.

štvrtok, 17. augusta 2017

Stupné - Žeravica

Obec Stupné s bralnatým kopcom Žeravica leží v údolí potoka Papradňanka, odvodňujúcim časť území, ktoré sú súčasťou pohoria Javorníky. O predhistorickom osídlení obce Stupné sme toho doteraz  veľa nevedeli. Podľa Štefana Meliša stará povesť hovorí, že na Žeravici stál kedysi hrad, ktorý vlastnil rod Krajčovcov. Neskôr sa vraj hrad prepadol. Zápis v obecnej kronike Stupného hovorí, že na temeni Žeravice kde stál hrad, sa našli kovové predmety (asi bronzové a železné).

Obrázok z cit. článku J. Frohlicha

Kronikár obce - učiteľ, ktorý začal kroniku písať v r. 1932 - do nej zaznačil, že staré Stupne bolo pôvodne v polohe Spád pod juhovýchodným úpätím Žeravice. Tak o tom hovorí prastará ľudová povesť. Pretože dedina z polohy Spád zostúpila dolu k riečke Papradňanke na to miesto kde je teraz, dali jej meno Stupné. Aj názov obce prešiel svojim vývojom. Prvý historický údaj o obci je z roku 1416, spomína sa ako Stupničná. Roku 1467 ako Stupná a od roku 1525 až dodnes je názov obce Stupné. 

Obrázok z cit. článku J. Frohlicha

Obrázok z cit. článku J. Frohlicha
Roku 1991 Š. Meliš a F. Jandušík získali malým sondovaním na temene Žeravice niekoľko drobných čriepkov z doby rímskej. Poslali ich odborníkovi do Považského múzea v Žiline, archeológovi J.Moravčíkovi. Ten potvrdil, že črepy patria ľudu púchovskej kultúry. Následne členovia archeologického krúžku v Pov. Bystrici spolu s archeológom J. Moravčíkom vykonali sondovanie na Žeravici, kde bol zistený príbytok s podlahou vydláždenou kamením, našlo sa aj veľa črepov z  rozbitých nádob. Ďalšie črepy získali povrchovým zberom na severnom svahu kopca tesne pod vrcholom. Tým dokázali, že na Žeravici bolo hradisko. Akropola Hradiska (najvyššie položená plocha) má terasovito upravené základy v dĺžke asi 140 m, šírka je 5-10 m. Ďalšia časť Hradiska, oddelená malým sedlom, sa nachádza v lese severovýchodným smerom.

Obrázok z cit. článku J. Frohlicha

Črepy získané na Žeravici sú z troch období. Grafitové laténske črepy sú z l.stor.pr.n.l., črepy púchovskej kultúry z obdobia 0 -400 r.n.l., našli dva črepy s vlnitými ozdobami, pravdepodobne slovanské (8.-9.stor.?). Pod úpätím brál v polohe Spád  objavili aj podhradie. Veľké množstvo mazanice na oráčinách svedčí o postavených príbytkoch. Dávni obyvatelia spoznali strategickú polohu Žeravice a vybudovali tu hradisko. Toto opevnené miesto bolo pravdepodobne centrom celej doliny. 

Niekedy pred rokom 2009 bol na Žeravici, pravdepodobne pri úpravách terénu spojených s budova-ním krížovej cesty, objavený hromadný nález, ktorý pozostával z dvoch kruhových šperkov a štyroch mincí z mladšej doby laténskej. Tento bol spracovaný do článku Júliusa Frohlicha, ktorý v závere uvádza, že "na základe ich vyhodnotenia sa dá predpokladať, že hromadný nález keltských minci a púchovských šperkov je výnimočným votívnym darom, obetovaným s najväčšou pravdepodobnosťou niekedy v druhej až tretej štvrtine I. storočia pred Kr. Obdobné rituálne obetiny keltských mincí a šperkov z drahých kovov sú známe z viacerých regiónov obývaných v dobe laténskej keltskými kmeňmi. Ďalšie, samostatne nájdené predmety z bližšie neznámych pôloh tohto kopca, ktoré predstavuje zlomok ukončenia laténskeho nákrčníka s obrazom ľudskej tváre s tretím „okom" na čele,  železná rituálna sekerka, loďkovitá spona a strieborné mince neznámeho typu, naznačujú na dlhodobo trvajúcu obetnú funkciu vrchu Žeravica. Počiatky využívania tohto miesta k ukladaniu obetín môžeme predpokladať už prinajmenšom od 5. storočia pred Kr., pričom jeho kultový charakter zostal v pozmenenej podobe zachovaný až do dnešných dní. Dokumentuje to kresťanský kríž, stojaci v súčasnosti na tejto historicky zaujímavej hore. Archeologické artefakty z uvedenej lokality sú tak mimoriadnym svedectvom o kontinuite, prinajmenšom dvadsaťpäť storočí trvajúceho duchovného rozmeru tohto kultového miesta, ktoré začal uctievať ľud lužických popolnicových polí od prelomu mladohalštatského stupňa HD a včasnolaténskeho stupňa LTA, tj. od 5. storočia pred Kr. Jednotlivé nálezy sú súčasne svedectvom o kontaktoch, ktoré v tej dobe obyvatelia severozápadného Slovenska udržiavali s južnými, klasickými oblasťami súvekej Európy." 

Lit: 

Július Frohlich: POKLAD KELTSKÝCH ŠPERKOV A MINCÍ Z KULTOVÉHO MIESTA NA KOPCI ŽERAVICA PRI OBCI STUPNÉ NA SLOVENSKU, Folia numismatica, 30/1, Moravské zemské muzeum Brno, 2016 

Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.

Foto: 
Pohľad na hrádok


Terasa

Hrebeň na vrchole

Terasa


Pohľad z Žeravice na Malý a Veľký Manín





utorok, 8. augusta 2017

Hatné – Hrádok, objav fragmentov murovaných architektúr (P. Schreiber)

Prinášame Vám nový článok od archeológa Petra Schreibera o objavenom stredovekom kamennom múre na hrádku v Hatnom.

Obec Hatné sa nachádza v Marikovskej doline, v jej dolnej časti. V obci sú dve polohy s názvom Hrádok, ktoré sú už dávnejšie známe ako archeologické lokality. Obe polohy sú tvorené skalným bralom z vápenca, medzi nimi preteká Marikovský potok.



Predmetom článku je poloha Hrádok, ktorá sa nachádza na pravej strane Marikovského potoka. 

V roku 2016 upozornil pri spoznávacom výlete Mgr. Art Ivan Pecháček, na fragment kamenného muriva v priestore medzi dvoma skalami, miesto sa nachádza v rámci skalného temena (Obr. 3). 

Fragment múru je z kamenného riadkovaného muriva o dĺžke 1.2m, ako pojivo bola použitá sivobiela vápenná malta (obr. 2). Na skalnom temene Hrádku sa nachádzajú tiež fragmenty malty, z čoho sa dá usúdiť, že tam stála stavba s murovanými konštrukciami, ktorá je takmer úplne deštruovaná až spomenutý fragment múru. Na svahoch predmetného náleziska sa nachádzajú rovnako kúsky malty, ale aj väčšie kusy lomového kameňa so stopami vápennej malty, miestami rozptýlené takmer po úpätie kopca.



Význam nálezu fragmentu múru a murovaných architektúr spočíva v tom, že doteraz sa v odbornej literatúre na predmetnom nálezisku predpokladal len hrádok s drevozemnou konštrukciou.

Na Slovensku poznáme hrádky s jednou murovanou vežou napríklad zo Šípkova, alebo s obytnou vežou Vajkovce (Plaček, Bóna 2007, 11). V archeologickej literatúre prvý krát spomína nálezisko Štefan Janšák, kde je zároveň aj jeho vyobrazenie (Janšák 1930; obr. 1). Z obdobia vrcholného až neskorého stredoveku pochádzajú z lokality nálezy črepov keramiky, zaradené rámcove do 11. až 13. storočia a mladšie nálezy datované do 15. storočia (Malec 2009, 61, 62, 2010, 126; Moravčík 2002, 10; Španihel 2012, 61).

V období 15. storočia sa v historických prameňoch spomína pomerne významný rod Hatňanských (Fekete – Nagy 1941). Boli šľachtickým rodom domáceho pôvodu a ich pôvodným majetkom bolo Hatné neďaleko Považskej Bystrice (Marsina 1994, 91).



Roku 1430 Ján Hatňanský dostal za účasť vo vojenskej výprave v Taliansku a za zásluhy pri obliehaní pevnosti Golubac (v dnešnom Srbsku) od kráľa Žigmunda hrad Budatín, jeho syn Juraj je roku 1460 udávaný ako kastelán Ilavského hradu. Okrem neho vlastnil dediny Hatné, Prosné, Klieštinu, Marikovú a polovicu Kátliny (Šulavík 1991).

Historický význam lokality Hatné je uvedený aj v neskoršej metácii z roku 1664. Udáva sa v nej že, „valachom patrilo územie od Bečvy a Vsetína cez hrebeň Javorníkov až po hatnianske hrádky, kde sa ako hranica spomína marikovský kostolík - nazývaný hrádok“. Na prvom Uhorskom mapovaní z 18. storočia je v predmetnej polohe mapová značka pre kamenný kostol s nápisom Rudera, čo v preklade znamená ruina (http://mapire.eu/en/). Ide o druhú polohu na ľavej strane Marikovského potoka.


Literatúra:

FEKETE – NAGY, A. 1941: Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában IV. Trencsén vármegye. Budapest 1941.

JANŠÁK, Š. 1930: Staré osídlenie Slovenska. In: Sborník slovenskej muzeálnej spoločnosti 24, Martin 1930, s. 1–67.

MALEC, J. 2009: Stredoveké fortifikácie na strednom Považí: diplomová práca. Bratislava: FF UK, 2009, s. 148.

MALEC, J. 2010: Drobné stredoveké fortifikácie na strednom Považí (12. stor. – pol. 16. stor.). Zborník Slovenského Národného Múzea civ – 2010 – archeológia 20, s. 119-138.

MARSINA, R. 1994: In: Štulrajterová, K. (zost.): Najstaršie rody na Slovensku. Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, 1994, 88-95.

MORAVČÍK, J. 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 21, 2002, s.7-36.

PLAČEK, M., BÓNA, M. 2007: Encyklopédia Slovenských hradov. Bratislava 2007.

ŠPANIHEL. S. 2012: Stredoveká a novoveká keramika Horného Považia. Medieval and modern ceramics of Upper Považie: diplomová práca. Opava: Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě, Slezská Univerzita V Opavě, 2012, s. 127.

ŠULAVÍK, J. 1991: Marikovská dolina do začiatku 18. storočia. Vlastivedný Zborník Považia XVI, s. 57-78.

Zdroje:

http://mapire.eu/en/

utorok, 25. júla 2017

Kelti v Malých Karpatoch

Slovenské národné múzeum v Bratislave v spolupráci s našim OZ Hradiská zorganizovalo zaujímavú prednášku archeológa Mgr. Radoslava Čambala s názvom Kelti v Malých Karpatoch. Konala sa v piatok 28.7.2017 o 17.00 v Dolných Orešanoch.



Ako vidieť z fotiek, účasť bola naozaj vysoká. Vďaka všetkým, ktorí prišli. Veľký kus práce pre združenie spravil Lukáš Ilavský, bez ktorého by sa akcia nekonala. Vďaka patrí aj pani starostke Dolných Orešian za poskytnutie priestorov a za ústretovosť a spoluprácu. 













Orgoň

piatok, 14. júla 2017

Prašník - Tlstá hora

Obec Prašník je našim čitateľom známa zaujímavým ale už čiastočne zničeným slovanským hradiskom nad Osadou u Fajnorov.  Obec sa rozprestiera v blízkosti starého priesmyku cez Malé Karpaty z Trnavskej pahorkatiny na opačnú stranu pohoria. Spomenutý Hrádok leží v tesnej blízkosti tohto priesmyku. V obci sa však vypína aj ďalšie, menej známe hradisko, vzdialené 3,5 km východne, a to na vrchole mohutného návršia, zvaného Tlstá hora, na kóte 426 m. Hradisko datujeme do mystického obdobia staršej doby železnej (halštatská doba) a jeho budovateľom zrejme bol ľud kalenderberskej kultúry, ktorá sa na území Slovenska preslávila najmä hradiskom Molpír so svojimi výnimočnými bronzovými a keramickými nálezmi, ako aj nádhernou maľovanou keramikou z kniežacích halštatských mohýl z Nových Košarísk. Osídlenie hradiska končí na prelome staršej a mladšej (laténskej) doby železnej.  Niektorí ho nazývajú aj Babylon.


Tlstá hora na mape 2. voj. mapovania z polovice 19. storočia


Výskum hradiska realizoval začiatkom 80. rokov pracovník Trnavského múzea Petr Novák, ktorý tu otvoril 10 sond. Pokiaľ ide o vzhľad a umiestnenie hradiska, Novák píše, že k oválnej náhornej plošine, prevýšenej o 226 m nad riečku Holešku, pretekajúcu údolím, je opevnením pričlenená časť východného svahu s umelo upravenými terasami. Na severnom a západnom okraji hradiska sa opevnenie nezistilo, avšak strmé úbočia s vystupujúcimi skalami vápencového podložia aj s prípadnou drevenou palisádou poskytovali dostatočnú ochranu pred prípadným útokom nepriateľa. Opevnenie Juhovýchodnej strany hradiska nieje dokončené a od strmého severného svahu ho delí asi 40 metrov. Pôvodne tam zrejme bola len palisáda a predpokladalo sa, že sa val dobuduje. Predná stena valu bola tvorená z nasucho kladených kameňov, val zrejme mal komorovú konštrukciu so šírkou asi 170 cm. Kamenná stena valu mala výšku približne 2,30 metra a je možné predpokladať (aj keď sa to nepodarilo doložiť výskumom), že na korune valu bola ešte vztýčená drevená palisáda. Výskumom sa potvrdilo na hradisku niekoľko domov, ktoré mali zrejme obdobnú konštrukciu ako domy na spomenutom hradisku Molpír v Smoleniciach, pričom sa jednalo o koly, medzi ktorými bol prútený výplet vymazaný hlinenou mazanicou. 

Pokiaľ ide o nálezy, nájdené pri výskume, najväčšie množstvo predstavuje keramika, ktorej analógie poznáme z prostredia lužickej kultúry (šálky), ale aj z prostredia severo-východného Maďarska (kultúra Mezocsát).  Najpočetnejšia je však keramika kalenderberskej kultúry, všetko datované do halštatského obdobia. Okrem toho sa našli viaceré hlinené prasleny, bronzový krúžok, trojboká bronzová strelka známa aj z Molpíru, prisudzovaná kočovným národom ako Skýti, ale aj pozoruhodné výrobky z parohov, ako doštičky zdobené geometrickými ornamentmi a rôzne parohové nástroje. Všetky tieto nálezy zapadajú do obrazu osídlenia hradiska v staršej dobe železnej.   



Hradisko mohlo plniť funkciu jednak ako dôležitý strážny a obchodný bod na horskom priechode, ale Novák nevylučuje ani funkciu lokálneho správneho centra v období halštatskej kultúry. Žiaľ hradisko bolo v minulosti, ale aj stále je terčom vykrádačov, ktorí dokonca na hradisku nedávno napadli archeológa. Bude preto v záujme nás všetkých, ak na hradisko začnú častejšie chodiť turisti a záujemci o našu históriu, pretože čím viac ľudí sa tam premelie, tým menší kľud budú mať vykrádači. Priaznivci Geocachingu  tu môžu tiež hľadať kešku.

Orgoň

Literatúra: Petr Novák: Archeologický výskum halštatského hradiska na Tlestej hore v Prašníku, Západoslovenské múzeum v Trnave 2001. Za poskytnutie tejto vzácnej knihy (vyšlo iba 100 kusov) ďakujem Pavlovi Satkovi

Foto (autor M. Sládok):

Oblúk valu


Dnes používaný vstup na hradisko preťal pôvodný val

Používaný vstup do hradiska pretínajúci val 2

Pretnutie valu starou nepoužívanou lesnou cestou pod používaným vstupom do hradiska

Pretnutý val v používanom vstupe do hradiska

Stúpanie valu k dnešnému vstupu 1

Stúpanie valu k dnešnému vstupu2

Val na východnej strane so zatočením smerom k dnešnému vstupu

Val na východnej strane

Začiatok valu na východnej strane