Príbeh repliky rímskej veslice menom DANUVINA ALACRIS sa začal písať v roku 2020. Táto nádherná loď je jedným z hlavných výstupov projektu „Living Danube Limes". Prípravy na výstavbu plne funkčnej rekonštrukcie hliadkovej lode zo 4 storočia sa začali v júni 2020 pod „hlavným velením“ prof. Borisa Dreyera z Univerzity Friedricha-Alexandra v Erlangen-Norimberu. Ako vyzerali tieto rímske lode, či skôr člny, ktorými Rimania postupovali hlboko do tohto územia a neskôr hliadkovali na hraniciach riek? Z čoho boli vyrobené? Aká technológia bola použitá na ich pohon? Aké rýchlosti by mohli dosiahnuť a aké vzdialenosti by mohli prekonať? Kto boli veslári? Odpovede na niektoré z týchto otázok sa už našli, no ako to bolo v reálnom živote? Prof. Dr. Boris Dreyer, odborník na starovekú históriu , skúma tieto otázky veľmi zvláštnym spôsobom od roku 2016, keď začal s rekonštrukciou a testovaním rímskych riečnych lodí
Prípravy začali nafotením a meraním vraku rímskej hliadkovacej lode v Múzeu antického námorníctva ( nem . Museum für antike Schifffahrt ), ktoré bolo inštalované v Mainzi v roku 1994 v bývalej centrálnej krytej tržnici ako pobočka Rímsko - germánskeho centrálneho múzea v Mainzi.
Ako vhodné drevo na výstavbu rekonštrukcie lode bolo vybrané drevo zo stromu dub a smrekovec, pochádzajúce z Bavorského lesa. Stavba novej lode s názvom Danuvina Alacris sa začala kladením kýlu v máji 2021.
Dokonca aj všetko náradie, ako sekery, kladivá, dláta či klince, použité na výstavbu lode boli ručne kované a vyrobené dobovými technikami podľa nálezov. Napríklad sekera bola vyrobená podľa nálezu sekery nájdenej v rímskom legionárskom tábore v provincii Germania Inferior – VETERA CASTRA. Vetera bola jednou z najdôležitejších posádok na severnom krídle Rímskej ríše a v jej počiatkoch bola dôležitou základňou pre rímsku expanziu na pravom brehu rieky Rýn. Nachádzajú sa tu dva tábory – mladšie Vetera I. z obdobia rokov 13/12 pnl až r. 70, a staršie, nazvané ako Vetera II. z obdobia rokov od r. 71 do približne 3 storočia. Tieto dva kastely sú od seba vzdialené cca 1500m. Dnes Vetera I. leží v nezastavanom území v mestskej oblasti Xanten, Vetera II. sa v súčastnej dobe nachádza až 10 metrov pod vodnou hladinou jazera vzniknutého z lomu. DANUVINA ALACRIS z lat. v preklade ako živý Dunaj – ako dostala meno replika veslice sa plavila z Nemecka – z Ingolstatu do Rumunska v roku 2022 a preplávala cca 2400 km po Dunaji. Dunaj a Dunajský Limes zohráva v projekte ústrednú úlohu. Dunaj sa tiahne ako druhá najdlhšia rieka naprieč Európou. Má dĺžku okolo 2850 km a pramení v Čiernom lese v Nemecku, Na hraniciach medzi Rumunskom a Ukrajinou sa vlieva do Čierneho mora. Dunaj preteká desiatimi krajinami a často tvorí štátne hranice. Už v rímskych časoch Dunaj slúžil takmer po celej dĺžke ako hranica medzi Rímskou ríšou na juhu a Barbarikom na severe.
V roku 2022 sme Vám priniesli dve časti článku o plavbe na Danuvine Alacris počas 4. etapy v úseku Budapešť – Baja (HU) ( nájdete ho tu: http://www.hradiska.sk/search?q=danuvina+alacris) 18.4.2024 sa toto unikátne plavidlo vrátilo po dlhej dobe na vodu Dunaja v meste Krems an der Donau. Krems je jedným z najstarších biotopov na Dunaji. Z roku 995 sa zachovala listina, ktorá spomína hrad zvaný „Chremisa“. Vďaka tomu je Krems najstarším mestom Dolného Rakúska. Oblasť však bola osídlená už v paleolite, o čom svedčí aj „Venuša z Galgenbergu“ (soška ženy, ktorá má viac ako 32 000 rokov). Originál jemnej postavy je prezentovaný v Prírodovednom múzeu spolu s Willendorfskou Venušou, ktorá je mladšia o niekoľko tisíc rokov.
Po Rimanoch sa okolo roku 48 nášho letopočtu usadili v Steine germánski Rugiovia. Rimania, ktorí mali vždy chuť na jemné veci, pestovali v okolí Kremsu vinohradníctvo.
Toto dedičstvo z rímskych čias lichotí našim očiam, nosom a podnebím po celej dunajskej trase: víno. Už počas rímskych čias sa víno pestovalo v celom údolí Dunaja. Kultúra hrozna bola veľmi úspešná vo Wachau a Viedenskej panve, ktoré sú aj dnes považované za klasické lokality. Rímski vinári pravdepodobne vytvorili Veltlínske zelené, viedenské domáce, farmárske a vidiecke víno. Krems-Stein bol najdôležitejším prekladiskom medzi lodnou a pozemnou dopravou, dôležitejším dokonca ako vtedajšia Viedeň.
Po kontrole, nutných malých opravách sa na palubu DANUVINY ALACRIS vrátili niektorí veslári, kapitán, niektorí stavitelia a dokonca aj prof. Boris Dreyer.
Z rakúskeho mesta Krems an der Donau vyrazila loď dňa 19.04.2024 v ranných hodinách. O 9,30 v nákladnom prístave v Kremse an der Donau bolo celkom sviežo, len okolo 6 až 7°C, vďaka čomu sme všetci premrzli, no ani toto počasie nás nemohlo odradiť. V posádke bolo 20 veslárov, kapitán a „veliteľ flotily“ prof. Dreyer. Väčšina členov posádky sa poznala spred 2 rokov, takže to bolo veselé a príjemné stretnutie.
Po odveslovaných cca 16 km sme sa v čase obeda dostali k plavebnej komore Altenworth, ktorá je na 1979,8 km toku Dunaja. Táto plavebná komora patrí v Rakúsku medzi najvyššie a bola vybudovaná v roku 1978. Preplávanie cez túto plavebnú komoru bol silný zážitok pre každého z nás. Po vyplávaní z areálu vodnej priehrady nás čakalo ešte ďalších 15km veslovania do mesta Tulln. Z bezpečnostného hľadiska sme si museli dať všetci na tomto úseku záchranné vesty, čo pôsobilo trochu komicky na našich tunikách. V 1. storočí nášho letopočtu boli pozdĺž Dunaja rozmiestnené rímske vojská. Ozbrojení jazdci ovládali vtedajšiu severnú hranicu Rímskej ríše. V tomto období sa stavali opevnenia, ktoré ponúkali ochranu. Rimania zvolili za správne miesto na výstavbu takéhoto opevnenia aj územie dnešného mesta Tulln. Na tomto mieste vyrástla Comagena. Tým sa dali základy aj dnešnému mestu Tulln - mesto s 2000 ročnou históriou.
Aj Tulln patrí medzi najstaršie mestá Rakúska práve vďaka svojej polohe priamo na brehu Dunaja. Už Rimania to považovali za jasnú výhodu: Comagena alebo Comagenis bola rímska jazdecká pevnosť (Alenkastell pre 500 jazdcov) na „Noric Limes“ na území dnešného Rakúska. Areál bývalej jazdeckej pevnosti sa rozprestieral na území dnešného parku Marca Aurela a severnú časť tábora časom úplne nahlodal Dunaj. Archeologická pamiatka je od roku 2021 súčasťou Dunajského limesu, ktorý je vyhlásený za svetové dedičstvo UNESCO.
Mimoriadny strategický význam pevnosti vyplýva z jej exponovanej polohy. Jeho posádka kontrolovala vojensky dôležitý brod cez Dunaj a monitorovala Tullnerfeld, ktorý bol odtiaľto dobre viditeľný. Pevnosť bola postavená koncom 1. storočia pravdepodobne za cisára Domitiana ako sklad dreva a zeminy a začiatkom 2. storočia sa rozšírila na kamennú pevnosť. Od doby jeho osídlenia až do konca 5. storočia je známych niekoľko fáz obnovy. Od neskorej antiky bola Comagena aj základňou dunajského loďstva a sídlom jazdeckej jednotky. Od neskorej antiky bola Comagena dokonca námornou základňou dunajskej flotily. Na západe a juhu predhradia výskumy odhalili prítomnosť najmenej dvoch civilných sídlisk (vicus) a troch pohrebísk. Po zničení pevnosti okolo roku 400 n. l. nasledovala fáza civilného osídlenia až do konca staroveku, s repopuláciou začiatkom 8. storočia.
DANUVINA ALACRIS ostáva kotviť v meste Tulln. V auguste tohto roku by mala byť na krátku dobu prevezená do Českej republiky, kde ju čakajú návštevníci „Brány do Rímskej ríše“ pri Mušove. Na jeseň by mala byť znovu späť prevezená do mesta Tulln. Prístav v Tullne opustí 10.10.2024 a vydá sa na plavbu do Bratislavy, kde ju budeme môcť znovu privítať pravdepodobne 13.októbra 2024.
Pre zaujímavosť pridávame ešte základné technické údaje o lodi Danuvina Alacris:
- 18 m dĺžka
- 2,8 m šírka v najširšej časti
- 5-6 ton pohotovostná hmotnosť
- 20 veslárov
- postavené výhradne galorímskymi metódami stavby lodí.
Autor: Vesna Slavi
Zdroje:
Prednáška prof. Dreyera 19.04.2024 Tulln
https://de.wikipedia.org/wiki/Comagena
https://interreg-danube.eu/
https://www.youtube.com/watch?v=FFZA2DwCZ28
https://de.wikipedia.org/wiki/Vetera
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára