.

streda, 1. marca 2017

HRIČOVSKÉ PODHRADIE – HRAD HRIČOV

Hrad Hričov má dlhú a bohatú históriu ešte skôr ako tu vznikol murovaný stredoveký hrad. Archeologické nálezy objavované už koncom 40-tych rokov 20.storočia dokumentujú omnoho staršie osídlenie hradného kopca ako je stredovek a novovek. Prvé z nich odovzdal A. Petrovský - Šichman už v roku 1947 prof. V. Budinskému – Kričkovi a ten ich zaradil do staršej doby železnej. Podobné pamiatky objavil aj O. Šedo v polohe Komíny (kóta 532), ktorá sa nachádza severne od hradu. Všetky tieto nálezy možno zaradiť do rámca lužickej kultúry, ktorá v mladšej dobe bronzovej až staršej dobe železnej reprezentuje osídlenie severného Slovenska. Najviac pamiatok z hradného vrchu patrí do púchovskej kultúry. Reprezentujú ich najmä zlomky nádob zdobených zvislým ryhovaním, ktoré je typické práve pre keramiku púchovskej kultúry z obdobia neskorého laténu. K nim možno zaradiť aj zlomky veľkých hlinených zásobníc, v ktorých si vtedajšie obyvateľstvo severného Slovenska ukladalo zásoby potravín. Nálezy keramiky púchovskej kultúry z obdobia neskorého laténu až staršej doby rímskej objavené na území Hričovského Podhradia sú dôkazom, že toto územie bolo koncom starého a na začiatku nového letopočtu už súvislo osídlené. Pamiatky púchovskej kultúry sa objavili na hradnom kopci , ktorý nesie názov aj Mikov kopec i v roku 1949. Viacero nálezov keramiky púchovskej kultúry nájdených na hradnom vrchu odovzdal do Považského múzea aj dlhoročný spolupracovník múzea Štefan Meliš z P. Bystrice a väčšina z nich patrí opäť do okruhu púchovskej kultúry najmä z obdobia neskorého laténu a zo staršej doby rímskej. V roku 1961 našiel František Kvasník v jaskyni vedľa hradu železné kliešte aj zlomok žarnova, ktoré taktiež možno zaradiť do okruhu pamiatok púchovskej kultúry. Železné kliešte sa vtedy stali vôbec prvým nálezom tohto druhu na celom severnom Slovensku a stali sa preto aj súčasťou expozície púchovskej kultúry v Púchove. 

Hričov na medirytine od Justus van der Nypoorta


Jeden z posledných prieskumov areálu Hričovského hradu realizovali členovia archeologického krúžku z Považskej Bystrice dňa 25. 8. 1993, kedy sa skúmala aj jaskyňa pod hradom, z ktorej pochádzajú železné kliešte. Jaskyňa je dlhá asi 15 m a pred jej horným otvorom bola vyhĺbená jama o rozmeroch asi 6 x 3,5 m hlboká približne 5 m, ktorá prerezala všetky sídliskové vrstvy na hradnom kopci. Jamu vykopal miestny občan Kabašta, ktorý sem pravidelne chodil a zrejme odnášal aj archeologické nálezy. Podľa jednotlivých vrstiev sa dala aspoň čiastočne rekonštruovať nálezová situácia na hradnom kopci. V najspodnejšej vrstve sa nachádzali pamiatky z obdobia neskorého laténu – čiže púchovskej kultúry, v strede výkopy boli už nálezy slovanskej keramiky a v horných vrstvách stredoveká keramika. Tak ako narastali jednotlivé sídliskové vrstvy, vypĺňal sa aj priestor pred jaskyňou a tak sa niektoré nálezy dostali aj do jej vnútorných priestorov.



Prvú slovanskú keramiku objavil na hradnom vrchu A. Petrovský – Šichman už v roku 1947 a potom F. Kvasník v roku 1959. V roku 1949 urobil A. Petrovský – Šichman na lokalite Mikov kopec – hradný vrch, prvú sondu, v ktorej sa okrem črepov púchovskej kultúry našli aj zlomky slovanskej keramiky ako aj unikátny kamenný praslen z vretena na navíjanie priadze. Aj v roku 1969 našli žiaci učilišťa Pozemných stavieb v jaskyni hradného brala keramiku z viacerých časových úsekov stredoveku datovanú do 10.-11.stor. a potom 12.-13.stor. Medzi nálezmi odovzdanými do Považského múzea v Žiline Š. Melišom sa okrem starších pamiatok nachádzali aj zlomky nádob z 9.-10. Stor. a potom z 10.-11.stor. 



Opakovane doložené dôkazy o osídlení hradného vrchu pred vznikom vlastného hradu, ktorý sa spomína až v roku 1254, keď ho kráľ Belo IV. daroval Tolušovi, synovi Farkaša, hovoria jasnou rečou o tom, že tu mohlo byť staršie opevnenie omnoho skôr ako v polovici 13.stor.a až potom mohol vzniknúť stredoveký hrad. O nálezoch stredovekej keramiky sa hovorí tiež aj v správe prof. V. Budinského - Kričku pri publikovaní súboru pamiatok získaných Štátnym archeologickým ústavom v rokoch 1946-1947. Tak sa zdá, že osídlenie hradného kopca pokračovalo nepretržite aj v nasledujúcich obdobiach, z ktorých sú k dispozícii už aj písomné pramene. Ako pandant k stredovekému hradu možno priradiť aj malé opevnenie nad Dolným Hričovom v polohe Dúbravy. Menšie opevnenie sa nachádza na temene kopca, tesne nad križovatkou považskej hradskej s jej kratšou vetvou idúcou cez Ovčiarsko do Žiliny. Západné úpätie kopca nesie názov „Imramovec“, z čoho A. Petrovský – Šichman odvodil, že tento termín pochádza z mena sv. Emeráma, ktorému bola zasvätená najstaršia kresťanská stavba na území Slovenska v Pribinovej Nitrave. Pretože bol majetok Hričov už začiatkom 13.stor. (1208) majetkom nitrianskeho biskupstva, mohol aj tu byť kostol zasvätený sv. Emerámovi. Posledným príspevkom k osídleniu územia je nález slovanskej keramiky z 9. a možno aj z 10.stor. v priestore výstavby výrobnej haly firmy VITACO. Aj tieto nálezy podporujú predpoklad dlhodobého slovanského osídlenia územia pred vznikom vlastného hradu, ktorý sa začal stavať až omnoho neskôr v polovici 13.stor.

Jozef Moravčík: NIEKTORÉ OPEVNENIA V CENTRÁLNEJ ČASTI ŽILINSKEJ KOTLINY in Hradiská - Svedkovia dávnych čias. Dolná Mariková 2015

Foto (Ján Barčiak):


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára