.

piatok, 13. januára 2017

Rondel vo Svodíne - 3D

V spolupráci s projektom Dwarf digital archeology Vám prinášame túto úžasnú novú 3D vidualizáciu neolitického rondelu, ktorý bol objavený v obci Svodín.



Rondel je monumentálna stavba s kruhovým pôdorysom ohraničeným drevenými palisádami a priekopami so štyrmi bránami, ktoré sú väčšinou orientované na svetové strany. Objavuje sa na Slovensku, Morave, Čechách, Maďarsku, Bavorsku, Porýní a taktiež v Británii. Tieto praveké stavby pochádzajú z obdobia mladšieho neolitu (4900-4500 pred. na. l.) a patria k tzv. lengyelskej kultúre.  Rondely sú teda staršie než egyptské pyramídy alebo známy anglický Stonehenge.
Jeden z najznámejších rondelov je práve vo Svodíne. Jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca, ktorý tam raz za 28 dní zapadá od júna do septembra každých 18,6 roka. Od decembra do apríla Mesiac zapadal na smere severozápadnej brány. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.

Rondely vznikali v jednom stavebnom cykle uprostred rozľahlých osád s rozlohou 13 až 30 hektárov, ktoré pozostávali z veľkých kolových domov. Do rondelov viedli zvyčajne štyri súmerne rozmiestnené, protiľahlé vchody, tie však mali len zriedkavo spoločnú os. Svojou orientáciou voči hlavným svetovým stranám priam núkajú skúmanie možných súvislostí s chodom nebeských telies, slnovratmi alebo rovnodennosťou (taká orientácia stavieb sa však v neolite nepoužívala).

Pri analýze orientácie rondelov na Slovensku sa objavil princíp, podľa ktorého veľká časť rondelov bola primárne orientovaná na smery západu Mesiaca. Mali teda aj významnú astronomickú úlohu: ich orientácia obohatila rituály o kalendár, ktorý im vtlačil pevný časový rámec pri uctievaní Slnka a Mesiaca. Či mohli byť používané aj ako opevnenia proti nepriateľom nevedno, avšak ich konštrukcia takúto možnosť mohla poskytovať.

Orgoň
http://www.svodin.sk/turisticky-portal/o-obci/historia-a-pamiatky-obce/

štvrtok, 12. januára 2017

3D rekonštrukcie

Na Slovensku v súčasnosti pociťujeme veľký nedostatok kvalitných archeologických vizualizácií, rekonštrukcií a ideových rekonštrukcií. Tento neblahý stav sa čiastočne snaží zlepšiť naša stránka, ktorá občas prináša rôzne kresby a 3D vizualizácie hradísk a života vo včasnom stredoveku, či praveku.



V januári 2017 vznikol, čiastočne aj v spolupráci s naším Občianskym združením Hradiská nový projekt s názvom Dwarf digital archeology, ktorý si dal za cieľ posunúť kvalitu 3D vizualizácií v archeológii na vyššiu úroveň a za týmto účelom bola nadviazaná spolupráca s viacerými archeológmi.

Stránku projektu si môžete portieť TU:


Náhľad niektorých rozpracovaných modelov:







streda, 14. decembra 2016

Kedy prišli Slovania na Slovensko?

Slovensko v súčasnosti obývajú ako majoritný národ Slováci, ktorí sa v priebehu stredoveku a novoveku vyformovali z tu žijúcich Slovanov. Avšak naši predkovia Slovania neboli ani zďaleka prvými obyvateľmi územia dnešného Slovenska. Už v dobe kamennej sa tu vystriedali rôzne kultúry, ktoré so Slovanmi nijako nesúvisia. Rovnako aj v dobe bronzovej poznáme z nášho územia viaceré archeologické kultúry (nitrianska, unětická, otomanská, maďarovská (Maďarovce bol pôvodný názov obce Santovka, kde bola táto kultúra prvý krát odborne popísaná a názov kultúry nijako nesúvisí s Maďarmi pozn. autora), velatická, lužická a ďalšie), ktorých etnicita nie je známa, avšak neexistujú žiadne dôkazy, na základe ktorých by sme niektorú z týchto kultúr mohli spojiť so Slovanmi. Rovnako nepoznáme nositeľov kultúr zo staršej dobe železnej, ktorí obývali našu domovinu (napr. kalenderbergská kultúra, alebo kultúra Vekerzug). 

Prvé svetlo do etnického obrazu územia Slovenska priniesli až Kelti, ktorých na našom území začíname registrovať niekedy v 5. storočí pred našim letopočtom, kedy obsadzujú niektoré nížinné oblasti Slovenska. V severných častiach Slovenska predpokladáme, že sa Kelti neskôr zmiešali s pôvodným obyvateľstvom dožívajúcej lužickej kultúry a vytvorili tu svojráznu púchovskú kultúru, ktorú na Slovensku registrujeme cca od 3. storočia pred našim letopočtom až do 2. storočia nášho letopočtu, tzn. storočia na prelome letopočtov. Prirodzene, ani pri keltskom, resp. púchovskom obyvateľstve (stotožňovaného u nás s kmeňom Kotínov) ešte stále nemôžeme hovoriť o Slovanoch. Po prelome letopočtov  na naše územie prenikli germánske kmene Kvádov, ktorí značne zdecimovali púchovskú kultúru (ale neskôr sa stali jej súčasťou). Zároveň na južnom Slovensku registrujeme rímske vojenské opevnenia a prinajmenšom časť južného Slovenska sa dostáva pod vplyv Rímskej ríše.

V 2. storočí nášho letopočtu prichádzajú z polabskej oblasti nové prúdy Germánov, ktoré donútili Rimanov čiastočne vyprázdniť územie Slovenska. V nasledujúcich storočiach u nás pretrváva germánske osídlenie, ktoré končí až v 5. storočí. Postup bojových družín Hunov z východu v poslednej štvrtine 4. storočia, znamenal začiatok obdobia označovaného ako sťahovanie národov a vyplňujúceho 5. a prvú polovicu 6. storočia. Huni spôsobili tlak na ostatné kmene, ktoré sídlili smerom na západ od nich. V prvom rade zatlačili na germánskych Gótov, pod ich tlakom sa zas museli posunúť ďalšie germánske kmene, a v konečnom dôsledku aj Kvádi z územia Slovenska.

Vidíme, že už sme niekde na prelome 5. až 6. storočia a na území Slovenska sa nám ešte stále rozťahujú Germáni a po našich slovanských predkoch zatiaľ nie je u nás ani chýru ani slychu. Ale tento obraz sa už čoskoro mal zmeniť. Existovali už v tomto období Slovania? A kde by sme ich vtedy našli? Odpoveď treba hľadať na severovýchod od Karpatskej kotliny niekde v okolí riek Dnester, Pripiať a Dneper.

Mapka z článku G. Fuseka
(Historická revue 12/2016, str. 13)

V tomto období na území Ukrajiny evidujeme tri archeologické kultúry, ktoré sú už považované za slovanské. Ide o pražskú  kultúru (jej nositeľov stotožňujeme so slovanským kmeňom Sklavínov), peňkovskú kultúru (stotožňovanú s Antmi) a koločinskú kultúru (Veneti). Nás Slovákov najviac zaujíma (napriek svojmu provokatívnemu názvu J ) práve pražská kultúra (pomenovaná po lokalite, ktorú paradoxne osídlila až neskôr), ktorá sa z uvedených troch rozprestierala najzápadnejšie, v povodí riek Dnester a Pripjať a bola ohraničená zo západu vonkajšou časťou karpatského pohoria. Niekedy na prelome 5. až 6. storočia začala pražská kultúra (teda Sklavíni) expandovať zo svojich pôvodných sídel dvoma smermi. Jednak južne, ale predovšetkým smerom na severozápad, to znamená aj do Karpatskej kotliny.

Typická keramika pražského typu
(Arch. ústav akadémie vied ČR)

Vráťme sa teraz ešte naposledy na „germánske“ Slovensko, tesne pred príchod našich slovanských predkov. Ako uvádza významný slovenský archeológ Gabriel Fusek vo svojom článku (v Historickej revue 12/2016, str. 15), v severozápadnej časti Karpatskej kotliny sa v 5. storočí rozprestierali sídla germánskych Svébov. Avšak na prelome rokov 469 a 470 tu došlo k zásadnej zmene po tom, ako Ostrogóti, sídliaci v Panónii, prekročili zamrznutý Dunaj a následne rozvrátili kráľovstvo Svébov. Ich podstatná časť potom odtiahla na západ k Alamanom a na území Slovenska zostali iba zvyšky Svébov. Túto situáciu s najväčšou pravdepodobnosťou využili Sklavíni, ktorí zrejme odvtedy začali prenikať  cez karpatské priesmyky na územie Slovenska. Využili na to zrejme Verecký priesmyk, Dukliansky priesmyk  a údolia riek Dunajec a Poprad. Územie Slovenska bolo pravdepodobne zaujaté Sklavínmi tak východnou, ako aj severnou cestou (od Poľska). V prvej polovici 6. storočia potom už máme na našom území nepochybne archeologicky ako aj v písomných prameňoch doložené, že Slovania tu už žijú. Na juhozápade Slovenska môžeme predpokladať ich susedstvo s germánskymi Longobardmi, ktorí odtiaľ odtiahli až na Veľkú noc v roku 568. Obsadenie Slovenska Sklavínmi teda evidentne prebehlo niekedy medzi 70. rokmi 5. storočia a prvou polovicou 6. storočia a ukončilo sa po odtiahnutí Longobardov z juhozápadného Slovenska v polovici 6. storočia.  Slovanskú pražskú kultúru tu potom evidujeme až niekedy do polovice 7. storočia, kedy sa časť nášho územia dostáva do mocenskej sféry Avarského kaganátu. Ale to už je iná story...


Mapka z článku od D. Hulínka z Historickej revue 12/2016

Zhrnuté a podčiarknuté, až do 5. storočia na území Slovenska žiadni Slovania nežili. K ich invázii došlo niekedy po začiatku 70. rokov 5. storočia. V priebehu pomerne krátkej doby sa u nás udomácnili a prežili napriek mnohým pohromám (napríklad vpády Avarov v 7. - 8. storočí, Maďarov v 10. storočí, Tatárov v 13. storočí, či Turkov v 16. - 17. storočí a opäť maďarizácia na konci 19. storočia )  až do dnešných dní, kedy našou najväčšou pohromou sú naši vlastní politici.    

Orgoň

Použitá literatúra:
G. Fusek: Najstaršie Slovanské osídlenie Slovenska in: Historická revue 12/2016, str. 12-20
D. Hulínek: Slovania na scéne dejín in: Historická revue 12/2016, str. 64-71)
http://www.arup.cas.cz/?cat=250
www.archeologiask.sk