihe Boná 2 uvádza, že sa tu zistili stopy po miestnej výrobe rôznych remeselníkov – šperkárov, kovolejárov, kováčov a pod. Dokladá to najmä veľký počet polotovarov. Karol Pieta k tomu dodáva, že je tu v rámci intenzívnej kováčskej výroby doložená napríklad výroba sekerovitých hrivien. K najvýraznejším nálezom z priestoru hradiska patria ostrohy s háčikmi, fragmenty krúžkovej zbroje, olovené ingoty a modely náušníc, fragment oloveného kríža, železné ostrohy s dlhým členeným bodcom, hroty šípov. Okrem kovových predmetov sa našlo množstvo typickej slovanskej keramiky s vlnovkovou výzdobou a časti kamenných žarnovov. Situácia by mohla naznačovať zánik hradiska na prelome 9. a 10. stor.
 |
| Nálezy z Vesteníc |
Pri úpätí hradiska aj v širšom okolí sa našlo viac ojedinelých nálezov i depotov hrivien a náradia. Podobne ako v priestore Bojnej aj tu sa osídlenie sústreďuje v horských polohách, kde sa pomerne vysoko položené horské hrebene využívali ako komunikačné línie. Zdá sa, že príčinou obsadzovania výšinných polôh na Nitriansku bola, podobne ako v iných historických etapách, nepokojná doba a potreba zabezpečenia komunít pred náhlymi prepadmi, možnože v spojení s kontrolou strategických horských prechodov a s využívaním miestneho rudného bohatstva i d'alších prírodných zdrojov, ktoré je v oblasti hornej Nitry doložené aj archeologicky.
Orgoň
 |
| Letecký pohľad na hradisko |
 |
| Okraj hradiska |
 |
| Pohľad z hradiska do doliny |
 |
| val z vnútornej strany, vpravo zrejme pôvodný vstup |
Literatúra
MATEJ RUTTKAY: NOVÉ VÝSLEDKY VÝSKUMOV VČASNOSTREDOVEKÝCH HRADÍSK,
VYUŽITIE LETECKEJ PROSPEKCIE A SKENOVANIA PRI VÝSKUME HRADÍSK A ICH ZÁZEMIA NA ZÁPADNOM SLOVENSKU, IN BOJNÁ 2 NOVÉ VÝSLEDKY VÝSKUMOV VČASNOSTREDOVEKÝCH HRADÍSK, 2. rozšírené vydanie, Edit. Karol Pieta – Zbigniew Robak, NITRA 2017
Karol Pieta: VČASNOSTREDOVEKÉ MOCENSKÉ CENTRUM BOJNÁ – VÝSKUMY V ROKOCH 2007–2013 IN BOJNÁ 2 NOVÉ VÝSLEDKY VÝSKUMOV VČASNOSTREDOVEKÝCH HRADÍSK, 2. rozšírené vydanie, Edit. Karol Pieta – Zbigniew Robak, NITRA 2017
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára