.

nedeľa, 22. októbra 2017

Nimnica - Holíš

Severovýchodne od Nimnice sa nachádza neveľké, ale zato nálezmi významné výšinné sídlisko a hrádok púchovskej kultúry, nesúce názov Holíš. Temeno Holíša bolo podľa archeológov opevnené, k jeho západnému úpätiu v doline Nimnického potoka sa viaže názov Hrádky. 






Váh obteká masív Holíša oblúkom, priamo obmýva jeho veľmi strmé južné úpätie. Nečudo, že pravobrehá považská hradská cesta sa tomuto oblúku Váhu vyhla tým, že prechádzala cez rozhranie Trenčín — Žilina sedlom na južnej strane alebo severnej strane temena Holíša. Cesta sa tak skrátila na tomto úseku o polovicu. Do literatúry lokalitu zaviedol A. P. Šichman. Na temene Holíša spomína Šichman nález keramiky, ktorú datuje do strednej doby rímskej. 



V polovici 80. rokov Holíš skúmal tiež archeológ Jozef Moravčík s členmi archeologického krúžku. Uvádza, že kultúrnu vrstvu s nálezmi keramiky zistili v sedle medzi dvoma vrcholmi Holíša a na Malom Holíši je pravdepodobne aj opevnenie. Črep z okraja tehlovočervenej nádoby našli 80 m západne kde je široká plošina, ohraničená zo všetkých strán prudkými svahmi. 

Spona

Na mape 1. vojenského mapovania vidieť dobre cesty aj pôvodné koryto Váhu


Výstup do južného sedla Holíša je strmý, ale táto trasa je o málo kratšia. Na západnom svahu Holíša cesta prechádza cez plochu osídlenú v dobe rímskej. Moravčík tu zadokumentoval črepy z halštatskej doby ale najmä z púchovskej kultúry. Šichman uvádza, že pred rokmi vraj na svahu vedľa cesty uskutočnili amatérsky výkop na notárovu iniciatívu, vraj našli aj nejaké kovové pamiatky. Šichman dodáva, že snáď ide o sponu z doby rímskej, ktorú odkúpil barón Hoening z nálezu na Pechovej. Zatiaľ sa nám nepodarilo k tomu prislúchajúci obrázok dohľadať. 

Strednolaténsky náramok s tzv. pseudofiligránovou výzdobou



Cesta z Nimnice do severnejšieho sedla pod Holíšom má miernejšie stúpanie ako do sedla južného. Prechádza cez sídlisko z doby rímskej, ktoré zasahuje až do polohy Paprudie tesne na sever od sedla a na východnú stranu sedla. K samému sedlu sa viaže tradícia o zlatom poklade a o sídlisku obrov takých veľkých, že nohy im zo sedla siahali až do Váhu. Na svahu Paprudia je doložená aj keramika halštatská. Celkový rozsah osídlenia Holíša je zatiaľ neznámy, patrí však medzi najvyššie výšinné sídliská na Považí. Vznik tohto sídliska práve na rozhraní Trenčín—Žilina nie je náhodný, jasne sa viaže k prechodu významnej považskej cesty cez toto rozhranie. 

kopija

Ostroha



V 90. rokoch sa Holíš stal terčom nájazdov vykrádačov, ktorí ho totálne vyplienili. Z tejto doby sa našťastie podarilo aspoň zadokumentovať niektoré z nich, ktoré potom boli publikované v knihe Karola Pietu: DIE KELTISCHE BESIEDLUNG DER SLOWAKEI. Tieto nálezy, prevzaté z uvedenej knihy, môžete vidieť v texte.

Foto:




















Karol Pieta: DIE KELTISCHE BESIEDLUNG DER SLOWAKEI Jüngere Latènezeit. AU SAV, Nitra 2010
A. Petrovský Šichman: Severozápadné slovensko v dobe laténskej a rímskej Vlastivedný zborník Považia VII, 1965 
J. Moravčík: Nálezy z Nimnice-Púchova, Lednice a Varína, AVANS, 1985
J. Moravčík: Nové archeologické nálezy z Púchova a okolia, Vlastivedný zborník Považia 12, 1976





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára