.

piatok, 11. novembra 2016

Prosiek - Hrádok

Hrádok púchovskej kultúry, ktorý bol neskôr obnovený a využívaný našimi predkami Slovanmi (9.-12. stor.), sa rozprestiera na vápencovom brale pri vstupe do Prosieckej doliny a má nadmorskú výšku  823 m. Z východ­nej strany ho obteká potok Prosiečanka. 



Hrádok ako prvý objavil v roku 1891 Jozef Mihalik, stredoškolský profesor na gymnáziu v Liptovskom Sv. Mikuláši, ktorý svoje zistenia publikoval spolu s ďalšími v diele o pravekých hradiskách Liptova, ktoré vyšli v ročenke Uhorského karpatského spolku. V 70. rokoch hrádok skúmal významný slovenský archeológ Karol Pieta. 

Plánik hrádku (z knihy M.Furmana: Opevnenia na Liptove, 2016)


Hrádok má v pôdoryse nepravidelný tiahly tvar s hlavnou osou orientovanou v smere východ-západ. Opevnenie dokladá pravdepo­dobne valový násyp na západnom svahu vrcholového plató, ktorý je v súčasnosti možné pozorovať vo forme výrazných terasovitých úprav. Vzniklo zrejme už v období púchovskej kultúry. Vstupná brána do akropoly je situ­ovaná na juhovýchodnej strane a pôvodne mala asi polkliešťovitý tvar. 

Staršie nálezy z hrádku (slovanské nožnice, šíp, púchovský prívesok), publikované K.Pietom v AVANSe 1993


Počas výskumu v 70. rokoch sa na vnútornej ploche hradiska podarilo nájsť nevýraznú keramiku a niekolko kovových predmetov. Železná ihla dlhá 53 mm, Šidlo (135 mm) a pracka s rámikom z bronzového drôtu, so zvyškom železného tŕňa. K slovanskému horizontu lokality bezpochyby patrí hrot strelky s dlhými spätnými krídelkami a tordovaným driekom, dlhý 83 mm a malé železné nožnice s krátkymi úzkymi čepelami. Časť zubadla, ktoré sa tu našlo môže byt včasnostredovekého, ale i laténskeho pôvodu. Keramika ani kovové predmety neumožňujú v rámci uvedených časových úsekov detailnejšie datovanie. V Liptovskom muzeu v Ružomberku je uložený liaty bronzový závesok z laténskeho obdobia, ktorý bol na hradisku objavený a ktorý spomína už J. Mihalik. Má podobu kolesa so stredovým, asymetricky umiestneným nábojom, šiestimi priečkami a ryhovanú plochu obvodu. Magické predmety v tvare kolesa (motív slnka, slnečného voza) sú známe od staršej doby bronzovej.

Slovanské nálezy z hrádku - držadlo vedra s atašami, ostrohy, strmeň, čerieslo a kopija 
(z knihy M.Furmana: Opevnenia na Liptove, 2016)


Prosiecka dolina v minulosti slúžila ako jeden z prechodov z Považia smerom na sever. Prosiecky Hrádok je v súčasnosti jediným slovanským výšinným sídliskom v Liplove. Lokalita je najlepšie prístupná z obce Prosiek smerom k západnému sedlu.

Spracoval: Orgoň

Literatúra:
FURMAN, M: OPEVNENIA NA LIPTOVE. REFÚGIA, HRADISKÁ A HRÁDKY LIPTOVA OD PRAVEKU PO STREDOVEK, 2016
MIHALIK, J. 1891: Óskori telepek Liptóm egy eben. AJ-, 11,1891, s. 145-150.
PIETA, K. 1972: Slovanské osídlenie Liptova v 9.-12. storočí. In: Liptov, 2. Martin 1972, s. 67-82.
PIETA, K. 1981: Refúgiá z doby halštatskej v Liptove. In; Liptov, 6. Martin 1981, s. 53-66.
PIETA, K 1993: NOVĚ NÁLEZY Z PROSIEKA, AVANS 1993 (vyšlo 1995) 




pondelok, 10. októbra 2016

Pevnosť Nové Zámky - 3D

Napomínal nás Bůh, pred tisíci lety,
když se písal šeststý šedesátý tretí.
Přišel Turek, Tatár, neprítel ukrutný,
osadil své vojsko pod Novými Zámky.

Když sme Pána Boha nechtěli se báti,
blížního jak sebe srdcem milovati,
vedle přikázání jeho zde choditi,
slovo jeho svaté pod nohy tlačiti, 

v našéj miléj vlasti bezpečně bydlíce,
za žádné neštěstí naše nevzpomnouce,
v rozkošech tělesných se oblibujíc(e),
lakomství a pýchu jen nasledujíce.“


     Prvá novozámocká pevnosť vznikla na základe rozhodnutia ostrihomského arcibiskupa Pavla Várdayho na obranu statkov, na ľavom brehu rieky Nitry v roku 1545.  Patrila do Uhorského obranného systému hradov a pevností postavených na ochranu pred Turkami. Po jej zničení bola postavená nová pevnosť, ktorá však napriek urputnej obrane neodolala presile tureckého vojska v roku 1663.

     Člen a spolupracovník  nášho združenia Igor Furugláš sa rozhodol pomocou 3D vizualizácie  oživiť túto významnú starodávnu pevnosť, ktorej pád znamenal pre Uhorsko mnohoročnú porobu pod Turkami. Snažili sme sa dodržať dnes známe zachované parametre opevnenia a jeho vnútornej zástavby. Popisy k videu pre nás nahovoril herec a riaditeľ Divadla pod balkónom Ján Harry Haruštiak, za čo mu patrí veľká vďaka. Posúďte sami, či sa nám rekonštrukcia podarila.....

Orgoň

streda, 14. septembra 2016

Mužla - Čenkov. 3D vizualizácia hradiska


Na lokalite Mužla-Čenkov sa v 9. až 10. storočí rozprestieralo Slovanské hradisko, ktorého časti sa dnes nachádzajú na polohe Vilmakert. Možno ho zaradiť medzi hradiská s dominujúcou strážnou a vojenskou funkciou. Lokalita leží priamo na brehu Dunaja na dnešnej hranici s Maďarskom. Pre výhodnú polohu bolo osídlené už v praveku, avšak najväčší význam nadobudlo v období existencie Veľkej Moravy.

V spolupráci s Igorom Furuglášom (Dwarf Art) sme sa pokúsili o vytvorenie približného vzhľadu hradiska v období jeho rozkvetu. Podkladom pre nás boli dve monografie od archeológov, ktorí hradisko skúmali. Ide o knihy Hanuliak, Šalkovský, Kuzma: Mužla-ČenkovI. Osídlenie z 9.-12. st., Nitra 1993 a Hanuliak, Kuzma: Mužla - Čenkov II : osídlenie z 9.-13. storočia, Nitra 2015. Niektoré kľúčové časti rekonštrukcie sme konzultovali priamo s Dr. Milanom Hanuliakom. 
Vizualizácia sa snaží prinieť približnú predstavu o vzhľade slovanského hradiska v Mužle.  Priebeh opevnenia, jeho zloženie, ako aj zastavanosť domami vychádza pomerne presne z podkladov od archeológov, ktoré sme mali k dispozícii. Okrem obytných domov sa samozrejme na hradisku nachádzalo nespočetné množstvo rôznych hospodárskych budov, zásobníc, odpadových jám a všakovakých predmetov bežného použitia a neporiadku, ktoré dotvárali každodennú realitu hradiska. Tie už nebolo v našich silách namodelovať a ani to nebol cieľ. 

V každom prípade máte aspoň takúto nedokonalú, virtuálnu možnosť poprechádzať sa po 1200 rokov starom hradisku našich predkov a vychutnať si jeho atmosféru. 

Igorovi patrí obrovská vďaka za trpezlivosť a dobre odvedenú prácu.





ENGLISH VERSION:






piatok, 9. septembra 2016

Zrekonštruovali ukradnutú prilbu z Bojnej

Pravdepodobne niekedy okolo roku 2000 našiel nelegálny detektorista na Bojnej helmu z 9. storočia. Nález neoznámil archeológom a privlastnil si ju. Následne ju predal s najväčšou pravdepodobnosťou do Nemecka a odvtedy sa po helme doslova "zľahla zem". Nakoľko ju predával cez aukčnú stránku, na internete sa objavila v čase jej predaja jedna fotografia, a to je spolu s tvrdením niektorých svedkov jediný dôkaz jej existencie.


Nadšenec z Českej republiky Tomáš Vlasatý si dal tú prácu, že o helme získal všetky dostupné informácie a podľa nich dal vypracovať repliku helmy. Na jej výrobu finančne prispelo množstvo dobrovoľníkov. Následne ju daroval múzeu Veľkej Moravy v Bojnej, kde ju môžete vidieť naživo. Snáď sa niekedy podarí dopracovať aj k originálu, ktorý sa teraz bezpochyby nachádza v nejakej súkromnej zbierke na "západe". Takto kvôli detektoristom prichádzame o skvosty našej histórie.