V roku 2016 Trenčianske múzeum v Trenčíne s pomocou
Občianskeho združenia Hradiská realizovalo archeologický výskum pre vedecké a
dokumentačné účely v obci Dolná Mariková, na výšinnej polohe s názvom Široká.
Výskum mal za cieľ sondážne overiť archeologické situácie, datovanie lokality
a záchranu kovových predmetov z vykrádanej lokality. Za týmto účelom bol
spravený prieskum detektorom kovov a následná mikrosondáž v miestach
nálezov a celkové zdokumentovanie situácií.
Obrázok 1 |
Najstaršie nálezy zachytené výskumom patria do neskorej doby
kamennej, do obdobia mladšieho až neskorého eneolitu. Ide o nepočetné fragmenty
keramiky, niektoré zdobené kolkom. Nálezy z
mladšieho obdobia sa datujú do tzv. púchovskej kultúry, z doby okolo prelomu
letopočtov. Ide tiež o fragmenty nádob, ale aj predmety z kovu, ako
je nález bronzového závesku (obr. 3: 1). Uvedený závesok pôvodne slúžil ako
náramok, po jeho zlomení bol reutilizovaný, znovu použitý ako hore opísaný
závesok. Železný kosák (obr. 2: 2) sa dá tiež zaradiť do obdobia púchovskej
kultúry. Obdobie raného
stredoveku predstavujú nálezy datované do rámca
9. až 10. storočia.
Z výraznejších
predmetov treba spomenúť nález dvoch železných motýk (obr. 1: 1), ktoré boli
nájdené pri prieskume na svahu skalného brala v skalnej sutine. Do
rovnakého obdobia sa dajú zaradiť aj železné nože (obr. 2: 1, 3).
Obrázok 2 |
Pri
prieskume boli zachytené aj železné strelky šípov do luku (obr. 3: 2-4). Ich datovanie
je problematické môžu byť zo staršieho obdobia, púchovskej kultúry ako aj
mladšieho stredovekého obdobia. Pozoruhodná je strelka ktorá má železný tŕň na
uchytenie do dreva (tela) šípu spevnený tordovaním (obr. 3: 4).
Obrázok 3 |
Na záver treba spomenúť nález kľúča vyrobeného
zo železa (obr. 1: 2). Telo kľúča je rovnako ako pri strelke spevnené
tordovaním, na konci je krúžok, hlavica je v tvare „T“. Kľúč bol nájdený
prieskumom a následnou mikrosondou. Podobné kľúče sa vyskytujú od obdobia
púchovskej kultúry po obdobie včasného stredoveku, preto sa s istotou nedá
povedať, či kľúč patrí staršiemu, alebo mladšiemu osídleniu.
Nálezisko Dolná Mariková – Široká v archeologickej
literatúre prvý krát spomína A. Habovštiak roku 1972, ako „neveľkú plošinu s
doloženým stredovekým opevnením“ (Habovštiak 1972). V novšej literatúre sa
na lokalite Široká udáva osídlenie z neskorej doby kamennej,
protohistorického obdobia a z obdobia stredoveku (Moravčík 2000; Májsky 2006;
Malec 2010; Schreiber 2015).
Literatúra:
Habovštiak 1972 A. Habovštiak: Stredoveké hrádky na
Slovensku. In: Vlastivedný časopis 21/1, 1972, 2-8.
Májsky 2006 – R. Májsky: Najstaršie osídlenie Považskej
Bystrice v svetle archeologických nálezov. In: B. Kortman (zost.): Považská
Bystrica. Z dejín mesta. Žilina 2006, 9-36.
Malec 2010 – J. Malec: Drobné stredoveké fortifikácie na
strednom Považí (12. stor. – pol. 16. stor.). Zbor. SNM. Arch. 20, 2010, 119 –
138.
Moravčík 2000 – J. Moravčík: Prieskumy opevnení v okolí
Považskej Bystrice. AVANS 1998, 2000, 131-133.
Schreiber 2015 – P. Schreiber: Včasnostredoveké osídlenie
Marikovskej doliny a Doliny Bielej vody (tušenie súvislostí). In: Hradiská –
svedkovia dávnych čias. Zborník odborných príspevkov o hradiskách a ich
obyvateľoch. Dolná Mariková 2015, 174-187.
Autor článku: Peter Schreiber (Trenčianske múzeum v Trenčíne)
Len drobný doplnok a malá oprava. Lokalitu po prvý raz uvádza pod pôvodným historickým názvom Dedkovec páter Povala (Povala G.: Výskum výšinného sídliska v Mestečku pri Púchove za spolupráce ZDŠ v Záriečí. Vlastivedný sborník Považia VI, 1964, Banská Bystrica 1964, 259 – 261, cit.: s.259.). Naopak, vyššie citovaná Habovštiakova práca uvádza v skutočnosti jeden z hrádkov v Hatnom. Omyl vznikol tým, že v dobe písania Habovštiakovej práce Hatné ako samostatná obec neexistovala, ale bola súčasťou Marikovej.
OdpovedaťOdstrániťĎakujeme za upozornenie. Škoda, že jeden dobrý článok o Šimunkách zostal nevydaný...
Odstrániť