.

piatok 27. januára 2017

Devín - Veľkomoravský palác s kostolom 3D

Dwarf digital archeology a Hradiska.sk vytvorili tentokrát v úzkej spolupráci s archeológom Júliusom Vavákom (Malokarpatské múzeum v Pezinku, ktorému  týmto patrí veľká vďaka za cennú odbornú pomoc počas celej rekonštrukcie) pokus o 3D rekonštrukciu možného vzhľadu murovanej stavby z obdobia Veľkej Moravy (9. storočie), ktorá bola objavená na hrade (niekdajšom hradisku) Devín. 



Verejnosti sú známe niektoré rekonštrukcie, avšak tie stavbu zobrazujú iba ako kostol s troma apsidami. Jeho odkrytý pôdorys s niekoľkými priečkami však napovedá, že v skutočnosti sa mohlo jednať o stavbu, ktorá mala dva účely. Časť stavby mohla slúžiť ako kostol a ďalšia časť ako palác, určený na obytné a reprezentačné účely. Pokúsili sme sa preto zrekonštruovať možnú podobu práve tohto dispozičného riešenia stavby. Možno práve v ňom pobýval knieža Rastislav, počas obliehania Devína franským vojskom v roku 864.



Na stránke www.apsida.sk je k stavbe uvedený nasledovný popis:

"Obdĺžniková loď rozdelená je dvoma priečkami na dve úzke miestnosti po krajoch a jednu veľkú strede má rozmery 540 cm x 1 135 cm, na ňu sa z východnej strany pripája obdĺžnikový priestor zakončený troma apsidami v tvare kríža, ktoré majú priemer 330 cm. Šírka základov je 60 - 75 cm. 










Kostol postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia s využitím rímskeho stavebného materiálu. Zvyčajne sa datuje do obdobia vlády Rastislava, podľa najnovších zdrojov do obdobia rokov 850 - 863/870. Vzhľadom na pôdorys tvorený štyrmi miestnostami, vrátane trojapsidového východného záveru, dodnes nie je celkom jasné, o akú stavbu sa tu jedná. O sakrálnom účele niet pochybností, podľa rôznych odborníkov však mohlo ísť o kostol, o trojapsidovú kaplnku napojenú na obytný (biskupský) palác, niektorí autori hovoria aj o tzv. triklíniu - audienčnej siene cirkevného hodnostára.

Stavitelia kostolíka sa podľa všetkého inšpirovali v neskoroantických kostoloch podobnej dispozície v oblasti Dalmácie, devínskemu chrámu sú blízke najmä stavby v Sutivane, Pridrage, resp. Biliciach."


Použitá zvuková stopa: Starosloviensky otčenáš, Schola Sanctorum, Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí ( Video )

6 komentárov:

  1. veľmi pekná rekonštrukcia tejto interpretačnej varianty devínskeho objektu. je to variant, ktorý sa dá zvažovať, ale je málo pravdepodobný. pre profánnu funkciu západnej časti stavby niet dokladov. ani nálezy stilov nedokladajú funkciu školy či nejakej inej nesakrálnej inštitúcie. stily používali na písanie jednoducho všetci kňazi, to zn. aj tí, ktorí zabezpečovali funkciu obyčajného kostola. navyše, vo veľkomoravskom prostredí postrádame analógiu takto tesného spojenia obytnej stavby s kaplnkou. všetky prípady nadštandardných obytných stavieb (palácov) na Veľkej Morave boli striktne stavebne a priestorovo oddelené od sakrálnych stavieb. rozčlenenie pôdorysu devínskej stavby priečkami je zistené len na úrovni základov. nie každý základový pás nevyhnutne musel niesť aj nadzemné murivo. naopak, sú k dispozícii príklady, kedy je interiér na úrovni základov delený základovými pásmi, avšak v nadzemnej časti neniesli nijaké priečky, steny murivá ani stĺpy či piliere. Ak budeme považovať názor, že najbližšími analógiami devínskej stavbe sú dalmátske kostoly v Pridrage, Sutivane a Biliciach, potom musíme opustiť variantu paláca s kaplnkou a musíme devínsku stavbu rekonštruovať ako výlučne kostol so základovými pásmi, ktoré niesli len prístenné lizény. pokiaľ ide o strednú "priečku", ktorá nebola previazaná s obvodovým murivom, najpravdepodobnejšie niesla len oltárnu priečku (septum, cancellum). Na východnom základovom páse potom bol s veľkou pravdepodobnosťou umiestnený oltár. Ak táto varianta by si zaslúžila podobnú vizuálnu rekonštrukciu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pána Illáš. Pokiaľ nám poskytnete odbornú pomoc pri vizualizácii, tak by sme v budúcnosti mohli skusiť spraviť aj variantu, o ktorej píšete.

      Odstrániť
  2. načo by Rastislav počas obliehania Devína býval v kostole ktorý ešte v tedy nestál! velda svojho" slávneho veklolepého inemu nepodobného Rasticovho hradiska" ako uvádzakú Aanales Fludes,ktoré máte opublikované na vašej stránke!!! Ale čítať nich nemá kto že!?,keď sedel v dobre openvenej citadele hore na skale na podstare 4 nádvorý na ktopré sa nebolo možneé dosťať_! Bol autor článkuvôbec na Devíne!? To čo je tam dnes dú doslova len základy pôvodnej stavby hradu!ktorá bol do výšky 4x vyšia ako dne a 2x do šírky väčšia ako dnes,Ešte koncom 18 storočia bol hrad obyývaný! mal strechu a funkčné komýny a vojenslú posádku.Bol to toti muničný sklad pre Bratislavské posádky.Rovnako ako Pajštún.Kostol pri Devíne dal postaviť po porážke Bavorského vojska Svätoplukom a Slavomírom,Slavomírovou slovenskou adrmádou pod hradom Devín na protivnej strane cez Dunaj na poliach,Táto "zrada,čo je Slovenský zvyk"Svätopluka ako to opisujú Flaudské letopisy spôsobila hrôzu u Karola veľkého ,keˇsa dopočul že Svätopluk potajme v noci preplával Dunaj a vstúpil do "slávneho prastarého Rastiscovho hradiska"(ktoré dodnes v nemecky hovoriacich zemiach a hlavne v Rakúsku označujú ako THEBEN -Téby - sídlo Egyptského Faraona)a podlo sa ppjol s Slavomírom ,ktorého si sloveni zvolili za vodcu a po tme nad ránom urdeli na nič netušiace spiace vojsko bavorov ?ktré sám Svätopluk doviedol pod hradisko Devín keˇoklamal karola Veľkého a vylákal od neho armádu na urobenie "poriadku) z Veľkou Moravou,poviedol nepriaťeľovo vojsko priamo na bitúnok,kde ho naše slovenské družiny rosekali.Na počesť a pamäť tohoto slávneho výťazstva dal Svätopluk postaviť troj apsidový(trimartitiorum) kosltol vedľa hradu.Treba si uvedomiť že dnešé vonkajšie hradby hradu Devín pochádzajú až zo stedoveku.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mas bujnú fantáziu skus pisat nejake poviedky z Valkej Moravy...

      Odstrániť
    2. Orgon, len to nie preboha! Przniť Veľkú Moravu jeho sci-fi poviedkami? Pán očividne podľahol všetkým možným konšpiračným teóriám slovenských(slovienskych) pseudohistorikov. Prečo týchto "roduverných prakktov" stále láka táto stránka, prečo nerozvíjajú svoje bludné teórie na svojich geniálnych stránkach typu "zem je plochá", "budeme očipovaní", "slovania tu boli od praveku"a pod....Oni majú proste potrebu napraviť svet - podľa Perun_Sloven všetko, čo vieme vieme zle (len on a jemu podobní poznajú pravdu), všetko, čo sme sa doteraz učili(a aj učíme) o histórii je úplne inak(len on a jemu podobní poznajú pravdu)...zaváňa mi to sektárstvom a fanatizmom...

      Odstrániť