.

sobota 27. novembra 2021

Trstín - Nový hrádok

Lidarové mapovanie v rokoch 2020 a 2021 prinieslo objavy viacerých nových hradísk na západnom aj strednom Slovensku. Naše Občianske združenie Hradiská so spolupracovníkmi to samozrejme od počiatku registruje a aktívne podľa mapovania vyhľadáva nové hradiská. V apríli 2020 nás jeden z našich spolupracovníkov - Ladislav Šubovič upozornil na podozrivo vyzerajúcu štruktúru na jednom kopci v okolí Trstína. Krátko na to sme sa na toto miesto išli pozrieť a s radosťou sme mohli potvrdiť, že kopec je naozaj opevnený neveľkým polkruhovým valom a v areáli sme našli niekoľko pravekých črepov. Objav sme ohlásili na KPU Trnava, ktorý zareagoval veľmi rýchlo a na hrádku nariadil výskum, ktorý viedol archeológ Mgr. Matúš Sládok, PhD, a na ktorom sme sa aktívne zúčastnili s použitím detektoru kovov. Výsledky nášho spoločného prieskumu zhrnul archeológ M. Sládok do rozsiahleho textu, z ktorého som čerpal pri tvorbe tohto článku.

LIDARový snímok hrádku s viditeľným valom

Opevnenie sa nachádza na drobnom výbežku s max. výškou 274 m n. m. nad údolím potoka Trnávka. Výbežok je od hornatej časti, z ktorej vybieha, oddelený sedlom s lesnou cestou. Pozostatok opevnenia tvorí nízky, max. 50 cm vysoký val v tvare písmena J, ktorý sa pripája k skalnatej časti, ktorá tvorí severozápadnú, západnú, juhozápadnú a čiastočne južnú časť výbežku. Opevnená plocha má max. dĺžku cca 72 m a max. šírku cca 38 m. Severovýchodne od tejto plochy je mierne zvlnený terén ohraničený líniovým útvarom v tvare písmena U, čo by mohlo byť predhradie. Hrádok s predpokladaným predhradím majú spolu dĺžku cca 95 m. Na hrádok sme v súčasnosti spolu s KPU Trnava umiestnili fotopasce za účelom zdokumentovania možných nelegálnych detektoristov.

Vnútorný priestor hrádku

Pokiaľ ide o črepy z nádob, našli sme ich spolu 7. Keramika je vypálená oxidačne i redukčne. Vzhľadom na absenciu výzdoby je črepy obtiažne datovať. Prvú skupinu je možné zaradiť rámcovo do prelomu mladšej a neskorej kamennej doby až staršej železnej doby, druhú do tohto rámca alebo do rímskej doby a tretiu skôr do rímskej doby alebo včasného stredoveku.
 
Praveké črepy



Zo súčastí odevu a obuvi sa našli spona z mosadze, dve pracky z liatej zliatiny medi a štyri gombíky. Výborne zachovaná germánska spona je najhodnotnejším nálezom z lokality. Má závitové vinutie s opornou doštičkou. Na širokom lúčiku sa nachádzajú dve prstencovito ohraničené neuzatvorené očká. Lúčik je zdobený dvoma ryhami rovnobežnými s okrajmi a uprostred sa nachádza stredové rebro, z ktorého vychádza strechovite hranená, zrezane ukončená, nôžka. Nôžka je pri pätke zdobená dvojitou rytou líniou v tvare obráteného písmena V. Sponu je možné priradiť k typu A 45 Almgren. Datujeme ju do 1. pol. 1. storočia. Za zmienku tiež stoja niektoré gombíky, ktoré je možné datovať do 17. až 18. storočia. Nález spony by mohol byť ojedinelým stratovým nálezom, avšak v polohe s opevnením sa našli aj tri črepy datovateľné aj do rímskej doby a nálezy podobné jednému prsteňu a jednému nožu poznáme aj z rímskej doby, čo už na sponu vrhá iné svetlo. V súvislosti s ňou stoja za pozornosť dva hroty kopijí s facetovanou tuľajkou nájdené cca 1,65 km od skúmanej polohy severozápadne od Holbičkovho mlyna datované do neskorej laténskej doby až rímskej doby.

Spona z 1. storočia (začiatok doby rímskej)

Z osobných predmetov sa našli tri nože, dva prstene zo zliatiny medi a ocieľka. Obidva prstene sú pásikové plechové so spojenými koncami. Prvý ozdobný prsteň je z tenkého plechu, bez výzdoby, s priemerom 17 až 18 mm a šírkou 5 mm. Širšie pásikové plechové prstene s tepaním spojenými koncami sa vyskytujú už min. v rímskej dobe. Pásikové prstene v 9. až 10. stor. majú prevažne nespojené konce.




Na hradisku sme našli päť mincí. Najstaršou mincou je jednostranný biely peniaz Maximiliána II. z roku 1566. Razené boli v Česku ako drobné strieborné nominály. Z Malých Karpát ho obsahovali dva hromadné nálezy z územia Svätého Jura z polohy Dolné Jazvečie. Podľa ich značného výskytu mali v peňažných pomeroch špecifické postavenie a boli súčasťou každodenných platobných transakcií aj najnižších vrstiev spoločnosti. V obehu pravdepodobne nahrádzali, príp. dopĺňali absentujúce drobné nominály, hlavne denáre a poldenáre/oboly. K tomu ich kurz voči uhorským minciam bol dobre počítateľný, keďže jeden uhorský denár boli dva české biele peniaze. V dobových listinách vystupujú pod názvom české babky. Ďaľšou zaujímavou mincou je strieborná poltura Leopolda I. z roku 1703. Z Malých Karpát nebol známy nález striebornej poltury Leopolda I.





Prekvapivo ako historicky najzaujímavejšie sa ukázali nálezy spolu 39 vojenských olovených striel ktoré sa podľa tvaru dajú roztriediť do troch skupín – oválne projektily (25 ks), guľky (12 ks) a valček s dvomi konvexnými stranami. Zreteľné stopy na strelách vzniknuté výstrelom alebo deformácie vytvorené zjavne nárazom sú viditeľné na 59 % z celkového počtu striel. Prečo sa tieto olovené guľky, ktoré väčšina detektoristov zahodí ako nepotrebný odpad ukázali ako dôležité? Pretože nám prezradili doteraz nenájdené miesto dôležitej bitky z pred niekoľkých storočí, o ktorom máme písomné zmienky, ale presné miesto bojov sa doposiaľ, až do nášho výskumu nenašlo. Vojenský stret v Biksárskom priesmyku z tohto obdobia je známy len z roku 1704, kedy sa tu odohrala počas protihabsburgovského stavovského povstania Františka II. Rákociho (1703 – 1711) tzv. bitka pri Smoleniciach. 
 
Boj kurucov (povstalci) proti labancom (vládne sily, maľba: G. P. Rugendas)

 
 
V nej bojovali povstalci po vedením generálov Mikuláša Berčéniho, Alexandra Károliho a Ladislava Očkaja, posilnení miestnymi ozbrojenými poddanými, proti cisárskej armáde vedenej generálom Adamom Georgom Ritschanom (Ričánom). Cisárski táborili pri Smoleniciach a keď sa Ritschan dozvedel, že sa k nemu blíži silná kurucká armáda a v okolí sa zhromažďujú miestni vzbúrenci, rozhodol sa ustúpiť z tábora na Záhorie. Vojsko aj s rodinnými príslušníkmi niektorých dôstojníkov opustilo tábor, v ktorom nechali v snahe zmiasť protivníka horieť ohne, 27. mája o 23. hodine v pevne zomknutom rade aj so 70 vozmi a 4 delami. O druhej hodine ráno nasledujúci deň, keď prišiel predný voj k lesu pri Trstíne, tak bola kolóna napadnutá Očkajovými jednotkami, miestnymi poddanými a 2 000 Károliho jazdcami. Útoky povstalcov sa síce podarilo odraziť, ale v nevýhodnej pozícii sa cisárski nemohli rozvinúť a k tomu sa kolóna pri postupovaní roztrhala na dva prúdy. Prvá časť prvého prúdu, oslabená iba na asi 300 vojakov, vyšla za stáleho boja z lesa až ráno o 9. hodine, a okolo piatej popoludní prišla do Jablonice. Druhá časť tohto prúdu, takisto sústavne napádaná povstalcami, vyšla tiež veľmi preriedená z lesa okolo jednej popoludní. Zvyšky cisárskych sa zhromaždili v jablonickom kaštieli a v jeho okolí a zakrátko ich obkľúčili povstalci. Ritschan, zranený v boji v priesmyku, sa najprv snažil provizórne opevniť, ale napokon ho dôstojníci presvedčili, aby sa v beznádejnej situácii proti obrovskej presile vzdali. Utiecť z Jablonice sa podarilo len jazdeckej jednotke kapitána Giordaniho. Druhému prúdu pod velením plukovníka Wachtendonka, ktorý v horách stratil kontakt s prvým, sa podarilo ustúpiť okolo hradu Korlátka a Plaveckého hradu smerom do Rakúska, kam dorazilo 1 100 vojakov. Zo zrážky na začiatku bitky udáva Wachtendonk straty 100 cisárskych vojakov a 300 kuruckých. Celkové straty cisárskych v bitke sa udávajú veľmi rozdielne – 300-400 až takmer 4 000 padlých, asi 700 až asi 2 000 (jazdcov) zajatých a jedno až všetky delá. Celkový počet padlých kurucov nie je známy.

Výber niektorých nálezov, medzi nimi spomínané olovené projektily



Olovené strely teda spájame s vyššie popísanou bitkou pri Smoleniciach. Samotný hrádok sa nachádza len cca 650 m od pôvodne jednej z dvoch hlavných ciest cez Biksárdsky priesmyk. Najbližšia strela bola nájdená iba cca 600 m od nej. Priamo pod hrádkom vedie cesta údolím potoka Trnávka, cez ktoré podľa J. Bánlakyho namáhavo ustupovala močaristým terénom cisárska armáda, ale podľa mapky toho istého bádateľa ustupovali cez uvedenú historickú hlavnú cestu. Podľa tejto mapy miestni povstalci obsadili priesmyk od údolia Trnávky, cez uvedenú blízku hlavnú komunikáciu až po ľavú stranu údolia potoka Raková, cez ktoré v súčasnosti vedie hlavná cesta č. 51, čiže aj priestor lokality. Strely nepochádzajú z protipechotného delostrelectva, nakoľko sa kvôli efektivite používalo len v nezalesnenom, prevažne v rovinatejšom teréne, proti masám protivníkov a nie sú ani zmienky o jeho použití v tejto bitke. Oválne projektily môžeme s istotou priradiť pištoliam. Ich tvar vznikol roztepaním guliek určených pre zbrane s väčším kalibrom (karabíny, arkebúzy alebo ľahkej muškety). Roztepanie dokazujú rovné plôšky na projektiloch vzniknuté údermi kladiva na guľky. Z guliek je časť z pištolí, ale väčšina môže byť z aj karabín, arkebúz alebo ľahkých muškiet. Celková prevaha striel z jazdeckých zbraní, ak nie ich celý počet, tu dokazuje stret jazdeckej jednotky s pechotou alebo stret dvoch jazdeckých jednotiek. Za súčasného stavu preskúmania časti bojiska sa domnievame, že tu pravdepodobne cisárska jazda vytláčala miestnych povstalcov, útočiacich na ustupujúcu kolónu. S bitkou v priesmyku pravdepodobne súvisí aj nález už vyššie spomenutej zriedkavej razby mince z roku 1703. Niektoré ďalšie nálezy, napr. nože, gombíky, podkova a klince, by bolo veľmi odvážne spojiť s bitkou, lebo nie sú presne datovateľné alebo môžu súvisieť aj s inými činnosťami. Význam nášho objavu spočíva najmä v tom, že na Slovensku je to prvá relevantnými archeologickými nálezmi zachytená bitka z období stavovských povstaní mimo obliehania a dobývania opevnení.

František Rákoczy

Mikuláš Berczényi


Datovať, kedy bolo postavené samotné valové opevnenie sa nepodarilo, ale vylučujeme jeho vznik vo vrcholnom stredoveku až novoveku, nakoľko pre fortifikácie v tomto období sú typické opevnenia masívnejšie a iného tvaru, na opevneniach z vrcholného a neskorého stredoveku sú časté nálezy militárií, klincov a keramiky, a v novoveku hlavné cesty cez priesmyk neviedli popod hrádok, takže by tu opevnenie nemalo zmysel. Črepy je možné datovať do širokého obdobia od prelomu mladšej a neskorej kamennej doby až do včasného stredoveku okrem laténskej doby, pričom v tomto rámci sme identifikovali min. dve obdobia – eneolit až halštat a rímsku dobu alebo včasný stredovek. Hŕstka črepov vypovedá o len krátkodobých pobytoch v polohe (refúgium?). Pre bronzovú dobu, halštat a včasný stredovek nie sú typické takéto nevýrazné opevnenia a z rímskej doby ich na germánskom území na našom území nepoznáme. Z eneolitu v Malých Karpatoch subtílne opevnenia poznáme. V Prašníku na Hrádku bol zistený palisádový žľab datovaný do ludanickej skupiny lengyelskej kultúry.


Orgoň

Lit: Matúš Sládok: Správa o archeologickom náleze, KPU Trnava, 2021
https://www.geocaching.com/geocache/GC9BBTE_historia-jedneho-kopceka?fbclid=IwAR3MBMDI61EdgMpINscwILjQoji3fYJ6odWWnRz-JFE_SSfCmEWjBn0Sx0c 
Zdroj produktov LLS: ÚGKK SR, Vizualizácia: Tibor Lieskovský (STU Bratislava)

piatok 2. júla 2021

Prednáška o archeológii na ZŠ s MŠ Dolné Orešany

Osvetu považujem za dôležitú súčasť pamiatkarčiny a archeológie, intenzívne sa jej venujem, pozitívne výsledky ma povzbudzujú v ďalšej takejto práci a som aj veľmi rád, keď sa do nej zapája stále viac archeológov. Prednášku len pre deti som však až donedávna ešte nemal, a tak som sa veľmi potešil, že konečne jednu základnú školu na základe pozvania navštívim. Bol som informovaný, že na ňu prídu všetky ročníky, takže výklad som si pripravoval pre širokú vekovú skupinu. Napokon však väčšina žiakov I. stupňa mala iný program, ale „zastúpili“ ich deti z MŠ, ktorých program cez plot tak zaujal, že ich učiteľky k poslucháčom pripojili.




Prednáškua som zorganizoval s členom Občianskeho združenia Hradiská Lukášom. Miesto, kde sme sa rozložili, bolo ideálne, lebo bol z neho výhľad na viacero fortifikácií. Prednáška bola rozdelená do kapitol Čo je to archeológia, Čo je to archeologické dedičstvo a Čo sú to pamiatky. Deti sa tak dozvedeli, čo znamená výraz archeológia, čo skúmame, aký má pre nás archeológia prínos, aké metódy, postupy, nástroje a techniku používame, čo sú archeologické nálezy, objekty, náleziská, čo robiť pri náleze, aké sú webové stránke a skupiny o archeológii na internete, kde nájdu pamiatkarov, aké majú hnuteľné a nehnuteľné pamiatky v obci, v blízkom meste a pod. Významné archeologické náleziská v chotári obce priblížil Lukáš a vysvetlil, prečo si ich treba chrániť. Na záver si deti mohli pozrieť publikácie o archeológii, fotografie a kresby nálezov, aké sa našli v ich chotári, v ruke popozerať nálezy z rôznych období a materiálov, zobrať informačné letáky, a vyskúšať nástroje a techniku používanú na výskumoch, vrátane tej najmodernejšej.




Ak si myslíte, že by aj ZŠ, ktorú ste navštevovali, alebo do ktorej chodili či chodia vaše deti, mala záujem o takúto prednášku, informujte ich o nás a ak sa ozvú so záujmom, buď ja alebo ak to bude zo vzdialenejšieho regiónu, tak niektorý kolega aj u vás spraví prednášku.

M. Sládok (archeológ KPÚ Trnava)







utorok 29. júna 2021

Svätý Jur - Neštich 3D

Hradisko Nešich v Svätom Jure patrí medzi najvýznamnejšie a najmohutnejšie slovanské hradiská na Slovensku. Náš spolupracovník Jakub Španiel ( www.jakubspaniel.eu ) vytvoril veľmi pôsobivú vizualizáciu  možného vzhľadu hradiska  na konci 9. storočia. Za podklay k 3D LIDARu, čo je neoceniteľná pomoc, ďakujeme Tiborovi Lieskovskému. 

 






nedeľa 20. júna 2021

Starý plášť (Plavecký Mikuláš)

Kde sa nachádza
 
Málo známe, ale zato veľmi pekné malokarpatské hradisko je Starý plášť, ktorý sa nachádza v katastri obce Plavecký Mikuláš. Jeho názov znie dosť tajomne, ale pred niekoľkými mesiacmi som na fóre na našej facebookovej skupine Hradiska.sk zachytil, že jeden čitateľ, ktorý pochádza z okolia hradiska uviedol, že pôvodný názov bol Stará plošť. Takéto pomenovanie by vzhľadom na pomerne rovnú plošinu hradiska už dával celkom iný zmysel. Zatiaľ sa mi však nepodarilo zachytiť tento názov na žiadnej starej mape, takže stále musíme brať túto informáciu s rezervou. Prístup k nemu je možný tak od orešanskej strany ako aj od Záhoria, nakoľko z oboch strán sa po turistickom chodníku dostanete pohodlne k Mon Reposu a odtiaľ sa cez kamenné vráta bez problémov dostanete na lesnú cestu vedúcu na hradisko.

 

 

Táto časť horského masívu je tvorená vápencom tvoriacim tzv. „Plavecký kras“. V rámci Malých Karpát sa hradisko nachádza vo vyššej polohe, jeho nadmorská výška presahuje 640 m a keďže samotné hradisko je sčasti na vyvýšenej skale, ktorá vyčnieva z lesného porastu, je hradisko z okolia dobre viditeľné do veľkej vzdialenosti. To zároveň znamená že obyvatelia hradiska mali veľmi dobrý výhľad na široké okolie, čo je veľká taktická výhoda. Hradisko chránia zo západnej, južnej a východnej strany zvislé, až 15 m vysoké skalné steny, alebo prudký svah. Zo severnej, najprístupnejšej strany postavili jeho obrancovia drevozemný val, ktorého pozostatky sú v niektorých častiach ešte stále dobre viditeľné. Skalné steny, strmý svah a fortifikácia ohraničujú areál zhruba oválneho tvaru s rozmermi 190x140 m, s celkovou vnútornou plochou 1,9 ha, ktorá je pomerne rovná, aj keď samozrejme nejde o žiadnu ideálnu rovinu a sú tu aj miesta v výraznejšími prevýšeniami.
 
 
LIDARová snímka hradiska Starý plášť (Tibor Lieskovský)

 
 

 
Opevnenie 

Pokiaľ ide o popis valového opevnenia, v tomto smere uvádza Juraj Bartík, že „jediným v súčasnosti známym prvkom umelého opevnenia Starého plášťa je val chrániaci prístup zo severu a západu. V teréne dobre pozorovateľný oblúk navŕšený z miestnych vápencových balvanov s najväčšími rozmermi presahujúcimi 0,5 m, prevažne však len 0,2-0,3 m sa tiahne v dĺžke približne 180 m. Na západe sa val ľudskému oku postupne stráca. V tejto časti je ale jeho priebeh dobre pozorovateľný na vizualizácii digitálneho modelu reliéfu. Oblúk umelého opevnenia prepájajúci severovýchodný a juhozápadný okraj skalnej steny tak dosahuje celkovú dĺžku okolo 260 m. V severnej, najmohutnejšej časti má deštrukcia z kamenia a hliny výšku 2 m a šírku až 12 m. Súčasné rozmery sú však nepochybne zmenené zosunutím kamennej masy dolu svahom. Stopy priekopy sa v teréne neprejavili.“ 
 
pohľad na kamenný val

 

Brána

V severovýchodnej časti valu sa nachádza aj dnes používaný vstup do areálu opevnenia. Jedná sa zjavne o pôvodnú bránu, tvorenú najvýchodnejším, južným smerom zahnutý úsek valu. „Polbastión“ chrániaci východnú stranu vstupu kopíruje prirodzenú konfiguráciu skalnatého podložia ktoré, navýšili umelým opevnením. Obe ramená vstupu sú zahnuté dovnútra hradiska a vytvárajú tak mohutnú bránu lievikovitého pôdorysu.
 
Vstupná brána na hradisko sa používa aj po 3000 rokoch

 
 
Nálezy

Napriek tomu, že hradisko bolo objavené už začiatkom 50. rokov, doposiaľ sa na ňom nekonal žiadny sondážny archeologický výskum, ale iba povrchové zbery. Zároveň bolo hradisko vykradnuté detektoristami. Niektoré nelegálne získané nálezy sa podarilo pracovníkom SNM zdokumentovať. Dve bronzové tuľajkové bronzové sekerky spolu s okuliarovitou sponou, boli uložené spoločne, tesne za valom, východne od vnútornej strany vstupnej brány. Okuliarovité spony s osmičkovitou slučkou sa vyskytujú predovšetkým v hromadných nálezoch mladých a neskorých popolnicových polí a teda aj najstaršie datovanie hradiska je možné zrejme zaradiť do tohto obdobia. 




Ďalším zdokumentovaným súborom nelegálnych nálezov z hradiska sú bronzové nože typu Stillfried, kosáky a fragment náramku, ktoré sa nenašli vo vnútornom areáli hradiska Starý plášť, ale v jeho tesnej blízkosti, na svahu pod valom a na úpätí obvodovej skalnej steny. Zrejme netvorili ucelený depot, ale sa jedná o jednotlivé nálezy. Na Slovensku sú v súčasnosti zastúpené predovšetkým na lokalitách lužickej kultúry, datované do neskorej doby bronzovej. Fragment náramku je úlomkom kruhového neuzavretého šperku s ukončeniami mierne vyhnutými von. Ozdobu zápästia alebo členku pokrýval z viditeľnej „vonkajšej“ strany ornament zhotovený rytím aj vybíjaním (odtlačkami punca). Rôzne lokálne varianty tejto výzdoby pokrývajú náramky i nánožníky v strednom Podunajsku, východoalpskom priestore aj v Čechách. 
 



V rokoch 1993-2000 sa na lokalite konali povrchové zbery pracovníkmi SNM. Našli početné črepy z keramických nádob vo vnútornom areáli hradiska, predovšetkým v priestore za najsevernejšie sa nachádzajúcim úsekom valu. V tejto časti bol nájdený aj fragment čepele bronzového noža. V oblasti západného ukončenia valu našli fragmenty pravekej keramiky aj z prednej strany opevnenia. Úlomky sú bez výnimky malých rozmerov, v absolútnej väčšine nezdobené. Jeden z nich, hrubostenný je masívne druhotne prepálený. Ani v jednom prípade sa nezistilo tuhovanie povrchu. 
 


 

 
Datovanie a osídlenie hradiska
 
Na základe keramiky a nájdených bronzových predmetov môžeme hradisko datovať do obdobia neskorej doby bronzovej a jeho staviteľmi a obyvateľmi bol zrejme ľud velatickej a neskôr podolskej kultúry. Vo všeobecnosti toto obdobie patrí do rámca ľudu popolnicových polí.

V rámci zhodnotenia hradiska uvádza Juraj Bartík, že hradisko Starý plášť sa nenachádzalo v ľudskými aktivitami nedotknutom regióne, ale v krajine často navštevovanej a pravdepodobne hospodársky využívanej. Horská oblasť sa hodila na sezónne pasenie stádových domestikovaných zvierat, zber lesných plodov a lov zveriny. S kovolejárstvom súvisela spotreba dreveného uhlia, produkovaného v mladších obdobiach predovšetkým v horských zalesnených terénoch. Archeologicky nedoložená, avšak potenciálne možná je praveká exploatácia rúd v oblasti medeného zrudnenia medzi Smolenicami a Sološnicou, teda v bezprostrednej blízkosti hradiska Starý plášť.
 
Orgoň
 
Literatúra:
 

Bartík/Lieskovský 2020: Starý Plášť pri Plaveckom Mikuláši. K poznaniu hradísk z mladšej a neskorej doby bronzovej v Malých Karpatoch. Starý plášť near Plavecký Mikuláš. A paper on discovering hillforts from the later and late Bronze Age in the Lesser Carpathians. Zborník SNM 114, Arch. 30, 81-117.


Bartík/Farkaš/Jelínek 2019 – Bronzehortfunde aus den Kleinen Karpaten und ihren Vorgebirgsgebieten. Hromadné nálezy bronzov z Malých Karpát a ich podhorských oblastí. In. Bazovský, I. – Březinová, G. (edit): Ľudia a hory – Archeologická perspektíva. Bratislava – Nitra 2019, 15-102.


Zdroj produktov LLS: ÚGKK SR, Vizualizácia: Tibor Lieskovský (STU Bratislava)


 Foto Michal Krajčovič: