.

nedeľa 3. júla 2011

Rozdelenie veľkomoravských hradísk na Slovensku

Podstatná časť tohto príspevku je prevzatá z vynikajúceho článku archeológov Drahoslava Hulínka a Michala Čajku uverejneného v časopise Slovenská archeológia v roku 2004 (viď koniec príspevku). Časti, ktoré som doplnil sám a predstavujú môj osobný názor na vec sú uvedené kurzívou. Orgoň.

Po vzniku Veľkej Moravy nastal progres vo vývoji včasnofeudálnych vzťahov. Ten sa prejavil aj vo výraznejšej funkčnej rôznorodosti hradísk na území západného a stredného Slovenska, ktorá bola určovaná vtedajšími strategicko-vojenskými a politicko-mocenskými atribútmi. V stredoslovenskom a v západoslovenskom regióne počas existencie veľkomoravského štátu môžeme podlá funkcie vyčleniť štyri základné typy opevnených sídlisk.

1. Centrálne opevnené sídliská so sídliskovými aglomeráciami predmestského typu, priamo podliehajúce správe kniežatstva.
2. Lokálne správne centrá územno-administratív-nych celkov.
3. Hradiská s dominujúcou vojenskou a strážnou funkciou.
4. Refúgiá.


Sídliskové aglomerácie (ich súčasťou bolo centrálne opevnené sídlisko celoštátneho významu) a lokálne správne centrá môžeme do určitej miery stotožniť s označením známym v 9. stor. - civitas. S týmto termínom sa stretávame vo Fuldských análoch v súvislosti s udalosťami z roku 864, pri ktorých sa spomína Devín: „... in auadam civitate, quae lingua gentis ilius Domina". Čiže, aj podľa tejto písomnej informácie vo veľkomoravskom prostredí jestvovali významnejšie správne centrá. Ich existencia pravdepodobne tiež naznačuje teritoriálne rozčlenenie štátu.
Nemalý význam dosahovali opevnené sídliská (okrem refúgií) vo veľkomoravskom období v hospodárskej sfére. Buď priamo v nich, alebo v ich blízkosti sa sústredila remeselná výroba. Osady remeselného charakteru poblíž hradísk sa skúmali predovšetkým v nitrianskej sídliskovej aglomerácii. V rámci opevnenej polohy sa na hradiskách okrem stavieb fortifikačného a vojenského charakteru nachádzali pozostatky po hospodárskych objektoch (poľnohospodárskeho, remeselno-výrobného a skladového charakteru), obydliach a sakrálnych objektoch. Obydlia boli zahĺbené alebo nadzemné. Zo zahĺbených stavieb sú najrozšírenejšie zemnice s kvadratickým pôdorysom hlavne zrubovej konštrukcie. Nadzemné stavby zrubovej, zriedkavejšie kolovej konštrukcie sú doložené na hradiskách častejšie ako na otvorených sídliskách. Stopy nadzemných zrubov sú doložené zo Zvolena (Môťová), Hronského Beňadika, ako aj zo Svätého Jura a Pobedima. Zložitejšie nadzemné stavby, ktoré mohli plniť reprezentatívnu úlohu, poznáme napríklad z Ducového a Bratislavy. Ide o viacpriestorové domy s maltovou či vydrevenou podlahou (Ducové), resp. na kamennej podmurovke (Bratislavský hrad). V súvislosti s Bratislavou sú archeologicky doložené pozostatky malého kamenného paláca s dvoma miestnostami, ktoré sa našli na najvyššej polohe kopca pod západnou polovicou hradného paláca.
Výskyt murovaných sakrálnych stavieb je na území Slovenska preukázaný na lokalitách Bratislava-Hrad, Bratislava-Devín-Hrad a dvorec v Ducovom a Nitrianskej Blatnici. Mimo územia hradísk sú to potom Kopčany a z nyjväčšou pravdepodobnosťou aj Kostoľany pod Tríbečom. V prípade Devína niektorí bádatelia predpokladajú, že miestna kamenná sakrálna architektúra s trojkonchálnym uzáverom plnila časťou svojho objektu obytnú úlohu. Dokonca uvažujú, že devínsku stavbu možno tiež považovať za audienčnú sieň cirkevného hodnostára - triklitiium. Táto skutočnosť zatial nie je jednoznačne preukázaná a považuje sa za jednu z interpretácií významu devínskej velkomoravskej kamennej architektúry. Ďalšie sakrálne architektúry sa predpokladajú v Nitre. Zvyšky stavby na Nitrianskom hrade však nie sú jednoznačným dôkazom o jej sakrálnej funkcii, mohlo sa jednať o reprezentatívnu budovu kniežaťa – palác. Najnovšie sa našla drevená sakrálna stavba s podmurovkou v Skalke nad Váhom. Autor výskumu nevylučuje, že patrí k veľkomoravským pamiatkam (Hanuliak 1999). Viaceré geografické danosti a najmä stavebné prvky objektov na dvorci v Nitrianskej Blatnici sú podobné s Ducovým. Aj na základe toho sa uvažuje, že počiatky výstavby tam objavenej sakrálnej architektúry siahajú do 9. stor.
Hradiská boli dôležitými centrami obchodu. Mnohé z nich sa nachádzali na pradávnych obchodných tepnách tiahnucich sa povodím Dunaja, prípadne Nitry a Váhu. Pri mnohých opevnených sídliskách sa pravdepodobne nachádzali trhoviská, na ktorých sa v pravidelných časových intervaloch konali pre blízke alebo širšie okolie trhy. Tieto skutočnosti zvýrazňovali význam hradísk vo včasnostredovekej spoločnosti. Mnohé hradiská so svojím okolím a predhradiami boli predstupňom pre formovanie sa neskorších stredovekých miest.
Hodnotenie funkcie hradísk je problematizované neustálou zmenou ich spoločensko-vojenského postavenia. Predpokladá sa, že mnohé svoju určujúcu funkciu spred roku 833 stratili. Ďalšie počas Veľkej Moravy získali na dôležitosti, čo sa prejavilo aj hustejším výskytom rôznych, aj stavebne náročnejších objektov na ich opevnenej ploche.

  1. Centrálne opevnené sídliská so sídliskovými aglomeráciami predmestského typu, priamo podliehajúce správe kniežatstva
Na území stredného a západného Slovenska status centrálneho opevneného sídliska celoštátneho významu mali lokality Nitra-Hrad, Bratislava-Hrad, Bratislava-Devín-Hrad. Tieto hradiská boli súčasťou sídliskových aglomerácií predmestského typu, ku ktorým ešte patrili hradiská plniace aj inú funkciu, najmä strážnu. Okrem toho súčasťou sídliskovej aglomerácie boli predhradia, aj opevnené: Nitra-Na vŕšku. Strediskami, kde sa v sídliskovej aglomerácii koncentrovala remeselná produkcia, boli tiež osady so špecializovanou výrobou. Dôležité postavenie v rámci sídliskových aglomerácií mali aj roľnícke osady zabezpečujúce poľnohospodársku produkciu. Povinnosťou obyvateľstva týchto otvorených sídlisk bolo starať sa o údržbu fortifikácií, pričom v čase nebezpečenstva im okolité opevnené plochy poskytli ochranu. Centrálne hradisko, ktoré bolo súčasťou sídliskovej aglomerácie, malo vysoký politický význam, pričom dokonca mohlo byť prechodným sídlom panovníka. Sídliskové aglomerácie predmestského charakteru boli predovšetkým mocenskými, politickými a správnymi centrami. Veľkomoravské sídliskové aglomerácie predmestského typu však určite patrili aj medzi religiózne strediská. Na každej z nich sa našli pozostatky (v prípade Nitry aj doklad v písomných prameňoch) sakrálnych architektúr postavených v 9. stor. Táto situácia v Nitrianskom kniežatstve bola obdobná ako na Morave. Tam sa sídliskové aglomerácie nachádzali napríklad v Mikulčiciach, v Starom Meste (Veligrad?) a v Pohansku pri Břeclavi. Moravské sídliskové aglomerácie v Mikulčiciach a v Starom Meste môžeme charakterovo stotožniť s prvotnými včasnostredovekými mestami. Na Slovensku sa za sídliskovú aglomeráciu tohto druhu považuje Nitra. V tomto ohľade sa dá uvažovať aj o velkých sídliskových oblastiach v Bratislave a Bratislave-Devíne. Z uvedeného vyplýva, že najvýznamnejšia sídlisková aglomerácia na území dnešného Slovenska sa nachádzala v súčasnej Nitre, pričom pokračovala v tradícii významného včasnofeudálneho centra z čias Pribinovho kniežatstva. V období veľkomoravského štátu ju okrem neopevnených sídlisk remeselne-výrobného alebo poľnohospodárskeho charakteru tvorilo hradisko centrálneho významu na hradnom kopci, ale aj jeho predhradie Na vŕšku a dve opevnené sídliská s možnou strážnou funkciou v polohách Lupka a Martinský vrch. Ako refúgium možno využili pôvodom praveké hradisko na vrchu Zobor a polohu Šibeničný vrch. Jadrom nitrianskej sídliskovej aglomerácie bol osídlený priestor neagrárneho charakteru, ktorý predstavovali polohy Hrad (vlastne celý hradný kopec), Na vŕšku a další areál dnešného Starého Mesta. Nitra okrem významnej politicko-mocenskej a hospodárskej funkcie spĺňala úlohu duchovného strediska s písomne doloženým biskupstvom. V rámci Veľkej Moravy mala Nitra špecifické postavenie - bola najvýznamnejším centrálnym sídliskom nitrianskej časti Veľkej Moravy. V nej pred svojím nástupom na vladársky veľkomoravský stolec sídlil Svätopluk ako údelné knieža v Nitriansku, ktoré si po roku 833 zachovalo určitú autonómiu v rámci tejto západoslovanskej ríše. Nitriansko plnilo funkciu údelného kniežatstva v rámci Veľkej Moravy.

V tejto súvislosti je veľmi zaujímavé poukázať na dielo Ibn Rustu Kniha vzácnych drahocenností, ktorý optikou raného stredoveku na blízkom východe, kde bez pochyby aj v v oblasti architektúry pretrvávali ešte v 9. storočí veľké opevnené mestá podobne ako v rozvinutej antike, vnímal hradiská na Veľkej Morave. Podľa tohto autora sa za mestá v jeho ponímaní považujú iba dve – VábNít (bez väčších pochybností prekladané ako Nitra) a DžirVáb – sídlo kniežaťa kniežat (najčastejšie prekladané ako Veligrad). Inými slovami aglomerácie, ktoré sa v 9. storočí mohli aspoň čiastočne porovnávať so skutočnými mestami boli iba Nitra a Veligrad (najčastejšie stotožňovaný so Starým Mestom).

Existencia sídliskovej aglomerácie sa ako problematická javí v oblasti Devína. Jej súčasťou okrem otvorených sídlisk a pohrebísk (napríklad poloha Za kostolom) bolo centrálne hradisko nad sútokom Moravy s Dunajom a dve strážne opevnené sídliská v Devínskej Novej Vsi (Nad lomom a Na pieskach). Na význam Devína vo veľkomoravskom období upozorňujú Fuldské anály. V nich sa spomína, že východofranský panovník Ľudovít obkľúčil v roku 864 vojsko kniežaťa Rastislava v akomsi meste zvanom Dowina, kde s ním uzavrel vazalský mier, ktorý potom slovanský vládca nedodržiaval.
Môžeme hypoteticky uvažovať, že devínsky sídliskový priestor spolu s bratislavským tvorili jednotnú sídliskovú aglomeráciu v rámci oblasti Bratislavskej brány. Devín sa tiež zvykne považovať iba za špecifické pohraničné sídlo feudála, ktorý si tu dal postaviť sakrálnu stavbu (Štefanovičová). Okrem týchto názorov môžeme uvažovať aj o inom spoločenskom postavení Devína. Pozostatky kamennej architektúry z 9. stor., hroby z druhej polovice 9. stor., veľkomoravské pohrebisko v dnešnej obci v polohe Za kostolom a existencia dvoch hradísk v Devínskej Novej Vsi umožňujú interpretovať funkciu devínskej sídliskovej oblasti ako samostatnej aglomerácie s významnejším spoločenským a náboženským zázemím. Interpretáciu tejto sídliskovej oblasti ako aglomerácie predmestského typu môže podporiť aj jej súvis s moravskou časťou Veľkej Moravy. Treba si tiež uvedomiť, že v tom čase bolo koryto Dunaja aj so svojimi ramenami medzi Devínom a Bratislavou oproti súčasnému stavu značne vodnatejšie. Z týchto dôvodov bol asi 6 až 8 km dlhý úsek ľavého brehu Dunaja medzi Karlovou Vsou a Devínom ťažko prekonatelným terénom, na ktorý bezprostredne nadväzovali svahy Malých Karpát (masív Devínskej Kobyly). Daný úsek mohol na vtedajšie technické možnosti tvoriť ťažšie zdolateľnú prírodnú prekážku. Tieto skutočnosti sú v menšej miere badateľné počas povodní aj v súčasnosti. Strategicky významné boli husto osídlené územia Bratisiavy a Devína vo včasnom stredoveku. Práve preto absencia výraznejšieho včasnostredovekého osídlenia (až na sporadické nálezy z polôh Benčíkov dvor a Kaplnka sv. Urbana) v územnom priestore od bratislavskej mestskej časti Karlova Ves (Riviéra - Devínska/ Slovanská cesta) až po začiatok mestskej časti Devín nie je možno náhodná. V tom priestore sa síce nachádzajú zvyšky valov, pokiaľ však boli využívané vo včasnom stredoveku, tak by skôr podporovali určitú izolovanosť devínskej oblasti oproti územiu východne od Malých Karpát. Potom práve tieto pozostatky fortifikácií mohli pľniť obrannú úlohu voči vojenským vpádom z východu. V tom čase bol geograficky výhodnejší prienik do devínskej územnej oblasti obídením Devínskej Kobyly Líščím údolím v Karlovej Vsi, Krčacím a Dúbravkou smerom na Devínsku Novú Ves. Táto prístupová cesta zvýrazňuje strategický význam hradísk v Devínskej Novej Vsi (Na pieskach a Nad Lomom). Tie vdaka svojej geografickej polohe boli najvýznamnejšími strážnymi bodmi pri obrane devínskej sídliskovej aglomerácie predpokladaného predmestského typu. Význam rieky Moravy ako komunikačnej tepny upozorňuje na súvis Devína s územím západne od Malých Karpát. Práve povodím Moravy viedla jedna z trás cesty smerom na sever, tzv. jantárová cesta, už od praveku. Devín tvoril jej významný bod na križovatke medzi ňou a cestou vedúcou povodím Dunaja v smere východ-západ. Devín až v 10. stor., po zániku Veľkej Moravy, stratil na spoločenskom význame. Ako dôležitý strategický bod však neunikol mocenským ambíciám formujúceho sa Uhorského kráľovstva.

Ďalšia sídlisková aglomerácia predmestského typu sa nachádzala v historickej Bratislave. Tvorilo ju centrálne hradisko lokalizované v polohe Hrad a otvorené sídliská. Tie boli najmä v priestore, kde sa neskôr rozrástlo stredoveké mesto. Môžeme predpokladať, že tu existoval väčší počet veľkomoravských sídlisk. Poznatky o nich sú fragmentárne, pretože intenzívna výstavba v nasledujúcich storočiach tu znemožnila urobiť rozsiahly i súvislejší archeologický výskum. Religiózny význam Bratislavy zdôrazňuje odkrytie pozostatkov sakrálnej stavby - baziliky, ktorá sa nacházala na vnútornej ploche centrálneho hradiska. Význam bratislavského hradiska na hradnom návrší ako centra sídliskovej aglomerácie zvýrazňuje aj jeho predsunutý obranný valový systém, ktorého zvyšky boli rozpoznané na východnom svahu hradného kopca v blízkosti dnešného Kostola sv. Mikuláša.
  1. Lokálne správne centrá územno-administratívnych celkov
Lokálne centrá tvorili strediská územných oblastí, ktoré organizačne delili Veľkú Moravu Tieto územné jednotky, ktoré boli súčasťou nitrianskej časti Veľkej Moravy, mohli kontinuálne nadväzovať na predpokladané pôvodné kmeňové, ale aj organizačne a vývojovo vyššie nadkmeňové útvary, formujúce sa minimálne už od prelomu 8. a 9. stor. Tieto územno-administratívne jednotky sa postupne počas existencie veľkomoravského štátu transformovali ako hradské obvody - španstvá. Ich viaceré centrá vo svojej funkcii nadviazali na predchádzajúce dejinné obdobie, kedy pred vznikom veľkomoravského štátneho útvaru začali plniť podobnú úlohu.

Táto nadväznosť v severnej časti stredného Slovenska je badateľná na nasledujúcom príklade. Pôvodne funkciu hlavného strediska oblasti asi plnilo opevnené sídlisko Ostrá sklala vo Vyšnom Kubíne. Okolo polovice 9. stor. vzniklo hradisko v Divinke v blízkosti Žiliny a predpokladá sa, že v tomto prípade došlo k lokačnému posunu centrálneho hradiska. V tom období ale nemôžeme hovoriť o všeobecnom úpadku hradiska na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Došlo tu azda iba k zmene jeho postavenia v spoločenskom systéme, keď sa s veľkou pravdepodobnosťou stáva opevneným sídliskom strážneho typu. Je však možný aj iný variant, podľa ktorého by bola oblasť rozdelená pod obe hradiská (Ostrá skala a Divinka). K podobnému presunu došlo aj v južnej časti stredného Považia, keď po zániku hradiska v Pobedime jeho funkciu prebral dvorec v Ducovom.
Počas existencie Veľkej Moravy môžeme badať výraznejšie územnosprávne členenie na území stredného a západného Slovenska. Prejavuje sa aj v hustejšom výskyte centrálnych hradísk na celom území Veľkej Moravy (vznikajú nové územnosprávne oblasti). Územnosprávny celok je rozpoznateľný v severnej časti stredného Považia, ktorého lokálnym centrom bolo pravdepodobne včasnofeudálne opevnené sídlisko v Trenčíne v polohe Hrad.
Územnosprávna jednotka v rámci veľkomoravského štátneho útvaru asi vznikla aj v priestore Stredoslovenskej kotliny, kde sa neskôr, v období existencie uhorského štátu vyformoval Zvolenský komitát. Jej centrom bolo pravdepodobne hradisko vo Zvolene v časti Môťová, lokalizované v polohe Priekopa. Na území Hornej Nitry a južného Turca bolo naďalej miestnym centrom hradisko rozprestierajúce sa v katastri obcí Jasenovo a Nitrianske Pravno-Vyšehrad, lokalizované na polohe Vyšehrad. V priestore Slovenskej brány to mohol byť neskorší župný hrad Starý Tekov.
Špecifickými opevnenými sídliskami boli feudálne panské dvorce - curtis. Niektoré dvorce sú viacerými črtami, predovšetkým však svojím sídelno-reprezentačným účelom (napr. Pohansko
pri Břeclavi) analogické s karolínskymi falcami. Dvorce sú včasnofeudálne veľmožské sídla s palácom a sakrálnou architektúrou, kde sa spájala cirkevná a svetská moc. Podobným opevneným sídliskom mohol byť dvorec v Ducovom. Jemu sa však skôr hodí označenie kastel (castellum) s palisádovým opevnením. Dvorce typu curtis mali skôr neopevnené ohrady zo živých plotov, resp. pletené oplotenie, niekedy aj s vybudovanou priekopou, resp. valom.
Pre včasnostredoveké dvorce Nitrianskeho kniežatstva bolo charakteristické predovšetkým ich opevnenie spomínanou palisádovou ohradou. Na území stredného a západného Slovenska sa vyskytovali iba na výšinných polohách a obvykle mali geometrický, štvoruholníkový pôdorys. Viaceré zhodné stavebné črty s dvorcom v Ducovom malo neďaleké veľkomoravské opevnené sídlisko v Nitrianskej Blatnici. Z hľadiska časového aj funkčného zaradenia je zatiaľ problematické posúdiť útvar dvorcového typu na ostrohu v Nitre-Dražovciach. Predpokladať možno aj špecializovanú hospodársku funkciu dvorcov. O takejto funkcii môžeme uvažovať aj v prípade spoločensky a mocensky menej významného dvorca vlastnícko-strážneho charakteru v Nitrianskej Blatnici. V jeho blízkosti sa realizovala ťažba železnej rudy, čo bolo možno jednou z príčin jeho vzniku. Niektorí autori radia dvorec v Ducovom medzi včasnofeudálne hrady, pričom tento útvar mal svoju analógiu na Morave v Zelenej hore v Radslaviciach pri Výškové. Avšak podľa autora výskumu dvorec v Ducovom nebol len súkromným sídlom veľmoža v jeho lénnom panstve, ale aj správnym centrom celej územnej oblasti ako prejavu teritoriálneho rozčlenenia Veľkej Moravy (Ruttkay). Dvorec v Ducovom je čiastočne podobný s dvorcom v Pohansku pri Břeclavi. Treba však zdôrazniť, že ten predstavuje oproti dvorcu v Ducovom funkčne iný variant sídlisk tohto druhu. Výšinná poloha dvorca v Ducovom zvýrazňovala jeho mocenský a strategický význam s charakteristickými znakmi včasnofeudálneho veľmožského sídla. O opevnených sídliskách dvorcového typu sa uvažuje aj v súvislosti s lokalitami Zvolen-Môtová-Priekopa a Trenčín-Hrad.
Nad rámec uvádzaný Drahoslavom Hulínkom si dovolím medzi lokálne centrá zaradiť aj hradisko Bojná-Valy, resp. jeho aglomeráciu (viaceré lokality v okolí centrálneho hradiska). V čase písania článku (rok 2004) ešte neboli vykonávané systematické výskumy na tomto hradisku tak ako tomu je dnes, resp. neboli známe tie skutočnosti, ktoré vyšli najavo až v posledných rokoch, ktoré jednoznačne poukazujú, že Bojná predstavovala významné kniežacie centrum Nitrianskeho kniežatstva. Srategické umiestanenie, mohutné opevnenia, veľká rozloha, bohatosť a zloženie nálezov a množstvo nájdených zbraní ako atribútov moci podľa môjho názoru posúvajú bojnú prinajmenšom medzi lokálne správne centrá Veľkej Moravy. Otázka, či by sa nemalo jednať o ešte významnejšiu aglomeráciu, patriacu k Nitre, Bratislave, Devínu, Veligradu, Mikulčiciam, či Pohansku zatiaľ zostáva iba v rovine špekulácií. Taktiež výskumy z posledných rokov, ktoré realizuje Július Vavák na Hradisku Neštich vo Svätom Juri podľa môjho názoru naznačujú, že toto hradisko by tiež nemalo byť zaradené výhradne medzi hradiská s vojenskou funkciou. Ak hradisko nemalo z hľadiska územno správneho funkciu lokálneho správneho centra, bezpochyby na ňom prebývala časť vládnucej vrstvy o čom svedčia jednak nálezy zbraní, strmeňov, ale najmä väčšieho množstva ženských šperkov, v niektorých prípadoch pozlátených, zčoho možno usudzovať, že na hradisku žila nielen vojenská posádka, ale aj ženy príslušníčky najvyššej vrstvy.


  1. Hradiská s dominujúcou vojenskou a strážnou funkciou
Hradiská tejto kategórie sa nachádzajú v rôznych súvislostiach. V prvom rade boli integrálnou súčasťou sídliskových aglomerácií predmestského typu, kde plnili funkciu obranných bodov. Rozprestierali sa však aj v širšom okolí takýchto sídliskových aglomerácií a opevnených sídlisk - lokálnych centier, boli teda predsunutými obrannými pevnosťami. Často sa nachádzali aj v obiastiach, ktoré boli dôležité zo svojho strategického dôvodu - v priestore horských priechodov, nad údoliami riek alebo v kotlinách. Od útočiska sa odlišovali v tom, že na ich ploche dlhodobo sídlila minimálne vojenská posádka.
Takýmto predsunutým strážnym bodom v blízkosti bratisiavskej sídliskovej aglomerácie bolo hradisko vo Svätom Jure, rozprestierajúce sa nad bývalou osadou Neštich, (aj keď jeho funkcia ako iba vojenského hradiska je vo svetle novších nálezov sporná ako som to uviedol vyššie – pozn. Orgoň). Neďaleko sa nachádzalo hradisko v Modre v polohe Zámčisko. Aj keď ho zaradujeme medzi strážne hradiská, nevylučujeme, že plnilo iba funkciu refúgia . V blízkosti lokálneho centrálneho opevneného sídliska, dvorca v Ducovom, sa nachádzali hradiská s predpokladanou strážnou funkciou pod pohorím Považský Inovec v intraviláne obce Hrádok a potenciálne hradisko na lokalite Piešťany-Kocurice-Dlhé pole a v severnej časti Malých Karpát v Prašníku - osada u Fajnorov-Hrádok. Strážnymi bodmi v okolí pravdepodobného miestneho centrálneho opevneného sídliska v Trenčíne boli hradiská v predhorí a v pohorí Bielych Karpát - Srňanský háj v Bošáci a Martákova skala v Zemianskom Podhradí. V predhorí Považského Inovca to bolo hradisko na Beckovskom hradnom kopci. Neďaleko Manínskych vrchov v Ladcoch-Tunežiciach sa nachádzalo hradisko v polohe Hradište. Strážnu funkciu v blízkosti Trenčína možno plnilo Slovanmi využívané bývalé laténske hradisko Čertova skala v Trenčianskych Tepliciach. V oblasti Hornej Nitry a južnej časti Turca, spravovanej centrálnym opevneným sídliskom v Jaseňové (poloha Vyšehrad), to bolo jeho predsunuté strážne hradisko v Prievidzi-Štvrtiach (Hradec) a opevnené sídlisko Zámok v Bojniciach. Strategicky významný bol priestor Slovenskej brány. Tadiaľ smerovala cesta Pohroním do severných časlí Slovenska. V tejto oblasti plnili funkciu strážnych bodov hradiská Grác v Malých Kozmalovciach, Hrádze v Tlmačoch, Beňadická skala v Hronskom Beňadiku a zatial iba uvažujeme o archeologicky nedoloženom hradisku Krivín v Rybníku. Lokálnym centrom v oblasti Stredoslovenskej kotliny bolo pravdepodobne hradisko vo Zvolene-Môťovej. V jeho blízkosti mohlo plniť funkciu strážneho bodu hradisko v Detve-Kalamárke. Špecifické postavenie v rámci hradísk s vojensko-strážnou funkciou mali tie, ktoré dosahovali aj dôležitý hospodársky význam. Túto úlohu aj po hospodárskej stránke relatívne významných lokalít spĺňali Bojná-Valy a Mužla-Čenkov.

Dôležitou úlohou niektorých hradísk s vojensko-strážnou funkciou bolo chrániť pohraničie. Predpokladáme, že túto funkciu plnili aj hradiská, ktoré boli súčasťou devínskej sídliskovej oblasti - dve strážne hradiská v Devínskej Novej Vsi a centrálne opevnené sídlisko na hradnom vrchu. Nejde však o moravsko-nitrianske pohraničie, ale o vzťah k južnému, zadunajskému predpoliu. Ďalšie opevnené sídliská s dominujúcou vojenskou či strážnou funkciou na území západného a stredného Slovenska mohli byť napríklad Kamenec pod Vtáčnikom-Hrádok, Lednica-Hrad, Majcíchov-Valy a potenciálne hradisko Podbranč-Podzámok-Maje-ričky-Starý hrad. Rozsah plochy viacerých strážnych hradísk (v priestore Slovenskej brány, devínskej sídliskovej oblasti a inde), resp. dvorcov (Nitrianska Blatnica, potenciálne aj Dražovce), nepresahoval 3-5 ha. Nebola na nich výraznejšia hustejšia zástavba, iba objekty vlastníka, resp. jeho družiny, prípadne stavby vojenského charakteru. Strážne hradiská mali výrazný podiel v počte hradísk na území Slovenska, aj ked plnili predovšetkým fortifikačný predvoj v blízkosti hradísk väčšieho spoločenského významu. Na Orave svoju strážnu funkciu s najväčšou pravdepodobnosťou nadalej plnilo hradisko v Istebnom. Hypoteticky môžeme za opevnené sídlisko tohto typu považovať aj archeologicky jednoznačne nedoložené hradisko na Oravskom hrade. Z tejto lokality pochádzajúce nálezy sú však rámcovo datované do 9. stor. a nie sú tu doložené fortifikácie.

  1. Refúgiá (útočiskové hradiská)
Nachádzali sa najmä v ťažko prístupnom horskom teréne. Oproti predchádzajúcim trom typom ide o špecifické lokality, ktoré nespĺňali znaky trvalo osídleného včasnostredovekého hradiska. Iba refugiálnu funkciu plniace lokality osídľovalo obyvateľstvo neopevnených sídiel len krátkodobo, v čase bezprostredného vojenského ohrozenia.
Na útočiskových polohách sa v mnohých prípadoch archeologicky nezistili stavebné práce fortifikačného charakteru, ktoré súviseli s obdobím včasného stredoveku. Pri tejto skupine hradísk Slovania najčastejšie využívali opevnené polohy vzniknuté v predchádzajúcich dejinných obdobiach bez ich druhotných stavebných úprav. Druhotne sa využívali najmä fortifikácie pochádzajúce najmä z mladšej a neskorej doby bronzovej, ale i staršej a mladšej doby železnej. V období Veľkej Moravy sa nachádzali hlavne v hornatých oblastiach stredného Slovenska, kde boli najvýhodnejšie geografické podmienky na ich výstavbu. Novovznikajúce refúgiá často nemali výrazný fortifikačný systém, ale využívali najmä prírodnú konfiguráciu terénu (s prípadným navršovaním valov či hĺbením priekop). Utočiskové polohy, chrániace obyvateľstvo pred nepriateľom, sa nachádzali v blízkosti ciest a horských priechodov. Každá včasnostredoveká opevnená poloha popri svojom funkčnom začlenení plnila úlohu útočiska pre obyvateľstvo z okolitých otvorených sídlisk.
Potenciálne včasnostredoveké refúgiá sa na území stredného a západného Slovenska vyskytujú v relatívne značnom množstve. Z Oravy takto vyšpecifikovanú lokalitu nepoznáme. Môžeme iba uvažovať o potenciálnych opevnených sídliskách na hradnom kopci v Oravskom Podzámku a na Trninách vo Veľkom Bysterci. Podlá dnešného stavu bádania sa nazdávame, že na Orave stačili plniť útočiskovú funkciu hradiská iného charakteru. Predpokladáme, že ak sa v budúcnosti nejaké refúgiá v regióne nájdu, pôjde o využitie pôvodných pravekých polôh z čias lužickej alebo púchovskej kultúry, ktoré zatial neboli archeologicky skúmané.
Pravdepodobnú úlohu refúgia vo včasnom stredoveku mohli napríklad plniť tieto, v súvislosti so včasným stredovekom prevažne potenciálne a archeologicky jednoznačne nedoložené opevnené polohy: Hričovské Podhradie-Mikov kopec, Klátová Nová Ves-Cibajka, Lopušné Pažite-Lopušná-Hrádok, Malá Čierna-Dubica, Nemečky-Štolny?, Nitra-vrch Zobor?, Nitra-Hrnčiarovce-Žibrica, Podhradie-Erdegovo, Prosiek-Hrádok, Skalka nad Váhom-Skala-Chochel, Slovenské Pravno-Šiance, Sučany-Skala, Zemianske Kostoľany-Hradištia, Zemianske Podhradie-Bašta, Zemianske Podhradie/Bošáca-Hradiská, Turie-extravilán. Väčšina týchto lokalít je zaradená do kategórie potenciálnych hradísk na základe fragmentárnych, resp. možno iba náhodných, najmä keramických nálezov. Prevažná časť z nich nebola archeologicky preskúmaná a ich spoločenský význam je z týchto dôvodov nevyšpecifikovaný. Viacerí autori ich považujú za refúgiá. Fortifikácie na týchto polohách bud pochádzajú zo starších období než je stredovek, alebo nie sú zatiaľ vôbec datované. Nevylučujeme, že rozsiahlejší archeologický výskum na niektorých z takýchto lokalít môže nastoliť kvalitatívnu zmenu posudzovania ich spoločenského významu. Je ale možné, že sa nepreukáže ani len ich potenciálny reŕugiáíny význam, ani sa nepotvrdí existencia opevnenej polohy vo včasnom stredoveku. Vďaka rozsiahlejším výskumom za predbežne archeologicky doložené včasnostredoveké refúgium s fortiŕikáciami pochádzajúcimi zo staršieho (t. j. pravekého) obdobia môžeme považovať hradisko v Zemianskom Podhradí v polohe Hradiská. Tu sa včasnostredoveké nálezy oproti dlhotrvajúcim nepodloženým a zveličeným predpokladom našli v zanedbateľnom množstve a polohu ako refúgium asi využívali veľmi zriedkavo. Za doloženú refugiálnu polohu s pôvodne starším opevnením môžeme považovať aj Chochel v Skalke nad Váhom. Za otáznu považujem funkciu hradiska v Dolnej Marikovej – Široká, kde sa našli nálezy (poklad sekerovitých hrivien, resp. ostrohy) svedčiace o prítomnosti vojenskej, resp. bohatej vrstvy, avšak malá rozloha, ako aj horská skôr svedčí o okrajovej, resp. refugiálnej funkcii.

Spracoval Orgoň



Hulínek D., Čajka M,: VČASNOSTREDOVEKÉ HRADISKÁ NA ORAVE V KONTEXTE HRADÍSK NA STREDNOM A ZÁPADNOM SLOVENSKU in Slovenská Archeológia LII-1, 2004, 77-120
PhDr. Július Vavák: Nové poznatky k najstarším dejinám Svätého Jura, „Zo starších dejín Svätého Jura“ 2010
Moravčík, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska, Vlastivedný zborník Považia XXI:7-36

4 komentáre:

  1. a hradiská Spišské Tomašovce a Spišský Hrad/Dreveník?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. pravda, pravda, ani ostatné hradiská na východe tam nie sú, pretože neboli zahrnuté do pôvodného článku od Hulínka. Chystám sa ich do tohto článku doplniť, ale už to bude zaradenie iba podľa môjho neodborného názoru, takže to nebude mať takú váhu ako keď to napíše archeológ.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A teda tento clanok je doslovny prepis zo zobrnika SA alebo je text autorsky od Orgona?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tak pol na pol. Úplný prepis to nie je, pretože pôvodný text je dlhší, tak ako vo väčšine ostatných článkov - originály sú väčšinou dosť dlhé a príliš odborné, je to potrebné často zredukovať. V tomto článku sú aj moje vlastné (nepodstatné) názory - tie som od pôvodných odlíšil tým, že sú kurzívou. Ak by ste si chceli prečítať podrobnejší text priamo od pána Hulínka tak odporúčam zborník Bitka pri Bratislave z roku 2008 (vydalo SAHI) - je aktuálnejší a podrobnejší a sú tam zahrnuté aj Moravské hradiská.

    OdpovedaťOdstrániť