Obišovce - Stráža

Hradisko Obišovce - Stráža patrí medzi najväčšie hradiská na východnom Slovensku. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Nachádza sa v západnej časti katastra obce Obišovce – v masíve Čiernej hory, nad sútokom Hornádu a Svinky. Je tvorené časťou horského chrbta s dvomi vrcholmi. Tie sa nachádzajú v nadmorskej výške 484 a 510 m. Maximálna dĺžka hradiska presahuje 1000 m, šírka 481 m. Zaberá značnú plochu - cca 47 ha. 

Pomenovanie Stráža je odvodené od funkcie strážiť. V minulosti to bolo stráženie hraníc, dôležitého územia, ale v našom prípade pravdepodobne išlo o stráženie prechodu cez údolia Hornádu, Svinky, ale aj Torysy, cez ktoré smerovali staroveké a potom aj stredoveké obchodné cesty ďalej na sever až do Poľska. Práve z uvedeného vrcholu sa v stredoveku pri formovaní uhorského štátu prenášali signály ohňom a dymom na Lysú Stráž pri Terni a odtiaľ ďalej na vrchol Sľubice v južnej časti Braniska na strane Spiša. (informácia prevzatá z webu obce Obišovce)

 

Ako uvádza výskumná dokumentácia Pamiatkového úradu v Bratislave (za jej poskytnutie a súhlas s publikovaním niektorých častí patrí veľká vďaka Mgr. Martinovi Pristášovi z KPU Košice), "ide o výšinný typ hradiska. Pôdorys hradiska tvorí pretiahnutá nepravidelná elipsa, na strane západnej s priečne umiestnenou akropolou. 

časť hrebeňa so západnou akropolou (Kveta)

pohľad na časť hrebeňa s hradiskom a V akropolou z naprotivného hrebeňa nad Licartovcami. tento hrebeň je od Stráže oddelený údolím Svinky (Kveta)

V pozadí Stráža. Kopec v popredí je
Zámčisko s Obišovským hrádkom (Kveta)

Západná akropola (Kveta)

Brána do západnej akropoly (Kveta)

Terasa pod západnou akropolou (Kveta)

Val spája vrcholy Stráže tak, že na strane východnej prechádza priamo cez vrchol a na strane západnej vrcholovú plošinu obopína. Západná vrcholová plošina je obopnutá ďalším valom, ktorý vytvára akropolu. Na severnej strane hradiska (v jeho extraviláne) sa nachádzajú dve paralelné terénne hrany, ktoré môžu byť pozostatkom ako valov, tak i terás. Ďalšie výrazné terénne hrany, využívané aj ako lesné cesty sú na severovýchodnej strane hradiska a to tiež v dvoch líniách.

Val hradiska je na viacerých miestach prerušený a to jednak v kratších a jednak v dlhších úsekoch. Val križujú na viacerých miestach lesné cesty. Je pravdepodobné, že niektorý z týchto priechodov sa nachádza v mieste pôvodného vstupu, pričom do úvahy prichádza hlavne vstup na severnej strane hradiska. Val je ťažko čitateľný na určitom úseku na strane východnej (v miestach strmého spádu terénu) a na strane južnej, resp. juhozápadnej chýba.

Plán hradiska podľa Slivka/Valašek, 1991

Mohutnosť, resp. výška a šírka valov sa líšia na jednotlivých miestach. Najmohutnejšie valy sa nachádzajú na západnej strane hradiska. Valy akropoly sú relatívne dosť nevýrazné a miestami dosahujú len cca 0,5 m (hlavne východná strana). Interiér hradiska je tvorený hrebeňom spájajúcim oba vrcholy a južnými svahmi. Vo vnútri opevnenej plochy, avšak mimo akropoly, sa na južnej strane, v blízkosti valu, nachádza vodný zdroj."

Foto: Michal Novák

Doterajšie výskumy, ktoré boli realizované v 60. a 90. rokoch 20. storočia nepriniesli poznatky o konštrukcii valov. Nie je presne ustálené ani datovanie ich vzniku. Uvažuje sa o dobe bronzovej, alebo o období Veľkej Moravy. Boli tu však objavené nálezy z viacerých historických období. Jedná sa o nálezy z mladšej doby bronzovej (2 bronzové špirálky), staršej doby železnej – halštatu, doby rímskej (bronzové kovanie, prsteň, minca Herrenie Etruscilly - manželky cisára Trajána Decia - 3. storočie n.l.), obdobia Nitrianskeho kniežatstva, Veľkej Moravy a jej zániku (keramika, hrot šípu s tuľajkou, bronzové nákončie) a stredoveku (hroty šípov). Hradisko bolo v minulosti intenzívne vykrádané detektoristami.

Vlasová špirála z doby bronzovej. Foto  poskytla sa účelom monografie o obci Obišovce Dr. Miroššayová

Herrenia Etruscilla

Pokiaľ ide o súčasný stav, naša spolupracovníčka Kvetka M., od ktorej pochádzajú aj viaceré fotografie, o hradisku píše:

Z južnej strany traverzuje dnes už široká cesta, ktorá kopíruje val. Predtým, ako ju pred pár rokmi rozsirili a spevnili, bolo vidieť, že ide po vale. K tomuto valu ústi niekoľko strmých, valom chránených úvozov z JV a J strany. Jeden z nich v spodnej časti je schodný aj pre ťažšie mechanizmy. Spomenuté úvozy boli miestami vysekané do skaly. Terén pod južným valom je veľmi strmý, preto boli nutne chránené úvozy. Tento južný val chránil aj vodne zdroje, ktoré pramenia na svahu asi v prostriedku opevneného areálu. Voda je tam dnes nepitná, lebo vždy sa tam vyskytujú nejaké mrciny. Poľovníci si vybudovali blízko vody posedy, ale pramene neupravujú. V polovici svahu sa voda stráca. Je možné, že predtým boli pramene výdatnejšie, lebo pod tou časťou svahu je hlboká roklina. Do nej zase nahádzali drevorubači haluzinu, aby po sebe "upratali". Terén od SZ predstavuje široký, iba mierne zvlnený horský chrbát, kam sa dá zo severu pohodlne dôjst, preto bolo treba chrániť hradisko z tejto strany. 

Hradisko nieje označené žiadnou informačnou tabuľou.

Spracoval Orgoň. Veľká vďaka za pomoc pri tvorbe článku patrí Martinovi Schusterovi a Kvete M.

Doplnok článku príspevkom z Facebookovej stránky 

POKLAD Z OBIŠOVIEC

Obišovce patria k významným archeologickým lokalitám. Ale žiaľ so smutnou reputáciou. V hlbšej minulosti tu boli objavené bronzové kolesá z bojového voza. Jedno z nich sa dostalo do Británie, kde neprežilo bombardovanie nacistického letectva. Ďalšie sa stratilo pravdepodobne niekde v zámorí. Osud mal však histórii tohto miesta tú najtvrdšiu ranu ešte len uštedriť. Obrovský poklad bol ukradnutý vykrádačmi na prelome milénia. Malo ísť o 60 bronzových nádob a zlatých ozdôb z doby bronzovej. Na dvoch zahraničných aukciách, kde sa dostali predmety z tohto nelegálne získaného pokladu, boli zdokumentované aspoň niektoré vzácne predmety. Išlo o bronzové vedrá, kotly a šálky, ako aj masívnu situlu zdobenú vtačími motívmi. Okrem nich sa tu mali nachádzať aj šálky zo zlata, tie sa však nepodarilo zdokumentovať. Takéto predmety slúžili ako picí servis pri podávaní alkoholu pri špeciálnych príležitostiach, prípadne patrili miestnej nobilite. Podarilo sa zdokumentovať aj zlaté záušnice, bronzové špirály a nákrčníky, či zlaté ,,žezlo" pochádzajúce zo západnej Európy. Väčšie šťastie mal menší bronzový poklad, ktorý ohlásil poctivý nálezca. Ten je aktuálne predmetom výskumu. Zdokumentované nálezy z aukcií boli publikované, no žiaľ, spolu s ďalšími neznámymi desiatkami nálezov z Obišoviec, sú navždy stratené. Miestna elita, žijúca na hradisku na tomto mieste, musela byť extrémne bohatá a významná. Nelegálni vykrádači nám žiaľ znemožňujú štúdium našej spoločnej a nesmierne bohatej histórie a okrádajú celú spoločnosť o naše spoločné dejiny. Preto buďte zodpovední a pri náhodnom náleze kontaktujte múzeum, pamiatkový úrad alebo archeologický ústav. Odmenou nebýva v takýchto prípadoch len dobrý pocit.

Na fotografii sa nachádza časť strateného pokladu z Obišoviec.

Literatúra:

PUSR: Obišovce, okres Košice - okolie, poloha Stráža, národná kultúrna pamiatka - hradisko číslo ÚZPF 4418/0 , Autori výskumnej dokumentácie: PhDr. Marcela Ďurišová, Mgr. Martin Horvát, Mgr. Martin Pristáš, Košice 2014
E. Mirošayová: Nové nálezy z Obišoviec, AVANS 1999, str. 87-88
B. Tomášová: Nálezy z hradiska v Obišovciach, AVANS 2000, str. 136
Slivka/Vallašek, 1991 – M. Slivka/A. Vallašek: Hrady a hrádky na východnom Slovensku. Košice 1991.
http://www.obisovce.sk/-historia-obce

https://www.facebook.com/kultura.vychodu

Foto Michal Novák: