Poloha Nezbudská Lúčka/Varín-Gábrišová je výšinná lokalita rozprestierajúca sa nad inou známou polohou – Železná studňa. Výrazný skalný hrebeň sa tiahne v smere sever – juh. Z východnej strany je svah hrebeňa strmý a veterný. Naopak, z opačnej strany je svah záveterný a terasovitá úprava svahu naznačuje, že v minulosti bola využívaná na osídlenie. Poloha patrí medzi rozlohou malé obranné pevnosti dosahujúce okolo 0,5 ha, čo je pomerne typické pre opevnenia z obdobia púchovskej kultúry na hornom Považí. Jeho miernejšie svahy pod temenom boli terasovito upravované. Archeologické nálezy sa koncentrujú na dvoch až troch terasách západného svahu Gábrišovej. V minulosti zrejme došlo k zosuvu svahu, pretože časť nálezov sa vyskytuje aj pod terasami, v mimoriadne prudkom svahu úpätia. Keramické nálezy jednoznačne potvrdzujú osídlenie púchovskou kultúrou, rovnako ako kovové nálezy, ktoré boli takmer výlučne železné (okrem dvoch bronzových amuletov).
Medzi najzaujímavejšie nálezy z opevnenia patrí najmä bronzový košíkovitý závesok a figúrka barana.
Košíkovitý závesok
Tvar tohto druhu záveskov, ako na to poukazuje B. M. Pomberger, vychádza z halštatských predlôh. Tento autor datuje najstaršie exempláre už do stupňa HB3 (lokalita Simaság v Maďarsku) s plynulým pokračovaním v dobe laténskej. V oblasti púchovskej kultúry ide o veľmi typický druh prelamovaného závesku guľovitých až valcovitých tvarov s dutým vnútrom, ktorý sa vyrábal odlievaním. Tvar tohto typu amuletov pripomína rolničky a nie je vylúčené, že skutočne mali za úlohu vydávať zvuk počas vykonávania určitých obradov. Dnes už nevieme funkciu týchto amuletov presne špecifikovať, mohli však slúžiť nielen pri obradoch, ale aj ako osobné ochranné amulety. Ako naznačuje nález z kniežacieho hrobu z jaskyne Býčí skála, mohli byť tiež súčasťou pohrebných obradov. Halštatským artefaktom známym naprieč kultúrami popolnicových polí bol práve podobný amulet objavený na Gábrišovej. Aj keď tvarovo vychádza z týchto starších príveskov, jeho prepracovanosť v podobe ramienok zdobených hráškovitými náliatkami ho na základe iných, takmer identických príveskov z Liptovskej Mary I-Havránku a Liptovskej Mary III radí do neskorej doby laténskej. Ďalšie podobné amulety pochádzajú taktiež z územia púchovskej kultúry, z Blatnice a Folkušovej .
Bronzová figúrka
barana
Zoomorfné figúrky zobrazujúce miniatúry keltmi uctievaných, atribútnych zvierat patria medzi, z hľadiska symboliky, čitateľné predmety. Najčastejšie sa vyskytujú plastiky býčkov a psov. Keďže v priestore púchovskej kultúry neevidujeme hrobové nálezy, otázka spôsobu nosenia takýchto amuletov zostáva v rovine úvah. Je však veľmi pravdepodobné, že spoločne s inými záveskami tvorili súčasť náhrdelníkov. Z územia Slovenska je podobných amuletov zdokumentovaných zatiaľ asi 20, pritom len malá časť z nich pochádza zo stratifikovaných nálezov, v niekoľkých prípadoch z depotov – Udiča, Kolačno a Plavecké Podhradie. Depoty z posledných dvoch menovaných lokalít obsahovali aj iné súčasti náhrdelníkov. Z tohto dôvodu sa interpretácia zvieracích plastík ako ich hlavných súčastí javí veľmi pravdepodobnou. Medzi najnovšie prírastky z tejto kategórie treba zaradiť bronzovú plastiku barana so závesným uškom nájdenú počas výskumu na Gábrišovej. Spomedzi slovenských nálezov sa tomuto exempláru najviac podobá figúrka pochádzajúca z hradiska Košeca-Nozdrovice. Datovať plastiku barana je možné len rámcovo do stupňov LTC2–LTD2. Datovanie sa opiera o sprievodné nálezy, najmä o keramiku laténskej fázy púchovskej kultúry.
Medzi ďalšie zaujímavé nálezy z opevnenia patria železné nože, radlica a stavebné kovania.
Radlice, spravidla železné, tvorili predĺženú časť oradla, ktoré pôdu rozorávalo pod určitým uhlom. Radlice sú na laténskych a včasnorímskych lokalitách na Slovensku pomerne častým nálezom. Tento fakt svedčí o skutočnosti, že na rozdiel od niektorých iných náradí radlice preukázateľne podliehali tvarovým zmenám. V zásade rozoznávame dva typy radlíc: úzke a široké, pričom medzi nimi evidujeme vývojový medzičlánok vo forme úzkych radlíc s listovite rozšíreným hrotom. Z archeologických lokalít púchovskej kultúry zaradených do skúmaného súboru pochádzajú tri kusy radlíc. Jeden z nich patrí k úzkym jednotuľajkovým radliciam s pravidelne sa zužujúcim hrotom, nad ktorým sú umiestnené dva nevýrazné laloky pre lepšie uchytenie drevenej konštrukcie radla. Ide o nález objavený na Gábrišovej a zároveň jediný tohto druhu v Žilinskej kotline. Najbližšie analógie sú známe z Považskej Bystrice-Malého Manína a Liptovskej Mary I-Havránku, kde vďaka dobre zachytenej stratigrafii vieme tieto radlice časovo zaradiť do stupňa LTD1. Ich vznik pravdepodobne súvisí s potrebou obrábať ťažšie pôdy, aké sa hojne vyskytujú práve na severe a severozápade Slovenska.
Stavebné kovania tvoria samostatnú skupinu nálezov. Súviseli so spracovaním dreva a výrobou predmetov z neho. Keďže ide o železné predmety, samostatne len obťažne datovateľné, je potrebné vziať do úvahy ich nálezové okolnosti a sprievodné nálezy. Vyskytujú sa na mnohých lokalitách púchovskej kultúry a majú rôzne rozmery, všeobecne však ide o železné predmety s dvomi pravouhlo zahnutými ramienkami, veľmi často zužujúcimi sa do hrotu, čo naznačuje, že boli využívané ako spojovací materiál pri stavbách, ale i pre potreby spevnenia drevených výrobkov, ako napríklad truhličky či rôzne debničky. Mohli plniť podobnú funkciu ako klince a kliny, no azda práve ich tvar mohol zabezpečiť lepšiu súdržnosť spájaných materiálov. Sú pomerne častým nálezom na lokalitách púchovskej kultúry. Stavebné kovania sa masovo vyskytli v polohe Gábrišová a doložené sú i v neďalekej polohe Hradské. V širšom priestore púchovskej kultúry sú známe z lokalít Prosné-Zlatý kôň (2 ks) či z Udiče-Klapov (3 ks). Veľmi často sa vyskytovali i na oppide Manching, vďaka čomu ich G. Jacobi rozdelil na viacero variantov, podľa ich predpokladaného použitia. Napríklad svorky s kratším telom a dlhými hrotmi sa podľa neho využívali ako súčasť štvorcovej zámky dverí. Jedna takáto svorka práve i s plochým štvorcovým kovaním bola nájdená na jednej z terás v polohe Gábrišová. Ostatné svorky z tejto lokality sa našli samostatne, bez iných kovaní, pričom niektoré sú malé, ich telo, bez zahnutých ramienok dosahuje okolo 5–8 cm, iné sú väčšie, a značne variabilná je i dĺžka ramienok. Niektoré svorky majú dlhšie telo a krátke ramienka, iné, opačne, kratšie telo a dlhé ramienka. Dokonca boli objavené i exempláre s mimoriadne dlhými ramienkami, ktoré boli dvojnásobne prehnuté tak, že sa navzájom prekrývali, teda vytvorili akúsi štvorhranne tvarovanú objímku. Táto rôznorodosť v proporciách naznačuje skutočne širokospektrálne využitie. Na žiadnej inej lokalite okrem Gábrišovej nie je doložený taký vysoký počet tohto druhu nálezov, hoci sa, ako už bolo uvedené vyššie vyskytujú vo viacerých polohách púchovskej kultúry.
Železná studňa
Kusy železnej trosky sú viac-menej častým nálezom vo vrstvách púchovskej kultúry aj v Žilinskej kotline. Nachádzajú sa na viacerých polohách v Malej Čiernej, Nezbudskej Lúčke i v Závodí. Na severozápadnom Slovensku však boli dosiaľ archeologicky preskúmané len hutnícke zariadenia v polohe Železná studňa vo Varíne a najnovšie sa podobné zariadenia skúmali v BánovejOvčiarnom a Bitarovej-Rybníku. Dokladom tavby hematitu vo Varíne sú najmä oválne haldy hutníckeho odpadu, ktorých rozmery dosahovali okolo 15 x 23 m, s max. výškou odhadovanou na 1,5 m. Objavené boli deštrukcie pecí v podobe zrútených kupol a fragmentov prepálených roštov. Ako súčasť výrobného procesu boli v teréne objavené aj žľaby, vysoká koncentrácia železnej trosky a v neposlednom rade hutnícke pomôcky . Na základe nálezových okolností z archeologického výskumu išlo o pece s odpichom železnej trosky, s produkciou, na základe C14, datovanou do rozmedzia polovice 1. stor. až začiatku 2. stor. n. l. Činnosť sa však, vzhľadom na charakter osídlenia regiónu predpokladá už na konci doby laténskej. Najmä hrubostenné nádoby s natavenými zvyškami. Žiaľ, ani jednu z pecí nebolo možné preskúmať in situ, takisto ako výskum neoveril ani počet hutníckych zariadení. Autori výskumu predpokladajú, že po skončení každej hutníckej sezóny bola pec, resp. pece zborené z dôvodu udržania výrobného tajomstva. Okrem autorov výskumu sa železiarskou činnosťou na Železnej studni vo Varíne zaoberala M. Giertlová-Kučerová vo svojej diplomovej práci. Z hľadiska archeobotanických nálezov túto lokalitu zhodnotila M. Hajnalová, ktorá upriamila pozornosť, okrem iného aj na fakt, že v minulosti sa na lokalite, resp. v jej bezprostrednom okolí nachádzali dubovo-hrabové lesy. V súčasnosti je oblasť zalesnená skôr ihličnatými stromami a časť lokality tvoria trávnaté pasienky. Vo Varíne spracovávaná železná ruda pochádzala zo zdroja hematitu v Rechtorskej doline v polohe Rudy. Analýzy trosky z náleziska potvrdili mimoriadnu technologickú vyspelosť a zručnosť hutníkov púchovskej kultúry, čo sa zhoduje s antickými správami. Obdobné hutnícke zariadenia sa predpokladajú aj v Nezbudskej Lúčke (poloha Pri Háji), kde sa už dlhé roky objavujú početné nálezy trosky a keramika zo staršej fázy doby rímskej. Ďalšie bohaté nálezy železnej trosky sú známe aj z polohy Baňa v Nezbudskej Lúčke a v ústí miestneho potoka do koryta Váhu v polohe Hradská dolina (neďaleko Starhradu). Sprievodnými nálezmi keramiky sú všetky zhodne datované do 1. stor. n. l. Ak by sa v budúcnosti na týchto, so Železnou studňou susediacich polohách výskumom podarilo potvrdiť spracovanie železnej rudy, išlo by bezpochyby o mimoriadne významné a rozľahlé centrum hutníctva púchovskej kultúry. Pri súčasnom stave poznania však nejestvujú dostatočné dôkazy, ktoré by takúto teóriu jednoznačne potvrdili.
Počas výskumu v polohe Železná studňa neboli objavené žiadne obytné objekty, ktoré by naznačili existenciu súvekého sídliska obývaného hutníkmi obsluhujúcimi pyrotechnické zariadenia. Žiadne sídlisko nebolo dosiaľ známe ani v širšom okolí, azda s výnimkou jednej osady v polohe Strečno-Hradný vrch, kde boli zachytené zvyšky objektov s keramikou datovanou do stupňa B1. Vznikla tak otázka, kde sídlili remeselníci pracujúci v týchto rozsiahlych dielňach vo Varínskej oblasti? Azda čiastočne sa podarilo túto hádanku zodpovedať nedávnym objavom terasovitého sídliska v polohe Gábrišová. Toto by mohlo súvisieť so železiarskym strediskom na Železnej. Ťažba tu prebiehala ešte v minulom storočí. Na Gábrišovej sa však zatiaľ uskutočnil len informatívny detektorový výskum, z ktorého poznáme laténsku keramiku – grafitové situlovité nádoby a hrncovité tvary. Kovové predmety odtiaľ vykazujú skôr neskorolaténsky pôvod, prípadne nie sú chronologicky citlivé. Nie je však vylúčené, že intenzívnejší výskum by preukázal prežívanie sídliska i po prelome letopočtov.
Existujú presvedčivé dôkazy o zručnosti ľudu púchovskej kultúry v spracovaní železa, čo sa zhoduje so správami antických autorov. Okrem preskúmanej polohy na Železnej studni vo Varíne sú známe aj indície o ďalších polohách v blízkosti Železnej studne (napr. Baňa a Lúky pod Jedľovinou), ktoré naznačujú existenciu veľkého centra spracovania železnej rudy v strečnianskej tiesňave, v blízkosti prírodných zdrojov železnej rudy. Opevnenie so sídliskom na terasách Gábrišovej azda dopĺňa sídliskovú štruktúru a možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že práve tu prebývali remeselníci spracúvajúci rudu na neďalekej Železnej studni.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára