.

pondelok, 29. mája 2017

Liptovský hrad

Prinášame Vám ďalšiu výnimočnú vizuálnu rekonštrukciu. Tento krát sa Dwarf Digital s hradiskami.sk pustil do vizualizácie zaniknutého Liptovského hradu. 3D vizualizácia bola vytvorená podľa rekonštrukcie Petra Guteka (2006) ktorému patrí veľká vďaka za trpezlivé pripomienkovanie počas modelovania hradu. Za archeologické podklady ďakujeme Martinovi Furmanovi. Použitá literatúra.: Miroslav Slámka a kol., Kamenní strážcovia II. Slovenský skauting, Bratislava. 2011.




Ako uvádza stránka LIPTOV.SK, Liptovský hrad, nazývaný aj hrad Liptov, Liptovský starý hrad, Veľký hrad liptovský, Sielnický hrad. Dal meno celému regiónu. Za svoje meno vďačí pravdepodobne pôvodnému majiteľovi Ľubota - Ľubtov hrad, pomaďarčením sa zmenil Ľubtov, neskôr na Liptov.


"Konzervované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch v nadmorskej výške 1000m, sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. st. Hrad vznikol v druhej štvrtine 13. st. Prvá písomná zmienka o ňom je z 1262. Pôvodne bol kráľovský a mal chrániť hranice krajiny. Spočiatku tu sídlil zástupca zvolenského župana. Na začiatku 14. st. patril pravdepodobne Matúšovi Čákovi, v rokoch 1313-1337 zvolenskému kráľovskému županovi, magistrovi Dončovi. Okolo roku 1340 sa Zvolenská župa rozpadla na menšie župy, ktoré mali svoje hrady ako administratívne centrá. Župným hradom Liptova sa stal Liptovský hrad, ktorý sa od 1396 uvádza aj prívlastkom Veľký (Magnum catrum, Magnum castrum Liptovience). Roku 1397 obsadili hrad vojská moravského markogrófa Prokopa a opolského kniežaťa Vladislava, prívržencov českého kráľa Václava IV. V roku 1399 kráľ Žigmund vyzdvihuje zásluhy šlachticov pri obrane hradu a odmeňuje ich donáciami na Liptove a v banskej oblasti. Tak získal 1406 Mikuláš Gara hrad a hodnosť liptovského župana. Hrad v roku 1441 pravdepodobne obsadili husiti. Možno tak usudzovať z donácie kráľa 1440 a 1441 Ladislavovi Rikolfimu zo Šarišskej Kamenice, kde bola podmienka, že nový majiteľ dá hrad opraviť. Rikolfiho v roku 1445 obvinili zo zbojstva a uväznili. Roku 1447 ho kráľ omilostil s tým, že hrad, ktorý bol centrom lupežných výprav, zbúra. Listina z 1453 uvádza už len pusté miesto. V nasledujúcom roku 1454 Ján Hunyady daroval Pongrácovcom majetky v Liptove. Popri Likave a Liptovskom Hrádku aj Liptovský hrad s požiadavkou na jeho opravu. V roku 1459 kráľ Matej Korvín daroval všetky tri liptovské hrady a Oravský hrad Petrovi Komorskému, ktorého vymenoval za liptovského a oravského župana. Komorovský sa však pridal k odbojnej šľachte, sympatizujúcej s poľskými kráľmi. Matej Korvín, po uzavretí spišskonovoveského mieru v roku 1474 s poľským kráľom Vladislavom Jagelovským, Komorovskému majetky odňal a budovy i hradby Liptovského hradu dal zdemolovať až po základy. Vyše päťsto rokov zarastali základy hradu hustým lesným porastom, iba terénny reliéf a zvyšok jediného múru označovali miesto, kde hrad stál. V rokoch 1975 až 1987 sa uskutočnil archeologický výskum a odkryté základy budov sa zakonzervovali. Na ruiny Liptovského hradu sa dá dostať po značkovanom chodníku z obce Kalameny. Archeologická expozícia v prírode na hrade Liptov nad obcou Kaľameny je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Verejnosti sú prístupné zvyšky odkrytej architektúry po stavebno-konzervátorskych úpravách na základe archeologického výskumu. Vstup do areálu hradu je voľný."

Orgoň

sobota, 20. mája 2017

Šurany v 16. storočí 3D

Ako uvádza stránka mesta Šurany, po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka Belu II. z 3. septembra 1138 ako „villa Suran“. Už v druhej polovici 14. storočia tu jestvoval Šuriansky hrad a patrilo k nemu 12 dedín a osád. 

V rokoch 1663 – 84 ho okupovali Turci a v roku 1725 bol z väčšej časti zbúraný. K významným osobnostiam tohto hradu patrí kapitán hradu barón Tomáš Bosniak a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644) odpočívalo (až do jeho zničenia psychopatom) v loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom neďaleko Strečna, kde žila s manželom Fraňom Wesselényim. 



Dwarf digital archeology a hradiska.sk sa pri príležitosti akcie Noc múzeí, ktorá sa konala 20.5.2017 v spolupráci s Mestským múzeom Šurany pokúsili o vytvorenie 3D vizualizácie možného vzhľadu mesta Šurany a k nemu priľahlého hradu v období jeho rozkvetu v 16. storočí. Pri tvorbe modelu sme vychádzali z podkladov RNDr. Miroslava Eliáša (Eliáš, Miroslav. Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu. - 1. vyd. - Šurany : Mestské kultúrne stredisko, 2006) a detaily sme s ním konzultovali. Taktiež dôležitým podkladom bolo 1. uhorské vojenské mapovanie, na ktorom je ešte dobre viditeľná urbanizácia mesta v 18. storočí a je na ňom vyznačená aj ruina (Rudera) vtedy už zaniknutého hradu. Na druhom vojenskom mapovaní z polovice 19. storočia už túto ruinu nezachytili, a pritom toto mapovanie je vo všeobecnosti oveľa precíznejšie ako prvé. Preto je pravdepodobné, že v tomto období už hrad nejavil ani známky jasne viditeľnej ruiny. fgr

Orgoň

piatok, 19. mája 2017

Šurany 3D v Noci múzeí

Už túto sobotu v Šuranoch v múzeu predstavíme pri príležitosti Noc múzeí kompletnú 3D animáciu Šurian a Šurianskeho hradu, ako vyzerali v 15. storočí. Video má cez 8 minút. Je to zatiaľ naša najkvalitnejšia animácia. Kto to nemá ďaleko, nenechajte si ujsť !!!




utorok, 2. mája 2017

Dolná Mariková - Šimunky z vtáčej perspektívy

Podarilo sa nám získať unikátne letecké snímky slovanského hradiska Šimunky v Dolnej Marikovej.



Na záberoch môžete vidieť akropolu hradiska, ktorá je akousi obdobou stolovej hory. Na jej ploche sa v minulosti našlo množstvo nálezov z obdobia veľkej Moravy.


Orgoň