Tisícky rokov pred našou generáciou bolo Stredozemné more obklopené tromi kontinentmi. Môžeme ho považovať za kolísku ľudí, impérií aj civilizácií, ktoré ho okupovali, ovládali a formovali. Z tohto pohľadu je Stredozemné more spoločným činiteľom a zároveň aj menovateľom nespočetných pôvodných kultúr, miestom stretnutí civilizácií z Východu a Západu, z Európy, Ázie a Afriky. Bolo to vnútrozemné more veľkých impérií medzi ktorými sa budovali rôzne vzťahy, tieto miesta spájali námorné trasy, ktoré tvorili sieť obchodných miest. Transfery medzi nimi presúvali nie len tovary, materiály, artefakty, ale aj rôznych ľudí... niektorých mierumilovných, iných už menej.... obchodníci, vojaci, cestujúci, pútnici.... niesli so sebou svoj tovar, zbrane, vedomosti, skúsenosti, vieru... takto nejako poeticky môžeme začať dobrodružstvo Féničanov.
Dnešné Tunisko s hlavným mestom Tunis leží práve na území starovekého Kartága. Krajina sa osamostatnila spod francúzskej koloniálnej nadvlády v roku 1956. V polovici decembra 2010 v krajine prepukli sociálne nepokoje, ktoré neskôr začiatkom januára 2011 prerástli do ozbrojených stretov s políciou a armádou. Aj dnes je výsledok týchto stretov viditeľný na uliciach v mestách, spomienky ľudí sú stále živé. Následným zvrhnutím vládcu, prezidenta Ben Alího 14. januára 2011 sa začala vlna revolúcií (v Tunisku dostala revolúcia prívlastok "jasmínová"), v ostatných arabských krajinách známa ako "arabská jar". Tieto skutočnosti a ich následok je stále cítiť, keď prechádzate krajinou. Pozitívna je však snaha o zlepšenie a je vidieť, že sa takáto zmena správnym smerom už začala. Prebiehajúca výstavba ciest, diaľnic, moderných budov je síce v začiatku, ale raz treba začať.
<
V centre hlavného mesta Tunis je vybudované moderné kultúrne centrum, kuchyňa v tunajšej reštaurácii bola výborná, čašníci veľmi priateľský..... no pre nás Európanov je to mierne pod štandard, na aký sme si za posledné roky zvykli. V Tunise sa oplatí navštíviť bazár tzv. medina, v ktorej obchodníci ponúkajú svoje tovary. Oblečenie, parfumy, kožené výrobky, šperky, koreniny, rôzne doplnky, vyšívané vankúše, sladké cukríky..... a to všetko svojským štýlom a zmyslom pre zjednávanie z ceny. Podľa slov jedného z nich: toto je môj obchod, kde ja určím cenu, ty mi povedz, za akú cenu si ochotný nakúpiť, ak sa mi tvoja ponuka zapáči, tak nájdeme spoločnú reč. V roku 2011 sa v Tunisku uskutočnili prvé demokratické voľby, v ktorých zvíťazila strana umiernených islamistov. 12. decembra 2011 bol parlamentom zvolený nový dočasný prezident Munsif Marzukí. Dnes je v krajine 17% nezamestnanosť a až 35% negramotnosť. Tento rok na jeseň budú v Tunisku voľby, ktoré všetci domáci veria, prispejú k zlepšeniu situácie. Ak si uvedomíme, akú slávnu históriu má Kartágo, poznatky z moreplavby a stavby lodí boli nevídaných rozmerov, kultúrny vplyv starovekého Grécka a Ríma je tu stále hmatateľný, na akej vysokej úrovni boli arabskí vzdelanci, aký silný pojem predstavovala indická matematika, medicína, astronómia, fyzika , je prekvapujúce, na akej úrovni sa nachádza vzdelanosť práve v tejto časti severnej Afriky dnes. Dlhoročný vplyv Arabov priniesol úradnú reč arabčinu, väčšinové náboženstvo je moslimské...
Kartágo
Kartágo má mnoho prirovnaní. Kartágo je kotviaca loď. Kráľovná na mori. Milenka námorného impéria. Všetky tieto prirovnania sú spojené s morom. Mesto Kartágo, ako je známe, bolo založené námorníkmi z mesta Tyr (Tyros – dnes Súr na území dnešného Libanonu). Počas celého obdobia svojej existencie bolo Kartágo citadelou, ktorá bola cieľom mnohých a jeho obyvatelia hľadeli hrdo z jeho hradieb na tie najvzdialenejšie obzory.
Podľa legendy to bola práve princezná Elyssa pochádzajúca z Tyru, ktorá založila nové mesto na africkej pôde... a tak Elyssa a jej nasledovníci konečne dorazili k brehom Afriky. Hľadali priateľstvo u domorodcov a tí videli v ich príchode možnosť výhodného obchodu. Princezná Elyssa chcela kúpiť pôdu, no berberský vládca nesúhlasil. Elyssa žiadala len taký kúsok zeme veľký ako kravská koža, ktorá by ho zakryla, aby si mohla so svojimi spoločníkmi po únavnej plavbe na mori oddýchnuť. Afričania sa pravdepodobne báli, že by sa cudzinci mohli usadiť vo veľkom počte v ich susedstve ale tento návrh sa im zdal skromný a prijali ho. Nerátali s tým, aký trik vymyslela Elyssa. Nechala hovädziu kožu narezať na tenké prúžky, tak sa jej podarilo pokryť širšiu oblasť ako sa na prvý pohľad mohlo domorodcom zdať. Kopec, na ktorom vzniklo Kartágo má názov Byrsa – čo v preklade znamená „schovať“.
Priamo pod kopcom sa nachádzal jeden z najdôležitejších bodov – prístav. Tento prístav je zaujímavý a krásny aj v dnešnej dobe, o čo impozantnejší musel byť v období na vrchole svojej slávy. Ale o tomto prístave a lodenici možno inokedy.
Kartágo bola metropola na území dnešného Tunisu. V staroveku bolo Kartágo spočiatku hlavným mestom rovnomennej námornej a obchodnej veľmoci. Rimania nazývali obyvateľov „Púni“, ktorých pomenovanie bolo odvodené od Feničanmi zaužívaného názvu „Quart hadašt“, čo v preklade znamená „nové mesto“. Na druhej strane názov Fenícia je odvodený od gréckeho slova „phoenike“, čo v preklade znamená „purpurová zem“. Odtiaľ pravdepodobne pochádza latinské „poeni“.
História Kartáginskej ríše zahŕňa vývoj starovekej námornej veľmoci od založenia mesta Kartágo, ktoré existovalo medzi rokmi 825 a 814/813 p.n.l.
Sláva fénických lodí sa preniesla aj na lode z Kartága, známi kartáginskí moreplavci zapísali do máp cesty, ktoré otvorili ľudom cesty na západ. Hanno (* pred 480 pred Kr.; † cca 440 pred Kr.), nazývaný aj Hanno moreplavec, bol kartáginský admirál, ktorý žil okolo roku 470 pred Kr. BC sa pravdepodobne plavil pozdĺž afrického západného pobrežia do Guinejského zálivu s cieľom otvoriť nové obchodné cesty. Jeho cestovná správa (Periplus) sa k nám dostala v gréckom preklade. Meno Hanno bolo v starovekom Kartágu celkom bežné; Identifikácia námorníka s inými osobnosťami s rovnakým menom, ktoré sa spomínajú v iných zdrojoch, je preto neistá a kontroverzná, najmä preto, že v Hannovej cestovnej správe nie sú uvedené žiadne dôležité dátumy. Hanno mohol byť námorníkom približne v rokoch 480 až 440 pred Kristom. pred Kr. ako nástupca a syn Hamilcara, vládcu Kartága. V Periplus je Hanno označovaný ako βασιλεύς basileus, čo pravdepodobne naznačuje úrad sufeta, vysokého hodnostára v kartáginskom štáte, čo je však s istotou doložené až okolo roku 410.
Po zničení Kartága Rimanmi bolo v roku 146 BC bolo toto územie začlenené do Rímskej ríše
„Carthago delenda est“ ako mnoho krát poznamenal na zasadnutí senátu Marcus Porcius Cato. Tento vážený člen senátu po svojej návšteve Kartága bol ohromený a doslova znepokojený obnovenou prosperitou bývalého nepriateľa Ríma, preto neustále vyzýval k jeho zničeniu.
Dnešné ruiny sú z väčšiny pôvodom z rímskeho Kartága, ktoré bolo na mieste založené Gaiom Juliusom Caesarom na ruinách staršieho mesta a čoskoro sa opäť rozrástlo na krásne a významné mesto, v ktorom pulzoval rušný život a pulzujúci obchod až do konca staroveku. Z púnskych čias je dnes na kopci Byrsa púnska nekropola, cesta k nej je lemovaná malými kamennými sarkofágmi. Dnes je Kartágo predmestím hlavného mesta Tunis. Archeologické nálezisko Kartágo je od roku 1979 zaradené do zoznamu UNESCO.
Kartágo je očarujúce svojou históriou, nádhera kúpeľov cisára Antonina Pia aj dnes pripomína zašlú slávu. Tieto kúpele, resp. ruiny, zvyšky základov Antóniových kúpeľov sú v súčasnej dobe najväčšou atrakciou, Boli postavené okolo roku 160 s rozlohou okolo 18 000 m², ktoré sú zo severnej strany dnes obkolesené prezidentským palácom.
Pupput
Avšak Afrika je plná prekvapení a rada by som upriamila pozornosť na rímske mesto Pupput, ktoré je menej známe, no mňa oslovila jeho krása.
<
Pupput, tiež hláskovaný ako "Putput", "Pudput", "Pulpud" a "Pulpite" v latinčine , niekedy sa nachádza v Souk el-Obiod ou Souk el-Abiod ( arabsky : أبيض alebo "biely trh"), bola kolóniou v Rímskej provincii Afrika. Nachádza sa na pobreží neďaleko mesta Hammamet a moderného mesta Yasmine. (pozn.: Rímska kolónia / pl. : coloniae bola pôvodne osada rímskych občanov , ktorá na federatívnom alebo dobytom území zakladala rímsku základňu za účelom zabezpečenia tohto územia. Nakoniec však tento výraz začal označovať najvyššie postavenie rímskeho mesta. Je to tiež pôvod moderného výrazu „ kolónia“) Veľká časť Pupput je pochovaná pod modernými dovolenkovými budovami, ktoré boli postavené na veľkej časti lokality. Aj pod rezortom, v ktorom sme boli ubytovaní sa nachádali základy rímskych kúpeľov. O čom som však prvé dni netušila, no na pláži pri prechádzkach som stále nachádzala úlomky črepov terri sigillaty..... už som mala podozrenie, že sa jedná o nejakú formu fatamorgány v tom teple. ☺
Po dvoch dňoch leňošenia na lehátku a čľapkania sa v morských vlnách som presvedčila členov rodinky, aby sme sa vybrali na prieskum po pláži smerom k vzdialenejšiemu prístavu. Po 4 km chôdze po rozpálenom piesku a pod žiarivým slnkom v prístave pri chladivom nápoji väčšina odhlasovala návrat do rezortu taxíkom..... vďaka čomu som zistila, že za vysokým múrom nášho luxusu sa nachádza archeologická lokalita.... a ešte aká.... vybrala som sa tam so slovami: „idem sa tam pozrieť na 5 minút...“ no bolo to podstatne dlhšie.
Mesto Pupput – dnešný Hammamet sa nachádza v poľnohospodárskom regióne, husto obývanom najmä v klasickom staroveku , no bol pravdepodobne obývaný od 5. storočia pred Kristom Berbermi a Kartágincami .
Pupput predstavovalo dôležitú zastávku na rímskej ceste spájajúcej mestá Kartágo a Hadrumentum. Hadrumetum bola fénická kolónia , ktorá predchádzala Kartágu . Následne sa stalo jedným z najdôležitejších miest v rímskej Afrike predtým, ako ho vandalskí a umajjovskí dobyvatelia nechali zruinovať. V ranom novoveku to bola dedina Hammeim. Množstvo púnskych votívnych nápisov tzv. púnske hviezdy na kamenných stélach bolo nájdených počas vykopávok na mieste modernej Église Notre-Dame-de-l'Immaculée-Conception de Sousse, dnes súčasť tuniského Sousse.
Už v 1. storočí p.n.l. na mieste, kde neskôr vzniklo mesto Pupput existovala osada, ktorá mohla byť berbersko-púnskeho pôvodu. Bol to jednoduchý vicus – dedinka na kartáginskom území v čase rímskeho cisára Antonina Pia (2. stor.) Predpokladá sa, že v dedine sa narodil rímsky politik Salvius Julianus a možno práve vďaka nemu sa Pupput stal čestnou koloniou za cisára Commoda (185-192). V tom čase bolo mesto pravdepodobne satelitným mestom svojho suseda Neapolisu. Najstaršia písomná zmienka o meste pochádza z roku 168, kedy bolo povýšené do štatútu obce riadenej volenou radou. Zdá sa, že na význame nadobudol v priebehu 2. a 3. storočia, kedy sa značne rozšírilo a bolo vybudovaných množstvo verejných budov. Podľa nápisu zachovaného v Národnom múzeu Bardo v Tunise, ktorý bol zasvätený cisárovi Liciniusovi zo 4. stor., bol rímsky názov mesta „Colonia Aurelia Commoda Pia Felix Augusta Pupput“.
Staroveké mesto Pupput by sa v neskorej antike opäť stalo vicusom . Nestalo sa tak vďaka tomu, že tu vzniklo biskupské sídlo Puppi, zodpovedajúce modernému Souk-El-Abiodh južne od Hammametu, je uvedené v zoznamoch biskupov z rokov 411 ( donatisti a katolíci ), 484, 525 a 646. Puppi bolo sídlom starovekého Kresťanského biskupského stolca rímskej provincie Afrika Proconsolaris , sufragánna diecéza arcidiecézy Kartága . Existujú záznamy o šiestich biskupoch diecézy Puppi. Dvaja z biskupov, katolícky Pannonio a donatista Vittoriano, sa zúčastnili na koncile v Kartágu v roku 411, keď sa katolíci a donatisti zhromaždili, aby vyriešili donatistickú schizmu v rímskej Afrike. Tretí biskup, Aurelio, bol účastníkom Chalcedónskeho koncilu v roku 451. Biskup Pastinato sa zúčastnil vandalskej synody v Kartágu v roku 484 , ktorú zvolal kráľ Huneric v roku 484 v snahe presvedčiť katolíckych biskupov, aby konvertovali na arianizmus . Po synode bol Pastinato vyhnaný. Biskup Fortunato sa zúčastnil kartáginského koncilu v roku 525 a biskup Guloso sa zúčastnil na koncile proti monotelitom v roku 646.
V stredoveku , po Vandalskom období, sa Pupput stal súčasťou Byzantskej ríše a na jeho obranu bola postavená citadela. Po dobytí Arabmi na konci siedmeho storočia prešlo celé Tunisko pod arabskú nadvládu a mesto bolo premenované na Qasr Zaid. Mestské centrum sa potom presunulo ďalej na severovýchod, kde bolo založené mesto Hammamet, neďaleko rímskych kúpeľov, na mieste mediny. Zdá sa, že staroveké budovy Souk el-Obiod boli po tomto konečnom premiestnení opustené. Piráti zo španielskeho kráľovstva Aragónsko dobyli a zničili mesto v roku 1303 a zanechali ho v ruinách. Oblasť Pupput bola následne osídlená uhliarmi z Hammametu.
Podľa slov priateľského zamestnanca v archeolokalite Pupput význam slova Hammamet je Hammam – jeden kúpeľ singular, Hammamet – kúpele plural.
Archeologická lokalita Puppet nie je veľmi navštevovaná davom turistov. Zamestnanec pôsobil sprvu veľmi prekvapene, keď sme vošli a chceli sme si kúpiť vstupenku, no potom v ňom zvíťazilo nadšenie a akási hrdosť na toto miesto. Veselo sa rozhovoril o archeologickom výskume priamo tu na mieste, o dôležitých historických bodoch v okolí na pobreží Stredozemného mora. Dozvedela som sa, že archeologická lokalita je z väčšiny nepreskúmaná. Aktuálne nie je ani nijako chránená pred vplyvmi počasia. Odborný archeologický výskum za posledných cca 15 rokov neprebehol a pravdepodobne sa v nasledujúcom časovom horizonte ani nenájdu prostriedky na obnovenie výskumu, či na ochranu tejto kultúrnej pamiatky.
Dnes ma tu očarili samotné mozaiky rozmerov, aké som nečakala. Vzory mozaík na podlahách boli jasné, farby stále žiarivé aj napriek ostrému slnku, základy kúpeľov, jednotlivých bazénov a miestností čitateľne kopírovali jednotlivé časti stavby. V areáli stáli popri stromoch obrovské amfory na víno, olivový olej a vonné oleje. Hlavice stĺpov v nádhernom korintskom slohu, časť mramorovej sochy, zdobené časti múrov, kamenná lavica v tvare leva......všetko to vypovedalo o zašlej kráse tohto miesta - posúďte sami z fotiek.
Na prvý pohľad je táto krajina veľmi chudobná, plná problémov a pôsobí neprívetivo, no Afrika nie je len o chudobe, pálivom slnku a problémoch. Afrika je čarovná krajina plná prekvapujúcich miest, sladkého ovocia, omamnej vôni korenia, histórie a nevšedných zážitkov. Vedela by som sa týmito historickými miestami túlať ešte veľmi dlho...
Autor textu aj fotiek: Veronika Baranová
