.

sobota 13. januára 2018

Rekonštrukcia opevnenia hradísk

„Väčšinu svojich hradov budujú Slovania takýmto spôsobom: nájdu si lúky bohaté na vodu a kroviská a vyznačia si na nich okrúhle alebo štvorcové miesto podľa toho, akého tvaru a veľkosti chcú mať hrad. Potom kopú dookola, navršujú zem, ktorú spevňujú doskami a kolmi. Vytvárajú tak valy, ktoré budujú, až kým nemajú požadovanú výšku. Potom vymerajú pre hrad na výhodnej strane bránu a postavia k nej most. Po ňom doň vchádzajú.“


Ibrahim Ibn Jakob, 10. storočie.


Slovania, a pred nimi Kelti, ľud lužickej kultúry a iné, staršie národy, nepoužívali na budovanie opevnení kamene zviazané maltou. Preto budovali na svoju obranu opevnenia, ktorých konštrukciu tvorili drevené brvná, navzájom rôznymi spôsobmi previazané, medzi ktoré stavitelia nasypali hlinu a kamene. Niekedy čelnú časť, otočenú k nepriateľovi, chránili kamenným múrikom (plentou), ktorý bol tvorený z nasucho kladených kameňov a opretý o drevenú konštrukciu hradby. Na vrchole takto postavenej hradby obvykle ešte bola drevená palisáda. Obrancovia stojaci na hradbe, tak mali proti nepriateľovi výškovú výhodu a ich telo bolo priamo chránené drevenou palisádou. Tento typ hradieb prebral aj ranouhorský štát a používal sa až do tatárskeho vpádu, kedy sa ukázal tento typ opevnenia ako nevyhovujúci, nakoľko Tatári vedeli drevozemné hradby účinne ničiť. Po ich vpáde preto kráľ Belo IV začal mohutne podporovať stavbu kamenných hradov, čo znamenalo úpadok budovania drevozemných opevnení.


Hradiská zohrávali v dejinách Veľkej Moravy významnú úlohu. Fuldské anály napr. píšu o pevnosti Devín, v ktorej bojoval Rastislav proti franskému kráľovi Ľudovítovi. Popisujú tiež nevýslovnú rastislavovu pevnosť (zrejme hradisko Mikulčice) a ďalšie opevnené miesta, ktoré spôsobovali Frankom, a iným útočníkom nejednu vrásku na tvári. Budovanie hradísk máme aj archeologicky doložené najmä v priebehu 9. storočia, kedy naši predkovia často bojovali proti Franskej ríši, ale aj medzi sebou. Na začiatku 10. storočia, po smrti kráľa Svätopluka, začali na územie Veľkej Moravy útočiť kmene Starých Maďarov, ktoré postupne dobyli, alebo na základe vzdania sa, čo po dohode s miestnym veľmožom, ktorý sa k nim pridal, získali niektoré kľúčové centrá Veľkej Moravy a tá sa ako centralizovaný štát rozpadla. Na začiatku 10. storočia preto aj nachádzame archeologické dôkazy po mohutných požiaroch, ktoré zničili niektoré významné hradiská, ako napr. Mikulčice na Morave, či Bojná na Slovensku.

Konštrukcia hradísk mala rôzne detailné technické riešenia. My sme sa pokúsili priblížiť Vám jedno z možných riešení spôsobu výstavby a konštrukcie opevnenia - komorovú konštrukciu. Pevné dubové brvná, postavené vertikálne a ukotvené hlboko v zemi, boli pospájané vodorovnými brvnami, čím sa vytvorilo drevené debnenie. Do takto vytvoreného priestoru (komora) naši predkovia postupne nasypali hlinu a kamene. Drevená konštrukcia potom hlinu držala v požadovanom tvare. Na vrchol takto vytvorenej hradby umiestnili palisádu a to tak, aby chránila celé telo obrancu, ktorý stál na hradbe, ale zároveň mala prieluky tak, aby v prípade potreby mohol obranca spoza palisády účinne strieľať z luku, hádzať oštepy či priamo sekať nepriateľa, ktorému by sa podarilo vyliezť až na hradbu.

Slabinou drevozemných hradísk bola vždy ich drevená konštrukcia. Preto Slovania a staršie národy využívali možnosť kamenného múrika, opretého o drevenú hradbu, čím značne obmedzili možnosť útočníkov na zapálenie hradby.



Napriek tomu časť hradísk nakoniec podľahla útoku a bola zničená ohňom. Po takomto zničení hradiska, kedy drevené časti hradby zhoreli, už nič nedržalo hradbu v pôvodnom tvare. Hlinená časť hradby a kamenná plenta preto po zániku hradiska postupne zvetrávali a strácali pôvodný tvar a formu. Nakoniec preto z drevozemného valu, ktorý mal pôvodne kontúry vymedzené drevenou a kamennou konštrukciou, zostal iba jednoduchý násyp, na spodku širší a smerom hore sa zužujúci. Takéto valy potom nachádzame dnes na pozostatkoch dávnych hradísk. 

Dwarf digital archeology a Hradiska.sk sa spoločne pokúsili o rekonštrukciu jednej z viacerých možných variant konštrukcie hradiska. Vo videu je tiež stručne vysvetlené, ako z takejto hradby po mnohých storočiach vznikli dnes viditeľné valy.   

Orgoň

štvrtok 11. januára 2018

Klapy - keltské hradisko

Vrch Klapy (alebo Klapé, prípadne Cigánka) je jednou z prírodných dominánt horného Považia a je z diaľky viditeľný pre každého, kto jazdí železnicou, alebo autom mimo diaľnice medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Leží medzi obcami Udiča, Uhry a Šebešťanová. 


Tvorí ho bralnatý hrebeň nad vodnou nádržou Nosice, budovaný vápencami a vápnitými pieskovcami s pestrou mozaikou rastlinných a živočíšnych druhov, ktorý je rozdelený na Malé a Veľké Klapy. Je súčasťou bradlového pásma a bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Z hradiska je výborný výhľad na dolinu Váhu a široké okolie, pričom má priamy vizuálny kontakt s niekoľkými súdobými hradiskami (napr. Malý Manín, alebo ďalšie nižšie spomenuté opevnenia). Na jeho vrchol vedie turistická značka.


Honosná bronzová spona v tvare koníka




Niektorí historici usudzujú, že názov Klapy je aspoň dvetisíc ročný (pôvod môže mať v germánskom označení skaly - klippen). Iní (napr. Meliš v knihe Po stopách predkov) považujú názov Klape za keltský.
Tri hradiská, z ľava do prava Predná hôrka, Hradište, Klapy



Klapy boli na temene osídlené už v období halštatskej kultúry a následne obyvateľstvom púchovskej kultúry za čias Keltov. Severný svah Klapov nie je taký kolmý ako južná strana, ale je tiež strmý. Bolo tu upravených množstvo úzkych terás, ktoré boli obývané v dobe rímskej ale našli sa tu aj črepy z čias sťahovania národov (5.storočie), ba i črepy z včasného stredoveku. Terasy sú umiestnené na viacerých výškových úrovniach kopca a majú ťažkú prístupnosť po strmom svahu Klapov. Je dôvodné predpokladať, že Klapy boli opevnené, pričom Dr. Karol Pieta ich označuje ako staré halštatské hradisko, ktoré neskôr bolo využívané ľudom púchovskej kultúry. Niekoľko stoviek metrov od Klapov sa nachádzajú dve ďalšie opevnenia, a to hrádok púchovskej kultúry Jasenica – Predná hôrka a rozľahlé Hradište, osídlené okrem prelomu letopočtov aj vo veľkomoravskom období.



Medzi prvé známe kovové nálezy patrí železný nôž, pri ktorom bola laténska keramika, neskôr boli nájdené kamenné osličky a tiež forma na odlievanie bronzových špiráliek, vyrobená z pieskovcového kameňa. Známe sú tiež keltská ostroha, spony a ich fragmenty a iné menšie kovové nálezy. 


S rozmachom detektorov kovov sa začali na Klapoch nachádzať veľmi hodnotné nálezy, ktoré však často skončili v súkromných rukách a nič o nich nevieme. Známe sú však niektoré výnimočné nálezy, ktoré boli publikované v odbornej literatúre. Medzi najhodnotnejšie patria napr. bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej. Výnimočnými nálezmi sú tiež bronzová figúrka býčka a mimoriadne krásna bronzová spona v tvare koníka. 



Zlaté mince z Klapov (Múzeum mincí Kremnica)


Z Klapov tiež poznáme nálezy keltských strieborných a zlatých mincí a to jednotlivo, ako aj v rámci hromadných nálezov – pokladov mincí. Niektoré z nich boli publikované, ako minca typu Veľký Bysterec, alebo poklad mincí, nájdený v roku 2000, ktorý obsahoval 57 strieborných mincí s abstraktnými symbolmi, 6 zlatých statérov, či strieborné tetradrachmy. Tieto nálezy dokazujú, že Klapy a ich okolie mali v období staroveku veľký význam a boli obývané majetnými obyvateľmi. Sú súčasťou hustého osídlenia v okolí Púchova, Udiče, Prosného, Jasenice, či Váhu. Pod opevnením sa nachádza niekoľko otvorených sídlisk z obdobia halštatu a púchovskej kultúry, pričom je pravdepodobné, že Klapy slúžili ako refúgium pre obyvateľov týchto sídlisk.

Orgoň

Bronzový prívesok v tvare býka


Literatura: 
K. Pieta: Bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej a začiatku doby laténskej na severnom Slovensku. In: R. Kujovský/V. Mitáš (ed.): Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k 70. narodeninám. Nitra 2012, 315-324.
PIETA K.: Die keltische Besiedlung der Slowakei : Jüngere Laténezeit. Nitra 2010. 
Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.
Kolníková 2003 – E. Kolníková: Fundmünzen in den spätlatènezeitlichen Burgwällen und anderen Höhenlagen in der Slowakei. Slov. Arch. 51, 2003, 223-246

Foto (Orgoň):






sobota 6. januára 2018

Oprava tabule v Pružine

Niekedy v priebehu jesene niekto poškodil našu informačnú tabuľu na hradisku Pružina - Mesciká. Preto sme ju za podpory obce Pružina tento týždeň opravili. Oprava stála 50 Eur, ktoré bolo možné vynaložiť na iné veci. Verme že vandali si ju už viac nebudú všímať.








sobota 30. decembra 2017

Ukradli meč z Púchovskej skaly!

Dva necelé mesiace vydržal železný keltský meč na Púchovskej skale. Pár dní pred štedrým dňom ho neznámy páchateľ odcudzil. Repliku keltského meča, ktorý vyrábali a používali ľudia púchovskej kultúry, ktorí mali svoje sídlo aj na Púchovskej skale, ukul umelecký kováč Pavol Rác. Meč mal byť súčasťou oddychovej zóny, ktorú už piatym rokom buduje občianske združenie MŔTVA KOSŤ.

Členovia združenia spolu s kováčom Rácom osadili meč na kus skaly koncom októbra. Predmet bol uchytený tak, aby ho nebolo možné ľahko ukradnúť. Pre oči turistov, ktorí navštevujú Púchovskú skalu, však dlho meč neslúžil. Vynaliezavý neznámy páchateľ v predvianočnom čase prišiel na miesto a vybavený technikou, prácne odpílil meč z úchytu na skale.



Niekoľko hodín ťažkej práce v kováčskej dielni boli pre autora repliky zbytočné. Iniciatíva Ráca a členov MŔTVEJ KOSTI urobiť nezištne ľuďom radosť, vyšla nazmar. Púchovská skala ako významné historické miesto, ktoré vstúpilo do nielen regionálnych dejín, tak stratilo svoju azda najväčšiu atrakciu. Všetko iba pre márnivú chamtivosť zlodeja, ktorý majstrovskú kováčsku prácu chcel mať iba sám pre seba.

Okrem meča tento rok MŔTVA KOSŤ osadila v oddychovej zóne na Púchovskej skale aj nové lavičky, stôl, stojan na bicykle či odpadkové koše. Tým sa našťastie nič nestalo. Aktivisti z Mŕtvej kosti v spolupráci s OZ Puchovo dedičstvo vytvorili aj informačný web puchovskaskala.sk , ktorý prehľadne poskytuje záujemcom komplexné informácie o skale a tzv. púchovskej kultúre.

Projekt budovania oddychovej zóny chce mŕtva kosť definitívne ukončiť budúci rok. Pri príležitosti jarnej rovnodennosti bude Púchovská skala opäť dejiskom medzinárodného podujatia keltský telegraf, ktoré združenie pravidelne organizuje. Žiaľ už pravdepodobne bez meča, ktorý aspoň symbolicky na Keltov odkazoval.

Ak máte akékoľvek vedomosti ohľadom krádeže meča, napíšte na mailovú adresu združenia: info@mrtvakost.sk alebo prípadne na našu hradiskovú adresu orgon333@gmail.com

Autor: MŔTVA KOSŤ

Správa prevzatá z https://www.puchov.in/zlodej-na-puchovskej-skale/#prettyPhoto