.

utorok 9. októbra 2018

Dolné Vestenice - Slovanské hradisko

Pred niekoľkými rokmi archeológovia objavili doposiaľ neznáme slovanské hradisko v obci Dolné Vestenice. Následne tu zrealizoval AU SAV archeologický výskum pod vedením Karola Pietu, na ktorom sa zúčastnilo aj OZ Hradiská. Hradisko sa nachádza v ťažko dostupnom teréne na rozhraní Dolných Vesteníc a Uhrovského Podhradia nad údolím Hradištnica. Má podlhovastý tvar a zaberá plochu približne 0,5 ha. Jeho najstaršie osídlenie je doložené v strednej dobe laténskej a v dobe sťahovania národov. Najväčší a najdôležitejší súbor nálezov však pochádza z včasného stredoveku, z 9.-10. stor., to znamená z obdobia existencie Veľkej Moravy. 

Pohľad na mohutný val hradiska, ktorý sa nachádza na severnej strane
Pohľad na opevnenie hradiska a časť vnútornej plochy. Autor Tomáš Kytka


Svahy hradiska sú veľmi strmé a celá poloha vyzerá takmer ako stolová hora. Pohodlný prístup bol iba čiastočne zo severu, kde naši predkovia vybudovali mohutný val. V týchto častiach bol zrejme aj pôvodný vstup na hradisko. V ostatných častiach hradiska postačovala ako opevnenie iba drevená palisáda.

Vnútorná plocha hradiska


Slovanský črep


Matej Ruttkay v knihe Boná 2 uvádza, že sa tu zistili stopy po miestnej výrobe rôznych remeselníkov – šperkárov, kovolejárov, kováčov a pod. Dokladá to najmä veľký počet polotovarov. Karol Pieta k tomu dodáva, že je tu v rámci intenzívnej kováčskej výroby doložená napríklad výroba sekerovitých hrivien. K najvýraznejším nálezom z priestoru hradiska patria ostrohy s háčikmi, fragmenty krúžkovej zbroje, olovené ingoty a modely náušníc, fragment oloveného kríža, železné ostrohy s dlhým členeným bodcom, hroty šípov. Okrem kovových predmetov sa našlo množstvo typickej slovanskej keramiky s vlnovkovou výzdobou a časti kamenných žarnovov. Situácia by mohla naznačovať zánik hradiska na prelome 9. a 10. stor.  


Nálezy z Vesteníc

Pri úpätí hradiska aj v širšom okolí sa našlo viac ojedinelých nálezov i depotov hrivien a náradia. Podobne ako v priestore Bojnej aj tu sa osídlenie sústreďuje v horských polohách, kde sa pomerne vysoko položené horské hrebene využívali ako komunikačné línie. Zdá sa, že príčinou obsadzovania výšinných polôh na Nitriansku bola, podobne ako v iných historických etapách, nepokojná doba a potreba zabezpečenia komunít pred náhlymi prepadmi, možnože v spojení s kontrolou strategických horských prechodov a s využívaním miestneho rudného bohatstva i d'alších prírodných zdrojov, ktoré je v oblasti hornej Nitry doložené aj archeologicky.

Orgoň

Letecký pohľad na hradisko 

Okraj hradiska

Pohľad z hradiska do doliny

val z vnútornej strany, vpravo zrejme pôvodný vstup

Literatúra

MATEJ RUTTKAY: NOVÉ VÝSLEDKY VÝSKUMOV VČASNOSTREDOVEKÝCH HRADÍSK,
VYUŽITIE LETECKEJ PROSPEKCIE A SKENOVANIA PRI VÝSKUME HRADÍSK A ICH ZÁZEMIA NA ZÁPADNOM SLOVENSKU, IN BOJNÁ 2 NOVÉ VÝSLEDKY VÝSKUMOV VČASNOSTREDOVEKÝCH HRADÍSK, 2. rozšírené vydanie, Edit. Karol Pieta – Zbigniew Robak, NITRA 2017

Karol Pieta: VČASNOSTREDOVEKÉ MOCENSKÉ CENTRUM BOJNÁ – VÝSKUMY V ROKOCH 2007–2013 IN BOJNÁ 2 NOVÉ VÝSLEDKY VÝSKUMOV VČASNOSTREDOVEKÝCH HRADÍSK, 2. rozšírené vydanie, Edit. Karol Pieta – Zbigniew Robak, NITRA 2017

pondelok 1. októbra 2018

Kyjevské listy


najstarší starosloviensky rukopis so súvislým textom

Jazyk: starosloviensky
Písmo: hlaholská unciála, najstarší zachovaný typ
Datovanie: nejednoznačné, asi koniec 9. stor. až začiatok 10. storočia
Miesto uloženia: knižnica Ukrajinskej akadémie vied
Miesto nálezu: Sinajský polostrov, zrejme Kláštor sv. Kataríny (nálezca neuviedol miesto nálezu)
Nálezca: archimandrita Antonín, Andrej Ivanovič Kapustin, *12.8.1817 Baturino, Perm- † 24.3.1894, Jeruzalem

Popis

Kyjevské listy tvorí  7 pergamenových listov, rozmerov 15 cm x 11,5 cm. Podľa písma sa zdá, že ich písalo viacero pisárov. Prvá úvodná strana 1r bola dopísaná neskôr, v mladšom období. Nasledujúce strany sú jazykovo staršie ako prvá strana a sú napísané odlišnou formou hlaholiky. Naviac listy 1v – 2v do siedmeho riadku písala iná ruka ako strany zostávajúce. Kyjevské listy majú starobylý jazyk a najstarší zachovaný typ hlaholiky.



Obsah Kyjevských listov

Vcelku obsahujú 38 krátkych modlitieb.
Úvodná strana 1r je mladšia, na prázdny list bola neskôr dopísaná časť listu Apoštola Pavla k Rimanom a modlitba k Márii.
Staršie listy 1v- 7v obsahujú omšu sv. Klimentovi, nasleduje omša sv. Felicite, ktorej sviatok pripadá na ten istý deň, šesť omší na každý deň a dve votívne omše: za mučeníkov a za všetky nebeské mocnosti.



Odpis alebo originál

Pokladajú sa za prvý odpis hlaholského originálu, ktorý mal veľkomoravský pôvod. Objavujú sa aj názory, že by mohli byť napísané priamo vo veľkomoravskom období. Radoslav Večerka popísal Kyjevské listy ako „reprezentanta staroslovienčiny veľkomoravského typu“ a v súhlase s F.V. Marešom ich pokladá priamo za originál z cyrilometodskej školy vytvorený asi v Ríme koncom roku 868.1 Rukopis stále nie je presne datovaný.

Objavenie, príbeh prvý, archimandrita Antonín.

V roku 1865 bol otec Antonín vyslaný, aby viedol misiu do Jeruzalema. S nevôľou opustil Atény, misiu kde pôsobil od ukončenia štúdií na Kyjevskej teologickej akadémii. V Aténach sa okrem svojej misie  aktívne venoval archeologickým výskumom, paleografii náboženských nápisov v chrámoch a vývoju gréckeho jazyka. Výsledky publikoval, je autorom početných štúdií. V Jeruzaleme venoval značnú pozornosť starým rukopisom a cirkevnej histórii. Presadzoval náboženskú toleranciu a v súlade so svojou misijnou činnosťou dal postaviť niekoľko škôl. Zachoval sa jeho denník, v ktorom opisoval svoju činnosť od augusta 1830 do januára 1894 a aj podrobný popis knižnice vzácnych rukopisov Kláštora sv. Kataríny na Sinaji. Pred svojou smrťou navštívil ruského generálneho konzula v Jeruzaleme, Sergeja Vasilieviča Arseneva, aby zariadil prevoz časti predmetov získaných počas svojho života do rôznych inštitúcii v Rusku. Tak sa 7 pergamenových listov dostalo do Kyjevskej duchovnej akadémie. Na vrchnej strane  Kyjevských listov je nápis v ruskom jazyku: „ Do knižnice Kyjevskej Duchovnej Akadémie, Jeruzalem, 2.mája 1872.“ Predpokladá sa, že ide o rukopis otca Antonína. 2



Nový objav, príbeh druhý, Kláštor sv. Kataríny, Sinaj, Egypt

25. mája 1975 archimandrita Sophronius dozeral na rekonštrukčné práce v sutinách starej, čiastočne zrútenej veže severnej steny kláštora. Robotníci museli preraziť jednu stenu a nečakane objavili malú miestnosť a nej truhlicu plnú poškodených rukopisov vo viacerých jazykoch: po grécky, arabsky, sýrsky, hebrejsky, latinsky, etiópsky, slovansky. Najstarší grécky bol zo  4. stor.n.l., ďalší rukopis napísaný kaukazskou albánčinou je jediným zachovaným v tomto jazyku vôbec, našli sa časti rukopisu Homérovej Iliady z 9. storočia a pergameny popísané hlaholikou. Ukázalo sa, že miestnosť bola storočia používaná ako sklad starých rukopisov. Začiatkom 19.storočia presťahovali rukopisy do novej kláštornej knižnice a poškodené rukopisy zostali v truhlici. Sinajský polostrov následne postihlo zemetrasenie, strop malej miestnosti sa zrútil a truhlica zostala zabudnutá. 3



Príbeh tretí, Demetrius

Neznáme poškodené hlaholské rukopisy nájdené v roku 1975, sa v roku 2007 fotili na Sinaji technikou Rakúskej akadémie vied a skúmali tímom Heinza Miklasa z Viedenskej univerzity. Objavila sa súvislosť textov s Kyjevskými listami. Tá istá ruka písala úvodnú stranu Kyjevských listov ako aj  sinajské rukopisy označené Sin.Slav. 3/N a Sin. Slav. 5/N. Ten istý človek písal v týchto pamiatkach ale aj cyrilikou a po grécky. V kódexe Sin. Slav. 3/N je uvedené meno Demetrius a rukopis dostal názov Psalterium Demetrii Sinaitici. Úvodná  neskôr dopísaná strana Kyjevských listov dostala autora. Demetrius napísal aj kódex označený ako Sin. Slav. 5/N a v ňom sa nachádza modlitba o Aligernovi. Ak ide o Aligerna igumena z Montecassina, ten zomrel v roku 986. Pred týmto rokom teda Demetrius kódex napísať nemohol. 4,5




Kyjevské listy, jazykoveda

Starosloviensky jazyk sa používal na širšom území , nie len na Veľkej Morave a aj dlhšiu dobu po vyhnaní Metodových žiakov. Starosloviensky jazyk a hlaholské písmo používal napr. český kláštor Sázava, rovnako kláštory bulharsko- macedónskej oblasti, pisárska škola pri kláštore Ochrid. Jednou z úloh slavistiky či paleoslavistiky je nájsť také slová alebo gramatiku, ktoré sa používali len na území Veľkej Moravy a nikde inde. Ak ich rukopis obsahuje, bol by to dôkaz, že bol napísaný na Veľkej Morave, keby....Keby jedinou možnosťou šírenia kníh nebolo opisovanie. Kódex s jazykom Veľkej Moravy môže byť  len presným odpisom mladším o niekoľko storočí. Úvah je veľa, na nasledujúcich sa však súčasná jazykoveda zhoduje. Znaky veľkomoravského pôvodu predlohy Kyjevských listov sú:
1. veľkomoravský kultúrny okruh používal „šč“ na mieste, kde ostatný starosloviensky okruh používal „št“. Napríklad v Kyjevských listoch zapísané slová „zaščiti, očiščenie“ sú veľkomoravské, staroslovienske rukopisy použili „zaštiti“.
2. iba slovenskému jazyku na Veľkej Morave patrí tvar slova „cirЪky“ s „cir“. V staroslovienskom jazyku je forma „crЬky“ . Tento tvar s „i“ je rozšírený v kajkavskej chorváčtine, vo východnej slovinčine a v starej poľštine. Staročeský jazyk mal formu ciérkev.
3. Veľkej Morave patrí aj forma 7.pádu j.č. muž.r. zakončená na „ЪmЬ“. Napr. „nadЪ oplatЪmЬ“
Rovnako 7. pád j.č. žen.r. zakončený „ojǫ“. Napríklad: silojo̧, slavojo̧.6
4. Okrem vyššie spomínaných Radoslav Večerka za veľkomoravizmy považuje: presné dodržiavanie používania jerov, zachovávanie a rozlišovanie nosoviek. Pripúšťa, že je ťažko s istotou rozhodnúť, ale za veľkomoravské považuje slová: rěsnota-pravda, ašut-nadarmo, zbytočne,  inokostЬ- vyhnanstvo.

Kyjevské listy, paleografia

Kyjevské listy písalo viacero pisárov a v rôznych obdobiach. Úvodná strana 1r, pôvodne prázdna, bola dopísaná neskôr, autor bol pomenovaný Demetrius Sinaiticus. Nasledujúce strany sú staršie, ale aj tam sú rozoznateľní aspoň dvaja pisári. 1v- 2v:7 tj. prvú stranu a druhú stranu po 7. riadok písal pisár A, ostatné pisár B, obaja neznámi. Listy obsahujú veľa skratiek a značiek.
1.najčastejšie skracovali  stiahnutím slov (per contractionem), nad skrátené slovo napísali čiaru- titlu. Napríklad: slovo Bože skrátili na „bže“, slovo gospodi na „gi“.
2. skracovali tzv. ligatúrou: časť písmena predchádzajúceho je súčasťou písmena nasledujúceho. Táto skratka sa nachádza na úvodnej, neskôr dopísanej strane 1r (tj. recto). v slove „pomom“= pomodlime sa. Písmeno L je nadpísané nad slovom a je spojené s písmenom M.
Značky v Kyjevských listoch: nie sú rovnako používané ani v rámci jednej stránky. Na prvej strane (1verso) v prvej modlitbe oddelil pisár vety dvojbodkou a koniec odseku piatimi bodkami. Na tej istej strane ale v druhej modlitbe oddelil vety jednou bodkou a odseky dvojbodkou. Pretože v iných hlaholských rukopisoch je toto značenie úplne iné, je možné, že ide o znak rôznych pisárskych škôl.
Čísla: sa od textu oddeľovali bodkou pred a za číslom a súčasne čiarkou nad číslom.
Prídychy tu majú dve grafické značky ¬ a jej obrátenú verziu, písali sa nad samohlásky a označovali mäkkú výslovnosť.7

Kyjevské listy, liturgická typológia8

Kyjevské listy sú ucelená pamiatka, nie iba zlomok= necelá časť pôvodne dlhšieho rukopisu, ako predpokladali prvé výskumy. Liturgická typológia skúma, aký obrad sa na Veľkej Morave používal, východný grécky alebo západný rímsky. Ako presne prebiehala bohoslužba na Veľkej Morave? Písomné záznamy hovoria najskôr rímsky potom slovansky. To naďalej zostáva jediným spoľahlivým faktom a zastáva sa názor, že rozkol cirkví v časoch Veľkej Moravy nebol až tak vyhrotený, ako o pár storočí neskôr.
Sakramentár je odborný termín pre rímsku omšovú knihu, euchologion pre grécku omšovú knihu. Omšové knihy sa porovnali s Kyjevskými listami a z výsledkov vyplýva že najpodobnejšie texty mali sakramentáre v salzburskej diecéze a akvilejskom patriarcháte v 9.storočí. Najpodobnejší Paduanus D47 sa s Kyjevskými listami zhoduje asi na 80%.
Ďalšie porovnania prebehli s tzv. libelli missae. Libelli missae sú výber pre omše z rôznych sakramentárov, evanjeliárov, apoštolárov a iných modlitieb, podľa uváženia jednotlivých misionárov. Z porovnania vyplynulo, že doteraz nájdené libelli missae (Stowe missal írskeho pôvodu, Codex 1395 zo San Gallen) sú zo 7.-8.stor. a používali sa misionármi pri šírení kresťanstva. Sú teda príliš staré a pochádzajú z príliš vzdialených miest, istá spojitosť s Kyjevskými listami sa nenašla. Predovšetkým tieto výbery libelli sa robili preto, aby misionárom pri slúžení omše postačila jedna omšová kniha. Kyjevské listy sa ako samostatná omšová kniha použiť nedali, chýba omšový kánon, preto bol potrebný ďalší rukopis. Kyjevské listy neobsahujú text potrebný pre slávenie najdôležitejších sviatkov, nedali sa použiť počas adventného a veľkonočného obdobia. Toľko k najstaršiemu obdobiu používania Kyjevských listov. Preskočíme nejaké storočie (pretože presné datovanie zatiaľ nie je ) a Kyjevské listy sa nateraz neznámym spôsobom dostali do rúk človeka pomenovaného Demetrius Sinaticus. Pretože sa Kyjevské listy samostatne použiť nedali, dopísal na úvodnú prázdnu stranu vhodný text. Ľ. Lukoviny porovnal Demétriom písaný rukopis Sin. Slav. 5/N, Psaltérium Demetrii, Euchologium Sinajské a Demetriom dopísané Kyjevské listy. Na úvodnej strane Kyjevských listov je dopísané čítanie sv. Pavla Rimanom, ktoré sa používa v gréckych textoch na začiatku pôstneho veľkonočného obdobia. Demetrius spojil sakramentárne texty (tj. texty rímskeho obradu) podľa systému euchologiona (teda podľa omše gréckeho obradu). V tomto období, teda koncom 10.stor. a začiatkom 11.stor. asi nebola slúžená staroslovienska omša podľa euchologiona ani sakramentára, ale práve spojením oboch týchto liturgických kníh (sacralogion).

Modlitba č. 20

Používanie staroslovienčiny pri bohoslužbách si vyžiadalo preložiť základné cirkevné knihy do tohto jazyka. Kyjevské listy sú tiež prekladom ale modlitba č. 20 je od latinskej predlohy veľmi odlišná. A aj tu prevládla zhoda v tom, že sa nezhodneme.
Eugen Paulíny:  „Nenašla sa k nej vôbec latinská predloha, mohla by sa pokladať za pôvodné dielo. Ale prekážajú tomu početné latinizmy, nahromadené v tomto krátkom texte....Aj táto modlitba je teda preložená z latinčiny“. Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy, 1964.
Josef Vašica: „ V modlitbě č. 20 jediným styčným bodem mezi latinskou předlohou a slovanským tekstem je první slovo Rege, na tom se uchytila myšlenka autorova“...Slovo a slovesnost 2, roč.6, 1940. (V tomto článku Vašica opisuje početné byzantské prvky v Kyjevských listoch a pridáva sa k teórii, že listy boli opísané v českom prostredí).
Ján Stanislav: „Počínanie prekladateľa latinského originálu pri uvedenom texte modl.č. 20 nie je teda nijako náhodné, lež, naopak historicky odôvodnené“...Starosloviensky jazyk 1, 1978.
Paulíny pokladal latinský text za tak odlišný, že nemohol byť predlohou pre modl. č.20, Vašica zasa že autor latinský text iba voľne prebásnil . Ján Stanislav uvažoval, že ide o originálny veľkomoravský text, vložený do pôvodnej latinskej modlitby z obáv pred prenikaním menších oddielov Uhrov do Karpatskej kotliny.

Kyjevské listy a Život Konštantína- Cyrila
Porovnanie modlitby č. 20 ku ktorej nie je presná latinská predloha publikoval aj V. V. Nimčuk, našiel text s rovnakou myšlienkou a priamo v rukopise z veľkomoravského učilišťa. Život Konštantína- Cyrila je rozsiahle biografické dielo, ktoré napísal niektorý žiak Konštanína v rozmedzí rokov 873- 879. Zaznamenal v ňom predsmrtnú modlitbu Konštantína. „A keď sa priblížila hodina prijať pokoj a presídliť do večných príbytkov, pozdvihol svoje ruky k Bohu a modlil sa so slzami a hovoril takto....požehnaný je Boh, ktorý nás nevydal za korisť zubom našich neviditeľných nepriateľov“...
V tejto predsmrtnej modlitbe poukázal Nimčuk aj na ďalšiu zhodu s Kyjevskými listami. Život Konštantína: „zem si založil a všetko jestvujúce z nebytia v bytie priviedol“. V Kyjevských listoch: „gi otЪ nebЪitia bo vЪ bЪitie sЪtvoril nЪi esi“.9,10




Záver

Čo sa nám nepodarilo dopátrať a v tomto prehľade teda aj chýba je nejaké roziahlejšie vysvetlenie k slovám vЪlítije a porovnanie rov-rovanijȩ.
Kyjevské listy sú vo všeobecnosti pokladané za odpis aj kvôli slovu rovanijȩ.11 Teórie sa vyvíjali od úvah, že v pôvodnom rukopise stálo darovanijȩ. Neskôr sa slovo rovanijȩ našlo v ďalšom rukopise. Ako vysvetlenie sa objavila teória, že slovo pochádza zo starohornonemeckého slova arvani. Nenašli sme, či niekto zisťoval súvislosť so slovenským slovom rov, používanom knižne v zmysle hrobový násyp, kde by už mohlo prenesený význam slova, ak sa do predkresťanských hrobových násypov dávali dary.
V slovníku staroslovienskeho jazyka je uvedené, že slovo vЪlítije našli iba v Kyjevských listoch. Nevieme nájsť ani súčasný spisovný slovenský preklad tohto slova, iba ak česká úlitba, lat. libatio. Toto slovo sa v slovníkoch charakterizuje ako staroveká úlitba bohom. Aké sväté obety- úlitby používali v dobe veľkomoravskej, prípadne akého pôvodu slovo je, sme nenašli. 12

Stanislava F

Použitá literatúra:

1. Radoslav Večerka: Otázka lokalizace Velké Moravy, in: Velká Morava a velkomoravská staroslověnština, Miroslav Vepřek (ed), 2014
2. Lucien J. Frary: Russian Missions to the Orthodox East: Antonin Kapustin (1817- 1894) and his World, in: Russian History 40, 2013,str. 133-151
4. H.Miklas: Psalterium Demetrii Sinaitici. Monasterii s. Catherinae codex slav.3/N adiectis foliis medicinalibus. Wien, 2012
5. D. Hurner: Paläographie und Graphematik der westkirchenslavisch- glagolitischen Kiever und Prager Blätter im Kontext der sinaitischen Tradition unter besonderer Beruucksichtigung der Einträge des Demetrius Sinaiticusus. Universität Wien, 2010, str. 56-73
6. Ján Stanislav: Starosloviensky jazyk 1, 1978, str. 104- 124
7. Josef Vajs: Rukověť hlaholské paleografie. Praha, 1932
8. Ľuboš Lukovíny: Sakramentárne preklady v systéme eucharistických bohoslužieb najstarších hlaholských rukopisov, in: Slavica Slovaca 2, roč.49, 2014
9.preklad textu Život Konštantína prevzatý z: Peter Ratkoš: Veľkomoravské legendy a povesti. 1990, str. 43
10. V.V. Nimčuk: Kiivski glagolični listki, najdavniša pamiatka slovianskoi pisemnosti. Kyjev,1983
11. Pavol Žigo, Martin Kučera: Na písme zostalo, dokumenty Veľkej Moravy. 2012, str. 68
12. Zoe Hauptová: Slovník jazyka staroslovienského 1, 2006, Univerzita St. Petersburg
Obrázky: Eugen Paulíny, Modlitba č.20 in: Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy, 1964, str. 112
Foto: Kláštora sv. Kataríny,  thanks to father Justin , library of St. Catherine´s Monastery














nedeľa 23. septembra 2018

Unín - Zámčisko

Zámčisko pri Uníne patrí medzi najkrajšie hradiská na západnom Slovensku a jeho mohutné valové opevnenie môžeme obdivovať ešte dnes. 


Bolo vybudované v strede 2 km dlhého hrebeňa, severovýchodne od obce Unín. V jednom mieste, smerom ku kóte 411 hrebeň náhle padá a vytvára tak horský ostroh, vhodný na založenie hradiska, čo aj patrične využili naši predkovia. Štefan Janšák, ktorý hradisko v roku 1927 objavil uvádza, že príroda tu  vytvorila akýsi druh nepravidelnej, stupňovitej zemnej pyramídy. Jej vrcholová plošina, takmer úplne vodorovná, je ohraničená nepravidelnou vajcovou krivkou lemovanou valmi, alebo prudkým svahom, čo vytvára dobre hájiteľnú opevnenú plochu s približnými rozmermi 70 x 132 m.  Ako aj pri iných hradiskách, val je najvyšší v miestach, z ktorých bol na hradisko najlepší prístup a má výšku v najmohutnejšom úseku 4-6 metrov, čo je skombinované s hlbokou 8-10 metrovou priekopou. Hradisko zaberá plochu až 17 ha. 



Na stránke obce je uvedené, že najstaršia časť hradiska bola vybudovaná zrejme už v staršej a strednej dobe bronzovej (2000 – 1250 pred Kr.) Vrcholu dosiahlo v dvoch etapách, ktoré sa skončili ničivým vyplienením, čoho dôkazom sú zuhoľnatené zvyšky objavené pri archeologických vykopávkach. Prvou kulminačnou kultúrou bola maďarovsko-věteřovká kultúra, ktorej osídlenie hradiska pripadá do rokov 1550 – 1530 pred Kr. Príslušníci tejto kultúry obývali nielen juhozápadné Slovensko, ale i priliehajúce oblasti dnešnej Moravy a severného Rakúska. Podľa archeologických nálezov typ osídlenia zodpovedal skôr kultúrnemu vývoju maďarovskej kultúry na moravskej strane, ako centrálnej oblasti, ktorá bola na juhozápadnom Slovensku. Obyvatelia boli znamenití remeselníci, hlavne hrnčiari, hoci nepoznali hrnčiarsky kruh. Dominantnou časťou celého komplexu hradiska bola akropola. Celková obrana bola zabezpečená v niekoľkých obranných líniách. Trojitá sieť bola predsadená v polohách Ku klancu a k Brovištiam. V čase nebezpečenstva tak slúžil tento priestor medzi prvou a druhou obrannou líniou ako útočište pre okolité obyvateľstvo. Toto opevnenie tvorené kamenno-hlinitou konštrukciou spevnenou drevenými brvnami a priliehajúcou hrotitou priekopou predstavovalo účinnú obranu voči nepriateľom. Z tohto obdobia pochádzajú jemne tepané bronzové dýky, bronzové ihlice a spínadlá odevov i objavený bronzový poklad, ktorý obsahuje gombíky, kovania a bronzové ozdoby, tzv. pukličky, ktoré sa prišívali na odev a mali ochrannú funkciu. Ich fotky resp. kresby sa mi zatiaľ nepodarilo získať.



Ďalšími obyvateľmi hradiska v strednej dobe bronzovej (1450 – 1250 pred Kr.) bol ľud stredodunajskej mohylovej kultúry. Na rozdiel od predchádzajúcich obyvateľov pochovávali svojich mŕtvych pod mohyly, často s bohatou výbavou, predovšetkým vojenskou. Z tejto periódy sa podarilo archeológom objaviť napríklad zlomok bronzovej kopije a bronzový závesok srdcovitého tvaru. 



Z obdobia mladšej doby bronzovej (1250 – 1000 pred Kr.) sa nepodarilo nájsť dostatočné množstvo artefaktov, podľa ktorých by sa dal zrekonštruovať život na tomto hradisku. Vieme však, že v závere tejto fázy na akropole žili v takmer štvorcovej zemnici nositelia sliezsko-plátenickej kultúry (9 storočie pred Kr.), ktorí svojich mŕtvych spopolňovali. 

Zámčisko bolo nepretržite osídlené až do doby halštatskej (750 – 450 pred Kr.) a ojedinelé črepy zo stredolaténskeho obdobia (275 – 120 pred Kr.), keď sa dostávame do obdobia Keltov, naznačujú, že i tu mohlo byť keltské osídlenie. Najmladšie doposiaľ odhalené nálezy vo forme spony, germánskych črepov a celej nádoby pochádzajú zo staršej doby rímskej (0 – 180 po Kr.), ktoré sa dajú presnejšie datovať do obdobia 25 – 50 po Kr.



Zatiaľ sa mi nepodarilo doprátrať k relevantným informáciám, preukazujúcim osídlenie hradiska vo veľkomoravskom období či stredoveku. Hradisko odporúčam navštíviť, nájdete na ňom dokonca aj informačnú tabuľu o jeho histórii osídlenia a výskumu. Kúsok od hradiska sa nachádza zaujímavá rozhľadňa.

Orgoň

KEŠKA

Lit: 

Janšák, Štefan: Niektoré Novoobjavené Hradiská Slovenské. Turč. sv. Martin: Muzeum Slov. Spol., 1928
http://www.unin.sk/historia
Unínske noviny 3/1012
VELIAČIK, Ladislav: Čelenka z opevnenej osady Zámčisko v Uníne. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2001. 1. textová časť. Odb. red. Ivan Cheben, Ivona Vlkolinská. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2002, s. 220-222. ISBN 80-88709-59-8
VARSIK, Vladimír: Neskororímska ostroha z Unína. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Odb. red. Ivan Cheben. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2009, s. 192-193. ISBN 978-80-89315-17-8
BARTÍK, Juraj: Bronzová sekera z Unína. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2006. Odb. red. Ivan Cheben. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2008, s. 23-24. ISBN 978-80-89315-12-3

Foto (Orgoň)












pondelok 10. septembra 2018

Socha a tabuľa na Orgoňovej Kýčere

V sobotu 1.9.2018 sa naše združenie zúčastnilo akcie - slávnostného odhalenia drevenej sochy Starého Orgoňa na Orgoňovej Kýčere - jedného z najvyšších vrchov v pohorí Javorníky. Nachádza sa na pomedzí Dolnej/Hornej Marikovej a je s ním spojená pekná povesť o tajomnom Orgoňovi - poslednom pohanskom žrecovi v Javorníkoch, ktorý v stredoveku až do svojho záhadného konca odmietal prijať nové náboženstvo - kresťanstvo a zostal verný starým pohanským bohom. 



Autorom sochy je nadaný rezbár Vladimír Ragula z Hatného. Celú akciu zorganizoval starosta Hornej Marikovej pán Miroslav Hamár. Okrem odhalenia 3 metrovej sochy bola na Kýčere osadená aj nová informačná tabuľa,  ktorá obsahuje prepísanú povesť od Štefana Meliša a Stanislava Muntága o Starom Orgoňovi. Tabuľu vytvorilo naše Občianske združenie Hradiská. 






Samotná akcia na Kýčere bola skvele zorganizovaná, za čo patrí vďaka pánovi starostovi Hornej Marikovej. Čapované chladené pivo a výborný poľovnícky guláš spríjemnili celú akciu ľuďom, ktorí sa tu zhromaždili naozaj v hojnom počte. Zostáva len držať Starému Orgoňovi palce, aby Kýčeru strážil najbližšie desaťročia a aby nepadol za obeť prírodným, ani zlým ľudským silám.

Orgoň