Majcichov

Archeologické náleziská naznačujú, že na území dnešného Majcichova žil praveký človek už v staršej dobe kamennej ( 35.000 – 8.000 rokov p. n. l. ). V literatúre sa častejšie uvádza osídlenie Majcichova z mladšej doby kamennej ( od r. 5 000 – do r. 3 000 p. n. l. ). V tejto súvislosti sa spomína sídlisko ľudu s kultúrou volútovej keramiky. Najčastejšie stopy po predkoch Majcichovčania nachádzajú v dobe bronzovej (od r. 1900 – 700 p. n. l. ), ide o lužickú a velatickú kultúru. V staršej dobe železnej (od r. 700 – 300 p. n. l. ) je známe sídlisko južne od Majcichova, už v katastri obce Hoste, v lokalite Malý háj. Na prelome 5. a 6. storočia nášho letopočtu sa tu usadili Slovania. K zachovaným stopám patrí sídlisko s keramikou pražského typu.

Zvětšit mapu

Z 9. storočia je v Majcichove známe od miestnej časti Palaj k Vlčkovskému háju Veľkomoravské ochranné hradisko, ktoré malo rozlohu 3 ha. Archeologický výskum tohto hradiska vykonal Archeologický ústav SAV v Nitre v 60. rokoch 20. storočia a začiatkom 21. storočia. Výskumy tvrdia, že rozloha by mohla byť dokonca až 9 ha. Hradisko ležalo na dôležitej obchodnej križovatke. Je veľmi pravdepodobné, že už v tomto období existoval Majcichov pod názvom Majtech ako malá osada na miestnej dnešnej hornej ulice pod kostolom. Na mieste kostola pravdepodobne stála strážna veža. Okolo Majcichovského hradiska sa vytvorila celá sieť služobných osád. V tomto období Majcichovčania prijali kresťanstvo, ktoré po zániku hradiska upevňovali aj starí maďari v rámci uhorského štátu o čom zase svedčia mnohé maďarské názvy - farkašín(Vlčkovce), Majthény(Majcichov)

Zretelne viditeľné hradisko na mape 2. vojenského mapovania 1810-1869 

Matej Ruttkay, Eva Fottová Joachim Henning v článku Archeologický výskum včasnostredovekého hradiska v Majcichove (in Pieta K., Ruttkay A., Ruttkay M .:2006, Bojná, Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežactva, Nitra) uvádzajú, že zakladatelia hradiska ho umiestnili na miernu vyvýšeninu do ohybu riečneho ramena, ktoré je zreteľne identifikovateľné na starých mapách, ako aj na leteckej snímke. Takto bol vymedzený juhozápadný južný a juhovýchodný okraj opevnenia. To znamená, že riečne rameno bolo využité ako vodná priekopa (pravdepodobne po zostrmení brehov). Severozápadná a severovýchodná strana bola vybudovaná bez nadväznosti na pôvodný systém riečnych ramien. Preto bolo možné vybudovať priame valy s umelou priekopou. Predpokladáme, že koryto potoka, ktoré prebieha severozápadne od hradiska, sa na toto miesto dostalo až neskôr. Naznačuje to aj skutočnosť, že týmto potokom bol porušený severný roh hradiska. V súčasnosti sa aj juhozápadná strana hradiska javí takmer ako úsečka, t. j. celkove má hradisko obdĺžnikový pôdorys (orientácia dlhšou osou v smere severozápad-juhovýchod) a zaoblenú juhovýchodnú stranu. Rozmery sú približne 220 x 300 m. Približne uprostred užších stien sú na leteckých snímkach pozorovateľné prerušenia valu - pravdepodobne brány. Celá plocha hradiska bola v minulosti intenzívne poľnohospodársky obrábaná, čo malo za následok výrazné zníženie valov. V severovýchodnej časti je opevnenie narušené riečnym meandrom, pozorovateľným už na prvom vojenskom mapovaní. Je zaujímavé, že na novších mapách je ako poloha hradisko, resp. Valy, označené územie v susedstve hradiska.

Prvý zisťovací výskum sa tu uskutočnil v roku 1961 pod vedením B. Chropovského, pričom sa zistila pomerne hrubá kultúrna vrstva a viaceré objekty - zásobné jamy, hlinené kupolové pece (výrobné objekty?). Pozoruhodný je najmä nález časti hrubostennej nádoby s vrstvou emailu na dne, ktorú autor výskumu spájal s emailérskou dielňou. B. Chropovský tiež uskutočnil jeden rez valom, a to v juhozápadnej, pravdepodobne nespálenej časti. Vtedy sa nálezisko aj po prvýkrát zameralo a plán okrem iného naznačuje, že výškový rozdiel valu a okolia bol v tom období takmer dva metre. Výsledkom týchto výskumov bola aj interpretácia konštrukcie opevnenia: „... val bol z vnútornej i vonkajšej strany zbudovaný z kamenných múrov systémom komorovej konštrukcie vyplnenej drobným kamením a sprašou, ktorá teleso valu spevňovala. Pred valom bola priekopa siahajúca okrajom (ústím) po vonkajšiu stenu valu; do tejto priekopy val deštruoval. Terénne zistenie, najmä však silne prepálená pôda v zachovalejšej časti valu (pravdepodobne na mieste brány) ukazuje, že sa tu okrem roštovej konštrukcie vo väčšej miere použilo drevo, akiste na zbudovanie palisády". Výskum tiež dokázal, že severná a sevorovýchodná časť opevnenia nesie stopy výrazného prepálenia. Aj novší výskum ukázal, že približne v strede náprotivných kratších hradieb boli umiestnené vstupné brány. Taktiež sa zistil v blízkosti juhovýchodného prerušenia (vstupu) zložitejší systém anomálii, čo by mohlo naznačovať náročnejšiu opevňovaciu konštrukciu pri bráne.

Geofyzikálne merania naznačili, že pri stavbe valu mohol byť využitý konštrukčný prvok drevených komôr. Zaujímavým výsledkom geofyzikálneho prieskumu opevneného priestoru hradiska je fakt, že tu v podstate nie sú indikované archeologické objekty. Mohlo takéto hradisko bez zahĺbených objektov existovať? Na súvekých hradiskách je bežný výskyt pomerne veľkého počtu zahĺbených objektov a nakoniec aj výskum v roku 1961 zachytili vo vnútornom areáli viaceré objekty. Preto sa zdá charakteristika hradiska ako refugia viac-menej bez sídliskových objektov málo pravdepodobná. Vysvetlení tohto javu môže byť niekoľko. V prvom rade je možné, že blízkosť hornej úrovne spodnej vody spôsobila, že obyvatelia hradiska uprednostnili pred zahĺbenými objektmi nadzemné, ktorých stopy sa ťažšie hľadajú. Dá sa predpokladať, a archeologická situácia to naznačuje, že niekedy po zániku hradiska sem bolo naplavené veľké množstvo pedologického materiálu, ktorý prekryl pôvodný horizont osídlenia. Miestni pamätníci uvádzajú rozsiahle zaplavenie v päťdesiatych rokoch, ale zároveň aj viaceré výrazné poľnohospodárske úpravy v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia. V tom prípade neboli archeologické objekty zničené, ale práve naopak, pod vrstvou bahna zakonzervované, samozrejme, nie k dobe zániku, ale k dobe záplav. To by potom mohlo pôsobiť ako bariéra, ktorá neumožnila geolyzikálnemu prieskumu jednotlivé objekty identifikovať. Túto interpretáciu by mohol podporovať aj fakt, že na ploche hradiska sa pri povrchovom prieskume našiel iba minimálny počet črepov a fragmentov kovových predmetov.

Najnovšie rekonštrukčné obrázky z dielne AU SAV

Priekopa

Na SV strane sa jednoznačne zachytil pôvodný okraj priekopy. Jej maximálna zachytená hĺbka vo vzťahu k spodnej - pochôdznej úrovni bola v čase výstavby valu 290 cm. Išlo pravdepodobne o zostrmený breh pôvodného, pomerne úzkeho riečneho ramena, ktorý klesal v úseku dlhom 14 m. Priekopa bola po zániku hradiska postupne zasypaná. Dnešné umelé a suché koryto (kanál) je vyhĺbené už do zásypov priekopy. Z toho dôvodu nie je možné určiť jej pôvodnú šírku.

Čelná plenta

Až po okraj lomu horného okraja priekopy siahal podkladový rošt - drevená guľatina so šírkou najčastejšie medzi 15-18 cm a dĺžkou 480-505 cm (azda niekedy otesaná), naukladaná vedľa seba kolmo na priebeh valu. Na styku s okrajom priekopy bol koniec roštu podložený priečnym trámom. Nad roštom sa v SV časti zachovala iba deštrukcia valu a tiež približne 20 cm mocná vrstva ílovitej hliny, na ktorej spočíval pozostatok kamennej čelnej plenty (šírka 85-110 cm) z nasucho kladených kameňov. Pri interpretácii tohto javu prichádzajú do úvahy dve možnosti.

Variant A - zachytila sa celá pôvodná šírka plenty (85-110 cm) - v tomto prípade by sa na vonkajšej strane hradiska medzi plentou a začiatkom priekopy musel nachádzať 95-140 cm široký voľný priestor „vydláždený" časťou podkladového roštu. Vznikla by akási vonkajšia ochodza. Tento prvok by mohol mať isty stabilizačný účinok, t. j. na rozdiel od múra priamo na okraji priekopy by bolo menšie nebezpečenstvo jeho zosunutia sa do priekopy.

Variant B - nedá sa vylúčiť, že pôvodná plenta bola širšia - možno ako celá vonkajšia šírka dreveného roštu (dovedna medzi 190-230 cm). Plenta sa v tomto prípade smerom hore postupne zužovala. Jej predná časť sa mohla zrútiť do priekopy (zachytené sú minimálne dve fázy deštrukcie). Najskôr sa však horná časť múra jednoznačne zrútila do vnútorného priestoru hradiska.

Komora

Konštrukcia komory spočívala na SV strane na podkladovom drevenom rošte a na JZ strane na podloží. Pomerne dobre sa zachovala spodná časť vodorovného debnenia najmä na JZ strane, kde bolo zahĺbené do podložia cca 20 cm. Zvnútra konštrukciu spevňovali zvislé mohutné koly. Debnenie pozostávalo pravdepodobne z otesaných drevených trámov s priemerom cca 15-22 cm. V sonde II sa odkryli aj pozostatky priečnej spojnice vnútorného a vonkajšieho debnenia. Táto spojnica ležala presne oproti zvislému nosnému kolu a taktiež sa v sledovanom úseku zachytila iba raz, čo naznačuje, že rozpätie medzi týmito spojnicami bolo minimálne 460 cm. Vnútorná výplň komory so šírkou 380-410 cm pozostávala z ílovitej hliny. Na viacerých miestach sa vypreparovali „bochníky" žltej hliny, nápadne sa podobajúce na nepálenú tehlu. Zachytili sa aj stopy po vnútornom rošte, ktorý však bol uložený iba vo vnútri komory a nebol zviazaný ani s vnútorným, ani s vonkajším debnením. Objavili sa tiež pozostatky rôznych naprieč nahádzaných driev. Všetky analyzované dreviny poukázali na masívne využitia duba.

Nálezy

Napriek archaickému charakteru najdenej keramiky, naznačujúcemu na datovanie možno ešte do 8. storočia, je možné nálezy iba predbežne zaradiť rámcovo do 8. až 10. storočia. Nález skla by mohol naznačovať, že náznaky sklárskej výroby, zistené B. Chropovským, by nemuseli byť iba náhodou, ale skutočným dokladom remeselníckej výroby na hradisku. Za včasnejšie datovanie hradiska by hovorila aj ostroha, ktorú vo svojej súbornej štúdii uvádza A. Ruttkay. Doteraz každé presnejšie časové zaradenie hradiska v rámci tohto intervalu je rýdzo špekulatívne. Zaujímavá je otázka existencie sídliska, resp. sídlisk, v mikroregióne hradiska. Povrchový prieskum potvrdil prítomnosť včasnostredovekých črepov západne od hradiska i bezprostredne za priekopou severne od hradiska. Prítomnosť sídliskových objektov sa tu potvrdila aj geofyzikálnym a povrchovým archeologickým prieskumom. Obe sídliská sú od hradiska oddelené zaniknutým riečnym ramenom, resp. priekopou. Jedno je severne a druhé juhozápadne od hradiska. Žiaľ, zatiaľ nemožno jednoznačne rozhodnúť o tom, či majú časovú súvislosť s hradiskom. Tretie sídlisko bolo objavené povrchovým zberom cca 300 m severovýchodne od hradiska na miernej vyvýšenine z troch strán obopínanej riečnym/potočným ramenom. Osobitne zaujímavé je najmä sídlisko juhozápadne od hradiska - medzi hradiskom a riečnou terasou. Výsledky geomagnetických meraní napovedajú, že mohlo byť obohnané valom - (ak tento val nebol predsunutým opevnením hradiska) a mohlo tvoriť akési predhradie.

Datovanie

V priebehu výskumu boli z konštrukcie valu odobraté drevené vzorky, ktoré boli následne v SRN podrobené dendrochronologickej analýze. Jej výsledky sú zverejnené v publikácii z roku 2011 Frühmittelalterliche Burgwälle an der mittleren Donau im ostmitteleuropäischen Kontext. Uvádza sa tu datovanie hradby do rokov 892 - 893, a teda výstavba hradiska alebo jeho znovurekonštruovanie  môže súvisieť s poslednými rokmi existencie Veľkej Moravy.

staršie rekonštrukcie hradby

Ako zachytáva obrázok, archeológovia počítajú s dvoma variantmi vzhľadu, resp. konštrukcie hradby, označené ako Variant A a B.

• Variant A - zachytila sa celá pôvodná šírka plenty (85-110 cm) - v tomto prípade by sa na vonkajšej strane hradiska medzi plentou a začiatkom priekopy musel nachádzať 95-140 cm široký voľný priestor „vydláždený" časťou podkladového roštu. Vznikla by akási vonkajšia ochodza. Tento prvok by mohol mať istý stabilizačný účinok, t. j. na rozdiel od múra priamo na okraji priekopy by bolo menšie nebezpečenstvo jeho zosunutia sa do priekopy.

• Variant B - nedá sa vylúčiť, že pôvodná plenta bola širšia - možno ako celá vonkajšia šírka dreveného roštu (dovedna medzi 190-230 cm). Plenta sa v tomto prípade smerom hore postupne zužovala. Jej predná časť sa mohla zrútiť do priekopy (zachytené sú minimálne dve fázy deštrukcie). Najskôr sa však horná časť múra jednoznačne zrútila do vnútorného priestoru hradiska.

Hradisko v Majcichove patrí do skupiny nížinných hradísk. Výskyt tohto typu vo včasnom a na počiatku vrcholného stredoveku na území západného Slovenska nie je zriedkavý. K lokalitám s ich výskytom patrí napríklad Mužla-Čenkov, Brodské-Veleš, Biňa, Piešťany-Kocúrice. Vo väčšine prípadov je stav ich poznania neuspokojivý a niektoré z nich nie je možné v súčasnosti spoľahlivo lokalizovať (Piešťany-Kocúrice). Napriek zdanlivej podobnosti je treba brať do úvahy ich rozdielnosť, ktorá je v mnohých ohľadoch dosť výrazná - veľkosť/rozloha, mohutnosť opevnenia, „infraštruktúra" a pod. Je tiež veľmi pravdepodobné, že viaceré nížinné hradiská boli v minulosti úplne zničené aktívnou poľnohospodárskou činnosťou i hospodársko-technickými úpravami pôdy. Nutné je predpokladať, že podobne, ako na južnej Morave, mali aj na západnom Slovensku nížinné hradiská významné postavenie - či už ako organizačno-správne, alebo ako obchodné a výrobné centrá, prípadne ako refúgiá.

Spracoval: Orgoň

http://www.obce.info/?make=mapa&id=4002&obec=2598&clanok=8&rubrika=rub&pl=obcesk

Matej Ruttkay, Eva Fottová Joachim Henning: Archeologický výskum včasnostredovekého hradiska v Majcichove (in Pieta K., Ruttkay A., Ruttkay M .:2006, Bojná, Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežactva, Nitra
http://geo.enviroportal.sk/sluzby/zobrazovacie-sluzby-priestorovych-udajov/rastre/historicke-mapovanie-slovenska/vojenske-mapovanie-ii-1810-1869
Dendrochronológia, rekonštrukcia valu (čb) a geofyzikálne meranie:

Joachim Henning, Matej Ruttkay: Frühmittelalterliche Burgwälle an der mittleren Donau im ostmitteleuropäischen Kontext: Ein deutsch-slowakisches Forschungsprojekt, in: Frühgeschichtliche Zentralorte in Mitteleuropa, Internationale Konferenz und Kolleg der Alexander von Humboldt-Stiftung zum 50. Jahrestag des Beginns archäologischer Ausgrabungen in Pohansko bei Breclav, 5.–9.10.2009, Breclav, Tschechische Republik, Verlag Dr. Rudolf Habelt GmbH · Bonn 2011
Rekonštrukcie od Archeologického ústavu SAV najdete tu: http://www.cevnad.sav.sk/rekonstrukcie/01_podklady/01_stranky_pracovne/05_pocitacove%20modely/03_hrady%20a%20opevnenia/13_Majcichov_9%20storocie/Majcichov.html

Rekonštrukčné obrázky hradiska: Naj