Kyjevské listy

najstarší starosloviensky rukopis so súvislým textom

Jazyk: starosloviensky

Písmo: hlaholská unciála, najstarší zachovaný typ

Datovanie: nejednoznačné, asi koniec 9. stor. až začiatok 10. storočia

Miesto uloženia: knižnica Ukrajinskej akadémie vied

Miesto nálezu: Sinajský polostrov, zrejme Kláštor sv. Kataríny (nálezca neuviedol miesto nálezu)

Nálezca: archimandrita Antonín, Andrej Ivanovič Kapustin, *12.8.1817 Baturino, Perm- † 24.3.1894, Jeruzalem

Popis

Kyjevské listy tvorí  7 pergamenových listov, rozmerov 15 cm x 11,5 cm. Podľa písma sa zdá, že ich písalo viacero pisárov. Prvá úvodná strana 1r bola dopísaná neskôr, v mladšom období. Nasledujúce strany sú jazykovo staršie ako prvá strana a sú napísané odlišnou formou hlaholiky. Naviac listy 1v – 2v do siedmeho riadku písala iná ruka ako strany zostávajúce. Kyjevské listy majú starobylý jazyk a najstarší zachovaný typ hlaholiky.

Obsah Kyjevských listov

Vcelku obsahujú 38 krátkych modlitieb.

Úvodná strana 1r je mladšia, na prázdny list bola neskôr dopísaná časť listu Apoštola Pavla k Rimanom a modlitba k Márii.

Staršie listy 1v- 7v obsahujú omšu sv. Klimentovi, nasleduje omša sv. Felicite, ktorej sviatok pripadá na ten istý deň, šesť omší na každý deň a dve votívne omše: za mučeníkov a za všetky nebeské mocnosti.

Odpis alebo originál

Pokladajú sa za prvý odpis hlaholského originálu, ktorý mal veľkomoravský pôvod. Objavujú sa aj názory, že by mohli byť napísané priamo vo veľkomoravskom období. Radoslav Večerka popísal Kyjevské listy ako „reprezentanta staroslovienčiny veľkomoravského typu“ a v súhlase s F.V. Marešom ich pokladá priamo za originál z cyrilometodskej školy vytvorený asi v Ríme koncom roku 868.¹ Rukopis stále nie je presne datovaný.

Objavenie, príbeh prvý, archimandrita Antonín.

V roku 1865 bol otec Antonín vyslaný, aby viedol misiu do Jeruzalema. S nevôľou opustil Atény, misiu kde pôsobil od ukončenia štúdií na Kyjevskej teologickej akadémii. V Aténach sa okrem svojej misie  aktívne venoval archeologickým výskumom, paleografii náboženských nápisov v chrámoch a vývoju gréckeho jazyka. Výsledky publikoval, je autorom početných štúdií. V Jeruzaleme venoval značnú pozornosť starým rukopisom a cirkevnej histórii. Presadzoval náboženskú toleranciu a v súlade so svojou misijnou činnosťou dal postaviť niekoľko škôl. Zachoval sa jeho denník, v ktorom opisoval svoju činnosť od augusta 1830 do januára 1894 a aj podrobný popis knižnice vzácnych rukopisov Kláštora sv. Kataríny na Sinaji. Pred svojou smrťou navštívil ruského generálneho konzula v Jeruzaleme, Sergeja Vasilieviča Arseneva, aby zariadil prevoz časti predmetov získaných počas svojho života do rôznych inštitúcii v Rusku. Tak sa 7 pergamenových listov dostalo do Kyjevskej duchovnej akadémie. Na vrchnej strane  Kyjevských listov je nápis v ruskom jazyku: „ Do knižnice Kyjevskej Duchovnej Akadémie, Jeruzalem, 2.mája 1872.“ Predpokladá sa, že ide o rukopis otca Antonína. ²

Nový objav, príbeh druhý, Kláštor sv. Kataríny, Sinaj, Egypt

25. mája 1975 archimandrita Sophronius dozeral na rekonštrukčné práce v sutinách starej, čiastočne zrútenej veže severnej steny kláštora. Robotníci museli preraziť jednu stenu a nečakane objavili malú miestnosť a nej truhlicu plnú poškodených rukopisov vo viacerých jazykoch: po grécky, arabsky, sýrsky, hebrejsky, latinsky, etiópsky, slovansky. Najstarší grécky bol zo  4. stor.n.l., ďalší rukopis napísaný kaukazskou albánčinou je jediným zachovaným v tomto jazyku vôbec, našli sa časti rukopisu Homérovej Iliady z 9. storočia a pergameny popísané hlaholikou. Ukázalo sa, že miestnosť bola storočia používaná ako sklad starých rukopisov. Začiatkom 19.storočia presťahovali rukopisy do novej kláštornej knižnice a poškodené rukopisy zostali v truhlici. Sinajský polostrov následne postihlo zemetrasenie, strop malej miestnosti sa zrútil a truhlica zostala zabudnutá. ³

Príbeh tretí, Demetrius

Neznáme poškodené hlaholské rukopisy nájdené v roku 1975, sa v roku 2007 fotili na Sinaji technikou Rakúskej akadémie vied a skúmali tímom Heinza Miklasa z Viedenskej univerzity. Objavila sa súvislosť textov s Kyjevskými listami. Tá istá ruka písala úvodnú stranu Kyjevských listov ako aj  sinajské rukopisy označené Sin.Slav. 3/N a Sin. Slav. 5/N. Ten istý človek písal v týchto pamiatkach ale aj cyrilikou a po grécky. V kódexe Sin. Slav. 3/N je uvedené meno Demetrius a rukopis dostal názov Psalterium Demetrii Sinaitici. Úvodná  neskôr dopísaná strana Kyjevských listov dostala autora. Demetrius napísal aj kódex označený ako Sin. Slav. 5/N a v ňom sa nachádza modlitba o Aligernovi. Ak ide o Aligerna igumena z Montecassina, ten zomrel v roku 986. Pred týmto rokom teda Demetrius kódex napísať nemohol. ^4,5

Kyjevské listy, jazykoveda

Starosloviensky jazyk sa používal na širšom území , nie len na Veľkej Morave a aj dlhšiu dobu po vyhnaní Metodových žiakov. Starosloviensky jazyk a hlaholské písmo používal napr. český kláštor Sázava, rovnako kláštory bulharsko- macedónskej oblasti, pisárska škola pri kláštore Ochrid. Jednou z úloh slavistiky či paleoslavistiky je nájsť také slová alebo gramatiku, ktoré sa používali len na území Veľkej Moravy a nikde inde. Ak ich rukopis obsahuje, bol by to dôkaz, že bol napísaný na Veľkej Morave, keby....Keby jedinou možnosťou šírenia kníh nebolo opisovanie. Kódex s jazykom Veľkej Moravy môže byť  len presným odpisom mladším o niekoľko storočí. Úvah je veľa, na nasledujúcich sa však súčasná jazykoveda zhoduje. Znaky veľkomoravského pôvodu predlohy Kyjevských listov sú:

1. veľkomoravský kultúrny okruh používal „šč“ na mieste, kde ostatný starosloviensky okruh používal „št“. Napríklad v Kyjevských listoch zapísané slová „zaščiti, očiščenie“ sú veľkomoravské, staroslovienske rukopisy použili „zaštiti“.

2. iba slovenskému jazyku na Veľkej Morave patrí tvar slova „cirЪky“ s „cir“. V staroslovienskom jazyku je forma „crЬky“ . Tento tvar s „i“ je rozšírený v kajkavskej chorváčtine, vo východnej slovinčine a v starej poľštine. Staročeský jazyk mal formu ciérkev.

3. Veľkej Morave patrí aj forma 7.pádu j.č. muž.r. zakončená na „ЪmЬ“. Napr. „nadЪ oplatЪmЬ“

Rovnako 7. pád j.č. žen.r. zakončený „ojǫ“. Napríklad: silojo̧, slavojo̧.⁶

4. Okrem vyššie spomínaných Radoslav Večerka za veľkomoravizmy považuje: presné dodržiavanie používania jerov, zachovávanie a rozlišovanie nosoviek. Pripúšťa, že je ťažko s istotou rozhodnúť, ale za veľkomoravské považuje slová: rěsnota-pravda, ašut-nadarmo, zbytočne,  inokostЬ- vyhnanstvo.

Kyjevské listy, paleografia

Kyjevské listy písalo viacero pisárov a v rôznych obdobiach. Úvodná strana 1r, pôvodne prázdna, bola dopísaná neskôr, autor bol pomenovaný Demetrius Sinaiticus. Nasledujúce strany sú staršie, ale aj tam sú rozoznateľní aspoň dvaja pisári. 1v- 2v:7 tj. prvú stranu a druhú stranu po 7. riadok písal pisár A, ostatné pisár B, obaja neznámi. Listy obsahujú veľa skratiek a značiek.

1.najčastejšie skracovali  stiahnutím slov (per contractionem), nad skrátené slovo napísali čiaru- titlu. Napríklad: slovo Bože skrátili na „bže“, slovo gospodi na „gi“.

2. skracovali tzv. ligatúrou: časť písmena predchádzajúceho je súčasťou písmena nasledujúceho. Táto skratka sa nachádza na úvodnej, neskôr dopísanej strane 1r (tj. recto). v slove „pomom“= pomodlime sa. Písmeno L je nadpísané nad slovom a je spojené s písmenom M.

Značky v Kyjevských listoch: nie sú rovnako používané ani v rámci jednej stránky. Na prvej strane (1verso) v prvej modlitbe oddelil pisár vety dvojbodkou a koniec odseku piatimi bodkami. Na tej istej strane ale v druhej modlitbe oddelil vety jednou bodkou a odseky dvojbodkou. Pretože v iných hlaholských rukopisoch je toto značenie úplne iné, je možné, že ide o znak rôznych pisárskych škôl.

Čísla: sa od textu oddeľovali bodkou pred a za číslom a súčasne čiarkou nad číslom.

Prídychy tu majú dve grafické značky ¬ a jej obrátenú verziu, písali sa nad samohlásky a označovali mäkkú výslovnosť.⁷

Kyjevské listy, liturgická typológia⁸

Kyjevské listy sú ucelená pamiatka, nie iba zlomok= necelá časť pôvodne dlhšieho rukopisu, ako predpokladali prvé výskumy. Liturgická typológia skúma, aký obrad sa na Veľkej Morave používal, východný grécky alebo západný rímsky. Ako presne prebiehala bohoslužba na Veľkej Morave? Písomné záznamy hovoria najskôr rímsky potom slovansky. To naďalej zostáva jediným spoľahlivým faktom a zastáva sa názor, že rozkol cirkví v časoch Veľkej Moravy nebol až tak vyhrotený, ako o pár storočí neskôr.

Sakramentár je odborný termín pre rímsku omšovú knihu, euchologion pre grécku omšovú knihu. Omšové knihy sa porovnali s Kyjevskými listami a z výsledkov vyplýva že najpodobnejšie texty mali sakramentáre v salzburskej diecéze a akvilejskom patriarcháte v 9.storočí. Najpodobnejší Paduanus D47 sa s Kyjevskými listami zhoduje asi na 80%.

Ďalšie porovnania prebehli s tzv. libelli missae. Libelli missae sú výber pre omše z rôznych sakramentárov, evanjeliárov, apoštolárov a iných modlitieb, podľa uváženia jednotlivých misionárov. Z porovnania vyplynulo, že doteraz nájdené libelli missae (Stowe missal írskeho pôvodu, Codex 1395 zo San Gallen) sú zo 7.-8.stor. a používali sa misionármi pri šírení kresťanstva. Sú teda príliš staré a pochádzajú z príliš vzdialených miest, istá spojitosť s Kyjevskými listami sa nenašla. Predovšetkým tieto výbery libelli sa robili preto, aby misionárom pri slúžení omše postačila jedna omšová kniha. Kyjevské listy sa ako samostatná omšová kniha použiť nedali, chýba omšový kánon, preto bol potrebný ďalší rukopis. Kyjevské listy neobsahujú text potrebný pre slávenie najdôležitejších sviatkov, nedali sa použiť počas adventného a veľkonočného obdobia. Toľko k najstaršiemu obdobiu používania Kyjevských listov. Preskočíme nejaké storočie (pretože presné datovanie zatiaľ nie je ) a Kyjevské listy sa nateraz neznámym spôsobom dostali do rúk človeka pomenovaného Demetrius Sinaticus. Pretože sa Kyjevské listy samostatne použiť nedali, dopísal na úvodnú prázdnu stranu vhodný text. Ľ. Lukoviny porovnal Demétriom písaný rukopis Sin. Slav. 5/N, Psaltérium Demetrii, Euchologium Sinajské a Demetriom dopísané Kyjevské listy. Na úvodnej strane Kyjevských listov je dopísané čítanie sv. Pavla Rimanom, ktoré sa používa v gréckych textoch na začiatku pôstneho veľkonočného obdobia. Demetrius spojil sakramentárne texty (tj. texty rímskeho obradu) podľa systému euchologiona (teda podľa omše gréckeho obradu). V tomto období, teda koncom 10.stor. a začiatkom 11.stor. asi nebola slúžená staroslovienska omša podľa euchologiona ani sakramentára, ale práve spojením oboch týchto liturgických kníh (sacralogion).

Modlitba č. 20

Používanie staroslovienčiny pri bohoslužbách si vyžiadalo preložiť základné cirkevné knihy do tohto jazyka. Kyjevské listy sú tiež prekladom ale modlitba č. 20 je od latinskej predlohy veľmi odlišná. A aj tu prevládla zhoda v tom, že sa nezhodneme.

Eugen Paulíny:  „Nenašla sa k nej vôbec latinská predloha, mohla by sa pokladať za pôvodné dielo. Ale prekážajú tomu početné latinizmy, nahromadené v tomto krátkom texte....Aj táto modlitba je teda preložená z latinčiny“. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy, 1964.

Josef Vašica: „ V modlitbě č. 20 jediným styčným bodem mezi latinskou předlohou a slovanským tekstem je první slovo Rege, na tom se uchytila myšlenka autorova“...Slovo a slovesnost 2, roč.6, 1940. (V tomto článku Vašica opisuje početné byzantské prvky v Kyjevských listoch a pridáva sa k teórii, že listy boli opísané v českom prostredí).

Ján Stanislav: „Počínanie prekladateľa latinského originálu pri uvedenom texte modl.č. 20 nie je teda nijako náhodné, lež, naopak historicky odôvodnené“...Starosloviensky jazyk 1, 1978.

Paulíny pokladal latinský text za tak odlišný, že nemohol byť predlohou pre modl. č.20, Vašica zasa že autor latinský text iba voľne prebásnil . Ján Stanislav uvažoval, že ide o originálny veľkomoravský text, vložený do pôvodnej latinskej modlitby z obáv pred prenikaním menších oddielov Uhrov do Karpatskej kotliny.

Kyjevské listy a Život Konštantína- Cyrila

Porovnanie modlitby č. 20 ku ktorej nie je presná latinská predloha publikoval aj V. V. Nimčuk, našiel text s rovnakou myšlienkou a priamo v rukopise z veľkomoravského učilišťa. Život Konštantína- Cyrila je rozsiahle biografické dielo, ktoré napísal niektorý žiak Konštanína v rozmedzí rokov 873- 879. Zaznamenal v ňom predsmrtnú modlitbu Konštantína. „A keď sa priblížila hodina prijať pokoj a presídliť do večných príbytkov, pozdvihol svoje ruky k Bohu a modlil sa so slzami a hovoril takto....požehnaný je Boh, ktorý nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných nepriateľov“...

V tejto predsmrtnej modlitbe poukázal Nimčuk aj na ďalšiu zhodu s Kyjevskými listami. Život Konštantína: „zem si založil a všetko jestvujúce z nebytia v bytie priviedol“. V Kyjevských listoch: „gi otЪ nebЪitia bo vЪ bЪitie sЪtvoril nЪi esi“.^9,10

Záver

Čo sa nám nepodarilo dopátrať a v tomto prehľade teda aj chýba je nejaké roziahlejšie vysvetlenie k slovám vЪlítije a porovnanie rov-rovanijȩ.

Kyjevské listy sú vo všeobecnosti pokladané za odpis aj kvôli slovu rovanijȩ.¹¹ Teórie sa vyvíjali od úvah, že v pôvodnom rukopise stálo darovanijȩ. Neskôr sa slovo rovanijȩ našlo v ďalšom rukopise. Ako vysvetlenie sa objavila teória, že slovo pochádza zo starohornonemeckého slova arvani. Nenašli sme, či niekto zisťoval súvislosť so slovenským slovom rov, používanom knižne v zmysle hrobový násyp, kde by už mohlo prenesený význam slova, ak sa do predkresťanských hrobových násypov dávali dary.

V slovníku staroslovienskeho jazyka je uvedené, že slovo vЪlítije našli iba v Kyjevských listoch. Nevieme nájsť ani súčasný spisovný slovenský preklad tohto slova, iba ak česká úlitba, lat. libatio. Toto slovo sa v slovníkoch charakterizuje ako staroveká úlitba bohom. Aké sväté obety- úlitby používali v dobe veľkomoravskej, prípadne akého pôvodu slovo je, sme nenašli. ¹²

Stanislava F

Použitá literatúra:

1. Radoslav Večerka: Otázka lokalizace Velké Moravy, in: Velká Morava a velkomoravská staroslověnština, Miroslav Vepřek (ed), 2014

2. Lucien J. Frary: Russian Missions to the Orthodox East: Antonin Kapustin (1817- 1894) and his World, in: Russian History 40, 2013,str. 133-151

3. www.sinaimonastery.com

4. H.Miklas: Psalterium Demetrii Sinaitici. Monasterii s. Catherinae codex slav.3/N adiectis foliis medicinalibus. Wien, 2012

5. D. Hurner: Paläographie und Graphematik der westkirchenslavisch- glagolitischen Kiever und Prager Blätter im Kontext der sinaitischen Tradition unter besonderer Beruucksichtigung der Einträge des Demetrius Sinaiticusus. Universität Wien, 2010, str. 56-73

6. Ján Stanislav: Starosloviensky jazyk 1, 1978, str. 104- 124

7. Josef Vajs: Rukověť hlaholské paleografie. Praha, 1932

8. Ľuboš Lukovíny: Sakramentárne preklady v systéme eucharistických bohoslužieb najstarších hlaholských rukopisov, in: Slavica Slovaca 2, roč.49, 2014

9.preklad textu Život Konštantína prevzatý z: Peter Ratkoš: Veľkomoravské legendy a povesti. 1990, str. 43

10. V.V. Nimčuk: Kiivski glagolični listki, najdavniša pamiatka slovianskoi pisemnosti. Kyjev,1983

11. Pavol Žigo, Martin Kučera: Na písme zostalo, dokumenty Veľkej Moravy. 2012, str. 68

12. Zoe Hauptová: Slovník jazyka staroslovienského 1, 2006, Univerzita St. Petersburg

Obrázky: Eugen Paulíny, Modlitba č.20 in: Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy, 1964, str. 112

Foto: Kláštora sv. Kataríny,  thanks to father Justin , library of St. Catherine´s Monastery

http://www.fatherjustinsblog.info/