.

pondelok 5. decembra 2022

Výprava Poľské hradiská 3 - Gdansk a Owidz

Posledný deň našej výpravy patril prístavnému mestu Gdansk a slovanskému hradisku Owidz. 


 

GDANSK

Do Gdanska sme išli prioritne preto že sme si chceli pozrieť poľské pobrežie Baltiku a najesť sa v starom meste Gdansk a popri tom sme mali v pláne navštíviť miestne archeologické múzeum.  To sme žiaľ nemali šťastie vidieť, pretože práve bolo v rekonštrukcii a preto uzavreté. O to viac nás ale prekvapilo staré mesto Gdansk. Neskutočná atmosféra, všadeprítomná história, krásne budovy, starodávne lode, jantár, blízkosť mora robí z Gdansku úžasné mesto na prinajmenšom predĺžený víkend. Až nám bolo ľúto, že pre ďalšie body programu ho musíme po krátkej dobe opustiť. 

 





Na chvíľu sme sa presunuli na  pobrežie Baltiku, na miestnu pláž a užívali si studené more, piesok a celkovú prímorskú severskú atmosféru.




OWIDZ

Z pláže sme sa dosť neochotne museli presunúť do auta, ak sme chceli ešte dnes stihnúť poslednú ale o to dôležitejšiu zastávku - hradisko Owidz. Toto slovanské hradisko sa nachádza na vrchole morénového kopca, na ohybe rieky Wierzyca. Bolo postavené v 10. storočí a fungovala až do 12. storočia. Zvyšky pevnosti používali švédski útočníci počas XVII storočia ako vojenský tábor. Na hradisku sa našlo množstvo artefaktov zo slovanského obdobia včasného stredoveku. Okrem mnohých úlomkov keramiky, mincí a amuletov sa tu našla psia hlava zakopaná pri vchode do jedného z domov. Karolina Czonstke, jedna zo spoluvedúcich archeologických prác, vysvetlila, že hlava tohto psa bola obetovaná a pochovaná pod dverami. "Tento rituál mal zaistiť bezpečnosť a pohodu obyvateľov domu a získať priazeň duchov domu," povedala Czonstkeová. Výskumníci tvrdia, že osada vďaka svojej dobrej polohe bola bohatá a významná. Hradisko sa nachádzalo na obchodnej ceste vedúcej do Gdanska, prístavného mesta na pobreží Baltského mora. 

 


 








Hradisko v Owidzi bolo čiastočne zrekonštruované v roku 2012 a teraz je pulzujúcim turistickým miestom. Skutočne sme boli fascinovaní tým, že hradisko má po celom obvode zrekonštruované opevnenie. Taktiež má zrekonštruovaných viacero včasnostredovekých domov a pohanské modly. Na hradisku sa aj v'daka tomu ako je zrekonštruované, pravidelne konajú zaujímavé akcie oživeného stredoveku. My sme si ho skutočne užili do sýta a boli sme tam až do "záverečnej". Nasledovala veľmi chutná večera pod hradiskom a potom už priama čiara domov.













sobota 29. októbra 2022

Výprava Poľské hradiská 2 - Biskupin, Wenecja, Wiszogrod, Gora Zamkowa

Biskupin

Po prvom dni strávenom v Krakowe a Bnine sme sa v neskorých nočných hodinách presunuli do Biskupinu, kde sa nachádza jeden z najznámejších poľských archeoskanzenov a veľmi pekné múzeum. 


 

Ubytovať sa je možné priamo v areáli skanzenu, kde sú k dispozícii pohodlné izby v tzv. Dome Muzealnika. Nakoľko tam nie je recepcia, vstup bol založený na číselnej kombinácii, ktorá priniesla kľúč iba od vstupu do jednej spoločnej izby a až po dlhšom hľadaní sme zistili, že na vešiaku v nej sú zavesené kľúče od našich izieb. Chvíľu sme si pripadali ako vo vydarenej adventúre, ale možno to robilo aj kvalitné lukášove pivo, ktoré sme počas cesty trošku koštovali. 

Ráno sme si počkali na otvorenie múzea a hneď sme vyrazili na spoznávanie najstarších dejín Poľska.  Areál archeoskanzenu je pomyselne rozdelený podľa rôznych dejinných období, pričom začať je potrebné chronologicky v prístreškoch paleolitických lovcov a potom sa presúvať cez úžasné neolitické dlhé domy smerom k lužickému hradisku. Po prechode hradiska následne  pokračujete do opevnenej včasnostredovekej slovanskej osady.


 

Dva dlhé neolitické domy sú zariadené, pričom z ich vnútorného zariadenia celkom dobre vidieť, že  domy slúžili nie len na ubytovanie väčšieho množstva obyvateľov, ale tiež ich zvierat a zároveň ako výrobné miesta a skladiská. 






Hradisko v Biskupine je spojené s lužickou kultúrou, ktorá obývala  rozsiahle územia strednej, severnej a západnej Európy na prelome doby bronzovej a staršej doby železnej. Jej etnicita doposiaľ nie je preukázaná, pravdepodobne sa bude jednať o Indoeurópsky okruh, z ktorého pochádzajú aj neskôr vyformované európske národy, medzi ktoré patria aj Slovania.



Na základe výskumu stavebných prvkov vnútornej zástavby a opevnenia sa zistilo, že hradisko bolo postavené s najväčšou pravdepodobnosťou v zime roku 738 pred Kristom. Vzniklo na mokraďovom ostrove v jazere Biskupin (dnes polostrov), približne oválneho tvaru o rozlohe cca 2 ha (v rámci nábrežia cca 1,3 ha). Ostrov sa týčil 0,8-1,2 m nad vodami okolitého jazera. Hradisko Biskupin bolo obývané cca 150 rokov.










V osade bolo 13 dlhých domov usporiadaných v radoch pozdĺž 11 ulíc pokrytých drevenou dlažbou, každá so šírkou 2,5 m. Každý obsahoval „bytovú jednotku“ s priemernou veľkosťou asi 8 × 10 m, v každej z nich zrejme žila jedna rodina. Od ostatných „bytov“ boli oddelené drevenou stenou. Odhaduje sa, že osadu obývalo 800 až 1000 ľudí. Osada bola obohnaná dreveným a zemným valom s riedkou roštovou konštrukciou, dlhým 740 m, širokým 3 m a pravdepodobne až 6 m vysokým, so vstupnou bránou. Hradisko bolo obohnané vlnolamom širokým 2 až 9 m, vybudovaným z diagonálne razených pilótov.





Pravidelný vzorec výstavby hradiska Biskupin sa opakuje aj v prípade ďalších lužických sídlisk zo staršej doby železnej v Poľsku (napr. Sobiejuchy, Izdebno v Pałukách, Jankowo v Kujave). Dôvody výstavby opevnených hradísk lužickej kultúry s pravidelnou vnútornou radovou zástavbou ľudom sú predmetom nedokončenej diskusie vedcov. Z ekonomického hľadiska nie je racionálne bývať v uzavretom areáli hradiska obklopeného vodou alebo mokraďami. Preto sa v literatúre na túto tému objavili aspoň tri pokusy vysvetliť tento jav:

   1.hrozba zo strany kočovných národov - Kimmerov a Skýtov;
   2. vnútrokmeňové bitky;
   3. ochota napodobňovať grécke mestá, s ktorými sa spoločenstvá lužickej kultúry mohli zoznámiť vďaka diaľkovému obchodu s gréckymi mestami či kolóniami.

Podobne je neznáma príčina pádu Biskupina a ďalších hradísk tohto typu. Archeológovia uvažujú najmä nad týmito možnosťami:

    * zničenie osád Skýtmi (niektoré hrady boli skutočne vypálené, v niektorých sa našli sa aj hroty zo skýtskych šípov);
    * zvýšenie hladiny vody v jazerách v dôsledku zhoršenia klímy;
    * zmeny prírodného prostredia v okolí hradu a nutnosť presťahovať sa do iných priestorov.

V súčasnosti sa v jednom "byte" v dlhom dome nachádza predajňa s kvalitnými replikami pravekej keramiky. Výber bol naozaj široký a predavačka v dobovom oblečení, ktorá keramiku zároveň vyrába, z nás mala v skutku radosť, pretože väčšina z nás neodolala a nakúpili sme si krásne nádoby. Následne sme sa presunuli do slovanskej osady, ktorá je tiež veľmi pekne zrekonštruovaná. 







V areáli skanzenu nás ešte čakali dve milé prekvapenia. Nachádza sa tu totiž replika zbručského idolu, ktorý sme žiaľ nemali možnosť vidieť naživo v Krakowe. Najväčšia pecka však bolo, keď sme objavili dvorec, v ktorom sa natáčala časť nášho obľúbeného filmu Stará Báseň. O tom sme vôbec nevedeli a vyslovene sme si to vychutnali.






Po návšteve skanzenu nás ešte čakalo veľmi pekné múzeum s množstvom lužických exponátov.










 Wenecja

Hradisko sa nám vskutku nechcelo opúšťať, ale museli sme dodržať časový harmonogram, tak sme sa presunuli ďalej. Predtým sme sa však naobedovali v reštaurácii, ktorá leží oproti skanzenu cez cestu. Je to samoobsluha, ale môžeme iba vrelo odporučiť. Pomer kvalita/cena boli vynikajúce a ešte doteraz spomínam napr. na tie pečené zemiaky. 

  

Neďaleko Biskupinu objavil Čendo ruiny zaujímavej stredovekej pevnosti v obci Wenecja. Prekvapilo nás, že v areáli zrúcaniny hradu sa nachádza múzeum obliehacej techniky. Sú tu v životnej veľkosti zrekonštruované katapulty, trebouchet, baranidlá, obliehacia veža a iné zaujímavé zariadenia, ktoré sme takto naživo videli po prvý krát.


 

Malá dedinka Wenecja bola v druhej polovici 14. storočia centrom panstva Mikołaja Nałęcza z Chomiąży, kastelána Nakło a kaliského sudcu, ktorého súčasníci nazývali benátsky diabol. Mikołaj si túto nelichotivú prezývku, ktorá sa neskôr objavila v mnohých povestiach, zaslúžil pravdepodobne pre prísnosť trestov, ktoré ukladal poddaným, a pre svoju dobrodružnú povahu, často vyvolávajúcu konflikty s jeho susedmi a politickými oponentami. K výstavbe hradu na okraji obce došlo pravdepodobne pred rokom 1390 a už v roku 1395 ho pri jednom z mnohých susedských sporov napadli a čiastočne zničili vojská vyslané Grzymalitovcami v spore s Nałęczom. Po zakladateľovej smrti v roku 1400 prešiel hrad do rúk jeho vnuka Mikołaja Pomiana z Warzymova. V tom čase, v rokoch 1411 až 1420, vypukol na hrade požiar, ktorý spôsobil škody také veľké, že sa ho vtedajší majiteľ rozhodol predať a v roku 1420 sa novým majiteľom pevnosti stal gnieznsky arcibiskup Mikołaj Trąba. 

 






Čoskoro po tejto transakcii bol hrad modernizovaný. Odvtedy slúžil ako hlavné sídlo biskupov a nahradil zastaraný kaštieľ v Żnine. Po rozšírení v roku 1436 slúžil istý čas aj ako väzenie pre odporcov cirkvi a „neposlušných“ kňazov, najmä pre tých, ktorí podporovali v tom čase veľmi aktívne husitské hnutie. Napriek nákladným investíciám ďalší rozvoj pevnosti čoskoro zabrzdili politické udalosti a administratívne rozhodnutia, ktoré predurčili jej zrútenie. Ukončenie trinásťročnej vojny podpísaním 2. torunského mieru v roku 1466 spôsobilo, že táto lokalita stratila svoj strategický význam. Aj biskupi  chodili do Wenecje čoraz menej a napokon, vzhľadom na administratívnu reformu biskupa Jakuba Siennu, padlo rozhodnutie o likvidácii hradu. Tak boli v rokoch 1479-80 zbúrané hradné múry a takto získaný stavebný materiál bol použitý na stavbu nového murovaného arcibiskupského sídla v Żnine. Wenecja tak bola jedným z mála obranných sídiel na poľskej nížine, ktoré koncom stredoveku prestali fungovať.

Wyszogrod

Našou ďalšou zastávkou bol hrad Wyszogrod. Dosť sme sa ponáhľali, aby sme ho stihli ešte pred zotmením, čo sa nám našťastie podarilo. Nachádza sa na okraji mesta Bydogoscz, na brehu Visly.

   

 

 




 

Hrad vo Wyszogróde dal postaviť začiatkom 13. storočia knieža Konrad I. Mazowiecki na mieste staršej pevnosti. Pravdepodobne neišlo od začiatku o murovanú stavbu, ale pôvodne o drevené hradisko. Zachytili sme dokonca informáciu že na hradisku sa zastavil jeden zo Slávnikovcov (Vojtech (Adalbert), biskup a mučeník). V priebehu trinásteho storočia sa tu nachádzalo jedno z hlavných sídiel mazovských vojvodov. Murovaný komplex mohol vzniknúť za vlády Kazimíra Veľkého, čo však kronika Janka z Czarnkówa a Jana Długosza nepotvrdzuje. Najväčší rozkvet hradu a osady nastal za čias vojvodov Siemowita III. a jeho syna Janusza I., ktorí v roku 1398 udelili Wyszogródu mestské privilégium. Toto je najpravdepodobnejšie obdobie výstavby murovanej pevnosti.






 


Pravdepodobne išlo o štvoruholníkový základ s vežou. Ďalšia história hradu nie je známa, v 18. storočí to bola zrúcanina, ktorú v roku 1798 pruské úrady rozobrali na stavebný materiál. Po tejto demolácii zostala až do roku 1870 osemhranná murovaná hradná veža. Z hradu nie sú viditeľné žiadne murované zvyšky, iba mohutné valy a priekopy. Nachádza sa na Zámockom vrchu, ktorý je ľahko dostupný, od parkoviska pri supermarkete je to peši asi 5 minút.

Gora Zamkowa

Našou poslednou zastávkou bolo hradisko Gora Zamkowa v Bydogoszcy. Žiaľ už po tme, o to však s lepšou atmosférou a dobrou náladou. Zámčisko pripomína množstvo slovenských hradísk a hrádkov, pretože sa nachádza na kopci a nie na nížine ako väčšina ostatných poľských hradísk. Preto sme si trošku vyšlapali pri svetlách čelovky a potom vychutnávali atmosféru starobylej pevnosti a výhľady na osvetlené nočné mesto  v okolí hradiska.

    

Poľské zdroje k hradisku uvádzajú, že na výbežku Fordońského svahu, ktorý oddeľuje Świeckú pahorkatinu od Toruňskej kotliny, sa nachádza hradisko ľudu lužickej kultúry a raného stredoveku. Jeho vrchol tvorí plochá plošina so strmými svahmi. Na východ vedie malebný „hrebeň“ náhornej plošiny, ktorý je z jednej strany obklopený dolinou a z druhej strany ľadovou dolinou Brda-Vistula. 




 



Kým prvé výskumy hradiska poukazovali na ranostredoveké osídlenie, neskoršie výskumy priniesli veľké množstvo keramiky lužickej kultúry z doby halštatskej. Je teda zrejmé, že včasnostredoveké osídlenie nadväzovalo na staršie hradisko z čias lužickej kultúry. Počas výskumov tu bolo objavených pätnásť úžitkových jám s obsahom keramiky, fragmentu bronzovej ihlice, kamennej sekerky a dvoch hlinených vretien. Hradisko bolo  obohnané drevozemným valom a celoobvodovou suchou priekopou spojenou s dodatočným ramenom priečnej priekopy umiestnenej v mieste najvýhodnejšieho prístupu na hradisko z pahorkatiny. Konštrukciu valu tvorili pozdĺžne nosníky, ktoré boli upevnené priečnymi nosníkmi, čím sa vytvorila roštová konštrukcia násypu. Obvodová suchá priekopa bola urobená terasovitým zárezom do prirodzeného svahu kopca so sklonom 20-30 stupňov. Výsledkom bolo, že vnútorný múr priekopy vysoký asi 5 m mal zvonka sklon, ktorý sťažoval prístup k valu.

Cestou z hradiska sme sa zahrali na detektoristov a s drevenými "mašinami" sme podrobne preskúmali prístupovú cestu k hradisku. Na výskum sme použili kvalitné drevené detektory značky Cenwood.  



 



Po návrate k autu sme už pokračovali smerom na Gdansk.

Foto z dronu: Lukáš Ilavský

https://podroze.onet.pl/gdzie-na-weekend/biskupin-historia-pierwszej-polskiej-osady/mgnwrck

https://pl.wikipedia.org/wiki/Zamczysko_(grodzisko_w_Bydgoszczy)