.

štvrtok, 25. augusta 2016

Ohlásiť archeologický nález sa oplatí! Patrí vám nálezné.




Každý archeologický nález je ako súčasť kultúrneho dedičstva majetkom Slovenskej republiky. Štátne vlastníctvo archeologických nálezov je vo väčšine štátov sveta.

Nielen archeológovia, ale aj „bežní“ občania pri stavebných a poľnohospodárskych prácach či výlete v prírode náhodne nachádzajú „čriepky“ našich predkov. Bohužiaľ mnoho nálezov sa zámerne zatajuje, čím okrem ochudobnenia kultúrneho dedičstva a spáchania priestupku (pokuta do 400 000 €) alebo trestného činu (do 10 rokov väzenia) sa nálezca ukráti aj o nárok na nálezné, ktoré je v podstate odmenou za poctivosť a správny postup. Náhodný nález samozrejme nemožno nájsť cieleným vyhľadávaním detektorom kovov.

Nálezné do 100 % hodnoty nálezu poskytuje Pamiatkový úrad od 1. 6. 2009. Dovtedy bolo 100 % nálezné len v prípade nálezov vyhotovených z drahých kovov alebo z iných cenných materiálov, v ostatných prípadoch bolo nálezné v sume, ktoré sa rovnalo 20 % hodnoty nálezu. Pre zaujímavosť v Česku je nálezné max. 10 % (max. 100 % z hodnoty materiálu u drahých kovov), v Taliansku max. 25 %, v Rumunsku max. 45 % a v Španielsku 50 % hodnoty nálezu. Nálezné viac ako 100 % je v Nórsku, Švédsku a Fínsku. 
Majiteľ domu v Kostolných Kračanoch (okr. Dunajská Streda) našiel na svojom pozemku v roku 2016 pri kopaní jamy pre bazén až 312 strieborných mincí.
Prináleží mu odmena vo výške až 100 percent jeho hodnoty. Keďže ide o zachované mince a celý poklad váži vyše 4,5 kg, výsledná suma môže veľmi zaujímavá! (foto: P.Grznár)

Čo je archeologický nález?

Každý štát má vlastnú definíciu nálezu. Slovenská zákonná definícia je nasledovná: „Archeologický nález je hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, strelivo, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946.“

Nálezom je teda vyhodený, stratený, opustený alebo ukrytý artefakt, ktorý sa dostal (najmä) do zeme pred rokom 1919 a v prípade vojenských artefaktov pred rokom 1946.

Nálezom sú tiež ľudské kostrové pozostatky mimo fungujúcich cintorínov. Stále sa stáva, že ku kostrovým pozostatkom býva privolaná iba polícia, ktorá aj keď na mieste zistí, že pozostatky sa dostali do zeme pred rokom 1919, resp. 1946, tak to neoznámi KPÚ. Polícia nepozná archeologické metódy dokumentovania a skúmania miesta nálezu, a tak zbytočne prichádzame o dôležité informácie.

Ako a komu ohlásiť archeologický nález?


Náhodný nález musíte najneskôr na druhý pracovný deň ohlásiť priamo alebo prostredníctvom obce príslušnému KPÚ. Ohlásiť nález prostredníctvom obce neodporúčam, keďže mnohé obce nevedia ako po ohlásení nálezu ďalej správne postupovať. Ideálne je kontaktovať príslušné KPÚ mailom (kontakty) a telefonicky zároveň (kontakty). Krajskí archeológovia trávia veľa času mimo kancelárie, takže ak sa im nedovoláte, zavolajte na podateľňu (kontakty), ktorá Vám na nich poskytne číslo na mobilný telefón alebo Vám zavolajú hneď ako to bude možné. Tiež musíte nález ponechať bez zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) alebo ním poverenou osobou (archeológ s oprávnením vykonávať archeologické výskumy).

Môže sa vám stať, že nájdete nálezy (v zásade keramické črepy) na archeológom známom nálezisku a po ich oznámení vám archeológ povie, že nie je dôvod na ich vyzdvihnutie. Pokiaľ nie je nálezisko ohrozené zničením (napr. výstavbou) alebo ste nálezy nenašli v narušenom archeologickom objekte, z odborného hľadiska bez riadneho výskumu nie je dôvod z náleziska vyzbierať všetky črepy z povrchu, lebo tieto sa dostávajú na povrch (napr. orbou) každý rok. Vykrádačov nálezísk keramické črepy zväčša nezaujímajú, keďže nie sú až na výnimky speňažiteľné.

Nálezy zbraní, munície a streliva zo svetových vojen, i keď sú archeologickými nálezmi, je potrebné ohlásiť polícii. Tá potom KPÚ a PÚ oznámi miesto, druh a kaliber takéhoto nálezu.

Kedy vzniká nárok na nálezné?


Po splnení uvedených podmienok (náhodnosť nálezu, jeho oznámenie v určenej lehote a ponechanie na mieste) máte nárok na nálezné, ktoré Vám bude vyplatené, ak o neho požiadate, po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze a znaleckého posudku. Ak ste nepoznali správny postup a nedodržali ste lehotu na oznámenie alebo nález neponechali na mieste, aj tak ho bez váhania oznámte (aj po rokoch). Za takéto drobné porušenie zákona nebol ešte nikto potrestaný a nie je to ani vo verejnom záujme.

Treba tiež zdôrazniť, že väčšina nálezov má veľmi malú hodnotu (napr. väčšina črepov a mincí). Napr. strieborné mince z pokladu nájdenom v Bratislave – Devínskej Novej Vsi majú priemernú hodnotu cca 3 € za kus. Veľkú hodnotu tohto pokladu (30 000 €) vytvoril veľmi veľký počet mincí (10 268).

Prečo je potrebné ponechať archeologický nález na mieste nálezu?


Je to dôležité z dôvodu overenia nálezových okolností, dokumentácie miesta nálezu, príp. doskúmania nálezu. Napríklad po odovzdaní 1732 mincí z pokladu v Šuranoch sa na mieste nálezu dodatočne dohľadalo ešte 24 mincí a v Kostolných Kračanoch sa po odovzdaní 312 mincí a niekoľkých črepov z nádoby, v ktorej bol poklad uložený, na mieste nálezu a v zemi z výkopu z miesta nálezu našlo ešte 18 mincí a ďalšie črepy z nádoby.

Ak sa obávate, že do príchodu archeológa sa môže nález poškodiť, zničiť alebo odcudziť, informujte ho o tom a urobte foto alebo videodokumentáciu nálezu na mieste aj so spätne identifikovateľnými bodmi v okolí (napr. dom, strom, skala). Ak je to potrebné, nález až do príchodu archeológa strážte. Nálezca má právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou (strážením) nálezu.

Čo sa stane ak archeologický nález nahlásite alebo odovzdáte múzeu/archeologickému ústavu?

Keďže pamiatkové úrady na Slovensku existujú len od roku 2002, mnoho ľudí stále intuitívne odovzdáva nálezy múzeám a Archeologickému ústavu SAV, avšak tieto nemôžu vyplácať nálezné, nemajú kompetenciu preskúmať nález na stavbe, ak si to majiteľ pozemku alebo stavebník neželá a v mnohých múzeách nepracuje archeológ, príp. archeológ s oprávnením vykonávať archeologické výskumy.

Múzeá a Archeologický ústav SAV sú povinné po nahlásení alebo prijatí náhodného nálezu informovať príslušný KPÚ, ale zväčša tak nerobia, čím sa KPÚ napr. nedozvie o novom archeologickom nálezisku, ktorému by v prípade jeho ohrozenia stavebnou činnosťou venovalo zvýšenú pozornosť (napr. by na ňom nariadilo záchranný archeologický výskum).

Väčšina nálezov, ktoré sa po ohlásení dostanú do pamiatkového úradu, sa po čase prevedie do múzeí, takže KPÚ/PÚ je len „zúradovacou“ zastávkou pred konečným uložením/vystavením artefaktu v múzeu.

Oznámenie zatajenia archeologického nálezu

Ak viete o zámernom zatajení nálezu, ktorý nechce nálezca odovzdať alebo viete o zničení nálezu, oznámte to prosím pamiatkovému úradu, prokuratúre alebo polícii, najlepšie dvom z týchto orgánov súčasne, aby bola zabezpečená kontrola prešetrenia vášho podnetu. Dodatočne sa možno podarí zachrániť nález alebo aspoň časť z neho, príp. získať informácie, ktoré pomôžu pri ochrane archeologického dedičstva.

Potrebujete poradiť alebo sa chcete niečo opýtať? Napíšte nám (info@kpt.sk  alebo orgon333@gmail.com ).



Výber z nálezov, za ktoré bolo vyplatené nálezné.
Rok nájdenia
Obec
Nález
Nálezné v €
2009
Šurany
poklad 1756 medených mincí z rokov 1704 -1707 asi v keramickej nádobe
6 928
2010
Lúčnica nad Žitavou
kamenná neolitická sekerka, pec zo stredoveku, súbor nálezov z 18. -19. storočia
252
2011
Bratislava
poklad 10268 strieborných mincí z 15. – 17. stor. v keramickej nádobe
30 000
2012
Levice
sklenená lekárnická nádoba so zlatou a striebornou mincou, listinou a kalendárom z 2. pol. 19. stor.
740
2013
Kaloša
depot 2 bronzových mečov a 5 zlomkov bronzových mečov
3450
2014
Banská Štiavnica
bronzový banícky nástroj z asi 15. stor.
65
2015
Pukanec
poklad 519 strieborných mincí z rokov 1430 –1437
500
2015
Sabinov
šabľa z roku 1765
800

Pramene:
M. Furman – M. Budaj – J. Hunka: Rákociho poltury zo Šurian – Kostolného Seku. Najväčší poklad kuruckých poltúr zo Slovenska. Bratislava, 2013.
T. Michalík: Právne aspekty ochrany archeologického kultúrneho dedičstva v Európe. Archeologické rozhledy, 2009, zošit č. 3, s. 524–546.
http://sabinov.korzar.sme.sk/c/8207364/v-sabinovskom-dome-necakane-nasli-sablu-zcias-marie-terezie.html#ixzz4Cxml8q8V
http://www.ta3.com/clanok/1085895/kopal-bazen-obohatil-historiu-do-ruk-archeologov-sa-dostal-vzacny-poklad.html
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/20020401.html
www.pamiatky.sk/Content/Data/File/sluz_predpis/Zakon-49-2002.pdf
www.pamiatky.sk/Content/Data/File/pamiatkovy_urad/archeolog/TS-mince.pdf
www.pamiatky.sk/Content/Data/obrazky/File/Vyroc-sprava-PUSR-2014.pdf
www.pamiatky.sk/Content/Data/obrazky/File/Hodnot_SPRAVA_2015_Final.pdf

Matúš Sládok © 2016

www.pamiatky.sk/Content/Data/File/pamiatkovy_urad/archeolog/kontakty_na_archeologov_PUSR_a_KPU.pdf
www.pamiatky.sk/sk/page/krajske-pamiatkove-urady

streda, 3. augusta 2016

Slepý vrch v Orešanoch - dobudovanie náučného chodníka

Dňa 24. 07. 2016  člen nášho Občianskeho združenia Hradiská Lukáš Ilavský v spolupráci s Mgr. Matúšom Sládkom (KPU Trnava) a ďalšími dobrovolníkmi, v obci Dolné Orešany dobudovali náučný chodník, vedúci na keltské hradisko Slepý vrch. Na trasu chodníka umiestnili smerovníky, ktoré záujemcov dovedú z centra obce priamo na hradisko.







Autorom polovice pekných drevených tabúľ je náš člen Patrik Pohanka. Druhú časť vytvoril podľa jeho predlohy Lukáš Ilavský. Veríme, že teraz už každý turista bez problémov trafí na 2500 rokov staré keltské hradisko Slepý vrch.








Autor fotografií: Matúš Sládok

nedeľa, 26. júna 2016

HUMNO - najstaršia zmienka

Pod pojmom HUMNO sa dnes rozumie hospodárska stavba, slúžiaca najmä na úschovu zožatého obilia, sena alebo hospodárskeho náradia. Budovanie takýchto stavieb archeológovia doložili už u Slovanov v období po ich príchode na naše územie. Málo kto však vie, že naši slovanskí predkovia v 9. storočí používali na označenie tohto typu stavieb práve slovo "HUMNO". 

Slovanské domy z Mužly-Čenkova. Autor Igor Furuglás
Dôkaz najstaršieho použitia slova "HUMNO" sme totiž našli v texte, ktorého pôvod  siaha do obdobia Veľkej Moravy. Ide o dielo "Ustanovenia svätých otcov o pokání za vraždu a o každom hriechu." 
V bode 27 ustanovení je možné nájsť nasledovné ustanovenie:
"Ak niekto dom podpáli alebo humno, sedem rokov nech sa pokajá, o chleba a vode." 

Znenie v staroslovienčine je tu:

Pôvodný text, písaný v hlaholike si môžete prečítať v nasledovnom obrázku. Slovo "GUMNO" je zvýraznené pre tých, ktorí by nedajbože nevedeli čítať hlaholiku.



Ustanovenia svätých otcov vznikli prekladom z latinských penitenciálov. Tie "sa v origináli používali na Veľkej Morave už pred príchodom byzantskej misie, šlo o základnú pomôcku, ktorú predpisovalo cirkevné právo. Text preložil niekto z Metodových žiakov, ktorý vedel dobre po latinsky. Do úvahy pripadajú Gorazd a Kliment, je to však iba hypotéza. Možné je aj, že Ustanovenia pochádzajú priamo od Konštantína Filozofa.

Text sa zachoval v rukopise (hlaholika) Euchologium sinaiticum macedónskeho pôvodu z 11. storočia, a potom v dvoch mladších opisoch (v cyrilike) v staroruských rukopisoch (Ustjužskaja kormčaja kniga z konca 13. storočia a Joasafskaja kormčaja kniga zo 16. storočia).

V texte sa zachovali úryvky evanjelia aj s prvkami veľkomoravského jazyka. Z jazykového hľadiska: „Nápadné je najmä hojné využívanie particípií v substantívnom význame a v determinatívnych syntagmách. Autor hojne využíval tento prostriedok na to, aby zostručnil a zhustil text právnych ustanovení“." (Zdroj Wikipédia)

Orgoň
Za pomoc a podklady ďakujem Stanke F.
Zdroj: Echologium Sinaiticum, Lublana, 1941
Na písme zostalo, Perfekt a.s., 2012
Wikipedia

nedeľa, 15. mája 2016

Mohyla z doby bronzovej v Palárikove 3D

Po slovanskej svätyni v Moste pri Bratislave Vám predstavujeme ďalšiu unikátnu 3D vizualizácie z dielne nášho spolupracovníka Igora Furugláša. Mohyla z Palárikova.

Pavel Dvořák o nej hovorí:

Keď archeológ Jozef Paulík skúmal mohylu v Palárikove na južnom Slovensku, ktorá v rámci meliorácií mala byť zrovnaná so zemou, zistil neuveriteľne zvláštnu vec. Naspodku mohyly bol bohatý hrob bojovníka z čias mladšej doby bronzovej, ktorému síce mohylu postavili, ale v hrobe neležal. Ide o tzv. kenotaf, symbolický hrob, ktorý stavali človeku zomretému napríklad niekde ďaleko na vojnovom ťažení. Verilo sa, že mŕtvi bez hrobu škodia, to preto pre nich vyrobili kenotaf a pozývali ich, aby vstúpil.