.

pondelok, 23. januára 2017

Hľadajte na hradiskách poklady !!!

Pod hľadaním pokladov na hradiskách si väčšina ľudí predstaví vykrádačov, ktorí s detektromi kovov drancujú naše kultúrne dedičstvo.

Avšak málo kto vie, že na slovenských hradiskách sa dajú hľadať poklady aj legálnou a pritom veľmi dobrodružnou cestou. Stačí mať pri sebe mobil, alebo prístroj GPS, byť zaregistrovaný na webovej stránke geocachingu  (www.geocaching.com) a podľa súradníc a popisu na danej stránke môžete objaviť ukryté kešky. Sú to väčšinou krabičky, obsahujúce rôzny obsah. Týmto spôsobom tak môžete spríjemniť návštevu hradísk nielen sebe, ale aj Vašim ratolestiam, ktoré občas nebývajú príliš nadšené z pozostatkov drevozemného opevnenia niekde hlboko v lesoch. Okrem rôznych drobných "pokladov", ktoré sa v keškách dajú nájsť, tu často objavíte aj cenné informácie o konkrétnom hradisku. 



V spolupráci s niekoľkými skúsenými cachermi Vám preto prinášame zoznam najzaujímavejších kešiek, ktoré už sú na našich hradiskách umiestnené a čakajú na objavenie. Ak ste v oblasti geocachingu nováčikovia, pred prvým lovom pokladov si prečítajte tieto pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať. 

NA TÝCHTO HRADISKÁCH SÚ UKRYTÉ POKLADY:

ORAVA:







Severozápadné Považie:





Pružina - Mesciská

Juhozápadné Slovensko:

Hrnčiarovce nad Parnou - Príchod Slovanov

Modra - Zámčisko

Hradisko v Bolerázi


Stredné Slovensko:

Nová Baňa - Zámčisko


Prosím, kto má tip na ďalšie kešky, napíšte ho sem, alebo mne do mailu na adresu orgon333@gmail.com 

piatok, 20. januára 2017

Veľkomoravské hradisko Zvolen - Môťová 3D

Ostrožné veľkomoravské hradisko Priekopa, sa majestátne týčilo v dnešnom Zvolene nad sútokom riečky Slatiny a Neresnice, v miestnej časti zvanej Môťová. Hradisko zaraďujeme medzi lokálne správne centrá, tzn. medzi významnejšie hradiská Veľkej Moravy. V priebehu stredoveku stratilo význam a jeho funkciu prevzal Pustý hrad a neskôr Zvolenský zámok. 



V 30. rokoch 20. storočia hradisko zameral Štefan Janšák a ešte v 50. rokoch bolo hradisko dobre zachované, aj keď ho začala poškodzovať rómska osada na jeho okraji. Avšak po roku 1968 bolo rozhodnutím vtedajších mocných celé hradisko rozparcelované a dané do užívania 19 záhradkárom. Záhradkári nedodržiavaním zásad pamiatkovej starostlivosti hradisko totálne zdevastovali, čím nasledujúce generácie okradli o veľmi cenné informácie a nálezy, ktoré sa na hradisku nachádzali. Jeden z nich, ktorý mal v užívaní okrajovú časť hradiska, na ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou stála honosná budova miestneho vladyku, nechal dokonca odstrániť (vyviezť) zeminu so zvyškami skál a materiálu z objektu až do hĺbky 100-120 cm a naviezol tam inú hlinu, čím celý objekt zlikvidoval. Takto si niektorí Slováci vážia našu históriu.



V súčasnosti Hradisko nie je nijako označené, informačná tabuľa ktorá sa nachádza vo vstupnej bráne slúži na mnoho vecí, len nie na informovanie o hradisku, oplotené, zatvorená brána a na hradisko majú prístup iba záhradkári.

Toto je jeden z dôvodov, prečo sme sa spolu s Dwarf digital archeology rozhodli, že sa pokúsime zrekonštruovať pôvodnú podobu hradiska v období Veľkej Moravy. Za odbornú radu ďakujeme pani  archeologičke Marte Mácelovej, ktorá hradisko skúmala a ktorá nám poskytla cenné informácie o opevnení, bráne a vnútornej zástavbe hradiska.

Možno niekoho, kto pozná súčasný stav na lokalite prekvapí, že na našej vizualizácii je ostroh obtekaný riekou z oboch strán, keďže dnes sa tiahne iba Neresnica so západnej strany ostrohu. Tento stav je však spôsobený odklonom koryta Slatiny, ku ktorému došlo až v 20. storočí. Pôvodne sa Slatina obtáčala okolo východnej časti ostrohu, čo je zreteľné nielen na 2. vojenskom mapovaní, ale aj na ortofoto mape z 50. rokov. Východný svah hradiska bol prudký a vyúsťoval rovno do koryta Slatiny, a preto táto strana hradiska nepotrebovala výrazné opevnenie. 

Veríme že sa Vám vizualizácia najstaršieho Zvolena bude páčiť.

Orgoň

Niekoľko pohľadov, ktoré sa nevošli do videa:











  

piatok, 13. januára 2017

Rondel vo Svodíne - 3D

V spolupráci s projektom Dwarf digital archeology Vám prinášame túto úžasnú novú 3D vidualizáciu neolitického rondelu, ktorý bol objavený v obci Svodín.



Rondel je monumentálna stavba s kruhovým pôdorysom ohraničeným drevenými palisádami a priekopami so štyrmi bránami, ktoré sú väčšinou orientované na svetové strany. Objavuje sa na Slovensku, Morave, Čechách, Maďarsku, Bavorsku, Porýní a taktiež v Británii. Tieto praveké stavby pochádzajú z obdobia mladšieho neolitu (4900-4500 pred. na. l.) a patria k tzv. lengyelskej kultúre.  Rondely sú teda staršie než egyptské pyramídy alebo známy anglický Stonehenge.
Jeden z najznámejších rondelov je práve vo Svodíne. Jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca, ktorý tam raz za 28 dní zapadá od júna do septembra každých 18,6 roka. Od decembra do apríla Mesiac zapadal na smere severozápadnej brány. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.

Rondely vznikali v jednom stavebnom cykle uprostred rozľahlých osád s rozlohou 13 až 30 hektárov, ktoré pozostávali z veľkých kolových domov. Do rondelov viedli zvyčajne štyri súmerne rozmiestnené, protiľahlé vchody, tie však mali len zriedkavo spoločnú os. Svojou orientáciou voči hlavným svetovým stranám priam núkajú skúmanie možných súvislostí s chodom nebeských telies, slnovratmi alebo rovnodennosťou (taká orientácia stavieb sa však v neolite nepoužívala).

Pri analýze orientácie rondelov na Slovensku sa objavil princíp, podľa ktorého veľká časť rondelov bola primárne orientovaná na smery západu Mesiaca. Mali teda aj významnú astronomickú úlohu: ich orientácia obohatila rituály o kalendár, ktorý im vtlačil pevný časový rámec pri uctievaní Slnka a Mesiaca. Či mohli byť používané aj ako opevnenia proti nepriateľom nevedno, avšak ich konštrukcia takúto možnosť mohla poskytovať.

Orgoň
http://www.svodin.sk/turisticky-portal/o-obci/historia-a-pamiatky-obce/