.

pondelok, 5. decembra 2016

P. Schreiber: Dolná Mariková – Široká (archeologický výskum 2016)

V roku 2016 Trenčianske múzeum v Trenčíne s pomocou Občianskeho združenia Hradiská realizovalo archeologický výskum pre vedecké a dokumentačné účely v obci Dolná Mariková, na výšinnej polohe s názvom Široká. Výskum mal za cieľ sondážne overiť archeologické situácie, datovanie lokality a záchranu kovových predmetov z vykrádanej lokality. Za týmto účelom bol spravený prieskum detektorom kovov a následná mikrosondáž v miestach nálezov a celkové zdokumentovanie situácií.

Obrázok 1


Najstaršie nálezy zachytené výskumom patria do neskorej doby kamennej, do obdobia mladšieho až neskorého eneolitu. Ide o nepočetné fragmenty keramiky, niektoré zdobené kolkom. Nálezy z mladšieho obdobia sa datujú do tzv. púchovskej kultúry, z doby okolo prelomu letopočtov. Ide tiež o fragmenty nádob, ale aj predmety z kovu, ako je nález bronzového závesku (obr. 3: 1). Uvedený závesok pôvodne slúžil ako náramok, po jeho zlomení bol reutilizovaný, znovu použitý ako hore opísaný závesok. Železný kosák (obr. 2: 2) sa dá tiež zaradiť do obdobia púchovskej kultúry. Obdobie raného stredoveku predstavujú nálezy datované do rámca  9. až 10. storočia. 

          Z výraznejších predmetov treba spomenúť nález dvoch železných motýk (obr. 1: 1), ktoré boli nájdené pri prieskume na svahu skalného brala v skalnej sutine. Do rovnakého obdobia sa dajú zaradiť aj železné nože (obr. 2: 1, 3).

Obrázok 2


       Pri prieskume boli zachytené aj železné strelky šípov do luku (obr. 3: 2-4). Ich datovanie je problematické môžu byť zo staršieho obdobia, púchovskej kultúry ako aj mladšieho stredovekého obdobia. Pozoruhodná je strelka ktorá má železný tŕň na uchytenie do dreva (tela) šípu spevnený tordovaním (obr. 3: 4).

Obrázok 3


          Na záver treba spomenúť nález kľúča vyrobeného zo železa (obr. 1: 2). Telo kľúča je rovnako ako pri strelke spevnené tordovaním, na konci je krúžok, hlavica je v tvare „T“. Kľúč bol nájdený prieskumom a následnou mikrosondou. Podobné kľúče sa vyskytujú od obdobia púchovskej kultúry po obdobie včasného stredoveku, preto sa s istotou nedá povedať, či kľúč patrí staršiemu, alebo mladšiemu osídleniu.

Nálezisko Dolná Mariková – Široká v archeologickej literatúre prvý krát spomína A. Habovštiak roku 1972, ako „neveľkú plošinu s doloženým stredovekým opevnením“ (Habovštiak 1972). V novšej literatúre sa na lokalite Široká udáva osídlenie z neskorej doby kamennej, protohistorického obdobia a z obdobia stredoveku (Moravčík 2000; Májsky 2006; Malec 2010; Schreiber 2015).

Literatúra:
Habovštiak 1972 A. Habovštiak: Stredoveké hrádky na Slovensku. In: Vlastivedný časopis 21/1, 1972, 2-8.
Májsky 2006 – R. Májsky: Najstaršie osídlenie Považskej Bystrice v svetle archeologických nálezov. In: B. Kortman (zost.): Považská Bystrica. Z dejín mesta. Žilina 2006, 9-36.
Malec 2010 – J. Malec: Drobné stredoveké fortifikácie na strednom Považí (12. stor. – pol. 16. stor.). Zbor. SNM. Arch. 20, 2010, 119 – 138.
Moravčík 2000 – J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí Považskej Bystrice. AVANS 1998, 2000, 131-133.
Schreiber 2015 – P. Schreiber: Včasnostredoveké osídlenie Marikovskej doliny a Doliny Bielej vody (tušenie súvislostí). In: Hradiská – svedkovia dávnych čias. Zborník odborných príspevkov o hradiskách a ich obyvateľoch. Dolná Mariková 2015, 174-187.

Autor článku: Peter Schreiber (Trenčianske múzeum v Trenčíne) 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára