.

nedeľa 29. marca 2020

Okopanec (Borinka)

Doposiaľ málo známe, ale veľmi rozsiahle hradisko sa nachádza v Borinke, na členitom trojkopci s príznačným názvom Okopanec. Jeho spôsob opevnenia je veľmi neobvyklý, pretože valy sú umiestnené takým spôsobom, že obopínajú až tri vrcholy kopca, čo dobre vidieť na priloženej mapke, ale oveľa viac si túto neobvyklosť človek uvedomí až priamo na mieste, keď vidí, ako val klesá zo svahu jedného kopca a následne sa opäť zdvíha a vystupuje na svah ďalšieho kopca.


 


Prístup na hradisko

Z Borinky pokračujete po asfaltke až pod Dračí hrádok, kde je potrebné auto zaparkovať a ďalej pokračujete od odbočky Medené Hámre cestou pre cyklistov vedúcou na sever. Po cca 2 kilometroch pohodlnej cesty sa ocitnete priamo pod Okopancom. Tu je potrebné (najlepšie podľa turistickej mapy) trafiť na lesnú cestu, ktorá vedie doprava priamo na vrchol Okopanca. Samozrejme tí zdatnejší to môžu zobrať aj mimo cesty cez les, avšak upozorňujem, že sú tam aj zle priechodné úseky a mladinou husto zarastené úseky, ktoré Vám cestu poriadne znepríjemnia. Preto by som viac odporúčal vyššie spomenutú lesnú cestu.

Na zábere z LIDARu dobre vidieť niektoré časti valu a priekopy


Článok o hradisku publikoval Zdenek Farkaš a Vladimír Turčan v našom zborníku Hradiská-Svedkovia dávnych čias 2. Z ich článku vyberáme: Už samotné pomenovanie evokuje priekopu doplnenú vnútorným aj vonkajším násypom obklopujúcu útvar nepravidelnej kružnice, prispôsobenej terénu, s vnútornou plochou okolo 51 ha. Fortifikácia leží vo vnútri Malých Karpát a kontroluje spojnicu dvoch dnes komunikácií umožňujúcich prechod cez pohorie medzi dnešnou Stupavou a Lozornom a naň nadväzujúcou komunikáciou smerujúcou k Sv. Juru. Dominatný, vnútorne členený kopec s nadmorskou výškou od 460 po 531 m n.m. je zo západu chránený strmými skalnatými zrázmi klesajúcimi do krasového údolia Prepadlé so Stupavským potokom. Zo severu ho chráni údolie Cúrskeho potoka a z juhu skalnatý žľab s drobným vodným tokom Jajcajov jarok. Prevýšenie medzi plochou fortifikácie a dnami dominantných údolí tak dosahuje 80 a viac metrov. Prístupnejší terén je len z východnej strany, obrátený k masívu Hviezdy. Napriek tomu, že svah údolia Prepadlé tvoria jemnozrnné vápence, tak vrcholová časť je tvorená granitmi a granodioritmi, v údolíčkach a eróznych žľaboch doplnenými deluviálnymi sedimentmi. Preto opevnenie nemalo núdzu o vodu, okrem blízkych potokov a niekoľkých doteraz aktívnych prameňov v jeho bezprostrednom okolí sa v minulosti priamo na jeho ploche nachádzali najmenej tri, dnes bahnom zanesené pramene či studničky.



Priebeh opevnenia

Veľký rozsah opevnenia, os západ-východ dosahuje 871 m a sever-juh 832 m, spolu s geografickými danosťami, predovšetkým strmými zrázmi, ovplyvnili aj charakter opevnenia. Vo všeobecnosti však pozostáva z mohutnej, do kamenistého podložia zahĺbenej priekopy, z ktorej materiál sa dostával v rôznej miere ako na vnútornú, tak sčasti aj vonkajšiu stranu. Pred archeologickým výskumom, ktorý sa tu doteraz neuskutočnil, možno len predpokladať vnútornú konštrukciu valu. Podľa geodetických rezov opevnenie na severnej strane hradiska nad žľabom s jaskyňou Stará garda dosahovalo šírku okolo 20 m a vonkajší násyp je aspoň v súčasnosti vyšší, ako vnútorný.


Profily valov a priekop

Šírka umelej depresie medzi vrcholmi obidvoch „valov“ je 9 až 10 m, šírka základu vnútorného násypu je 7 m a vonkajšieho aspoň 6 m. Dnešná hĺbka priekopy voči vrcholu vnútorného valu je 1,4 m. Na hrane prirodzeného svahu je vnútorný val naznačený iba nevýrazným zvlnením terénu, oproti ktorému leží súčasné dno priekopy, prebieha ňou lesná komunikácia, nižšie o 2,3 m. V južnom sektore opevnenia, svah klesajúci k drobnému vodnému toku pretína asi 4,5 m široká, akoby hrotitá priekopa, s dnešným dnom ležiacim v hĺbke 0,8 m oproti vrcholu vonkajšieho násypu. Rozdiel oproti vnútornému areálu opevnenia je však až 3 m.
Okopanec a k nemu najbližšie hradiská z obdobia Slovanov (mapka: Ladislav Šubovič)
 
Datovanie

Násypy, alebo aspoň ich náznaky pred vonkajšou hranou priekopy, v kombinácii s hlavnou hradbou sú nie iba v malokarpatskej oblasti charakteristické predovšetkým pre včasný stredovek (Neštich nad Svätým Jurom, Modra, Zámčisko, Dračí hrádok a pod.), pretrvávajú však aj pri neskorších drevozemných opevneniach a uplatnenie, avšak v podstatne mohutnejšej podobe, našli aj pri kamenných hradoch, hlavne na miestach, kde terén umožňoval ľahký prienik protivníka k päte hradby. Súčasný stav archeologického výskumu však neumožňuje tento obranný prvok považovať v prípade Okopanca za jednoznačné chronologické kritérium.

Sekerky nájdené na Okopanci




Nepočetné archeologické nálezy, ktoré získalo SNM, umožňujú aspoň niektoré aktivity na Okopanci zaradiť do včasnostredovekého (slovanského) obdobia. Z koreňov vývratu nad údolíčkom pretínajúcim západnú časť opevnenej plochy sa údajne vyzdvihol malý súbor železných predmetov, pozostávajúci z dvoch škrabadiel na pluh (tzv. otka) a dvoch dnes nezvestných strmeňov. Podarilo sa získať aj informácie o náleze dvojice ostrôh. Nemožno vylúčiť, že však ide o jeden a ten istý nález, pretože druhý „očitý“ svedok nevedel aký je rozdiel v účele a morfológii medzi strmeňom a ostrohou. Zaujímavejším nálezom však je včasnostredoveká železná motyka, nájdená v západnej časti hradiska. Nálezy pochopiteľne obnovili záujem o opevnenú polohu. Pri jej opätovnom geodetickom zameraní sa uskutočnil aj povrchový prieskum pomocou detektoru kovov, ktorým sa v západnej časti opevnenej plochy podarilo nájsť v blízkosti valu dve ďalšie motyky. Obidve ležali plytko pod povrchom vo vrstve svetlej žltohnedej zeminy bez akejkoľvek kultúrnej vrstvy. Tá sa, podobne ako zlomky keramiky, nezistila na celej ploche hradiska, a to ani vo výkopoch, vývratoch, či ryhách spôsobených nešetrným približovaním drevnej hmoty na skládky. Motyky budili dojem, akoby ich tam niekto vyhodil alebo zabudol pri práci na výstavbe opevnenia.


Val s priekopou




„Otky“ spolu s párom strmeňov tvorili malý súbor kovových predmetov, pravdepodobne z majetku jednotlivca, aj keď v pomerne nezvyklej kombinácii výstroje jazdca a pracovných nástrojov, známych aj z iných lokalít v malokarpatskej oblasti. V predpolí Zámčiska nad Modrou sa našli pracovnou činnosťou výrazne opotrebovaná radlička spolu s krojidlom. Obidva prípady môžu súvisieť s úschovou neveľkého osobného majetku, azda ohrozeného nepriaznivými spoločenskými okolnosťami. Motyky podľa tvaru možno datovať do včasného stredoveku. Charakteristický je kolmý otvor pre porisko a vejárovite tvarované ostrie. Otka, niekedy nazývaná aj styk sú malé železné nástroje, používané s krátkou násadou, používané v rôznych sférach ľudskej činnost – na čistenie pluhu od nalepenej zeminy, odkôrovanie opracovanie dreva a pod. Motyky aj otky bývajú bežnou súčasťou veľkomoravských depotov. Podľa tvaru možno do tohto horizontu zaradiť aj nálezy z Okopanca.

Pravdepodobnou funkciou hradiska bolo stráženie niektorej z ciest, vedúcich cez Malé Karpaty z moravskej strany na Nitriansko. Najbližšími opevneniami z obdobia slovanov sú Dračíhrádok a Neštich v Svätom Juri.

Lit:

Zdeněk Farkaš – Vladimír Turčan: Včasnostredoveké nálezy z malokarpatských opevnených polôh Dračí hrádok a Okopanec a hromadný nález kovaní opaska z Modry, Hradiská-Svedkovia dávnych čias 2, Dolná Mariková 2019

Foto (Orgoň a Michal Krajčovič):





Val schádza z jedného kopca a následne sa zdvíha na ďalší kopec




Mazanica










pondelok 23. marca 2020

Železník (Dolné Orešany)


Hradisko Železník sa nachádza v katastri obce Dolné Orešany. Najlepší prístup k nemu však vedie cez Horné Orešany, ktoré je potrebné prejsť a následne za obcou zabočiť smerom na Lošonec a následne na Majdán, kde v lokalite pri Olšovskom mlyne na malom parkovisku necháte zaparkované auto a ďalej pokračujete po zelenej turistickej značke popri Husom stoku. Približne po 25 minútach ľahkej turistiky po asfaltke, kedy prejdete okolo spomenutého Husieho Stoku, okolo hrádku Vápenná a pozdĺž zaniknutej železničky, sa pred Vami vľavo objaví výrazný kužeľovitý kopec s pomerne strmými svahmi, ktorý nesie názov Železník.






Vedie k nemu dodnes viditeľná stará cesta, ktorá začína kolmo na dnešnú asfaltku a tiahne sa zo severu na juh, pričom po pár desiatkach metrov začne odbočovať doprava a pomaly sa tiahne šikmo cez vrstevnice okolo kopca až smerom na vrchol. V juhozápadnej časti asi v hornej polovici svahu cesta prechádza cez  zaujímavú plošinku, na ktorej boli objavené viaceré nálezy z obdobia stredoveku a na ktorej možno stála vstupná brána na samotné hradisko. Tento môj predpoklad však zatiaľ nie je exaktne doložený výskumom. Nie ďaleko od uvedeného miesta potom cesta plynule prechádza do výraznej sídliskovej a zrejme pôvodne na okrajoch drevenou palisádou opevnenej terasy, ktorá sa tiahne okolo celého kopca. Vrchol Železníka tvorí pomerne rovná plocha, na ktorej zrejme stáli pôvodne drevené budovy. Stopy po stredovekej kamenej architektúre sa zatiaľ nenašli.
 
Na leteckej snímke výborne viditeľná sídlisková terasa,
na ktorej okraji mohla byť drevená palisáda, chrániaca hradisko


Pohľad na hradisko od severu



Hradisko sa nachádza v doline Parnej, cez ktorú zrejme v minulosti viedla jedna z ciest smerom na západ, konkrétne na Sološnicu, resp. Rohožník, z čoho celkom nepochybne vyplýva predovšetkým jeho strategická strážna funkcia. Podobnú funkciu zrejme plnilo aj niekoľko stoviek metrov vzdialené opevnenie Vápenice.
 
Krúžková zbroj zo Železníka
Na uvedenom hradisku vykonával výskum v 90. rokoch Zdenek Farkaš a v rokoch 2018 až 2020 tu realizovalo archeologický výskum Slovenské národné múzeum pod vedením Pavla Jelínka, pričom naše OZ Hradiská sa výskumu zúčastnilo v rámci dobrovoľníckej činnosti. Počas výskumu sme objavili množstvo veľmi zaujímavých nálezov najmä z obdobia stredoveku.  
 
Falošné mince, ústrižky a 2 fragmenty strieborných mincí.
Pod nimi typický stredoveký okraj keramickej nádoby
Na Železníku a v jeho okolí sa usadili už ľudia v období ludanickej skupiny (starý eneolit), a neskôr ho využili v strednej až mladšej dobe bronzovej, z ktorej pochádza niekoľko kovových nálezov, a dobe halštatskej. Najvýraznejšie však bol osídlený v období stredoveku, a to cca od 11. do 15. storočia, pričom je dôvodné predpokladať, že v 13. storočí bol cieľom útoku niektorej z vtedajších armád, najpravdepodobnejšie armády Přemysla Otakara II., ktorej pripisujeme zničenie viacerých hrádkov v oblasti Malých Karpát, napr. hrádku Altenburg v Pezinku. Hradisko je zaujímavé z celoslovenského hľadiska tým, že na jeho vrchole a svahoch sa našlo okolo 2 tisíc falošných mincí vychádzajúcich zo vzoru viedenských fenigov v rôznom štádiu výroby. Zhotovovali ich z bronzových nádob postupne strihaných na dlhé pásiky, z nich vystrihovali štvorcové „strižky“, na ne vyrážali nevýrazný štvorec a napokon postriebrovali. Viac ako 20  týchto falošných mincí sme objavili aj počas nášho výskumu. Falšovateľská dielňa sa zrejme nachádzala v zdokumentovanej zrubovej stavbe. Páchateľom bol teda zrejme miestny hradný pán. Spolu sa tu počas výskumu v 90. rokoch zistilo asi tisíc predmetov, na základe ktorých možno rekonštruovať celý proces falšovania peňazí – od výroby kotúčikov na mince až po ich razbu.
 
Kľúč, 2 šípy a 2 falošné mince
Nálezy pomerne početných militárií svedčia o možnej vojenskej likvidácii hradiska koncom 13. storočia. Aj počas nášho výskumu sme najmä na juhozápadnom svahu hradiska v blízkosti predpokladanej brány našli spolu 6 železných šípov, typických pre obdobie vrcholného stredoveku a spolu 3 ostrohy, pričom dve je možné predbežne datovať do obdobia 12. – 13. storočia a jednu do 15. storočia. Do tohto obdobia tiež môžeme radiť aj záštitu z tesáka. Okrem toho sa na hradisku v 90. rokoch našla časť krúžkového brnenia, čo je pomerne vzácny nález z obdobia stredoveku. Počas nášho výskumu boli na hradisku objavené tiež veľmi pekne zachované dva gotické kľúče, pracky, nože, dva fragmenty zo stredovekých mincí, gombík, kvetinovité ozdoby a iné nálezy.  
Stredoveká keramika z akropoly hradiska

Starší typ ostrohy
Mladší typ ostrohy (14./15. storočie)


Súbor niektorých nálezov - gombík, záštita z tesáka, nôž, šípy, ozdoby,
falošné mince, a zrejme krúžok z brnenia


Zaujímavosťou je tiež predsunutý val s hlbokou priekopou, nachádzajúci sa na južnom úpätí hradiska. Zdenek Farkaš uvádza, že val zrejme nebol dokončený, pričom predpokladá jeho vznik v dobe bronzovej. Nám sa v jeho blízkom okolí nepodarilo objaviť žiadne nálezy, ktoré by ho mohli bližšie datovať.

Predsunutý val s priekopou


Toto hradisko má veľké genius loci a každému odporúčam jeho návštevu. Zatiaľ na ňom nie je umiestnená žiadna informačná tabuľa, avšak predpokladám, že naše OZ  Hradiská v budúcnosti jednu vytvorí...








Orgoň

Literatúra:

PETER ŠIMČÍK: FRAGMENTY KRÚŽKOVEJ ZBROJE Z OBDOBIA VČASNÉHO STREDOVEKU A STREDOVEKU
JÁN HUNKA: Historický význam nálezov mincí zo slovenských hradov, Archeologia Historica, 27, 2002
AVANS 1996
www.mapy.cz
www.maps.google.sk
https://zbgis.skgeodesy.sk

KEŠKA NA ŽELEZNÍKU

piatok 6. marca 2020

Nimnica-Holíš kreba

Veľmi typickou sídliskovou stratégiou ľudu púchovskej kultúry na severnom Slovensku, boli sídliská, vybudované na úzkych terasách na vysokých kopcoch v pomerne prudkých svahoch. Doposiaľ nie je celkom zrejmé, či a akým spôsobom boli tieto ťažko prístupné sídliská opevnené. Isté však je z nálezov ktoré sa nachádzajú na takýchto terasách, že na nich žili bohatší obyvatelia,zrejme elita. Preukazujú to zlaté a strieborné mince a rôzne luxusné predmety z týchto terás. Typickým príkladom takéhoto výšinného sídliska sú napríklad Klapy pri Udiči, alebo Holíš pri Nimnici. A práve druhý spomenutý Holíš sme sa pokúsili vizualizovať. Jedná sa pravdepodobne vôbec o prvú kresbovú vizualizáciu tohto typu púchovského sídliska. Za jeho kresbu ďakujeme Petrovi Brosovi.


streda 4. marca 2020

2% z Vašich daní nám veľmi pomôžu

V roku 2019 nám Vaše 2% umožnili vydať zborník o hradiskách a nakúpiť výbavu, potrebnú pre pomoc pri archeologických výskumoch. Ďakujeme Vám, bez Vašej pomoci by zborník zrejme ani nevyšiel.



Aj v tomto roku sa uchádzame o Vaše 2% a preto ak ešte nie ste rozhodnutí, budeme Vám za pomoc veľmi vďační ...

Tlačivo si môžete stiahnuť TU: Tlačivo na 2%