.

piatok 2. októbra 2015

Trzcinica (PL)

Na vyvýšenine nad údolím riečky Ropa, asi 5 km od mesta Jaslo v karpatskej oblasti Poľska ľudia oddávna poznali miesto s vysokými násypmi, ktoré volali "Kráľovské valy" (obr. 1, 2).


Už začiatkom XIX. Storočia tu boli odkryté 3 pohanské božištia a o toto miesto sa začali zaujímať milovníci starožitností. Prvý profesionálny výskum bol už v roku 1957, podrobný archeologický prieskum bol vykonaný v rokoch 1991-1996, 2005-2009 a priniesol senzačné objavy (obr. 3). Boli objavené najstaršie dovtedy známe obranné osady a prvé priame potvrdenie civilizačných interakcií územia Poľska s anatolijsko-balkánskou kultúrou.



Trzcinica je najlepšie zachované včasnostredoveké hradisko v Malopoľsku a jedno z najstarších slovanských hradísk vôbec. Obranné valy merané od základu násypov dosahujú ešte dnes výšku 10 m a zaberajú 3,5 ha plochy.
Spočiatku tu bolo vybudované strážne hradisko s vchodom zo strany strže. Osada bola chránená valom s drevenozemnou palisádou (obr. 4), priekopami a strminami (obr. 5) so sklonom 20-40° a vysokými 30 m. Bola obývaná ľuďmi "pleszowskiej kultúry mierzanowickiej" (2100-1650 p.n.l., stopy osídlenia touto kultúrou sa našli aj v okolí Bardejova) so silnými podkarpatskými prvkami. Charakteristické boli pre ňu hlinený riad zdobený otlačkami šnúry, žliabkami, malými uzlíkami, lištami a a rebrovaním. Obyvatelia sa zaoberali roľníctvom, chovom, poľovaním, rybolovom, tkáčstvom a úpravou kamenných nástrojov.



V rokoch 1650-1350 pr.n.l. tu žila pospolitosť vyspelej Otomani-Füzesabonskej kultúry. Vybudovala novú cestu do hradiska, prebudovala a posilnila opevnenia a po ich požiari prebudovala fortifikáciu a zväčšila osadu do rozlohy 2 ha dobudovaním podhradia a zabezpečila ju palisádami a priekopami zo strany najľahšieho prístupu (obr. 6). Naviazali obchodné kontakty k moru smerom na juh i na sever a nastal rozvoj v metalurgii bronzu a zlata. Okrem aristokratickej vrstvy populácia bola v hojnejšom počte zastúpená hlavne bojovníkmi a nevoľníkmi (rozumej otroci). Ich hlavnou náplňou práce bolo obrábanie zeme, chovanie domácich zvierat, rybolov a diaľkový obchod. Hroby boli bohato obdarované. Ľudia Otomani-Füzesabonskej kultúry obývali hlavne severovýchodnú časť Karpatskej kotliny.


V období včasného stredoveku (780-1031 n.l.) sa tu nachádzao obrovské sídlo, centrálne hradisko jedného zo slovanských kmeňov obývajúcich v tom čase Malopoľsko. Jeho vybudovanie stálo obrovské úsilie a námahu a nemalého kumštu a zručnosti (obr. 7).

Hradisko malo rozmery 115 x 275 m a skladalo sa z akropoly (centrálneho hradiska) a troch podhradí. Valy boli v odstupoch zo severu v rozmedzí 60-70 m, val chrániaci I. podhradie bol vysoký asi 5 m, II. podhradie chránil vyše 9m vysoký val so šírkou základov 22-24 m. Val III. podhradia bol najnižší, dosahoval výšku len 2 m a dopĺňal obranu predchádzajúcich valov zo severu, ale valy I. A II. podhradia obtáčali hradisko a chránili aj samotnú akropolu z juhu (obr. 15).Drevito-zemité valy boli konštrukčne prekladové, palisádové aj vypletané a mali dĺžku viac ako 1250 m. Prekladové valy mali šírku 3,5-5 m, vypletané 3,5 m a palisádové 2,2 m. Na ich výstavbu bolo použité 25000 m³ stavebného materiálu, z toho asi 6000 m³ dreva, zväčša dubového. Hradisko bolo obklopené niekoľkými otvorenými osadami, kde ľudia žili v zrubových domcoch a polozemniciach (obr. 8). Zničenie hradiska v dôsledku požiaru sa javí najpravdepodobnejšie v roku 1031 n.l., na koci vládnutia Mieska II, alebo počas vnútorných nepokojov v Poľsku v rokoch 1034-1039.


V XX. a XXI. storočí bolo interdisciplinárne prebádaných vyše 160 tisíc artefaktov a bola preskúmaná obranná konštrukcia. Bolo nájdených veľa druhov hlinených a keramických nádob, kostenné a rohové výrobky, opracované kamene a kremene, unikátne pamiatky z bronzu a železa. Boli nájdené kultové predmety, prehistorické umelecké výtvory, náradie, zbrane i ozdoby. Neobvykle cenný sa ukázal byť včasnostredoveký strieborný poklad, skladajúci sa z mincí, ozdôb rôzneho druhu, strieborných kúskov i unikátneho okovania pošvy meča(obr. 9,10). Po celý čas fungovania obranného objektu v Trzcinicy sú doložené rôznorodé kultúrne vplyvy. Kostrové hroby sú doložené až od XI. storočia.


Myšlienka založiť práve tu "Archeologický skanzen Karpatská Trója" vznikla už v roku 1998, park zaberá rozlohu vyše 8 ha (z toho 3,5 ha hradisko) a celý projekt stál viac ako 13 mln zlotých ( cca 3,1 milióna EUR), EU dofinancovala čiastkou 1,7 milióna EUR .


Na hradisku sa v súčasnosti nachádzajú zrekonštruované fragmenty obranných valov (obr. 11, 12) a domov. Možete tam nájsť 9 častí obranných valov (obr. 13), fragment opevnenia, prístupovej cesty, brány a dva domy z doby bronzovej, 4 slovanské domy, vstupnú bránu (obr. 16), žriedlo vody z X storočia (obr. 14) a miesto ukrytia pokladu. 




Okrem niekoľkých mincí z Čiech sa o vplyve Veľkej Moravy nepíše v zdroji nič, aj keď toto územie bolo za vládcu Sama či veľkomoravských panovníkov v sfére vplyvu (poplatkov) VM. (pozn.prekl.)


Zdroj: Skansen archeologiczny Karpatska Troja w Trzcinicy – Przewodnik (Jaslo 2012)
Foto, text: Jan Gancarski (autor myšlienky skanzenu a vedúci výskumného týmu)
vydal: Muzeum Podkarpackie w Krosnie
trailer k hranému dokumentu tu: https://www.youtube.com/watch?v=Vx-QrrB0IVk
súčasný stav z letu dronu: https://www.youtube.com/watch?v=2A0mJYJ7E30
sučasný stav z pohľadu návštevníka: https://www.youtube.com/watch?v=eSyug8682AA

preklad: Martin Schuster, krátené pre potreby www.hradiska.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára