.

sobota 10. februára 2018

Mužla - Čenkov - nová rekonštrukcia

Na lokalite Mužla-Čenkov sa v 9. až 10. storočí rozprestieralo Slovanské hradisko, ktorého časti sa dnes nachádzajú na polohe Vilmakert. Možno ho zaradiť medzi hradiská s dominujúcou strážnou a vojenskou funkciou. Lokalita leží priamo na brehu Dunaja na dnešnej hranici s Maďarskom. Pre výhodnú polohu bolo osídlené už v praveku, avšak najväčší význam nadobudlo v období existencie Veľkej Moravy. 


Hradiská.sk v spolupráci s Dwarf digital archeology sa už pred rokom pokúsili o vytvorenie približného vzhľadu hradiska v období jeho rozkvetu. Podkladom pre nás boli dve monografie od archeológov, ktorí hradisko skúmali. 



V priebehu roka technika, software ale najmä skúsenosti Dwarfu na poli 3D vizualizácií natoľko pokročili, že sme sa rozhodli o zásadné vylepšenie pôvodnej vizualizácie. Ako v predchádzajúcom prípade, snažíme sa priniesť približnú predstavu o vzhľade slovanského hradiska v Mužle niekedy koncom 9. storočia.

Okrem videa máte možnosť využiť aj virtuálnu prehliadku hradiska, kde si sami vyberiete, ktorú časť hradiska chcete navštíviť: VIRTUÁLNA PREHLIADKA

Priebeh opevnenia, jeho zloženie, ako aj zastavanosť domami vychádza pomerne presne z podkladov od archeológov, ktoré sme mali k dispozícii. Okrem obytných domov sa samozrejme na hradisku nachádzalo nespočetné množstvo rôznych hospodárskych budov, zásobníc, odpadových jám a všakovakých predmetov bežného použitia a neporiadku, ktoré dotvárali každodennú realitu hradiska. Časť s týchto doplnkových objektov sme domodelovali, ale aj tak sa samozrejme nemôže jednať o presnú rekonštrukciu všetkého, čo na hradisku bolo.


štvrtok 1. februára 2018

Hrad Hričov 3D

Zrúcanina hradu Hričov sa týči na na výraznom skalnom brale, ktoré je viditeľné aj z diaľnice, vedúcej z Považskej Bystrice do Žiliny. Hradné bralo je jedným z výbežkov Súľovských skál, pričom vytvorilo takmer nedobytnú polohu, chránenú z veľkej časti vysokými a strmými skalnými stenami, predstavujúcimi pre útočníkov ťažko riešiteľný problém. Názov Hričov je odvodený od slova Grič (znamenajúceho kopec, skala, skalnatý). Rovnaký význam má slovo grič aj v srbochorváčtine. Na Slovensku sa toto slovo vyskytuje od najstarších čias. Ako miestny názov sa použil pri prvej písomnej zmienke, vo formáte „castrum Hrichov“ (1265, resp. táto listina odkazuje na rok 1254). 

Hradné bralo bolo osídlené už v období púchovskej kultúry a neskôr zrejme aj Slovanmi, o čom svedčia najmä nálezy keramiky z uvedených období. Kamenný hrad na mieste skoršieho, zrejme dreveného hradiska vznikol zrejme v 13. storočí, pričom historici predpokladajú, že ako jeden z mála uhorských hradov bol postavený ešte pred vpádom Tatárov z rokov 1241/1242. V roku 1265 už je zachytená už vyššie spomenutá donačná listina Belu IV., ktorý v nej hrad daroval Mikulášovi, synovi Pavla z rodu Bejč. Neskôr hrad nadobudli Balašovci, za ktorých vlastníctva sa dostal do moci Matúša Čáka Trenčianskeho. Po smrti Matúša sa na krátko hrad vrátil rodu Balašovcov, aby ho následne v druhej polovici 14. storočia opätovne získal kráľ.


Ten dal pôvodný hrad zásadným spôsobom prebudovať, kedy k palácu, týčiacemu sa na najvyššej časti skalného brala, pristavili predhradie s baštou. Kráľ Žigmund Luxemburgský hrad daroval svojej manželke Barbore, ktorá ho nechala opraviť. Následne však padol do rúk husitského kapitána Mikuláša Švidrigala. Neskôr bol hrad dobytý späť a v neskoršom období ho kráľ Matej Korvín daroval Blažejovi Podmanickému. Jeho potomok, známy lúpežný rytier Rafael Podmanický viedol o hrad ozbrojené boje, ale tiež „boj“ na poli právnom, čo viedlo nakoniec až k tomu, že sa mu podarilo na základe archívnych listín preukázať, že hrad patrí rodu Podmanických.



Zrejme v tomto období došlo k postaveniu palácových budov v priestore predhradia a vznikol tiež úzky koridor, zasekaný do skaly a zakončený vežou, ktorý predstavoval dobrú ochranu prístupovej cesty na hrad. Po spomenutej zástavbe pôvodného predhradia vzniklo nové predhradie, a to na rovinatej ploche pred bránou. Toto bolo zrejme chránené drevenou palisádou. Uvedené obdobie predstavuje dobu najväčšieho rozkvetu hradu. Neskôr, v 17. storočí, kedy sa hrad stal majetkom Thurzovcov, začal postupne upadať a centrum panstva bolo presunuté do Bytče. Definitívny koniec hradu spôsobili vojaci Štefana Bočkaja, ktorí hrad vyrabovali a zničili.



Predkladaný pokus o vizualizáciu sme zrealizovali v spolupráci s Máriou Takáčovou, študentkou UKF v Nitre. Bohužiaľ sme nemali k dispozícii lidar, tak berte model terénu ako približný, Stavba samotná korešponduje pôdorys hradu a detaily sú spracované podľa archeologických poznatkov z výskumu hradu.

Orgoň

sobota 13. januára 2018

Rekonštrukcia opevnenia hradísk

„Väčšinu svojich hradov budujú Slovania takýmto spôsobom: nájdu si lúky bohaté na vodu a kroviská a vyznačia si na nich okrúhle alebo štvorcové miesto podľa toho, akého tvaru a veľkosti chcú mať hrad. Potom kopú dookola, navršujú zem, ktorú spevňujú doskami a kolmi. Vytvárajú tak valy, ktoré budujú, až kým nemajú požadovanú výšku. Potom vymerajú pre hrad na výhodnej strane bránu a postavia k nej most. Po ňom doň vchádzajú.“


Ibrahim Ibn Jakob, 10. storočie.


Slovania, a pred nimi Kelti, ľud lužickej kultúry a iné, staršie národy, nepoužívali na budovanie opevnení kamene zviazané maltou. Preto budovali na svoju obranu opevnenia, ktorých konštrukciu tvorili drevené brvná, navzájom rôznymi spôsobmi previazané, medzi ktoré stavitelia nasypali hlinu a kamene. Niekedy čelnú časť, otočenú k nepriateľovi, chránili kamenným múrikom (plentou), ktorý bol tvorený z nasucho kladených kameňov a opretý o drevenú konštrukciu hradby. Na vrchole takto postavenej hradby obvykle ešte bola drevená palisáda. Obrancovia stojaci na hradbe, tak mali proti nepriateľovi výškovú výhodu a ich telo bolo priamo chránené drevenou palisádou. Tento typ hradieb prebral aj ranouhorský štát a používal sa až do tatárskeho vpádu, kedy sa ukázal tento typ opevnenia ako nevyhovujúci, nakoľko Tatári vedeli drevozemné hradby účinne ničiť. Po ich vpáde preto kráľ Belo IV začal mohutne podporovať stavbu kamenných hradov, čo znamenalo úpadok budovania drevozemných opevnení.


Hradiská zohrávali v dejinách Veľkej Moravy významnú úlohu. Fuldské anály napr. píšu o pevnosti Devín, v ktorej bojoval Rastislav proti franskému kráľovi Ľudovítovi. Popisujú tiež nevýslovnú rastislavovu pevnosť (zrejme hradisko Mikulčice) a ďalšie opevnené miesta, ktoré spôsobovali Frankom, a iným útočníkom nejednu vrásku na tvári. Budovanie hradísk máme aj archeologicky doložené najmä v priebehu 9. storočia, kedy naši predkovia často bojovali proti Franskej ríši, ale aj medzi sebou. Na začiatku 10. storočia, po smrti kráľa Svätopluka, začali na územie Veľkej Moravy útočiť kmene Starých Maďarov, ktoré postupne dobyli, alebo na základe vzdania sa, čo po dohode s miestnym veľmožom, ktorý sa k nim pridal, získali niektoré kľúčové centrá Veľkej Moravy a tá sa ako centralizovaný štát rozpadla. Na začiatku 10. storočia preto aj nachádzame archeologické dôkazy po mohutných požiaroch, ktoré zničili niektoré významné hradiská, ako napr. Mikulčice na Morave, či Bojná na Slovensku.

Konštrukcia hradísk mala rôzne detailné technické riešenia. My sme sa pokúsili priblížiť Vám jedno z možných riešení spôsobu výstavby a konštrukcie opevnenia - komorovú konštrukciu. Pevné dubové brvná, postavené vertikálne a ukotvené hlboko v zemi, boli pospájané vodorovnými brvnami, čím sa vytvorilo drevené debnenie. Do takto vytvoreného priestoru (komora) naši predkovia postupne nasypali hlinu a kamene. Drevená konštrukcia potom hlinu držala v požadovanom tvare. Na vrchol takto vytvorenej hradby umiestnili palisádu a to tak, aby chránila celé telo obrancu, ktorý stál na hradbe, ale zároveň mala prieluky tak, aby v prípade potreby mohol obranca spoza palisády účinne strieľať z luku, hádzať oštepy či priamo sekať nepriateľa, ktorému by sa podarilo vyliezť až na hradbu.

Slabinou drevozemných hradísk bola vždy ich drevená konštrukcia. Preto Slovania a staršie národy využívali možnosť kamenného múrika, opretého o drevenú hradbu, čím značne obmedzili možnosť útočníkov na zapálenie hradby.



Napriek tomu časť hradísk nakoniec podľahla útoku a bola zničená ohňom. Po takomto zničení hradiska, kedy drevené časti hradby zhoreli, už nič nedržalo hradbu v pôvodnom tvare. Hlinená časť hradby a kamenná plenta preto po zániku hradiska postupne zvetrávali a strácali pôvodný tvar a formu. Nakoniec preto z drevozemného valu, ktorý mal pôvodne kontúry vymedzené drevenou a kamennou konštrukciou, zostal iba jednoduchý násyp, na spodku širší a smerom hore sa zužujúci. Takéto valy potom nachádzame dnes na pozostatkoch dávnych hradísk. 

Dwarf digital archeology a Hradiska.sk sa spoločne pokúsili o rekonštrukciu jednej z viacerých možných variant konštrukcie hradiska. Vo videu je tiež stručne vysvetlené, ako z takejto hradby po mnohých storočiach vznikli dnes viditeľné valy.   

Orgoň

štvrtok 11. januára 2018

Klapy - keltské hradisko

Vrch Klapy (alebo Klapé, prípadne Cigánka) je jednou z prírodných dominánt horného Považia a je z diaľky viditeľný pre každého, kto jazdí železnicou, alebo autom mimo diaľnice medzi Púchovom a Považskou Bystricou. Leží medzi obcami Udiča, Uhry a Šebešťanová. 


Tvorí ho bralnatý hrebeň nad vodnou nádržou Nosice, budovaný vápencami a vápnitými pieskovcami s pestrou mozaikou rastlinných a živočíšnych druhov, ktorý je rozdelený na Malé a Veľké Klapy. Je súčasťou bradlového pásma a bol vyhlásený za prírodnú rezerváciu. Z hradiska je výborný výhľad na dolinu Váhu a široké okolie, pričom má priamy vizuálny kontakt s niekoľkými súdobými hradiskami (napr. Malý Manín, alebo ďalšie nižšie spomenuté opevnenia). Na jeho vrchol vedie turistická značka.


Honosná bronzová spona v tvare koníka




Niektorí historici usudzujú, že názov Klapy je aspoň dvetisíc ročný (pôvod môže mať v germánskom označení skaly - klippen). Iní (napr. Meliš v knihe Po stopách predkov) považujú názov Klape za keltský.
Tri hradiská, z ľava do prava Predná hôrka, Hradište, Klapy



Klapy boli na temene osídlené už v období halštatskej kultúry a následne obyvateľstvom púchovskej kultúry za čias Keltov. Severný svah Klapov nie je taký kolmý ako južná strana, ale je tiež strmý. Bolo tu upravených množstvo úzkych terás, ktoré boli obývané v dobe rímskej ale našli sa tu aj črepy z čias sťahovania národov (5.storočie), ba i črepy z včasného stredoveku. Terasy sú umiestnené na viacerých výškových úrovniach kopca a majú ťažkú prístupnosť po strmom svahu Klapov. Je dôvodné predpokladať, že Klapy boli opevnené, pričom Dr. Karol Pieta ich označuje ako staré halštatské hradisko, ktoré neskôr bolo využívané ľudom púchovskej kultúry. Niekoľko stoviek metrov od Klapov sa nachádzajú dve ďalšie opevnenia, a to hrádok púchovskej kultúry Jasenica – Predná hôrka a rozľahlé Hradište, osídlené okrem prelomu letopočtov aj vo veľkomoravskom období.



Medzi prvé známe kovové nálezy patrí železný nôž, pri ktorom bola laténska keramika, neskôr boli nájdené kamenné osličky a tiež forma na odlievanie bronzových špiráliek, vyrobená z pieskovcového kameňa. Známe sú tiež keltská ostroha, spony a ich fragmenty a iné menšie kovové nálezy. 


S rozmachom detektorov kovov sa začali na Klapoch nachádzať veľmi hodnotné nálezy, ktoré však často skončili v súkromných rukách a nič o nich nevieme. Známe sú však niektoré výnimočné nálezy, ktoré boli publikované v odbornej literatúre. Medzi najhodnotnejšie patria napr. bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej. Výnimočnými nálezmi sú tiež bronzová figúrka býčka a mimoriadne krásna bronzová spona v tvare koníka. 



Zlaté mince z Klapov (Múzeum mincí Kremnica)


Z Klapov tiež poznáme nálezy keltských strieborných a zlatých mincí a to jednotlivo, ako aj v rámci hromadných nálezov – pokladov mincí. Niektoré z nich boli publikované, ako minca typu Veľký Bysterec, alebo poklad mincí, nájdený v roku 2000, ktorý obsahoval 57 strieborných mincí s abstraktnými symbolmi, 6 zlatých statérov, či strieborné tetradrachmy. Tieto nálezy dokazujú, že Klapy a ich okolie mali v období staroveku veľký význam a boli obývané majetnými obyvateľmi. Sú súčasťou hustého osídlenia v okolí Púchova, Udiče, Prosného, Jasenice, či Váhu. Pod opevnením sa nachádza niekoľko otvorených sídlisk z obdobia halštatu a púchovskej kultúry, pričom je pravdepodobné, že Klapy slúžili ako refúgium pre obyvateľov týchto sídlisk.

Orgoň

Bronzový prívesok v tvare býka


Literatura: 
K. Pieta: Bronzové náramky s vývalkami z konca doby halštatskej a začiatku doby laténskej na severnom Slovensku. In: R. Kujovský/V. Mitáš (ed.): Václav Furmánek a doba bronzová. Zborník k 70. narodeninám. Nitra 2012, 315-324.
PIETA K.: Die keltische Besiedlung der Slowakei : Jüngere Laténezeit. Nitra 2010. 
Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy.
Kolníková 2003 – E. Kolníková: Fundmünzen in den spätlatènezeitlichen Burgwällen und anderen Höhenlagen in der Slowakei. Slov. Arch. 51, 2003, 223-246

Foto (Orgoň):