.

piatok, 11. novembra 2016

Prosiek - Hrádok

Hrádok púchovskej kultúry, ktorý bol neskôr obnovený a využívaný našimi predkami Slovanmi (9.-12. stor.), sa rozprestiera na vápencovom brale pri vstupe do Prosieckej doliny a má nadmorskú výšku  823 m. Z východ­nej strany ho obteká potok Prosiečanka. 



Hrádok ako prvý objavil v roku 1891 Jozef Mihalik, stredoškolský profesor na gymnáziu v Liptovskom Sv. Mikuláši, ktorý svoje zistenia publikoval spolu s ďalšími v diele o pravekých hradiskách Liptova, ktoré vyšli v ročenke Uhorského karpatského spolku. V 70. rokoch hrádok skúmal významný slovenský archeológ Karol Pieta. 

Plánik hrádku (z knihy M.Furmana: Opevnenia na Liptove, 2016)


Hrádok má v pôdoryse nepravidelný tiahly tvar s hlavnou osou orientovanou v smere východ-západ. Opevnenie dokladá pravdepo­dobne valový násyp na západnom svahu vrcholového plató, ktorý je v súčasnosti možné pozorovať vo forme výrazných terasovitých úprav. Vzniklo zrejme už v období púchovskej kultúry. Vstupná brána do akropoly je situ­ovaná na juhovýchodnej strane a pôvodne mala asi polkliešťovitý tvar. 

Staršie nálezy z hrádku (slovanské nožnice, šíp, púchovský prívesok), publikované K.Pietom v AVANSe 1993


Počas výskumu v 70. rokoch sa na vnútornej ploche hradiska podarilo nájsť nevýraznú keramiku a niekolko kovových predmetov. Železná ihla dlhá 53 mm, Šidlo (135 mm) a pracka s rámikom z bronzového drôtu, so zvyškom železného tŕňa. K slovanskému horizontu lokality bezpochyby patrí hrot strelky s dlhými spätnými krídelkami a tordovaným driekom, dlhý 83 mm a malé železné nožnice s krátkymi úzkymi čepelami. Časť zubadla, ktoré sa tu našlo môže byt včasnostredovekého, ale i laténskeho pôvodu. Keramika ani kovové predmety neumožňujú v rámci uvedených časových úsekov detailnejšie datovanie. V Liptovskom muzeu v Ružomberku je uložený liaty bronzový závesok z laténskeho obdobia, ktorý bol na hradisku objavený a ktorý spomína už J. Mihalik. Má podobu kolesa so stredovým, asymetricky umiestneným nábojom, šiestimi priečkami a ryhovanú plochu obvodu. Magické predmety v tvare kolesa (motív slnka, slnečného voza) sú známe od staršej doby bronzovej.


K. Pieta:HROMADNÉ NÁLEZY Z PROSIEKA A V YŠNÉHO KUBÍNA Poznámky k včasnostredovekému osídleniu Liptova a Oravy1, Slovenská archeológia 2016-2

Prosiecka dolina v minulosti slúžila ako jeden z prechodov z Považia smerom na sever. Prosiecky Hrádok je v súčasnosti jediným slovanským výšinným sídliskom v Liplove. Lokalita je najlepšie prístupná z obce Prosiek smerom k západnému sedlu.

Spracoval: Orgoň

Literatúra:
FURMAN, M: OPEVNENIA NA LIPTOVE. REFÚGIA, HRADISKÁ A HRÁDKY LIPTOVA OD PRAVEKU PO STREDOVEK, 2016
MIHALIK, J. 1891: Óskori telepek Liptóm egy eben. AJ-, 11,1891, s. 145-150.
PIETA, K. 1972: Slovanské osídlenie Liptova v 9.-12. storočí. In: Liptov, 2. Martin 1972, s. 67-82.
PIETA, K. 1981: Refúgiá z doby halštatskej v Liptove. In; Liptov, 6. Martin 1981, s. 53-66.
PIETA, K 1993: NOVĚ NÁLEZY Z PROSIEKA, AVANS 1993 (vyšlo 1995) 




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára