Pohorie Tríbeč je známe nielen legendami o záhadne miznúcich ľuďoch, ale aj bohatou históriou. Je posiate sieťou rozsiahlych opevnení z neskorej doby bronzovej ale aj iných období. Medzi najznámejšie hradiská Tríbeča patrí Žibrica, Veľký a Malý Lysec, Zobor, či Veľký Tríbeč. A práve posledne spomenutému sa budeme venovať v nasledujúcich riadkoch.
Prístup
Hradisko Veľký Tríbeč je prístupné z viacerých strán turistickými chodníkmi. Prechádza cezeň červená ponitrianska magistrála, na ktorú sa dostanete od Zlatna a aj od Kostolian pod Tríbečom. Zo západu na hradisko vedie modrá značka z Kovariec a od severu zase zo Solčian. Na vrchole hradiska ktorý nie je zarastený stromami si môžete oddýchnuť a najesť sa prinesenými zásobami v lone prírody.
História bádania
Hradisko ako prvý popísal a aj zakreslil Lívius Odescalchi, veľkostatkár v Solčanoch, ktorý svoj rukopis predložil Rakúskej antropologickej spoločnosti vo Viedni a článok bol následne publikovaný v nemeckom jazyku v plnom rozsahu vo výročnej správe tejto spoločnosti v roku 1922 spolu s 5 obrázkami v texte.
 |
| Najstarší známy nákres hradiska od Odescalchiho pochádza zo začiatku 20. rokov minulého storočia. Tu ho môžete vidieť na výpise z uvedeného článku (od neznámeho zamestnanca AU SAV v Nitre) |
V neskoršom období bol v matičnom archíve Martine objavený zachovaný rukopis 11-stránkovej štúdie „O prähistorickom pevnostnom vale na vrchu Tríbči“ zo začiatku 20. storočia, ktorá nemá uvedeného autora. Botanik Pavol Eliaš vo svojom článku s názvom „O autorstve rukopisu o predhistorickom obrannom vale na vrchu Tribeč“ celkom presvedčivo preukázal, že tento text je prakticky iba slovenským prekladom vyššie uvedeného nemeckého článku od Odescalchiho. V článku napr. uvádza, že „V kamennom vale boli štyri otvory – brány 8-10 metrov široké. Pri každej bráne bol 10 – 30-metrový výklenok, ktorý tvorí ochrannú baštu. K hradisku viedli štyri cesty – jedna na juh smerom k Velčiciam, tri na sever k Solčanom.“ Okrem zaujímavého popisu hradiska pôvodný článok obsahuje aj nákres hradiska zo začiatku 20. storočia, z ktorého jasne vidieť, kde v rámci opevnenia sa nachádzali pôvodné brány do hradiska. V neskorších dobách totiž bol val hradiska preťatý na viacerých miestach umelo z rôznych dôvodov (zrejme ťažba dreva a pod.).
Ďalším bádateľom, ktorý sa hradisku venoval, bol náš starý známy a legendárny Štefan Janšák, ktorý hradisko podrobne popísal a zakreslil. Nechajme teda prehovoriť tohto barda slovenskej archeológie v jeho článku z roku 1929:
Hradisko Veľký Tribec leží na vrchole hory tohože mena, dvíhajúcej sa v JZ pásme Nitrianskych hôr do nadmorskej výšky 820 m. Dominujúce postavenie, aké majú hradiská na Zobore a Zubrici, sa tu ešte stupňuje. Pravda, na jeho úkor, v neprospech účelnosti a pohodlia drievnych obyvateľov je prílišná vzdialenosť od vody, úrodných rovín a vhodných komunikácií, ktorý moment sa prejavil vo vybudovaní hradiska. Nemožno pravda Veľkému Tríbcu uprieť robustnú a drsnú mohutnosť, ktorá sa ešte zvyšuje divokou, tzv. nedotknutou prírodou, vlastne polovičným pralesom. Veľký Tribec je najvyšším kopulovitým končiarom hlavného hrebeňa Nitrianskych hôr, ktorý končiar vystupuje na strane SV sotva o 60 m nad hrebeň, ale na strane JZ klesá veľkým, 450 m-ovým stupňom, čím vlastne súvislý hrebeň je prerušený. Týmto zemepisným útvarom približuje sa Veľký Tribec horskému ostrohu, do roviny vybiehajúcemu. Keďže však jeho spád nie je dosť príkry a hora podržuje tvar kužľa s kopulovitým zakončením, vzniklo na Veľkom Tríbci hradisko, patriace k druhej kategorii.
Geologický útvar vrcholu Veľkého Tribca i najbližšieho svahu v obvode 3—6 km je dobrá, zvetraniu málo podliehajúca žula. Veľký Tribec končí pod kótou 829 m na /Z strane nízkou žulovou skalou.
Prirodzená bezpečnosť hradiska spočíva hádam jedine v tom, že je príliš ďaleko od roviny, uprostred hustého lesa, v spleti krížiacich sa jarkov a podružných hrebeňov, a preto sa ťažko nájde. Jedine na strane S, SV a V je prirodzený stupeň terénu do istej miery príkrejší, a to rozhodne v prospech bezpečnosti.
 |
| Plánik hradiska od Štefana Janšáka z roku 1929 |
Opevnenie hradiska skladá sa z jediného valu, ktorého priebeh je patrný z mapky. Medzi najvyšším bodom hradiska (820) a najnižším (7390) je rozdiel 90 m, čo nijako neprispieva k jeho bezpečnosti. Na strane východnej, odkiaľ je dosť pohodlný a ľahký prístup, obyvatelia hradiska postavili pomocný val, prerušený neskôr vybudovanou cestou, slúžiacou k doprave dreva. Celková dĺžka obvodového valu činí 1882 m, pomocného valu a m b 200 m. Jeho výška smerom do hradiska pohybuje sa od 05 do 1 m. Navonok splýva val s prirodzeným spádom terénu, tvoriac tak 4-5 m vysoký stupeň. Materiál, k stavbe upotrebený, získaný bol na mieste a neukazuje nijakých stôp ohňa ani neobsahuje žiadnych iných nálezov. Hlavný vchod, zabezpečený do smeru cesty predlženými valmi (blokádou, analogíckou ako na Zobore), nachádza sa na strane severo-západnej a zdá sa byť jediným pôvodným vchodom. Ostatným aspoň, ktorých je viac, blokáda chýba. Plošná rozloha hradíska číní 102 ha a svojou kvalitou (vzhľadom na účelnosť, sledovanú pôvodnými obyvateľmi) je takmer vo všetkých svojich čiastkach rovnocenná, nevykazujúc žiadneho akostného odstupňovania. Rozsiahly, k juhu sklonený svah je síce chránený proti severným vetrom, ale nemá nijakej zvláštnej bezpečnosti pre prípad nevyhnutnej obrany. Bezpečnosť najvyššieho vrcholu a plošiny, rozprestierajúcej sa od neho smerom na SV, spočíva jedine v ich prevýšení nad okolím a vo vzdialenosti od valov, vystavených prvému nárazu. Na Veľkom Tribci niet nijakých zbytkov obydlia, útočíšť alebo císterien, slúžiacich k potrebe jeho praobyvateľov. Na vrchole sú hojné nálezy drobných črepov keramiky z prvej doby železnej (hallštattskej).
Po Janšákovi sa podrobnejšiemu výskumu hradiska v podstate nikto nevenoval a hradisko bolo ponechané napospas nelegálnym detektoristom, ktorí sa postarali podobne ako pri iných hradiskách o vykradnutie najmä väčších kovových predmetov už zrejme v priebehu 90. rokov. V roku 2001 na hradisku vykonali iba povrchový zber archeológovia Jana Katkinová a Slavomír Katkin a výsledky prieskumu zverejnili v AVANSE za rok 2001. Našli iba niekoľko málo výrazných črepov, ktoré rámcovo datovali podobne ako Janšák do obdobia neskorej doby bronzovej a halštatu.
Hradisku sa na základe leteckého snímkovania venovali tiež archeológovia Borza a Borzová v roku 2019, pričom však klasickú sondáž ani zber tu nerealizovali. Napriek tomu ich článok prináša zaujímavé informácie o priebehu opevnenia a o predsunutom vale. V septembri 2024 na hradisku vykonal výskum Pamiatkový úrad SR (Peter Bisták, Petra Kmeťová, Martin Neumann) a Krajský pamiatkový úrad Nitra (Michal Gróf) s prispením nášho OZ Hradiská a Archeo Moravia, kedy hradisko bolo skúmané systematicky aj za pomoci detektoru kovov. Podkladom bolo okrem iného kvalitné moderné lidarové snímkovanie terénu.
Výskum v roku 2024
Výsledky archeologického výskumu v roku 2024 prekvapili nás všetkých a priniesli úplne nové poznatky k datovaniu hradiska ale aj viaceré nečakané nálezy (napríklad drobné zlomky bronzových predmetov z mladšej a neskorej doby bronzovej, kovové zliatky, fragmenty spôn), ktoré veríme že budú čoskoro odborne spracované a vypublikované, aby sme sa mohli s nimi podeliť s našimi čitateľmi. V tomto štádiu sme dostali súhlas na zverejnenie niekoľkých z nich. Okrem toho si môžete pozrieť aj hlinený praslen a niekoľko keramických črepov, datovaných zrejme práve do obdobia ľudu lužickej kultúry v závere doby bronzovej. Snáď môžem prezradiť aspoň toľko, že aj výskum na Veľkom Tríbeči ukázal, že obrovské lužické/halštatské hradiská boli po zániku lužickej kultúry istý čas zrejme opustené a po niekoľkých storočiach ich využili obyvatelia v dobe laténskej a rímskej, avšak nie v pôvodnom rozsahu opevnenia, ale skôr mali tendenciu využiť iba vhodnejšie menšie časti hradiska. Tento trend vidieť aj na iných pôvodne halštatských rozsiahlych hradiskách. Napr. Holíš, Udiča Hradište, Marhát a mnohé ďalšie. Bude to asi súvisieť s tým, že v neskorších obdobiach hradiská obývali menšie skupiny obyvateľov, ktoré by neboli schopné ubrániť tak obrovské opevnenie, ako bol jeho pôvodný rozsah.
Niekoľko nálezov z výskumu z roku 2024 (zverejnené so súhlasom archeológov):
 |
| Časť spony z doby rímskej |
 |
| Uhorská včasnonovoveká strieborná minca |
 |
| Fragment zrkadla z doby rímskej |
 |
| Hlavička z bronzovej ihlice (lužická kultúra) |
 |
| Železné konské zubadlo |
 |
| Bronzový zliatok dokazujúci výrobnú činnosť |
 |
| Hlinený praslen |
 |
| Fragment z bronzového nožíka (lužická kultúra) |
Hradisko odporúčam navštíviť každému, koho zaujímajú praveké opevnenia a kultúry, ale aj turistika a pobyt v lone prírody.
Keramika z hradiska (sept. 2024::
Orgoň. Za konzultácie, podklady a pomoc pri tvorbe článku ďakujem Petre Kmeťovej a Petrovi Bistákovi
Lit:
Livio Odescalchi, 1922. Über den vorgeschlichtligen Festungswall auf dem Berge Tribeč (mit 5 Textabbildungen). Sitzungsberichte der Anthropologischen Gesellschaft in Wien, Jahrgang 1921–1922, Wien, p. 13–18.
Anonymus s. a. O prähistorickom pevnostnom vale na vrchu Tribči. msc., depon. in Literárny archív Slovenskej národnej knižnice, Martin, sign. C 297.
Pavol Eliáš st: O autorstve rukopisu o predhistorickom obrannom vale na vrchu Tribeč Bull. Slov. Bot. Spoločn., roč. 42, č. 2: 205–208, 2020
Š. Janšák: Slovenské hradiská z doby hallštattskej. Sbor. MSS, 23, 1929
Jana Katkinová - Slavomír Katkin (Pamiatkový ústav, Bratislava)
Prieskum na hradisku Velký Tríbeč, AVANS 2001
Zuzana Borzová – Martin Borza: Dokumentácia terénnych reliktov opevnených sídiel v Kostolianskej kotline a jej širšom okolí pomocou moderných metód, Študijné zvesti AUSAV, 2019
Foto (Orgoň sept. 2024):
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára