.

pondelok 29. augusta 2016

Visolaje - Slovanský mohylník

Visolaje sú obec, známa najmä vďaka veľkému slovanskému mohylníku, ktorý sa nachádza v polohe Cesciny-Pravec, kde sa zistilo 33 mohylových hrobov zo Slovanského obdobia. Určitú časť už dávnejšie rozorali, preto sa pôvodný počet mohýl nedal zistiť. Napriek tomu patrí mohylník k najväčším na Slovensku. V niektorých mohylách mohli byť pochovaní slovanskí bojovníci. Počiatky pochovávania na tomto slovanskom cintoríne môžeme položiť na koniec ôsmeho a začiatok deviateho storočia.

V ranostredovekej Európe, na prelome 7. a 8. stor., sa na rôznych miestach a aj na Slovensku, objavuje pochovávanie pod mohylami. Najstaršie slovanské obyvateľstvo si na naše územie prinieslo zvyk spaľovať zosnulých. Približne v polovici 9. stor. sa žiarový rítus pretransformoval na inhumačný, kedy sa začalo preferovať pochovávanie nespálených tiel. Zánik samotného mohylového pochovávania bol ovplyvnený počiatkami kresťanstva, ktoré znamenalo výraznú zmenu v pohrebnom rituáli. Na území Slovenska je v súčasnosti známych sedem mohylových oblastí. Slovanský mohylník vo Visolajoch, v polohe Cesciny, patrí medzi najlepšie dnes zachované mohylníky na Slovensku.

Náčrt mohylníka od Štefana Meliša (z knihy Olšovský a spol. : Po stopách predkov)






 Tento mohylník leží na miernom návrší najkratšej možnej trasy starej považskej cesty. Nekropola vo Visolajoch je druhá najväčšia na severnom Slovensku. Zachovaných je 33 mohýl, ďalších približne 15 bolo zničených orbou. 

V jeseni roku 1960 tu Považské múzeum v Žiline uskutočnilo archeologický výskum počas ktorého sa zistilo, že mohylové násypy boli vytvorené hlinou a drobnými kameňmi získanými z blízkeho okolia. Súčasťou hrobov boli uhlíky, úlomky keramiky z úžitkových nádob zdobené ryhami a viacnásobnými vlnovkami, zlomky rádiolaritových jadier, kamenné brúsiky z pieskovca atď. V jednej z mohýl bol objavený 32 cm dlhý železný nôž. Súčasťou pohrebného rituálu bolo symbolické pridávanie niekoľkých spálených kostí do hrobu. V jednej z mohýl sa našiel súvislý prepálený pás hliny obohatenej uhlíkmi dlhý 5 m a široký 1 m, o ktorom sa uvažuje ako o pohrebnej hranici – žiarovisku. Je to však ojedinelý nález tohto druhu. Miesta kde Slovania svojich mŕtvych spaľovali ostávajú naďalej neznáme. Potvrdené je dosiaľ iba jedno, konkrétne na mohylníku v Kráľovskom Chlmci. Predpokladá sa. Že žiaroviská bývali situované mimo pohrebiskových lokalít. 


Umelecká predstava o vzhľade mohylového pohrebiska v období 9.-10. storočia (autor: Alnoth)






 Na celom území Slovenska nebol v tomto období pohrebný rítus jednotný, rovnako ako nebol jednotný ani spôsob budovania mohýl. Hroby v mohylách skúmaných na Cescinách boli žiarové, avšak napríklad na neďalekom mohylníku Podvrščie vo Sverepci mŕtvy nebol spálený, ale bol uložený na úrovni terénu v ležiacej polohe na chrbte, a nad ním bol navŕšený mohylový pahorok. Na blízkom mohylníku v Koscelišči pod Malenicou boli mŕtvi pochovávaní oboma spôsobmi.
Rez slovanskou mohylou s inventárom, totožným s mohylou číslo 1 vo Visolajoch. Otázna je iba drevená konštrukcia vo vnútri. (autor: Dwarf digital)

Vnútorná konštrukcia mohýl bývala taktiež odlišná. Budovali sa z materiálov dostupných v najbližšom okolí. Kameňmi boli obkladané tak žiarové, ako aj kostrové pohreby pod mohylami, prípadne bol k nohám pochovaného uložený väčší balvan. Po navŕšení mohylového násypu balvany neboli na povrchu viditeľné. V niektorých mohylách boli budované drevené pravouhlé konštrukcie, ktoré boli výlučne súčasťou pohrebného rituálu, počas ktorého boli zapálené a ešte v procese horenia zasypané. 


Do mohýl boli viditeľne umiestňované drevené koly. Existuje viacero teórií o ich funkcii (napr. teória o ukladaní urien mimo mohyly na vrchole drevených kolov, resp. popri nich, podľa inej teórie boli vrcholy kolov ukončené plastikou niektorého pohanského božstva). Mohyly boli od okolitého terénu niekedy oddelené žľabom, ktorý neobkolesoval mohylu po celom jej obvode, ale bol na niektorých miestach prerušený. Tak ako sa líšili detaily pohrebného rítu, rôzny bol aj počet pohrebov v jednej mohyle – vyskytuje sa jeden, ale aj jedenásť pochovaných pod jednou mohylou (na mohylníku v Skalici). Rovnako ani pôdorysy jednotlivých mohýl neboli jednotné. Vyskytujú sa kruhové aj oválne, dokonca i výrazne podlhovasté mohyly (napr. na mohylníku pri Hornom Lieskove). Rovnorodosť je dodržaná azda len v umiestnení mohylových pohrebísk na nižších návršiach s výhľadom do okolia, pričom sú od sídlisk oddelené prírodnými prekážkami v podobe riek či údolí. Zhodná je aj orientácia zosnulých v smere východ – západ tak, aby mali tvár obrátenú k východu slnka.

Úsilie, ktoré Slovania venovali vytváraniu pohrebísk bolo obdivuhodné: vyrovnanie terénu, nakopanie a navozenie zeminy, nanosenie kameňa a dreva atď., a to všetko v období, kedy náradie bolo stále vzácne.

Text: Stanka F.






Foto: Orgoň

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára