.

štvrtok 11. januára 2018

Klapy - keltské hradisko

Vrch Klapy (alebo Klapé, prípadne Cigánka) je jednou z prírodných dominánt horného Považia a je z diaľky viditeľný pre každého, kto jazdí železnicou, alebo autom mimo diaľnice medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Leží medzi obcami Udiča, Uhry a Šebešťanová. 


Tvorí ho bralnatý hrebeň nad vodnou nádržou Nosice, budovaný vápencami a vápnitými pieskovcami s pestrou mozaikou rastlinných a živočíšnych druhov, ktorý je rozdelený na Malé a Veľké Klapy. Je súčasťou bradlového pásma a bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Z hradiska je výborný výhľad na dolinu Váhu a široké okolie, pričom má priamy vizuálny kontakt s niekoľkými súdobými hradiskami (napr. Malý Manín, alebo ďalšie nižšie spomenuté opevnenia). Na jeho vrchol vedie turistická značka.


Honosná bronzová spona v tvare koníka




Niektorí historici usudzujú, že názov Klapy je aspoň dvetisíc ročný (pôvod môže mať v germánskom označení skaly - klippen). Iní (napr. Meliš v knihe Po stopách predkov) považujú názov Klape za keltský.
Tri hradiská, z ľava do prava Predná hôrka, Hradište, Klapy



Klapy boli na temene osídlené už v období halštatskej kultúry a následne obyvateľstvom púchovskej kultúry za čias Keltov. Severný svah Klapov nie je taký kolmý ako južná strana, ale je tiež strmý. Bolo tu upravených množstvo úzkych terás, ktoré boli obývané v dobe rímskej ale našli sa tu aj črepy z čias sťahovania národov (5.storočie), ba i črepy z včasného stredoveku. Terasy sú umiestnené na viacerých výškových úrovniach kopca a majú ťažkú prístupnosť po strmom svahu Klapov. Je dôvodné predpokladať, že Klapy boli opevnené, pričom Dr. Karol Pieta ich označuje ako staré halštatské hradisko, ktoré neskôr bolo využívané ľudom púchovskej kultúry. Niekoľko stoviek metrov od Klapov sa nachádzajú dve ďalšie opevnenia, a to hrádok púchovskej kultúry Jasenica – Predná hôrka a rozľahlé Hradište, osídlené okrem prelomu letopočtov aj vo veľkomoravskom období.



Medzi prvé známe kovové nálezy patrí železný nôž, pri ktorom bola laténska keramika, neskôr boli nájdené kamenné osličky a tiež forma na odlievanie bronzových špiráliek, vyrobená z pieskovcového kameňa. Známe sú tiež keltská ostroha, spony a ich fragmenty a iné menšie kovové nálezy. 


S rozmachom detektorov kovov sa začali na Klapoch nachádzať veľmi hodnotné nálezy, ktoré však často skončili v súkromných rukách a nič o nich nevieme. Známe sú však niektoré výnimočné nálezy, ktoré boli publikované v odbornej literatúre. Medzi najhodnotnejšie patria napr. bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej. Výnimočnými nálezmi sú tiež bronzová figúrka býčka a mimoriadne krásna bronzová spona v tvare koníka. 



Zlaté mince z Klapov (Múzeum mincí Kremnica)


Z Klapov tiež poznáme nálezy keltských strieborných a zlatých mincí a to jednotlivo, ako aj v rámci hromadných nálezov – pokladov mincí. Niektoré z nich boli publikované, ako minca typu Veľký Bysterec, alebo poklad mincí, nájdený v roku 2000, ktorý obsahoval 57 strieborných mincí s abstraktnými symbolmi, 6 zlatých statérov, či strieborné tetradrachmy. Tieto nálezy dokazujú, že Klapy a ich okolie mali v období staroveku veľký význam a boli obývané majetnými obyvateľmi. Sú súčasťou hustého osídlenia v okolí Púchova, Udiče, Prosného, Jasenice, či Váhu. Pod opevnením sa nachádza niekoľko otvorených sídlisk z obdobia halštatu a púchovskej kultúry, pričom je pravdepodobné, že Klapy slúžili ako refúgium pre obyvateľov týchto sídlisk.

Orgoň

Bronzový prívesok v tvare býka


Literatura: 
K. Pieta: Bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej a začiatku doby laténskej na severnom Slovensku. In: R. Kujovský/V. Mitáš (ed.): Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k 70. narodeninám. Nitra 2012, 315-324.
PIETA K.: Die keltische Besiedlung der Slowakei : Jüngere Laténezeit. Nitra 2010. 
Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.
Kolníková 2003 – E. Kolníková: Fundmünzen in den spätlatènezeitlichen Burgwällen und anderen Höhenlagen in der Slowakei. Slov. Arch. 51, 2003, 223-246

Foto (Orgoň):






3 komentáre:

  1. Vďaka za zaujímavý príspevok. Často sú a nielen v tomto texte spomínané rôzne doby, ktoré pomenovali často nemeckí bádatelia podľa mesta, či obce, kde našli príslušné vykopávky, čiurčitých jednotných charakteristík (halštadská, kyjatická, púchovská, popolnicových polí, lineárnej keramiky, atď.) Na Slovensku podľa wiki trvala od 850/800/750/700 do 500/450/400 pred Kr. stará železná doba, nazývaná aj halštatská doba. Teda v rokoch 800 - 400 n.l. Púchovská, ktorú tvorili najmä Kotíni, v rokoch 300 p.n.l. - 180 n.l. Nebolo by jednoduchšie uvádzať namiesto rôznych vymyslených pomenovaní rovno príslušné roky a názvy kmeňov, ktoré dané územie v tom čase obývali? Ešte k názvu Klapy, v prekladači mi to preložilo ako pätka, rovnako z poľštiny ako aj z nemčiny, tam z tvaru Klappe. Ďakujem.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tie roky sú iba veľmi približné a rámcové a pritom ešte treba predpokladať, že v niektorých častiach mohli dlhšie pretrvávať znaky doby bronzovej v čase, kedy inde už prevládali prvky halštatu. Tiež názvy etník v podstate nepoznáme okrem Keltov. Neviem ani kto bol nositeľom lužickej kultúry, ktorá predchádzala púchovskej, takže toto by asi nefungovalo. My sa držíme toho delenia, ktoré je štandardné vo vede a nieje dôvod, aby sme
    tu na hradiskách vymýšľali nejaké nové delenie a hlavne na to niesme kompetentní.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tam dole pod Klapmi, záhradkárska osada v časti Uhry....tam bolo sídlisko...stačí sa spýtať záhradkárov, čo tam všetko našli pri rýľovaní...

    OdpovedaťOdstrániť