.

streda, 14. septembra 2016

Mužla - Čenkov. 3D vizualizácia hradiska


Na lokalite Mužla-Čenkov sa v 9. až 10. storočí rozprestieralo Slovanské hradisko, ktorého časti sa dnes nachádzajú na polohe Vilmakert. Možno ho zaradiť medzi hradiská s dominujúcou strážnou a vojenskou funkciou. Lokalita leží priamo na brehu Dunaja na dnešnej hranici s Maďarskom. Pre výhodnú polohu bolo osídlené už v praveku, avšak najväčší význam nadobudlo v období existencie Veľkej Moravy.

V spolupráci s Igorom Furuglášom (Dwarf Art) sme sa pokúsili o vytvorenie približného vzhľadu hradiska v období jeho rozkvetu. Podkladom pre nás boli dve monografie od archeológov, ktorí hradisko skúmali. Ide o knihy Hanuliak, Šalkovský, Kuzma: Mužla-ČenkovI. Osídlenie z 9.-12. st., Nitra 1993 a Hanuliak, Kuzma: Mužla - Čenkov II : osídlenie z 9.-13. storočia, Nitra 2015. Niektoré kľúčové časti rekonštrukcie sme konzultovali priamo s Dr. Milanom Hanuliakom. 
Vizualizácia sa snaží prinieť približnú predstavu o vzhľade slovanského hradiska v Mužle.  Priebeh opevnenia, jeho zloženie, ako aj zastavanosť domami vychádza pomerne presne z podkladov od archeológov, ktoré sme mali k dispozícii. Okrem obytných domov sa samozrejme na hradisku nachádzalo nespočetné množstvo rôznych hospodárskych budov, zásobníc, odpadových jám a všakovakých predmetov bežného použitia a neporiadku, ktoré dotvárali každodennú realitu hradiska. Tie už nebolo v našich silách namodelovať a ani to nebol cieľ. 

V každom prípade máte aspoň takúto nedokonalú, virtuálnu možnosť poprechádzať sa po 1200 rokov starom hradisku našich predkov a vychutnať si jeho atmosféru. 

Igorovi patrí obrovská vďaka za trpezlivosť a dobre odvedenú prácu.


piatok, 9. septembra 2016

Zrekonštruovali ukradnutú prilbu z Bojnej

Pravdepodobne niekedy okolo roku 2000 našiel nelegálny detektorista na Bojnej helmu z 9. storočia. Nález neoznámil archeológom a privlastnil si ju. Následne ju predal s najväčšou pravdepodobnosťou do Nemecka a odvtedy sa po helme doslova "zľahla zem". Nakoľko ju predával cez aukčnú stránku, na internete sa objavila v čase jej predaja jedna fotografia, a to je spolu s tvrdením niektorých svedkov jediný dôkaz jej existencie.


Nadšenec z Českej republiky Tomáš Vlasatý si dal tú prácu, že o helme získal všetky dostupné informácie a podľa nich dal vypracovať repliku helmy. Na jej výrobu finančne prispelo množstvo dobrovoľníkov. Následne ju daroval múzeu Veľkej Moravy v Bojnej, kde ju môžete vidieť naživo. Snáď sa niekedy podarí dopracovať aj k originálu, ktorý sa teraz bezpochyby nachádza v nejakej súkromnej zbierke na "západe". Takto kvôli detektoristom prichádzame o skvosty našej histórie. 


pondelok, 29. augusta 2016

Visolaje - Slovanský mohylník

Visolaje sú obec, známa najmä vďaka veľkému slovanskému mohylníku, ktorý sa nachádza v polohe Cesciny-Pravec, kde sa zistilo 33 mohylových hrobov zo Slovanského obdobia. Určitú časť už dávnejšie rozorali, preto sa pôvodný počet mohýl nedal zistiť. Napriek tomu patrí mohylník k najväčším na Slovensku. V niektorých mohylách mohli byť pochovaní slovanskí bojovníci. Počiatky pochovávania na tomto slovanskom cintoríne môžeme položiť na koniec ôsmeho a začiatok deviateho storočia.

V ranostredovekej Európe, na prelome 7. a 8. stor., sa na rôznych miestach a aj na Slovensku, objavuje pochovávanie pod mohylami. Najstaršie slovanské obyvateľstvo si na naše územie prinieslo zvyk spaľovať zosnulých. Približne v polovici 9. stor. sa žiarový rítus pretransformoval na inhumačný, kedy sa začalo preferovať pochovávanie nespálených tiel. Zánik samotného mohylového pochovávania bol ovplyvnený počiatkami kresťanstva, ktoré znamenalo výraznú zmenu v pohrebnom rituáli. Na území Slovenska je v súčasnosti známych sedem mohylových oblastí. Slovanský mohylník vo Visolajoch, v polohe Cesciny, patrí medzi najlepšie dnes zachované mohylníky na Slovensku.

Náčrt mohylníka od Štefana Meliša (z knihy Olšovský a spol. : Po stopách predkov)






 Tento mohylník leží na miernom návrší najkratšej možnej trasy starej považskej cesty. Nekropola vo Visolajoch je druhá najväčšia na severnom Slovensku. Zachovaných je 33 mohýl, ďalších približne 15 bolo zničených orbou. 

V jeseni roku 1960 tu Považské múzeum v Žiline uskutočnilo archeologický výskum počas ktorého sa zistilo, že mohylové násypy boli vytvorené hlinou a drobnými kameňmi získanými z blízkeho okolia. Súčasťou hrobov boli uhlíky, úlomky keramiky z úžitkových nádob zdobené ryhami a viacnásobnými vlnovkami, zlomky rádiolaritových jadier, kamenné brúsiky z pieskovca atď. V jednej z mohýl bol objavený 32 cm dlhý železný nôž. Súčasťou pohrebného rituálu bolo symbolické pridávanie niekoľkých spálených kostí do hrobu. V jednej z mohýl sa našiel súvislý prepálený pás hliny obohatenej uhlíkmi dlhý 5 m a široký 1 m, o ktorom sa uvažuje ako o pohrebnej hranici – žiarovisku. Je to však ojedinelý nález tohto druhu. Miesta kde Slovania svojich mŕtvych spaľovali ostávajú naďalej neznáme. Potvrdené je dosiaľ iba jedno, konkrétne na mohylníku v Kráľovskom Chlmci. Predpokladá sa. Že žiaroviská bývali situované mimo pohrebiskových lokalít. 


Umelecká predstava o vzhľade mohylového pohrebiska v období 9.-10. storočia (autor: Alnoth)






 Na celom území Slovenska nebol v tomto období pohrebný rítus jednotný, rovnako ako nebol jednotný ani spôsob budovania mohýl. Hroby v mohylách skúmaných na Cescinách boli žiarové, avšak napríklad na neďalekom mohylníku Podvrščie vo Sverepci mŕtvy nebol spálený, ale bol uložený na úrovni terénu v ležiacej polohe na chrbte, a nad ním bol navŕšený mohylový pahorok. Na blízkom mohylníku v Koscelišči pod Malenicou boli mŕtvi pochovávaní oboma spôsobmi.
Rez slovanskou mohylou s inventárom, totožným s mohylou číslo 1 vo Visolajoch. Otázna je iba drevená konštrukcia vo vnútri. (autor: Dwarf digital)

Vnútorná konštrukcia mohýl bývala taktiež odlišná. Budovali sa z materiálov dostupných v najbližšom okolí. Kameňmi boli obkladané tak žiarové, ako aj kostrové pohreby pod mohylami, prípadne bol k nohám pochovaného uložený väčší balvan. Po navŕšení mohylového násypu balvany neboli na povrchu viditeľné. V niektorých mohylách boli budované drevené pravouhlé konštrukcie, ktoré boli výlučne súčasťou pohrebného rituálu, počas ktorého boli zapálené a ešte v procese horenia zasypané. 


Do mohýl boli viditeľne umiestňované drevené koly. Existuje viacero teórií o ich funkcii (napr. teória o ukladaní urien mimo mohyly na vrchole drevených kolov, resp. popri nich, podľa inej teórie boli vrcholy kolov ukončené plastikou niektorého pohanského božstva). Mohyly boli od okolitého terénu niekedy oddelené žľabom, ktorý neobkolesoval mohylu po celom jej obvode, ale bol na niektorých miestach prerušený. Tak ako sa líšili detaily pohrebného rítu, rôzny bol aj počet pohrebov v jednej mohyle – vyskytuje sa jeden, ale aj jedenásť pochovaných pod jednou mohylou (na mohylníku v Skalici). Rovnako ani pôdorysy jednotlivých mohýl neboli jednotné. Vyskytujú sa kruhové aj oválne, dokonca i výrazne podlhovasté mohyly (napr. na mohylníku pri Hornom Lieskove). Rovnorodosť je dodržaná azda len v umiestnení mohylových pohrebísk na nižších návršiach s výhľadom do okolia, pričom sú od sídlisk oddelené prírodnými prekážkami v podobe riek či údolí. Zhodná je aj orientácia zosnulých v smere východ – západ tak, aby mali tvár obrátenú k východu slnka.

Úsilie, ktoré Slovania venovali vytváraniu pohrebísk bolo obdivuhodné: vyrovnanie terénu, nakopanie a navozenie zeminy, nanosenie kameňa a dreva atď., a to všetko v období, kedy náradie bolo stále vzácne.

Text: Stanka F.






Foto: Orgoň

štvrtok, 25. augusta 2016

Ohlásiť archeologický nález sa oplatí! Patrí vám nálezné.




Každý archeologický nález je ako súčasť kultúrneho dedičstva majetkom Slovenskej republiky. Štátne vlastníctvo archeologických nálezov je vo väčšine štátov sveta.

Nielen archeológovia, ale aj „bežní“ občania pri stavebných a poľnohospodárskych prácach či výlete v prírode náhodne nachádzajú „čriepky“ našich predkov. Bohužiaľ mnoho nálezov sa zámerne zatajuje, čím okrem ochudobnenia kultúrneho dedičstva a spáchania priestupku (pokuta do 400 000 €) alebo trestného činu (do 10 rokov väzenia) sa nálezca ukráti aj o nárok na nálezné, ktoré je v podstate odmenou za poctivosť a správny postup. Náhodný nález samozrejme nemožno nájsť cieleným vyhľadávaním detektorom kovov.

Nálezné do 100 % hodnoty nálezu poskytuje Pamiatkový úrad od 1. 6. 2009. Dovtedy bolo 100 % nálezné len v prípade nálezov vyhotovených z drahých kovov alebo z iných cenných materiálov, v ostatných prípadoch bolo nálezné v sume, ktoré sa rovnalo 20 % hodnoty nálezu. Pre zaujímavosť v Česku je nálezné max. 10 % (max. 100 % z hodnoty materiálu u drahých kovov), v Taliansku max. 25 %, v Rumunsku max. 45 % a v Španielsku 50 % hodnoty nálezu. Nálezné viac ako 100 % je v Nórsku, Švédsku a Fínsku. 
Majiteľ domu v Kostolných Kračanoch (okr. Dunajská Streda) našiel na svojom pozemku v roku 2016 pri kopaní jamy pre bazén až 312 strieborných mincí.
Prináleží mu odmena vo výške až 100 percent jeho hodnoty. Keďže ide o zachované mince a celý poklad váži vyše 4,5 kg, výsledná suma môže veľmi zaujímavá! (foto: P.Grznár)

Čo je archeologický nález?

Každý štát má vlastnú definíciu nálezu. Slovenská zákonná definícia je nasledovná: „Archeologický nález je hnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež zbraň, munícia, strelivo, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946.“

Nálezom je teda vyhodený, stratený, opustený alebo ukrytý artefakt, ktorý sa dostal (najmä) do zeme pred rokom 1919 a v prípade vojenských artefaktov pred rokom 1946.

Nálezom sú tiež ľudské kostrové pozostatky mimo fungujúcich cintorínov. Stále sa stáva, že ku kostrovým pozostatkom býva privolaná iba polícia, ktorá aj keď na mieste zistí, že pozostatky sa dostali do zeme pred rokom 1919, resp. 1946, tak to neoznámi KPÚ. Polícia nepozná archeologické metódy dokumentovania a skúmania miesta nálezu, a tak zbytočne prichádzame o dôležité informácie.

Ako a komu ohlásiť archeologický nález?


Náhodný nález musíte najneskôr na druhý pracovný deň ohlásiť priamo alebo prostredníctvom obce príslušnému KPÚ. Ohlásiť nález prostredníctvom obce neodporúčam, keďže mnohé obce nevedia ako po ohlásení nálezu ďalej správne postupovať. Ideálne je kontaktovať príslušné KPÚ mailom (kontakty) a telefonicky zároveň (kontakty). Krajskí archeológovia trávia veľa času mimo kancelárie, takže ak sa im nedovoláte, zavolajte na podateľňu (kontakty), ktorá Vám na nich poskytne číslo na mobilný telefón alebo Vám zavolajú hneď ako to bude možné. Tiež musíte nález ponechať bez zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) alebo ním poverenou osobou (archeológ s oprávnením vykonávať archeologické výskumy).

Môže sa vám stať, že nájdete nálezy (v zásade keramické črepy) na archeológom známom nálezisku a po ich oznámení vám archeológ povie, že nie je dôvod na ich vyzdvihnutie. Pokiaľ nie je nálezisko ohrozené zničením (napr. výstavbou) alebo ste nálezy nenašli v narušenom archeologickom objekte, z odborného hľadiska bez riadneho výskumu nie je dôvod z náleziska vyzbierať všetky črepy z povrchu, lebo tieto sa dostávajú na povrch (napr. orbou) každý rok. Vykrádačov nálezísk keramické črepy zväčša nezaujímajú, keďže nie sú až na výnimky speňažiteľné.

Nálezy zbraní, munície a streliva zo svetových vojen, i keď sú archeologickými nálezmi, je potrebné ohlásiť polícii. Tá potom KPÚ a PÚ oznámi miesto, druh a kaliber takéhoto nálezu.

Kedy vzniká nárok na nálezné?


Po splnení uvedených podmienok (náhodnosť nálezu, jeho oznámenie v určenej lehote a ponechanie na mieste) máte nárok na nálezné, ktoré Vám bude vyplatené, ak o neho požiadate, po vypracovaní správy o náhodnom archeologickom náleze a znaleckého posudku. Ak ste nepoznali správny postup a nedodržali ste lehotu na oznámenie alebo nález neponechali na mieste, aj tak ho bez váhania oznámte (aj po rokoch). Za takéto drobné porušenie zákona nebol ešte nikto potrestaný a nie je to ani vo verejnom záujme.

Treba tiež zdôrazniť, že väčšina nálezov má veľmi malú hodnotu (napr. väčšina črepov a mincí). Napr. strieborné mince z pokladu nájdenom v Bratislave – Devínskej Novej Vsi majú priemernú hodnotu cca 3 € za kus. Veľkú hodnotu tohto pokladu (30 000 €) vytvoril veľmi veľký počet mincí (10 268).

Prečo je potrebné ponechať archeologický nález na mieste nálezu?


Je to dôležité z dôvodu overenia nálezových okolností, dokumentácie miesta nálezu, príp. doskúmania nálezu. Napríklad po odovzdaní 1732 mincí z pokladu v Šuranoch sa na mieste nálezu dodatočne dohľadalo ešte 24 mincí a v Kostolných Kračanoch sa po odovzdaní 312 mincí a niekoľkých črepov z nádoby, v ktorej bol poklad uložený, na mieste nálezu a v zemi z výkopu z miesta nálezu našlo ešte 18 mincí a ďalšie črepy z nádoby.

Ak sa obávate, že do príchodu archeológa sa môže nález poškodiť, zničiť alebo odcudziť, informujte ho o tom a urobte foto alebo videodokumentáciu nálezu na mieste aj so spätne identifikovateľnými bodmi v okolí (napr. dom, strom, skala). Ak je to potrebné, nález až do príchodu archeológa strážte. Nálezca má právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením a ochranou (strážením) nálezu.

Čo sa stane ak archeologický nález nahlásite alebo odovzdáte múzeu/archeologickému ústavu?

Keďže pamiatkové úrady na Slovensku existujú len od roku 2002, mnoho ľudí stále intuitívne odovzdáva nálezy múzeám a Archeologickému ústavu SAV, avšak tieto nemôžu vyplácať nálezné, nemajú kompetenciu preskúmať nález na stavbe, ak si to majiteľ pozemku alebo stavebník neželá a v mnohých múzeách nepracuje archeológ, príp. archeológ s oprávnením vykonávať archeologické výskumy.

Múzeá a Archeologický ústav SAV sú povinné po nahlásení alebo prijatí náhodného nálezu informovať príslušný KPÚ, ale zväčša tak nerobia, čím sa KPÚ napr. nedozvie o novom archeologickom nálezisku, ktorému by v prípade jeho ohrozenia stavebnou činnosťou venovalo zvýšenú pozornosť (napr. by na ňom nariadilo záchranný archeologický výskum).

Väčšina nálezov, ktoré sa po ohlásení dostanú do pamiatkového úradu, sa po čase prevedie do múzeí, takže KPÚ/PÚ je len „zúradovacou“ zastávkou pred konečným uložením/vystavením artefaktu v múzeu.

Oznámenie zatajenia archeologického nálezu

Ak viete o zámernom zatajení nálezu, ktorý nechce nálezca odovzdať alebo viete o zničení nálezu, oznámte to prosím pamiatkovému úradu, prokuratúre alebo polícii, najlepšie dvom z týchto orgánov súčasne, aby bola zabezpečená kontrola prešetrenia vášho podnetu. Dodatočne sa možno podarí zachrániť nález alebo aspoň časť z neho, príp. získať informácie, ktoré pomôžu pri ochrane archeologického dedičstva.

Potrebujete poradiť alebo sa chcete niečo opýtať? Napíšte nám (info@kpt.sk  alebo orgon333@gmail.com ).



Výber z nálezov, za ktoré bolo vyplatené nálezné.
Rok nájdenia
Obec
Nález
Nálezné v €
2009
Šurany
poklad 1756 medených mincí z rokov 1704 -1707 asi v keramickej nádobe
6 928
2010
Lúčnica nad Žitavou
kamenná neolitická sekerka, pec zo stredoveku, súbor nálezov z 18. -19. storočia
252
2011
Bratislava
poklad 10268 strieborných mincí z 15. – 17. stor. v keramickej nádobe
30 000
2012
Levice
sklenená lekárnická nádoba so zlatou a striebornou mincou, listinou a kalendárom z 2. pol. 19. stor.
740
2013
Kaloša
depot 2 bronzových mečov a 5 zlomkov bronzových mečov
3450
2014
Banská Štiavnica
bronzový banícky nástroj z asi 15. stor.
65
2015
Pukanec
poklad 519 strieborných mincí z rokov 1430 –1437
500
2015
Sabinov
šabľa z roku 1765
800

Pramene:
M. Furman – M. Budaj – J. Hunka: Rákociho poltury zo Šurian – Kostolného Seku. Najväčší poklad kuruckých poltúr zo Slovenska. Bratislava, 2013.
T. Michalík: Právne aspekty ochrany archeologického kultúrneho dedičstva v Európe. Archeologické rozhledy, 2009, zošit č. 3, s. 524–546.
http://sabinov.korzar.sme.sk/c/8207364/v-sabinovskom-dome-necakane-nasli-sablu-zcias-marie-terezie.html#ixzz4Cxml8q8V
http://www.ta3.com/clanok/1085895/kopal-bazen-obohatil-historiu-do-ruk-archeologov-sa-dostal-vzacny-poklad.html
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/49/20020401.html
www.pamiatky.sk/Content/Data/File/sluz_predpis/Zakon-49-2002.pdf
www.pamiatky.sk/Content/Data/File/pamiatkovy_urad/archeolog/TS-mince.pdf
www.pamiatky.sk/Content/Data/obrazky/File/Vyroc-sprava-PUSR-2014.pdf
www.pamiatky.sk/Content/Data/obrazky/File/Hodnot_SPRAVA_2015_Final.pdf

Matúš Sládok © 2016

www.pamiatky.sk/Content/Data/File/pamiatkovy_urad/archeolog/kontakty_na_archeologov_PUSR_a_KPU.pdf
www.pamiatky.sk/sk/page/krajske-pamiatkove-urady