Žilina - Závodie

Toto zaujímavé Žilinské hradisko sa nachádza na kóte 626 v katastrálnom území miestnej časti Závodie. Prvýkrát sa spomína už v diele Mateja Bela o Trenčianskej stolici (Bel 2013, 53), kde uvádza: „Hradisko je zarastené ani nie tak stromami, ako hustými kroviskami. Dvíha sa spod Žiliny smerom k Hričovu. Kedysi v týchto výšavách postavili hrad, podľa neho dostal názov aj tento kopec. Jeho rozvaliny dodnes čnejú v blízkosti dediny Strážov“. O hradisku hovorí aj príspevok R. Zauymusa v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti z roku 1900, s. 55 a spomína ho aj V. Chaloupecký v Starom Slovensku (Chaloupecký 1923, 94).

Umelecká predstava o vzhľade hradiska - Martin Gavlás

Opevnenie je teda známe už dávno. Chotárom patrí do Závodia, ale zemepisne skôr do Strážova. Celé temeno je obklopené kamenisto – hlinitým valom, ktorý je najmohutnejší nad najprístupnejšou polohou a nižší je nad priliehajúcim predhradím, ktorého opevnenie má podobu iba akejsi terasy. R. Marsina predpokladal, že opevnenie Hradiska je pôvodu slovanského, ale zisťovací výskum G. Povalu v roku 1964 priniesol iba črepy púchovskej kultúry a v malom mohylovom útvare podobnú keramiku (obr. 6). Mohlo tu ísť o žiarový hrob pod malým mohylovým násypom. Plytké sedlo medzi Hradiskom a susednou kótou 632 sa nazýva Medzihradné. Názov upozorňuje na možnosť, že azda iba drevené opevnenie mohlo byť aj na kóte 632.

Žilina-Závodie, Hradisko: pôdorys valového opevnenia.

Prístup do Žilinskej kotliny strážili opevnenia Divinka Veľký vrch, Háj nad Divinkou, Chlmecký vrch, Zámčisko v Žilinskej Lehote, Háj nad Ovčiarskom a Hradisko nad Strážovom. Aj to hovorí o významnom postavení Žiliny a jej starom osídlení, ktoré reprezentujú rozsiahle sídliská v polohách Frambor, Šefranica, v Závodí Pod Vinicou a Pod Skalkou, v Bánovej, v Strážove – najmä poloha Tomanová. A mnoho ďalších v okolitých dedinách – Bánová, Bitarová, Hôrky, Ovčiarsko.

Hradisko: časť valového opevnenia. Foto: Peter Bronček

Hradisko nad Strážovom bolo iba refúgiom – čiže útočištným opevnením, kde sa tunajšie obyvateľstvo ukrývalo iba v čase nebezpečenstva. Najintenzívnejšie osídlenie je doložené opäť ako aj v prípade Straníka najmä pre obdobie mladšej až neskorej doby bronzovej, potom pre obdobie neskorého laténu až staršej doby rímskej a nakoniec pre obdobie slovanské od prelomu 5.-6.stor. po vrcholný stredovek. Vo všetkých týchto horizontoch zrejme slúžilo k ochrane obyvateľstva z okolitých osád, sústredených v blízkosti Hradiska.

Zlomky nádob púchovskej kultúry z 1. stor. pred n.l.

Hradisko v Závodí svojou rozlohou asi 6 ha, je podobné hradisku na Straníku. Len tunajšie valové opevnenie je omnoho výraznejšie a miestami dosahuje výška valov až cez tri metre. Prístup do areálu opevnenia sa nachádza na južnej strane a možno predpokladať, že bol chránený bránou, tak ako to bolo zvykom na takýchto opevneniach. Nálezy z areálu hradiska nie sú, žiaľ, skoro žiadne, až na tých zopár čriepkov púchovskej kultúry. Preto je aj veľmi zložité datovať vznik opevnenia. Musíme vychádzať iba z nálezovej situácie okolitých osád, ktoré sú najviac zastúpené najmä v mladšej až neskorej dobe bronzovej a potom v období okolo zmeny letopočtov, kedy tu sídlil ľud púchovskej kultúry. Vtedy bola zrejme najväčšia šanca vybudovať také mohutné valy na takom veľkom priestore. Ľud lužickej aj púchovskej kultúry sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o vznik veľkého Hradiska nad Závodím, ktoré je aj v súčasnosti vďačným objektom výletov miestnych obyvateľov.

Autor textu: Mgr. Jozef Moravčík
 

Článok prevzatý z : 

Jozef Moravčík: NIEKTORÉ OPEVNENIA V CENTRÁLNEJ ČASTI ŽILINSKEJ KOTLINY in Hradiská - Svedkovia dávnych čias. Dolná Mariková 2015

Foto (Martin Gavlas): 

pohľad na západnú časť opevnenia

predný malý val s cestou po boku ťahajúci sa smerom na východ k vstupu do hradiska

prepálené pieskovce

prvý spodný val s nádvorím

severná časť valu

severný val ťahajúci sa k západu

severo-východný koniec horného valu

veľký druhý val - západná strana

vnútorná časť opevnenia na severo-východnej strane

východná časť s časťou juho východného valu

zachovaná  časť vstupu na hradisko z  juhovýchodnej strany

západný výbežok horného valu - západná časť