.

piatok, 10. novembra 2017

Zemplín - Keltské (dácke?) obetisko

V Zemplíne v blízkosti známeho hradiska v polohe Kertalja (Pod záhradami), na úpätí svahu Szélmalomdomb (Kopec veterného mlyna), kde sa nachádza mohylník z doby rímskej, bolo v 60. rokoch 20. storočia objavené obetisko z doby laténskej. Objekt obsahoval 40 cm hrubú vrstvu zámerne uložených predmetov, hlavne hlinených nádob a ich zlomkov, ale aj 68 kovových nálezov vrátane dvoch mincí. Medzi nádobami výrazne prevažujú hrncovité. Niektoré z nich pripomínajú ešte tvary zo staršej doby železnej, ale väčšina z nich je typicky dácka. Menej početnú skupinu tvoria keltské výrobky a to tak sivé, maľované, alebo tuhované s typickým zvislým ryhovaním.

Keltské obetisko - pokus o rekonštrukciu obety na Havránku

Všetky druhy keramiky nájdené v obetisku sú známe aj z hradiska a podhradia, teda z miest, kde je doložené osídlenie z mladšej doby železnej. Pestrejší je sortiment kovových predmetov. Najviac sa našlo zbraní, predovšetkým hroty oštepov a kopijí. Z jazdeckého výstroja sú to predovšetkým ostrohy. Nechýbajú ani pracovné nástroje: nože, sekerky, kosák, šidlá, prebíjače, kliny, ako aj tzv. stavebné železo: klince a skoby. Ťažko je určiť pôvodné poslanie železných krúžkov rôznych rozmerov, ktoré sa našli na obetisku. Zatiaľ v nálezových súboroch z 1. stor. pred n.l. nepoznáme obdobu pre zlomok podkovy. Nakoľko sa však v Zemplíne našla v neporušenej časti kelto-dáckej vrstvy dá sa predpokladať, že patrí k nej.


Zemplínske hradisko na ortofotomape z 50. rokov s dobre viditeľnými valmi.

Najpozoruhodnejším nálezom na obetisku boli železné okovy. Pozostávajú z dvoch polkruhov spojených kĺbom a reťaze, ktorou sa uzatvárali. Sú pomerne veľké, nakoľko sa na rozdiel od dnešných zakladali nie na ruky, ale na hrdlo zajatca. Reťaz mohla slúžiť na pripútanie, prípadne za ňu držali zajatca pri prevážaní. Jediné podobné okovy datovateľné do I. stor. pred n.l. sú doteraz známe z Anglicka. Hoci vzdialenosť medzi Anglickom a Zemplínom je značná, oba exempláre pochádzajú z keltského prostredia a preto je možné si predstaviť, že tu i tam vládli podobné zvyklosti pri zaobchádzaní so zajatcarni.




Medzi predmetmi uloženými na obetisku je prekvapujúco málo šperkov a ozdôb. Našla sa iba jediná železná spona, ktorá patrí k najbežnejším v tom období. Dva malé krúžky z bronzu mohli byť súčasťou bronzových opaskov, prípadne ich mohli nosiť aj ako prstene. Jediným honosnejším exemplárom sú kovové súčasti astragálového opaska. Samotný opasok bol pôvodne kožený, na oboch koncoch mal bronzové zápony a ozdobné pliešky. Na každej strane sa nachádzalo po 20 plasticky členených článkov postupne sa zmenšujúcich. Na článkoch, ako aj na samotnej zápone, je jemná puncovaná výzdoba. Astragálové opasky sú známe v 1. stor. z Karpatskej kotliny, ale častejšie ich nachádzame na území južne od Álp. Dá sa predpokladať, že nález zo Zemplína sa sem dostal ako obchodný artikel z juhozápadu.


Astragálový opasok - rekonštrukcia.


Množstvo, uloženie a najmä skladba nálezov objektu odkrytého v polohe Kertalja dovoľuje predpokladať, že sa tu podarilo odkryť časť kultového miesta - obetiska. Podobné obetiská sú známe na súdobých náleziskách najmä vo Švajčiarsku a Nemecku, ale aj na Slovensku, napr. na Havránku v Liptovskej Mare a v Prosnom. Ide o miesta, kam vtedajší ľudia prinášali božstvám obety, neraz aj ľudské, ktoré ich chránili pred nepriateľmi. Tieto dary mali ľudské. V Zemplíne sa ľudské pozostatky na obetisku nenašli. Tu zhromažďovali iba to, čo  považovali za najvzácnejšie: nádoby s potravinami, pracovné nástroje zabezpečujúce obživu, zbrane, ktoré ich chránili pred nepriateľmi. Tieto dary mali slúžiť na uzmierenie božstiev, resp. na zabezpečenie ich priazne pri zabezpečení dobrej úrody, zahnaní chorôb a podobne.  

Článok s menšími úpravami prevzatý z knihy: Mária Lámiová: Zemplín, obec s bohatou minulosťou, str. 14-16, Košice 1993

štvrtok, 2. novembra 2017

Tabuľa Nosice - Hradisko

Na sviatok Všetkých svätých, alebo v keltskej mytológii Samhain, sme zorganizovali (na tretí pokus kvôli nepriazni počasia v predchádzajúce termíny) osadenie informačnej tabule na hradisko púchovskej kultúry v Nosiciach. Tabuľu tradične vytvorilo naše OZ Hradiská, tento krát v spolupráci s OZ Puchovo dedičstvo, Slovenskou asociáciou archeológov a finančne sa na nej podieľalo mesto Púchov. Je to naša v poradí už 19. informačná tabuľa. 


Osobitná vďaka okrem chalanom z nášho združenia, patrí tiež Petrovi Valachovi, ktorý nám v úvode pomohol s vybavovaním potrebných súhlasov a tiež Milošovi Vrábelovi za dovoz materiálu, bez ktorého by bolo osadenie tabule nereálne. Za poskytnutie nálezov z výskumu a za odbornú konzultáciu tiež ďakujeme archeológovi Milanovi Horňákovi. Tabuľa bola samozrejme umiestnené s povolením KPU Trenčín. Za kresbu hradiska vďačíme Antonínovi Lackovi.
















Val opevnenia

piatok, 27. októbra 2017

Starý Orgoň na Kýčere

Starý Orgoň je postava, ktorá nás sprevádza na tejto stránke už od jej vzniku. Jej pôvod je v starej legende o poslednom pohanskom vladykovi, ktorý sa so svojimi prívržencami uchýlil hlboko do ťažko prístupných hôr v srdci Javorníkov a tam odolával šíreniu novej viery. O to viac ma potešilo, keď som dostal pekný dar od mojej žienky - maľbu Starého Orgoňa na Kýčere. Autorom je Azraelangelo, ktorému týmto ďakujem za skvelo odvedenú prácu. 


Prostredie a najmä "runové" skaly s vytesanými tajomnými znakmi sú autentické a nakreslil ich podľa ich skutočného zachovaného vzhľadu, aký je možné pozorovať aj v súčasnosti.  




nedeľa, 22. októbra 2017

Nimnica - Holíš

Severovýchodne od Nimnice sa nachádza neveľké, ale zato nálezmi významné výšinné sídlisko a hrádok púchovskej kultúry, nesúce názov Holíš. Temeno Holíša bolo podľa archeológov opevnené, k jeho západnému úpätiu v doline Nimnického potoka sa viaže názov Hrádky. 






Váh obteká masív Holíša oblúkom, priamo obmýva jeho veľmi strmé južné úpätie. Nečudo, že pravobrehá považská hradská cesta sa tomuto oblúku Váhu vyhla tým, že prechádzala cez rozhranie Trenčín — Žilina sedlom na južnej strane alebo severnej strane temena Holíša. Cesta sa tak skrátila na tomto úseku o polovicu. Do literatúry lokalitu zaviedol A. P. Šichman. Na temene Holíša spomína Šichman nález keramiky, ktorú datuje do strednej doby rímskej. 



V polovici 80. rokov Holíš skúmal tiež archeológ Jozef Moravčík s členmi archeologického krúžku. Uvádza, že kultúrnu vrstvu s nálezmi keramiky zistili v sedle medzi dvoma vrcholmi Holíša a na Malom Holíši je pravdepodobne aj opevnenie. Črep z okraja tehlovočervenej nádoby našli 80 m západne kde je široká plošina, ohraničená zo všetkých strán prudkými svahmi. 

Spona

Na mape 1. vojenského mapovania vidieť dobre cesty aj pôvodné koryto Váhu


Výstup do južného sedla Holíša je strmý, ale táto trasa je o málo kratšia. Na západnom svahu Holíša cesta prechádza cez plochu osídlenú v dobe rímskej. Moravčík tu zadokumentoval črepy z halštatskej doby ale najmä z púchovskej kultúry. Šichman uvádza, že pred rokmi vraj na svahu vedľa cesty uskutočnili amatérsky výkop na notárovu iniciatívu, vraj našli aj nejaké kovové pamiatky. Šichman dodáva, že snáď ide o sponu z doby rímskej, ktorú odkúpil barón Hoening z nálezu na Pechovej. Zatiaľ sa nám nepodarilo k tomu prislúchajúci obrázok dohľadať. 

Strednolaténsky náramok s tzv. pseudofiligránovou výzdobou



Cesta z Nimnice do severnejšieho sedla pod Holíšom má miernejšie stúpanie ako do sedla južného. Prechádza cez sídlisko z doby rímskej, ktoré zasahuje až do polohy Paprudie tesne na sever od sedla a na východnú stranu sedla. K samému sedlu sa viaže tradícia o zlatom poklade a o sídlisku obrov takých veľkých, že nohy im zo sedla siahali až do Váhu. Na svahu Paprudia je doložená aj keramika halštatská. Celkový rozsah osídlenia Holíša je zatiaľ neznámy, patrí však medzi najvyššie výšinné sídliská na Považí. Vznik tohto sídliska práve na rozhraní Trenčín—Žilina nie je náhodný, jasne sa viaže k prechodu významnej považskej cesty cez toto rozhranie. 

kopija

Ostroha



V 90. rokoch sa Holíš stal terčom nájazdov vykrádačov, ktorí ho totálne vyplienili. Z tejto doby sa našťastie podarilo aspoň zadokumentovať niektoré z nich, ktoré potom boli publikované v knihe Karola Pietu: DIE KELTISCHE BESIEDLUNG DER SLOWAKEI. Tieto nálezy, prevzaté z uvedenej knihy, môžete vidieť v texte.

Foto:




















Karol Pieta: DIE KELTISCHE BESIEDLUNG DER SLOWAKEI Jüngere Latènezeit. AU SAV, Nitra 2010
A. Petrovský Šichman: Severozápadné slovensko v dobe laténskej a rímskej Vlastivedný zborník Považia VII, 1965 
J. Moravčík: Nálezy z Nimnice-Púchova, Lednice a Varína, AVANS, 1985
J. Moravčík: Nové archeologické nálezy z Púchova a okolia, Vlastivedný zborník Považia 12, 1976