.

pondelok, 15. novembra 2010

Dolná Mariková - Hradisko Široká

       Z doposiaľ získaných archeologických poznatkov týkajúcich sa slovanského osídlenia severného Slovenska vyplýva dôvodný predpoklad, že severozápadné Slovensko obýval po príchode Slovanov samostatný slovanský kmeň, ktorý nemusel tvoriť súčasť pôvodného nitrianskeho kniežatstva, tzn. pravdepodobne nespadal pod priamy vplyv Pribinu, resp. jeho prípadných predchodcov. Ako sa uvádza na inom mieste tohto blogu, kmeňovým sídlom, resp. hlavným (azda kniežacím) hradiskom bolo obrovské hradisko v Divinke na Veľkom vrchu. "Okrem opevnenia v Divinke sa v blízkom okolí našlo ďalších sedem hradísk z toho istého obdobia postavených vo väčšine na pravej strane váhu, čím vlastne vytvárali opevnenú líniu na hraniciach s Kysucami. Pre územie osídlené týmto kmeňom bolo charakteristická pochovávanie do mohýl. Spálené zvyšky mŕtveho uložili na povrch zeme a zasypali mohylou.

Umelecká predstava o vzhľade hradiska s rozšírenou akropolou. Autor Haden Sutton

Umelecká predstava o vzhľade hradiska s menšou akropolou. Autor Haden Sutton



video

Kmeň a jeho územie sa po vzniku Veľkej Moravy stáva jej súčasťou." (viď http://www.kysuce.sk/cl/39/divinka-archeologicka-lokalita-kysuce.html) Po vzniku Veľkej Moravy (presnejšie po zjednotení Nitrianskeho a Moravského kniežatstva) sa aj kmeň zo severného Slovenska stal súčasťou ríše. Doposiaľ však nie je jednoznačne preukázané, či sa tak stalo za vlády Mojmíra, Rastislava, alebo až Svätopluka.


Miesto, kde sa nachádzalo Marikovské hradisko

Hradisko vyznačené v Uhorskom voj. mapovaní 1806-1869
Pohľad na hradisko od Galkovských skál
Pohľad na hradisko z Besného
Pohľad na zimnú akropolu

zimný výhľad z akropoly

      V Dolnej Marikovej preskúmal v 50. a 60. rokoch významný slovenský archeológ Dr. A. Petrovský - Šichman jedno z významných Slovanských hradísk, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou patrili pôvodne práve do sféry vplyvu uvedeného centrálneho hradiska v Divinke. Jedná sa o hradisko, ktoré sa nachádza na skale Široká v časti nazvanej Šimunky. Ako uvádza Štefan Meliš „vznikol na nej hrádok už koncom doby kamennej (bádenská kultúra). Sídlil tu ľud Púchovskej kultúry a usadili sa tu aj Slovania zrejme ešte za Pribinu, alebo ešte skoršie. V dobe Veľkomoravskej tu asi vládol nejaký menší slovanský veľmož. Azda tu bolo centrum bližšieho okolia.

Oprava: namiesto P. Schneider má byť uvedené P. Schreiber
Akropola podľa M. Olšovského


    Našlo sa tu mnoho predmetov získaných iba pred pár rokmi. Päť železných veľkomoravských hrivien, radlica, kosy, čeriesla, pozlátený gombík, železné kľúče od dverí, nožíky, veľkomoravský jazdecký strmeň, a iné predmety, ktoré svedčia o veľkom význame tejto lokality.“

Toto krásne kovanie zdobilo postroj koňa, ktorý patril veľmožovi z Marikovej






    Najnovšie odborné články potvrdzujú, že na hradisku Široká sa  našla keramika bádenskej kultúry z neskorej doby kamennej a našli sa tu zlomky nádob z rozhrania 8.-9. storočia - tzn. z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia a dokonca aj z rozhrania 12. a 13. storočia (využitie hradiska v tomto období ako refúgia mohlo súvisieť napríklad s vpádom Mongolského vojska do Uhorska v rokoch 1241 a 1242). Archeológ Jozef Moravčík, v odbornom článku v roku 2002 uvádza, že "najskôr z 9. storočia pochádza veľký depot železných nástrojov a náradia (radlice, kosy, krojidlá), vrátane hrivien a ostrôh, streliek do šípov a kovaní z vedier, ktorý objavili členovia archeologického krúžku Š. Meliš a G. Zemančík. Depot sa momentálne nachádza v archeologickom ústave SAV v Nitre a po spracovaní bude odovzdaný do expozície Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici - Orlovom." Moravčík ďalej uvádza, že ukrytie takého množstva výrobkov v malej doline  na pomerne malom opevnení zrejme súvisí so zjednocovaním územia Slovenska v období formovania Nitrianskeho kniežatstva, keď sa miestni obyvatelia snažili ukryť cenné predmety pred postupujúcimi vojskami kniežaťa Pribinu, prípadne (čo považujem za pravdepodobnejšie) ešte pred jeho predchodcami, alebo nasledovníkmi Mojmírom, alebo Rastislavom. (Moravčík, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska, VZP XXI:7-36)





       Zánik hradiska pravdepodobne súvisí s vojenskými výpravami staromaďarského vojska v polovici 10. storočia, alebo vojska vznikajúceho uhorského štátu na prelome tisícročí. Na hradisku sa totiž našlo viac ako 10 železných streliek staromaďarského typu. Táto skutočnosť vedie k hypotéze, že veľmož z marikovského hradiska patril k tej časti poveľkomoravských veľmožov, ktorí sa odmietli podriadiť novému hegemónovi v karpatskej kotline, v dôsledku čoho nebolo jeho hradisko ušetrené, ako mnohé iné hradiská, ale bolo zničené vojenskou silou. Nie je však vylúčená ani možnosť, že hradisko bolo dobyté počas niektorej z lúpežných výprav staromaďarského vojska z prvej polovice 10. storočia, kedy ešte nešlo o podmanenie si pôvodného obyvateľstva ale iba o získanie vojnovej koristi.

Vzadu zasnežené pozostatky kamenného valu 




Naša informačná tabuľa na hradisku


Dejiny Marikovej v stredoveku až do 18. storočia nájdete tu:

http://historia-marikovej.blogspot.com/

Spracoval: Orgoň
http://sk.wikipedia.org/wiki/Hatn%C3%A9
Štefan Meliš: Papradnianska dolina v dobe Slovanskej (hradištnej), Polazník, december 2003
Moravčík, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska, Vlastivedný zborník Považia XXI:7-36
MALEC, Juraj: Stredoveké fortifikácie na strednom Považí. *Diplomová práca+.
Univerzita Komenského v Bratislave. Filozofická fakulta; katedra archeológie.
Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy. http://geoportal.sazp.sk/web/guest/map?wmc=http%3A%2F%2Fgeoportal.sazp.sk%2Fphp%2Fwmc%2Fdata%2F4ee52ab9-1dd0-4429-ab58-597ac0a80139.wmc&id=4ee52ab9-1dd0-4429-ab58-597ac0a80139


GEOCASHING:

Na hradisku je umiestnená keška!!! Kto by ju chcel nájsť, nech postupuje podľa nasledovného návodu:

KEŠKA ŠIMUNKY !!!!

Fotogaléria:

Pohľad na hradisko Šimunky - Široká z vrchu Krápka

spodný val (?)

ďalší valoidný útvar niekoľko metrov nad spodným valom

toto kamenné more sú zrejme rozvaliny pôvodného valu

výhľady z akropoly hradiska


ajhľa homo sapiens

Pohľad z akropoly

rovinka na akropole



studnička na okraji hradiska

pod hradiskom ... (Foto: Martin Hodoník)
Naša tabuľa pri studničke

Pohľad na zrútený kamenný val

Rovinka na akropole

Detailný pohľad na val v mystickom hmlovom opare

4 komentáre:

  1. Waw, nemala som ani tušenia, že v Marikovej sa nachádza takéto hradisko, stálo by za to, ísť sa naň pozrieť. Super stránka!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Niekoľkokrát som bola na tomto mieste a nemala som ani tušenia, akú históriu má táto skala. Som rada, že som si pozrela túto stránku. Vďaka.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. toto hradisko bolo veľmi bohaté, dokumentujú to nálezy, ktoré sa tam našli. Zanedlho prinesieme výborný článok od archeológa, v ktorom opisuje význam marikovského hradiska v období Veľkej Moravy

    OdpovedaťOdstrániť