.

piatok 27. januára 2017

Devín - Veľkomoravský palác s kostolom 3D

Dwarf digital archeology a Hradiska.sk vytvorili tentokrát v úzkej spolupráci s archeológom Júliusom Vavákom (Malokarpatské múzeum v Pezinku, ktorému  týmto patrí veľká vďaka za cennú odbornú pomoc počas celej rekonštrukcie) pokus o 3D rekonštrukciu možného vzhľadu murovanej stavby z obdobia Veľkej Moravy (9. storočie), ktorá bola objavená na hrade (niekdajšom hradisku) Devín. 



Verejnosti sú známe niektoré rekonštrukcie, avšak tie stavbu zobrazujú iba ako kostol s troma apsidami. Jeho odkrytý pôdorys s niekoľkými priečkami však napovedá, že v skutočnosti sa mohlo jednať o stavbu, ktorá mala dva účely. Časť stavby mohla slúžiť ako kostol a ďalšia časť ako palác, určený na obytné a reprezentačné účely. Pokúsili sme sa preto zrekonštruovať možnú podobu práve tohto dispozičného riešenia stavby. Možno práve v ňom pobýval knieža Rastislav, počas obliehania Devína franským vojskom v roku 864.



Na stránke www.apsida.sk je k stavbe uvedený nasledovný popis:

"Obdĺžniková loď rozdelená je dvoma priečkami na dve úzke miestnosti po krajoch a jednu veľkú strede má rozmery 540 cm x 1 135 cm, na ňu sa z východnej strany pripája obdĺžnikový priestor zakončený troma apsidami v tvare kríža, ktoré majú priemer 330 cm. Šírka základov je 60 - 75 cm. 










Kostol postavili niekedy v druhej polovici 9. storočia s využitím rímskeho stavebného materiálu. Zvyčajne sa datuje do obdobia vlády Rastislava, podľa najnovších zdrojov do obdobia rokov 850 - 863/870. Vzhľadom na pôdorys tvorený štyrmi miestnostami, vrátane trojapsidového východného záveru, dodnes nie je celkom jasné, o akú stavbu sa tu jedná. O sakrálnom účele niet pochybností, podľa rôznych odborníkov však mohlo ísť o kostol, o trojapsidovú kaplnku napojenú na obytný (biskupský) palác, niektorí autori hovoria aj o tzv. triklíniu - audienčnej siene cirkevného hodnostára.

Stavitelia kostolíka sa podľa všetkého inšpirovali v neskoroantických kostoloch podobnej dispozície v oblasti Dalmácie, devínskemu chrámu sú blízke najmä stavby v Sutivane, Pridrage, resp. Biliciach."


Použitá zvuková stopa: Starosloviensky otčenáš, Schola Sanctorum, Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí ( Video )

3 komentáre:

  1. veľmi pekná rekonštrukcia tejto interpretačnej varianty devínskeho objektu. je to variant, ktorý sa dá zvažovať, ale je málo pravdepodobný. pre profánnu funkciu západnej časti stavby niet dokladov. ani nálezy stilov nedokladajú funkciu školy či nejakej inej nesakrálnej inštitúcie. stily používali na písanie jednoducho všetci kňazi, to zn. aj tí, ktorí zabezpečovali funkciu obyčajného kostola. navyše, vo veľkomoravskom prostredí postrádame analógiu takto tesného spojenia obytnej stavby s kaplnkou. všetky prípady nadštandardných obytných stavieb (palácov) na Veľkej Morave boli striktne stavebne a priestorovo oddelené od sakrálnych stavieb. rozčlenenie pôdorysu devínskej stavby priečkami je zistené len na úrovni základov. nie každý základový pás nevyhnutne musel niesť aj nadzemné murivo. naopak, sú k dispozícii príklady, kedy je interiér na úrovni základov delený základovými pásmi, avšak v nadzemnej časti neniesli nijaké priečky, steny murivá ani stĺpy či piliere. Ak budeme považovať názor, že najbližšími analógiami devínskej stavbe sú dalmátske kostoly v Pridrage, Sutivane a Biliciach, potom musíme opustiť variantu paláca s kaplnkou a musíme devínsku stavbu rekonštruovať ako výlučne kostol so základovými pásmi, ktoré niesli len prístenné lizény. pokiaľ ide o strednú "priečku", ktorá nebola previazaná s obvodovým murivom, najpravdepodobnejšie niesla len oltárnu priečku (septum, cancellum). Na východnom základovom páse potom bol s veľkou pravdepodobnosťou umiestnený oltár. Ak táto varianta by si zaslúžila podobnú vizuálnu rekonštrukciu.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pána Illáš. Pokiaľ nám poskytnete odbornú pomoc pri vizualizácii, tak by sme v budúcnosti mohli skusiť spraviť aj variantu, o ktorej píšete.

      Odstrániť