.

sobota, 28. februára 2015

ISTEBNÉ - HRÁDOK

Na trase pravekej cesty hore Oravou od Žaškova a Komjatnej žilo halštatské obyvateľstvo i v priestore dolnej Oravy. V snahe odolávať nebezpečenstvu zvonku vybudovalo opevnené sídlisko v Istebnom-Hrádku. Využilo na to skalný ostroh nad riekou Oravou, ktorý od SZ súvisel s ostatným stúpajúcim terénom, oddeleným dnes od hradiska novou cestou. Rozloha hradiska bola približne 0,5 ha. Hradisko bolo len asi 20-30 m nad hladinou rieky, so sklonom na juh. Najcitlivejším miestom bola severná časť, preto tu bol vybudovaný približne 8 až 10 m vysoký val, chrániaci hradisko pred napadnutím. Za cestou vznikla v minulom storočí tehelňa — hliník (teraz športový areál) a sama cesta je dielom už novoveku. Cesta neviedla pôvodne týmto smerom, ale zo Žaškova po ľavej strane rieky proti prúdu Oravy do Veličnej cez brod. K istebnianskemu Hrádku bolo potrebné prejsť cez brod v inom mieste, alebo spojkou od Veličnej. Rieku Oravu využívalo sídlisko na Hrádku ako prírodnú prekážku.


K vážnemu poškodeniu hradiska došlo v roku 1898 pri stavbe oravskej železnice. Juhovýchodná časť ostrohu bola preťatá železnicou, brehy zošikmené, takže len nepatrná časť zostala na južnej a o niečo väčšia časť na severnej strane lokality. Zničili tiež vstup — bránu, veľkú časť sídliska z východnej strany, prevažnú časť valového opevnenia, sídliskových objektov a iné. V jednej z chát sa našiel bohatý poklad bronzových okrás a diadémov.

Hradisko na mape II. vojenského mapovania z polovice 19. storočia
Pohľad na val


Výskum hradiska

Výskum sa tu konal už v 50. rokoch, kedy sa našla bronzová krížová ihlica a krúžok z dvojitého bronzového drôtu so zoslabenými koncami. Odkryli tiež pozostatky opevnenia. Ďalším odkrývaním v priestore valového násypu sa prišlo na prepálený riečny štrk takmer v korune valu, kde v hĺbke 40 cm bola vrstva lámaných i riečnych kameňov, poprekladaných cez seba, a tak vzájomne zviazaných.



Na východnej strane hradiska bol skúmaný val, zvažujúci sa miernym sklonom na juh. V jeho úpätí sa odkryla časť pracovného objektu. Našli sa črepy vázovitej nádoby a 13 tkáčskych hlinených závaží so železnou sekerou. Závažia boli kužeľovité, s dierkou naprieč. Zhotovené boli z hliny premiešanej plevami a na jednom z nich našli sa i zreteľné odtlačky pletenej rohože. Sekera mala tuľajku vytvorenú za tepla zahnutím dvoch lalokov cez seba. Našiel sa tiež tenký pásikový náramok a zásobnica.

Špeciálka z 20. rokov minulého storočia

Výskum pokračoval aj v 60. rokoch, kedy sa na hradisku našli halštatské črepy či železná kopija. Objavili sa tiež stredoveké črepy. Obranný val bol asi upravovaný aj po jeho deštrukcii, a preto mladšie úpravy, tak ako na iných lokalitách, i tu čiastočne narušili pôvodnú halštatskú, respektíve halštatsko-laténsku terénnu situáciu. Val mal základy, navŕšené zo žltej hliny a od severu bol spevnený kamenným murivom s násypmi a zo strany sídliska kolmou stenou z guľatiny. V telese valu boli pieskovcové kamene a na nich vrstva načerveno prepálenej mazanice a hliny. Medzi zaujímavé nálezy patrí odtlačok ľudskej päty, odtlačený pri napchávaní hliny do spár zrubovej konštrukcie. Vo vrchných vrstvách výkopu valu boli väčšie kusy vrstevnatej hlinenej mazanice, ktorá mohla pochádzať zo strechy. Zdá sa teda, že surová hlina na streche bola primazávaná v miestach prípadného vymytia alebo popukania. Odkryli sa tiež zvyšky strážnej veže a jej zrubovej konštrukcie.

Vzhľad hradiska

Podľa celkove zistenej situácie môžeme v korune valu rekonštruovať aspoň približne pôvodný stav. Zo staršej fázy sa zachoval na pôvodnom mieste kamenný múr, kým pre mladšiu fázu bol kamenný múr vybudovaný znovu. Toto kamenné murivo vo východnom profile naznačuje postup stavebných prác. Predovšetkým sa budovalo hlavné teleso valu, a to tak, že z južnej strany ho držalo paženie guľatinou s klieštinami do valu, od severu kamenné murivo, dosýpané z vonkajšej strany rôznorodým násypovým materiálom.



Palisáda mladšej fázy mala pultovú strechu sklonenú do sídliska. Vnútro palisády sa podobalo chodbe s vymazanými stenami, obloženými zvonku kamenným murivom, opatrené priezormi s výhľadom do okolia. Chodba s miernym stúpaním až na severný roh bola zavŕšená na najvyššom mieste sídliska najskôr štvorhrannou vežou. Nasvedčujú tomu kamenné základy podmurovky, ktoré boli ukladané na plochu do radu. Nachádzali sa pod hlinenou mazanicou spadnutou zo stien, ale netvorili kompaktné kamenné murivo. Medzi nimi a hlinenou mazanicou nájdené karbonizované zvyšky dreva pochádzali z dubu a jedle. Od tejto najvyššej časti sa lomil obranný val s palisádou v tupom uhle smerom na juhovýchod.



Zaujímavý mohol byť stav hradiska pred katastrofou, keď tu bolo možno predpokladať urbanistickú výstavbu chát a pomocných stavieb pre obyvateľov i popredných osôb. Násilné zaujatie hradiska sa dá sledovať v jeho deštrukcii, prikrývajúcej i kostry niekdajších jeho obyvateľov. Boli objavené až 3 takéto kostry, ktoré boli zasypané planírkou z deštrukcie palisády a zboreného valu. 

foto z Oravského múzea (Kubo Godiš)

Nález z Istebného (Kubo Godiš)





Obranný zemný val, dvíhajúci sa k SV, mohol mať násyp ešte podstatne vyšší než dnes, pričom sledoval vonkajšiu úroveň terénu rovnakým výškovým rozdielom. V jeho telese uložené kamene tvorili stabilizačné jadro a pomáhali pri stavbe valového telesa. Zrubová palisáda postavená v korune valu dosahovala šírku 8 m a na najvyššom mieste 5,5 m. Drevená konštrukcia veže bola najskôr zvnútra vymazaná hlinou, ktorá po deštrukcii tvorila najsilnejšiu vrstvu tehloviny, zosunutej a odkrytej na strane sídliska. V tomto priestore pozdĺž zrubového paženia zemného valu boli pôvodne pod strechou pracovné priestory na tkanie látok. Na tento účel sa zrejme využívala vysoká zrubová stena na zavesenie osnovy s hlinenými závažiami.



V planírke a v priehlbniach valu sa vyskytovali už črepy s plastickými hrboľkami, polmesiacmi, ba i laténska hrebeňovaná keramika. Podľa zlomkov z amfory s jemným ryhováním a plastickým polmesiačkom poznávame, že v Istebnom-Hrádku sa halštatské sídlisko dožilo staršej doby laténskej, keď sa na halštatskom materiáli objavujú plastické prvky, dominujúce v dobe laténskej a charakterizujúce výzdobu keramiky púchovskej kultúry. Istebné-Hrádok bol síce po deštrukcii ešte osídlený v dobe laténskej, ale zostal opustený už koncom laténu a staršej doby rímskej. Z posledného osídlenia môžu pochádzať dva železné kosáky Tieto poľnohospodárske nástroje svedčia o osade, ktorá mohla byť situovaná na úpätí Hrádku podobne ako v Sedliackej Dubovej v blízkosti obrábaných polí. 



Každé opevnené sídlisko malo už v dobe halštatskej svoje hospodárske zázemie. Istebné-Hrádok mohol mať roľnícku osadu v doline Istebnianskeho potoka a sčasti participoval aj na území Veličianskej kotliny. 

Spracoval: Orgoň

Lit:

Pavol Čaplovič: Orava v praveku a včasnej dobe dejinnej, Osveta 1987
Pavel Dvořák: Stopy dávnej minulosti, Ľudia na horách, STV

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára