HUMNO - najstaršia zmienka

Pod pojmom HUMNO sa dnes rozumie hospodárska stavba, slúžiaca najmä na úschovu zožatého obilia, sena alebo hospodárskeho náradia. Budovanie takýchto stavieb archeológovia doložili už u Slovanov v období po ich príchode na naše územie. Málo kto však vie, že naši slovanskí predkovia v 9. storočí používali na označenie tohto typu stavieb práve slovo "HUMNO". 

Slovanské domy z Mužly-Čenkova. Autor Igor Furuglás

Dôkaz najstaršieho použitia slova "HUMNO" sme totiž našli v texte, ktorého pôvod  siaha do obdobia Veľkej Moravy. Ide o dielo "Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu." 

V bode 27 ustanovení je možné nájsť nasledovné ustanovenie:

"Ak niekto dom podpáli alebo humno, sedem rokov nech sa pokajá, o chleba a vode." 

Znenie v staroslovienčine je tu:

Pôvodný text, písaný v hlaholike si môžete prečítať v nasledovnom obrázku. Slovo "GUMNO" je zvýraznené pre tých, ktorí by nedajbože nevedeli čítať hlaholiku.

Ustanovenia svätých otcov vznikli prekladom z latinských penitenciálov. Tie "sa v origináli používali na Veľkej Morave už pred príchodom byzantskej misie, šlo o základnú pomôcku, ktorú predpisovalo cirkevné právo. Text preložil niekto z Metodových žiakov, ktorý vedel dobre po latinsky. Do úvahy pripadajú Gorazd a Kliment, je to však iba hypotéza. Možné je aj, že Ustanovenia pochádzajú priamo od Konštantína Filozofa.

Text sa zachoval v rukopise (hlaholika) Euchologium sinaiticum macedónskeho pôvodu z 11. storočia, a potom v dvoch mladších opisoch (v cyrilike) v staroruských rukopisoch (Ustjužskaja kormčaja kniga z konca 13. storočia a Joasafskaja kormčaja kniga zo 16. storočia).

V texte sa zachovali úryvky evanjelia aj s prvkami veľkomoravského jazyka. Z jazykového hľadiska: „Nápadné je najmä hojné využívanie particípií v substantívnom význame a v determinatívnych syntagmách. Autor hojne využíval tento prostriedok na to, aby zostručnil a zhustil text právnych ustanovení“." (Zdroj Wikipédia)

Orgoň

Za pomoc a podklady ďakujem Stanke F.

Zdroj: Echologium Sinaiticum, Lublana, 1941

Na písme zostalo, Perfekt a.s., 2012

Wikipedia