.

utorok, 8. augusta 2017

Hatné – Hrádok, objav fragmentov murovaných architektúr (P. Schreiber)

Prinášame Vám nový článok od archeológa Petra Schreibera o objavenom stredovekom kamennom múre na hrádku v Hatnom.

Obec Hatné sa nachádza v Marikovskej doline, v jej dolnej časti. V obci sú dve polohy s názvom Hrádok, ktoré sú už dávnejšie známe ako archeologické lokality. Obe polohy sú tvorené skalným bralom z vápenca, medzi nimi preteká Marikovský potok.



Predmetom článku je poloha Hrádok, ktorá sa nachádza na pravej strane Marikovského potoka. 

V roku 2016 upozornil pri spoznávacom výlete Mgr. Art Ivan Pecháček, na fragment kamenného muriva v priestore medzi dvoma skalami, miesto sa nachádza v rámci skalného temena (Obr. 3). 

Fragment múru je z kamenného riadkovaného muriva o dĺžke 1.2m, ako pojivo bola použitá sivobiela vápenná malta (obr. 2). Na skalnom temene Hrádku sa nachádzajú tiež fragmenty malty, z čoho sa dá usúdiť, že tam stála stavba s murovanými konštrukciami, ktorá je takmer úplne deštruovaná až spomenutý fragment múru. Na svahoch predmetného náleziska sa nachádzajú rovnako kúsky malty, ale aj väčšie kusy lomového kameňa so stopami vápennej malty, miestami rozptýlené takmer po úpätie kopca.



Význam nálezu fragmentu múru a murovaných architektúr spočíva v tom, že doteraz sa v odbornej literatúre na predmetnom nálezisku predpokladal len hrádok s drevozemnou konštrukciou.

Na Slovensku poznáme hrádky s jednou murovanou vežou napríklad zo Šípkova, alebo s obytnou vežou Vajkovce (Plaček, Bóna 2007, 11). V archeologickej literatúre prvý krát spomína nálezisko Štefan Janšák, kde je zároveň aj jeho vyobrazenie (Janšák 1930; obr. 1). Z obdobia vrcholného až neskorého stredoveku pochádzajú z lokality nálezy črepov keramiky, zaradené rámcove do 11. až 13. storočia a mladšie nálezy datované do 15. storočia (Malec 2009, 61, 62, 2010, 126; Moravčík 2002, 10; Španihel 2012, 61).

V období 15. storočia sa v historických prameňoch spomína pomerne významný rod Hatňanských (Fekete – Nagy 1941). Boli šľachtickým rodom domáceho pôvodu a ich pôvodným majetkom bolo Hatné neďaleko Považskej Bystrice (Marsina 1994, 91).



Roku 1430 Ján Hatňanský dostal za účasť vo vojenskej výprave v Taliansku a za zásluhy pri obliehaní pevnosti Golubac (v dnešnom Srbsku) od kráľa Žigmunda hrad Budatín, jeho syn Juraj je roku 1460 udávaný ako kastelán Ilavského hradu. Okrem neho vlastnil dediny Hatné, Prosné, Klieštinu, Marikovú a polovicu Kátliny (Šulavík 1991).

Historický význam lokality Hatné je uvedený aj v neskoršej metácii z roku 1664. Udáva sa v nej že, „valachom patrilo územie od Bečvy a Vsetína cez hrebeň Javorníkov až po hatnianske hrádky, kde sa ako hranica spomína marikovský kostolík - nazývaný hrádok“. Na prvom Uhorskom mapovaní z 18. storočia je v predmetnej polohe mapová značka pre kamenný kostol s nápisom Rudera, čo v preklade znamená ruina (http://mapire.eu/en/). Ide o druhú polohu na ľavej strane Marikovského potoka.


Literatúra:

FEKETE – NAGY, A. 1941: Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában IV. Trencsén vármegye. Budapest 1941.

JANŠÁK, Š. 1930: Staré osídlenie Slovenska. In: Sborník slovenskej muzeálnej spoločnosti 24, Martin 1930, s. 1–67.

MALEC, J. 2009: Stredoveké fortifikácie na strednom Považí: diplomová práca. Bratislava: FF UK, 2009, s. 148.

MALEC, J. 2010: Drobné stredoveké fortifikácie na strednom Považí (12. stor. – pol. 16. stor.). Zborník Slovenského Národného Múzea civ – 2010 – archeológia 20, s. 119-138.

MARSINA, R. 1994: In: Štulrajterová, K. (zost.): Najstaršie rody na Slovensku. Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, 1994, 88-95.

MORAVČÍK, J. 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. In: Vlastivedný sborník (zborník) Považia 21, 2002, s.7-36.

PLAČEK, M., BÓNA, M. 2007: Encyklopédia Slovenských hradov. Bratislava 2007.

ŠPANIHEL. S. 2012: Stredoveká a novoveká keramika Horného Považia. Medieval and modern ceramics of Upper Považie: diplomová práca. Opava: Filozoficko-přírodovědecká fakulta v Opavě, Slezská Univerzita V Opavě, 2012, s. 127.

ŠULAVÍK, J. 1991: Marikovská dolina do začiatku 18. storočia. Vlastivedný Zborník Považia XVI, s. 57-78.

Zdroje:

http://mapire.eu/en/

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára