.

pondelok, 4. júla 2011

Domy Slovenov

 Na počiatku bola zemnica

Dom ako súčasť stavebnej kultúry je významným prameňom poznania spoločnosti od praveku podnes. Nebol iba konštrukciou, stavbou, ktorá poskytovala človeku a jeho rodine prístrešie a ochranu pred klimatickým a iným negatívnym vplyvom prírodného prostredia. Bol predovšetkým priestorom, v ktorom ľudia, obvykle v pokrvnom spríbuznení, žili, realizovali časť svojich základných biologických, spoločenských, kultúrnych i kultových potrieb, venovali sa domáckej výrobe, ktorá bola hlavným či doplnkovým zdrojom ich obživy.



 Spočiatku pri výbere typu obydlia zohrávali hlavnú úlohu prírodné faktory, praktické potreby a možnosti komunity. Neskôr, keď sa konkrétny typ stavby a jeho interiér stali súčasťou spoločenských tradícií, tieto faktory ustúpili. Domy, ich vzhľad, veľkosť, situovanie ohniska, vchodu, atď. boli určované výlučne staršou kultúrnou tradíciou.


 K poznaniu obydlia u Slovanov v ranom stredoveku písomné pramene prispievajú iba skromne. Napríklad byzantský historik Prokopios v 6. storočí píše iba o „bielych chyžiach, navzájom od seba rozptýlených“ a legenda sv. Demetra sa zmieňuje o akýchsi „vypletaných kolibách“ solúnskych Slovanov. Mauríkios na prelome 6. a 7. storočia uvádza, že Slovania „bývajú v lesoch, okolo vôd a robia si mnohé východy zo svojich príbytkov“. Arabský cestopisec Hárun ben Jahib okolo roku 880 opisuje slovanské domy z dreva, podobne ako o sto rokov neskôr  španielsko-židovský kupec Ibrahim Ibn Jakub. Ďalší arabský geograf Omar Ibn Rusta v 10. storočí opisuje obydlia pravdepodobne na území východných Slovanov ako jamy zahĺbené do zeme, vybavené kamennou pecou, so špicatou drevenou strechou. Anonymný Perzský geograf píše, že „Slovania zimu trávia v jamách a podzemných chyžiach“. 



 Zmienky o domoch sa síce od 11. storočia objavujú častejšie (napr. v zákonníkoch uhorských kráľov Štefana I., Ladislava a Kolomana a v kráľovských listinách), avšak bez podrobností o ich vzhľade a konštrukcii. Nemec Helmond z Bosau sa v 12. storočí zmieňuje o jednoduchých pletených stavbách u pobaltských Ranov. Azda najkonkrétnejší opis súvekých domov podáva biskup Oto z Friesingu, ktorý v lete 1147 prechádzal Uhorskom. Ten píše, že obyvatelia Uhorska celé leto a jeseň bývajú v šiatroch a príbytky majú veľmi chatrné, postavené len z rákosia, zriedka z dreva a ešte zriedkavejšie z kameňa. Tento údaj sa však týka zrejme iba teplejších, nížinatých oblastí Podunajska.



 Rôzne iné listinné pramene z 11. – 13. storočia sa už bežne zmieňujú o nadzemných drevených a ojedinele i kamenných domoch. Poznáme tiež názvy niektorých budov v kniežacích sídlach 10. – 12. storočia. Naproti tomu chýbajú zmienky o zemniciach, hoci vieme, že ich užívanie najmä v dedinskom prostredí pokračovalo. 



 Aj jazykovedné pramene k tejto problematike sú iba všeobecné. V rôznych slovanských jazykoch zostalo zachované zrejme pôvodné označenie pre zemnicu – ziemianka, zemľanka, zemunica. Staré, ale zväčša neslovanské korene majú i názvy koliba, chalupa, chata, chyža, burdej, mladšie sú asi kuča a salaš. Opäť však chýbajú akékoľvek staršie, ranostredoveké súvislosti detailizujúce formálny vzhľad a techniku výstavby jednotlivých typov domov.


 V tejto situácii preukázala svoje možnosti archeológia. Počas niekoľkých desaťročí postupne nazhromaždila na širokom teritóriu stredovýchodnej Európy osídlenom v 6. – 10. storočí Slovanmi niekoľko tisíc pôdorysov obydlí s mnohými konštrukčnými prvkami, stavebnými detailmi i stopami po ich vnútornom vybavení. 
 Aký je teda v hrubých rysoch obraz slovanského domu, ku ktorému dospelo doterajšie archeologické bádanie?



ZEMNICE – DOMY DO KAŽDÉHO POČASIA

 Hlavným typov obydlia Slovanov boli viac či menej do zeme zahĺbené domy – zemnice. Vyskytovali sa už od paleolitu ako jedna z univerzálnych foriem obydlia v sprašových oblastiach stredovýchodnej Európy. V strednej Európe boli všeobecne známe od halštatskej doby.







 V západnej a strednej Európe v predslovanských neskororímskych kultúrach sa však zemnice vyskytovali iba zriedka, alebo len vo funkcii hospodárskej stavby. Východne od Karpát sa objavujú v rôznych modifikáciách v predslovanských kultúrach v poriečí Prutu, Dnestra a stredného Dnepra, teda na územiach označovaných za pravlasť Slovanov. Tu sa Slovania prvýkrát objavujú s typickou včasnoslovanskou kultúrou počnúc 4. – 5. storočím. Odtiaľto sa rozšírila táto forma domu spolu s migrujúcimi etnikami. V 6. – 10. storočí je na širokom, Slovanmi osídlenom priestore, známych niekoľko typov zemníc. Najviac boli rozšírené zemnice nazývané kvadratické, podľa štvorcovitého pôdorysu, resp. kvadraticky zahĺbenej časti.



 Mali pomerne jednotné plošné i hĺbkové rozmery. Prevažovali menšie pôdorysy (6 – 12 m2), ale neboli zriedkavé i veľké zemnice (15 – 20 m2). Stavebné jamy slovanských stavieb boli pritom zvyčajne 70 až 90 cm hlboké, hlbšie sa vyskytujú najmä vo východoslovanskom prostredí. Plytšiu ako 50-centimetrovú stavebnú jamu hĺbili Slovania len zriedkavo. 
 Väčšina z nich mala predovšetkým zrubovú konštrukciu stien kladenú zvnútra alebo iba ľahšie a nižšie zrubové rámy zvonka po obvode zahĺbenia. V naddunajských územiach boli popri zrubených zemniciach druhými najčastejšie zastúpenými zemnice s podpornou konštrukciou strechy. S ľahkými, iba prútím vypletanými stenami sa u Slovanov stretávame ešte zriedkavejšie.
 Typickým vybavením zemnice boli kamenné pece. Bývali vybudované priamo na podlahe a obvykle mali pravouhlý, zriedkavejšie podkovovitý pôdorys. Spodná časť a ústie pece boli postavené z veľkých, často plochých kameňov a horná časť z menších kameňov. Kamene boli uložené bez akéhokoľvek spojovacieho materiálu, hoci zriedkavo býva medzi nimi hlina či črepy. Hlavnou funkciou kamennej pece, najmä v zime, bolo vyhrievanie obydlia. V teplejších obdobiach roka sa takmer nepoužívala. Varilo i pieklo sa na otvorených povrchových ohniskách alebo v hlinených peciach na voľnom priestranstve dvora, prípadne sa oheň zakladal na ohnisku v ústí pece či tesne pred ním. Kamenné pece dosiahli u nás vrchol svojho rozšírenia v 9. – 10. storočí. Od 11. storočia ich používanie postupne klesalo. Postupne ich nahradili technologicky i úžitkovo dokonalejšie hlinené pece. Len málo domov, a to najmä na slovanskom západe a severozápade, malo namiesto pece iba ohnisko.
 Popri tomto základnom type vybavenia obydlia sa našli už na území pravlasti Slovanov aj jeho modifikácie, spôsobené čiastočne vplyvom susedných kultúr. Ide napríklad o hlinené pece, ohniská v strede či centrálne sochy (podpery). Počas migrácie koncom 5. a v 6. storočí Slovania putovali dvoma hlavnými prúdmi – severným ponad Karpaty a juhovýchodným, podunajským. Pritom došlo k niektorým inováciám slovanskej stavebnej kultúry. Najmä v severnom prúde sa vykryštalizovali nové typy dlhých, obdĺžnikovitých a oválne misovito zahĺbených zemníc, ktoré si osvojili i niektoré vnútrokarpatské regióny, najmä východné Slovensko. V oboch prúdoch bol už známy aj posledný typ zemnice – kruhovitého pôdorysu.
 Dlhé obdĺžnikovité zemnice tvorili pomerne málo rozšírenú vývojovú líniu slovanského domu sústredenú predovšetkým na územiach západných Slovanov. Boli to zväčša zemnice so zrubovými stenami, prípadne strechou opretou priamo o zem, vybavené najčastejšie ohniskom vyloženým kameňmi a relatívne často aj hlinenými interiérovými pecami. Čo do konštrukcie a interiérom boli príbuzné s rozšírenejšími oválnymi zemnicami a možno ich pokladať za okrajovú stavebnú kultúru Slovanov. Zemnice oválneho a nepravidelného misovitého pôdorysu boli najviac rozšírené u západných a severozápadných Slovanov. Dôkazom toho, že išlo o odlišný stavebný fenomén, je ich vybavenie ohniskami obloženými kameňmi, pričom kamenné klenbové pece sa v nich nevyskytujú. Rozšírenie podobných domov na juhovýchode a východe (sčasti i západe) súvisí zrejme s protobulharským a avarským vplyvom.
 V slovanskom prostredí sa kruhovité zemnice a zahĺbené jurty používali na bývanie iba ojedinelo – netvoria ani 1% domov, hoci najmä v nížinách Karpatskej kotliny a na dolnom Dunaji by sa mali vyskytovať vo vyššom počte. Ide zrejme o prejav priameho prenikania príslušníkov nomádskych a pastierskych kultúr do slovanského prostredia a ich prispôsobenie sa drsnejším klimatickým pomerom stredovýchodnej Európy. Dajú sa rekonštruovať ako obydlia s cylindrickou, kužeľovitou alebo tiež mrežovanou drevenou kostrou stien a so strechou, ktorá je pevná alebo skladacia, zvnútra alebo zvonka stavebnej jamy. Zahĺbené kruhovité domy konštrukčne vychádzali z pravých nadzemných plstených či tkaných júrt. Tie mali na dvoch až štyroch zvislých oporných stĺpoch, opierajúcich sa o podlahu, z oboch strán ohniska upevnený vrchný prstenec – tono. V južnom  prúde expanzie sa nové prvky slovanského domu vytvorili pod vplyvom stepných národov Pričiernomoria a ich integrácie do kultúry pražského typu. Určitý vplyv tu zohrala aj syntéza s románsko-byzanským či protorumunským osídlením v dolnom Podunajsku.
 Od 7. storočia sa v strednom Podunajsku vyskytujú i stavebné kultúry etník Avarského kaganátu. Tieto prejavy však severne a západne od Dunaja postupne slabli a stavebná kultúra Slovanov tu bola väčšinou obohacovaná impulzmi zo západu a severu.
 Týmito procesmi bola vytvorená severo-južne orientovaná báza pre diferenciáciu slovanského domového staviteľstva v 8. – 9. storočí, keď sa začali väčšmi presadzovať i nadzemné zrubové a kolové obydlia.

NADZEMNÉ DOMY A PRVÉ PALÁCE
 Na vznik a technológiu výstavby nadzemných domov mali vplyv popri tradíciách a spoločensko-ekonomickom rozvoji aj vlhké pôdne prostredie a na severozápade i nedostatok dreva a relatívne priaznivejšie podnebie. Vlhká, podmáčaná pôda a vysoká hladina spodnej vody prinútili obyvateľov takýchto regiónov stavať nadzemné príbytky, niekedy dokonca na zemných násypoch či drevených podvaloch. Nadzemné zruby tvoria spolu iba asi 6% z nálezov slovanského domu, v skutočnosti ich však mohlo byť viac.





 Poznáme zruby pravé alebo zruby bez akejkoľvek kolovej podpornej konštrukcie strechy, teda rámové, a zruby vybavené štítovými sochami (podperami), ktoré mali trocha odlišne konštruovaný krov a iné steny. Progresívne trendy predstavujú jedno- a trojpriestorové zruby na kamennom podloží alebo suchej podmurovke po celom obvode s rozlične upravenou podlahou – maltou či vydrevením.
 Vrcholom vývoja včasnostredovekého slovanského domu boli drevené palácové stavby bez základov alebo na suchých, eventuálne maltových kamenných základoch. Časť z nich už mala alebo mohla mať i celokamenné steny. 
 Typickým vykurovacím zariadením v zruboch boli otvorené ohniská, najmä ohniská vyložené kameňmi a špecifické ohniská dláždené kameňmi. Je tu badateľný vplyv germánskych plochých a dlhých ohnísk.




 Nedostatok dreva na severozápade v Plabí a Pobaltí sa prejavil uprednostňovaním konštrukcií, pri ktorých sa používalo menej dreva, a to buď kratšie kusy, dosky, tyčovina, alebo prútie. Nepochybne sa tak stalo pod vplyvom Germánov, resp. škandinávsko-normanského etnika, u ktorých boli domy s vypletanými stenami všeobecne rozšírené.
 Nadzemné domy s kolovou konštrukciou Slovania stavali zriedkavo, tvoria len necelé 3% nálezov a takmer absentujú v prostredí východných a južných Slovanov. Veľké domy kolovej konštrukcie s vypletanými stenami a vnútorným alebo vonkajším oporným systémom strechy tiež vyhádzali z cudzích, predovšetkým germánskych stavebných vzorov.
 Samostatnú kategóriu predstavujú solitérne sa vyskytujúce dlhé halové domy – palácové stavby vysoko nadštandardných rozmerov.

Peter Šalkovský

Prevzaté so súhlasom autora zo stránky http://www.historickarevue.com/archiv_2000-7b.html
Obrázky prevzaté z: Peter Šalkovský: DOM A DEDINA STREDNÉHO PODUNAJSKA VO VČASNOM STREDOVEKU, ZBORNÍK NA POČESŤ JOZEFA HOŠŠA (red. J. Zábojník). BRATISLAVA 2006, 107-128.
Fotografie - Orgoň - Archeoskanzen Modrá (pri Uherskom Hradišti)

10 komentárov:

  1. Mám stoho dobrý projekt na dejepis dakujem hradiska.sk :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Chvályhodná aktivita, konečne aj u nás máme stabilnejšie fungujúcu a postupne sa vylepšujúcu stránku k sprístupňovaniu informácií o národnej histórii a výsledkoch archeologického bádania. Ešte to síce nedosahuje kvalitou ani kvantitou úroveň napr. http://slawenburgen.npage.de/ ale čo nebolo, môže byť. Držím palce.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. tie xajdy su z obdobia po duxovnom zotroceni Slovenov (po Kr.) podobne maju aj v Ugande a este "lepsie" stavali aj Anglicania ci irsky skriatkovia, z konskyx sraciek hliny a sena

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Každé etnikum, každá civilizácia aj starí Sumeri, Gréci, Etruskovia, Rimania či Arabi začínali v jednoduchých drevených či hlinených chatrčiach, iba postupne ich kultúra a v rámci toho aj kultúra bývania sa zdokonalovali, konštrukčne , materiálovo i vybavením interiéru. Kto nevie pochopiť históriu ten nerozumie ani súčasnosti a nepozná ani správnu cestu do budúcnosti.

      Odstrániť
    2. je to super mam s toho 1*

      Odstrániť
  4. Dnes, keď sú prístroje na meranie CO by som bol za taký experiment, že v polozemnici (trebars aj celozemnici) sa urobí tá kamenná piecka (ohnisko) a nechá sa okolo polnoci dohorieť. Ja mám dojem, že pri kysličníku uholnatom, je šanca, že bude jeho hladina v polozemnici dosť vysoká, lebo nemá kade "odtiecť" z takej chalúpky. Aj pri zakurovaní nie je spaľovanie dokonalé a hrozí ten CO. Pred 200 rokmi sa ľudia prvý raz dopočuli pri počiatkoch chémie že existuje nejaký kysličník uhoľnatý. Teda tisícročia predtým ľudia nechápali, prečo niektorí už v 40-ke ťažko dýchajú. Žiaľ o nejakých ničených červených krvinkách vplyvom CO nemali ani šajnu.
    Samozrejme, o takom probléme vtedy môhli vedieť, aj keď podstatu nepoznali. Napadlo ma to preto, lebo polozemnica je taká vaňa. A možno taký experiment už aj niekde prebehol.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ale väčšia koncentrácia naisto by sa namerala v polozemnici (angl. pit-house) podobného plynu, "brata" CO, - a to kysličníka uhličitého CO2. Ten síce nie je jedovatý, ale je ťažší ako vzduch, preto v tej "vani" zostane. Znižuje percentuálny obsah kyslíka vo vzduchu, preto človek "lapá" vzduch a musí von na čerstvý vzduch.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. wow!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! presne toto som hladala na iných stránkach tri hodiny

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No vidíš! Nabudúce musíš začať priamo na hradiskách.sk :-)

      Odstrániť