Prinášame Vám veľmi aktuálny článok o novom objave - pozostatkoch hroznej vojny z doby bronzovej v Nemecku. Za preklad a koncipovanie článku patrí veľká vďaka nášmu spolupracovníkovi Martinovi Schusterovi. Preneste sa o viac než 3000 rokov späť, kedy sa odohrala ukrutná bitka z doby bronzovej.
 |
| Obr. 1 Mŕtvi bojovníci z doby bronzovej |
Marcové vydanie prestížneho a uznávaného časopisu Science prinieslo pojednávanie o veľkej a brutálnej bitke na rieke Tollens, ktoré prináša nové poznatky do spôsobu boja a organizácie života Doby bronzovej.
Výkop zo starobylého bojiska v severnom Nemecku odhalil známky po veľkej bitke, na čo poukazuje napríklad nahustenie kostí, ako je vidieť na tejto fotografii z roku 2013. V jedinej oblasti o veľkosti 12 m² sa našlo 1478 kosti, vrátane 20 lebiek.
Asi pred 3200 rokmi, sa stretli dve armády pri pokuse o prekročenie rieky blízko Baltského mora. Túto konfrontáciu nemožno nájsť v žiadnej z učebníc dejepisu-písané slovo sa nestalo bežným v tejto lokalite ešte ďalších 2000 rokov. Ale toto nebola šarvátka medzi miestnymi klanmi. Tisíce bojovníkov sa stretlo v brutálnom boji, možno aj v jedinom dni, za použitia zbraní vyrobených z dreva, pazúrika a bronzu, kovu, ktorý v tej dobe určoval tú najlepšiu kvalitu vojenskej techniky.
 |
| Obr. 2 Bojovníci z doby bronzovej |
Bojovníci sa snažili nájsť pevnú pôdu pod nohami na brehu rieky Tollens, v úzkom páse vody, ktorá prúdi cez močiare na severe Nemecka smerom k Baltskému moru. Armády bojovali muž proti mužovi, zmrzačili sa a zabíjali bojovými kyjakmi, oštepmi, mečami a nožami. Šípy s bronzovými a pazúrikovými hrotmi boli vystrelené na krátku vzdialenosť, prebíjali lebky a uviazli hlboko v kostiach mladých mužov. Kone patriace vysoko postaveným bojovníkom sa po smrteľnom nabodnutí zrútili do bahna. Nie každý stál tvárou tvár k nepriateľovi: Niektorí bojovníci sa zlomili, utekali z boja a boli zrazení zozadu.
Keď bolo po boji, stovky tiel ležalo mrtvych porozhadzovaných v bažinatom údolí. Niektoré telá boli zbavené svojich cenností a pohupovali sa v plytkých vodách; iní sa potopili na dno a hlbka ich uchránila pred drancovaním. Nánosy rašeliny časom prekryli kosti, a ako ubiehali stáročia, na krvavú bitku sa zabudlo.
 |
obr.3 Hrot šípu z pazúrika vpichnutý do tejto hornej časti ramennej kosti prvý upozornil archeológov na dávne násilie v údolí Tollens. |
V roku 1996 amatérsky archeológ našiel jednú časť kosti z hornej časti paže, kosť trčala zo strmého brehu rieky. Jednalo sa o prvý záchytný bod, že Tollens Valley, asi 120 kilometrov severne od Berlína, skrýva strašné tajomstvo. Pazúrik z hrotu šípu bol pevne zakotvený v jednom konci ramennej kosti, a pobádal archeológov vykopať malý skúšobný výkop, ktorý poskytol viac kostí, rozbitú lebku a 73 centimetrový kyj pripomínajúci baseballovú pálku. Všetky artefakty boli datované rádiokarbonovou metódou okolo roku 1250 p.n.l., čo naznačuje, že pochádzajú z jednej epizódy európskej Doby bronzovej.
Teraz, po sérii vykopávok medzi rokmi 2009 až 2015, výskumníci začali chápať bitku a jej prekvapivé dôsledky pre spoločnosť Doby bronzovej. Pozdĺž trojkilometrového úseku rieky Tollens, archeológovia z Mecklenburg-Vorpommeranska z odboru Historic Preservation (MVPDHP) a z univerzity v Greifswalde (UG) objavili drevené mlaty, bronzové hroty oštepov a šípky z pazúrika a bronzu. Našli taktiež obrovské množstvo kostí: pozostatky najmenej piatich koní a viac ako 100 mužov. Kosti zo stoviek ďalších, ktoré mohli ostať nevyzdvihnuté a tisíce ďalších čo mohli bojovať, ale prežili, naznačujú obrovský rozmer bitky.
"Ak je naša hypotéza správna, že všetky nálezy patria do rovnakej udalosti, máme čo do činenia s konfliktom v doteraz úplne neznámej miere na sever od Álp," hovorí kooperátor vykopávok Thomas Terberger, archeológ štátneho úradu Dolného Saska pre kultúrne dedičstvo v Hannoveri. "Nepoznáme nič porovnateľné." Môžme to dokonca prirovnať - vrátane zbraní a bojovníkov- s bitkou tejto veľkosti kdekoľvek v antike.
Severná Európa v Dobe bronzovej bola dlho podceňovaná ako stojaté vody, v tieni sofistikovanejších civilizácií na Blízkom východe a v Grécku. Bronz ako taký, bol vytvorený na Blízkom východe okolo 3200 p.n.l. a trvalo 1000 rokov, aby sem dorazil. Ale Tollenská mierka naznačuje väčšiu organizáciu - a viac násilia - ako sa doteraz myslelo. "Doteraz boli uvažované scenáre nájazdov s malými skupinami mladých ľudí, zabíjanie a kradnutie jedla, ale predstaviť si taký veľký boj s tisíckami ľuďmi je veľmi prekvapivé," hovorí Svend Hansen, vedúci katedry Eurázie Nemeckého archeologického inštitútu (DAI) v Berlíne. Dobre zachovalé kosti a artefakty pridali podrobnosti k tomuto obrazu vyspelejšej Doby bronzovej , čo poukazuje na existenciu vycvičenej triedy bojovníkov a naznačuje, že ľudia z celej Európy vstúpili do krvavého boja.
Tollense je niečo zvláštne. "Pokiaľ ide o Dobu bronzovú, chýbali nám dôkazy, teraz máme bojisko, mŕtvych ľudí a zbrane, všetko dohromady," hovorí archeológ University College Dublin (UCD) Barry Molloy. "Získali sme dôkazy."
Lovecký zámoček na jazere s názvom Schloss Wiligrad bol postavený na prelome 19. storočia, hlboko v lese, 14 kilometrov severne od Schwerinu, hlavného mesta severnej nemeckej spolkovej krajiny Meklenbursko-Predné Pomoransko. Dnes je kolová stavba domovom oboch oddelení štátnej inštitúcie pre zachovanie historických pamiatok a malé miestne múzeum umenia.
V miestnosti s vysokým stropom na druhom poschodí hradu, vysoké okná hľadia na hmlou zahalené jazero. Vnútri bledé zimné svetlo osvetľuje desiatky lebiek usporiadaných na policiach a stoloch. V strede miestnosti, dlhé kosti dolných končatín a krátke rebrá spočívajú v zomknutých radoch na stole; ďalšie pozostatky sú uložené v papierových škatuliach naukladaných na kovových regálov dosahujúci takmer až k stropu. Kosti zaberajú toľko miesta, že je tu sotva miesto na prejdenie.
Keď bol prvý z týchto nálezov vyhrabaný v roku 1996, nebolo ešte jasné, že Tollens bolo bojisko. Niektorí archeológovia si mysleli, že kosti mohli byť zo zatopeného cintorína, alebo že sa naplavili v priebehu storočí.
To bol dôvod na skepsu. Pred Tollens, priamich dôkazov o násilí vo veľkom meradle v Dobe bronzovej bolo poskromne, a to najmä v tomto regióne. Historické správy z Blízkeho východu a Grécka opísovali epické bitky, ale len málo artefaktov potvrdzovalo tieto nadnesené správy. "Aj v Egypte, a to napriek počutiu mnoho príbehov o vojnách, nikdy sme nenašli také podstatné archeologické dôkazy o ich účastníkoch a ich obetí," hovorí Molloy z UCD.
V Európe Doby bronzovej chýbali dokonca aj historické spávy o nejakej vojne a všetci vyskumníci vysvetľovali zbrane v hroboch ako obradné pochovávanie a zopár masových hrobov s nepochybnými dôkazmi o násilí, ako popravené telá alebo hroty šípov vložené do kostí. Pred rokom 1990, "sme na dlhú dobu nemali dôvod na naozajstnú vieru o vojne v dávnych vekoch," hovorí Hansen z DAI. Hrobové výbavy boli vysvetľované skôr ako prestížne objekty alebo symboly moci, ako skutočné zbrane. "Väčšina ľudí si myslelo, že staroveké civilizácie boli mierumilovné, a že Doba bronzová bola o obchodovaní a podobne," hovorí Helle Vangkilde, archeológ Aarhuskej univerzity v Dánsku. "Veľmi málo sa hovorilo o vedení vojen."
 |
obr.4
Archeológovia objavili nepreberné množstvo artefaktov z bojiska.
10.000 kosti v tejto miestnosti - to, čo zostalo z Tollenských porazených, to všetko zmenilo. Boli nájdené nahustené v podzemných skrýšach: V jednom takom mieste, sa našlo 1478 kosti, medzi nimi 20 lebiek, boli natlačené do priestoru iba 12 metrov štvorcových. Archeológovia si myslia, že telá sa ocitli alebo boli naskladané v plytkých jazierkach, kde pohyb vody zmiešal kosti z rôznych jedincov. Konkrétnym spočítaním jednotlivých kostí-lebiek a stehenných kosti, napríklad-UG forenznými antropológmi Ute Brinkerom a Annemarie Schrammovou identifikovali minimálne 130 jednotlivcov, takmer výhradne mužov, väčšinou vo veku 20 až 30 rokov.
Počet kostí naznačuje rozmery bitky. "Máme minimálne 130 ľudí a päť koní. A my sme otvorili iba 450 metrov štvorcových. To je nanajvýš 10% z nálezovej vrstvy, a možno len 3% alebo 4%," hovorí Detlef Jantzen, hlavný archeológ na MVDHP. "Keby sme odkryli celý priestor, mohli by sme mať 750 ľudí. To je neuveriteľné číslo na Dobu bronzovú." Ako pripúšťajú v zdržanlivých odhadoch, on aj Terberger tvrdia, že ak jeden z piatich účastníkov bol v bitke zabitý a ostal na bojisku, mohlo by to znamenať takmer 4000 bojovníkov , ktorí boli súčasťou boja.
Brinkerová, forenzná antropologička ktorá má na starosti analýzu pozostatkov, hovorí, že vlhkosť a chemické zloženie pôdy v údolí Tollens zachovali kosti takmer dokonale. "Môžeme rekonštruovať presne to, čo sa stalo," hovorí a ukazuje rebro s dvoma malými rezmi v tvare V na jednej hrane. "Tieto znaky po reze v rebre znamenajú, že bol dvakrát bodnutý na rovnakom mieste. Máme ich veľa, často viac znakov na rovnakom rebre."
 |
obr.5
Bronzový šíp prenikol lebkou a dostal sa do mozgu
Skenovanie kosti pomocou mikroskopickej počítačovej tomografie na materiály Science Institute v Berlíne a na univerzite v Rostocku priniesla detailné, 3D obrazy týchto poranení. Teraz archeológovia identifikujú zbrane zodpovedajúce porovnaním snímok zo skenov zbraní nájdených u Tollens alebo v súvekých hrobov inde v Európe. Diery v kostiach v tvare kosoštvorca napríklad, výrazne zodpovedajú tvaru bronzových šípov nájdených na bojisku. (Bronzové artefakty sa vyskytujú častejšie ako pazúrikové pri Tollens, snáď preto, že na prehľadávanie hromady koristi na získanie artefaktov boli použité detektory kovov).
Kostné skeny priniesli tiež presnejší obraz o tom, ako sa bitka rozvíjala, hovorí Terberger. Podľa röntgenovej snímky ramennej kosti so šípkou-tou, ktorá spustila objav bojiska- sa zdalo, že vykazuje známky hojenia. V 2011 dokumente zo Staroveku, skupina prišla s myšlienkou, že muž utrpel zranenie už skôr v bitke, ale bol schopný bojovať aj o niekoľko dní alebo týždňov pred smrťou, čo by mohlo znamenať, že konflikt nebol jediný stret, ale séria potýčok trvajúcich niekoľko týždňov.
Mikroskopická kontrola tejto rany povedala niečo iné: Čo spočiatku vyzeralo ako hojenie-nepriehľadnou zmesou okolo šípky na RTG-bola v skutočnosti vrstva rozbitých kosti, stlačená jediným vplyvom, ktorý bol pravdepodobne fatálny. "To nás núti revidovať myšlienku, že k tomu došlo v priebehu niekoľkých týždňov," hovorí Terberger. Doteraz žiadne telá nevykazujú vyliečené rany, takže je pravdepodobné, že bitka sa stala len v jeden deň, alebo nanajvýš počas niekoľkých dní. "Ak máme čo do činenia s jedinou udalosťou, pravdepodobnejšou ako so šarvátkami v priebehu niekoľkých týždňov, má to veľký vplyv na našu interpretáciu rozsahu konfliktu."
V poslednom roku, tím inžinierov v Hamburgu použili technológie vyvinuté pre modelovanie kolízie súčastí lietadiel, aby pochopili aké druhy rán vojaci utrpeli. Napríklad archeológovia si sprvu mysleli, že ten bojovník, ktorého stehenná kosť praskla v blízkosti bedrového kĺbu musel spadnúť z koňa. Poranenie sa podobá tým, ktoré sú dnes výsledkom motocyklistickej havárie, alebo po jazdeckej nehode.
Ale modelovanie povedalo iný príbeh. Melanie Schwinning a Hella Harten-Buga, archeologičky a inžinierky University of Hamburg, vzali do úvahy fyzikálne vlastnosti kostí a bronzových zbraní, spolu s príkladmi zranení pádu z koňa. Metódou experimentálnej archeológie opakovane vbodli hroty z pazúrika a bronzu do uhynutých ošípaných a zaznamenali škody.
Schwinningová a Harten-Bugaová povedali, že bronzový hrot kopije vbili do kosti v ostrom uhle smerom nadol, aby boli schopné prelomiť stehno a to prasklo napoly ako poleno. "Keď sme to modelovali, vyzerá to oveľa viac na ručnú zbraň ako na pád z koňa," hovorí Schwinningová. "Mohli by sme dokonca zväčšiť silu, ale nebolo to nutné." Odhadujú, že priemerne veľký človek s jeho telesnou hmotnosťou vrazí kopiju dostatočne.
Prečo sa muži zhromaždili na tomto mieste bojovať a umierať je ďalšie tajomstvo, ktoré archeologické dôkazy pomáhajú rozmotávať. Tollens Valley je tu úzke, v niektorých miestach len 50 metrov široké. Čiastočne je močaristé, zatiaľ čo inde ponúka pevnú pôdu pod nohami. Miesto môže byť akýmsi škrtiacim bodom pre cestujúcich idúcich cez severoeurópsku nížinu.
V roku 2013, geomagnetické výskumy odhalili dôkazy o 120 metrov dlhom moste alebo hrádzi tiahnucej sa cez údolie. V priebehu dvoch sezón výkopov, zapustené konštrukcie sa ukázali byť vyrobené z drevených kolov a kameňa. Radiocarbonové datovanie ukázalo, že hoci veľká časť konštrukcie predchádzala bitku o viac ako 500 rokov, niektoré jej časti mohli byť postavené alebo obnovené v dobe bitky, čo naznačuje, že hrádza by mohla byť v nepretržitom používaní po celé stáročia-aj ako všeobecne známy krajinný orientačný bod.
"Prechod hral dôležitú úlohu v konflikte. Možno, že jedna skupina sa ho pokúsila prekročiť, a druhá ju zatláčala späť," hovorí Terberger. "Konflikt sa začal tam a boje sa rozrástli pozdĺž rieky."
 |
obr.6
Dnešné pokojné meandre rieky Tollens, kedysi miesto krutého boja.
Následne mohli víťazi vziať cennosti z tiel, ktoré mohli pobrať a potom hodili mŕtvoly do plytkej vody, ktorá ich ochránila pred mäsožravcami a vtákmi. Kosti sú neohlodané a chýbajú aj ďalšie znaky typické pre pôsobenie mrchožrútov.
Inde našiel tím ľudí a kone, ktorí zostali pochovaní o jeden alebo dva metre nižšie v mieste, kde v Dobe bronzovej bolo riečište. S týmito pozostatkami boli zmiešané zlaté prstene pravdepodobne ako krúžky do vlasov, špirálové krúžky z cínu snáď nosil muž na prstoch a drobné bronzové špirály asi slúžili ako dekorácia. Títo mŕtvi museli padnúť, alebo boli vyhodení v hlbších častiach rieky a potopili sa rýchlo ku dnu, kde ich cennosti unikli z pazúrov lupičov.
V čase bitky sa zdala byť severná Európa bez miest alebo dokonca malých obcí. Podľa archeológov možno povedať, že ľudia tu boli voľne prepojení kultúrou na Škandináviu a žili so svojimi rozšírenými rodinami na jednotlivých usadlostiach, s hustotou obyvateľstva menej ako päť ľudí na kilometer štvorcový. Najbližšie známe veľká osídlenie v tejto dobe je viac ako 350 kilometrov na juhovýchod, v Watenstedte. Bola to krajina nie nepodobná agrárnym častiam Európy dnes, ale bez ciest, telefónov, alebo rádia.
A napriek tomu chemické stopy vo zvyškoch naznačujú, že väčšina bojovníkov z Tollens prišla zo vzdialenosti stoviek kilometrov. Izotopy vo vašich zuboch odpovedajú potravinám a vode, ktoré ste požili počas detstva, čo zase odzrkadľuje okolité geologické pomery miesta, kde ste vyrastali. Archeológ Doug Price z Retired University of Wisconsin, Madison, analyzoval stroncium, kyslík a izotopy uhlíka 20 zubov z Tollens. Len zopár ukázalo hodnoty typické pre severné európske planiny, ktorá sa rozliehajú z Holandska až do Poľska. Ostatné zuby prišli z väčšej diaľky, hoci Price zatiaľ nevie povedať, odkiaľ presne. "Rozsah hodnôt izotopov je naozaj veľký," hovorí. "Môžeme však súdiť, že mŕtvi pochádzali z mnohých rôznych miest."
Ďalšie vodítka pochádzajú z izotopu iného prvku, dusíka, ktorý odráža stravovanie. Izotopy dusíka v zuboch niektorých z mužov naznačujú, že jedli stravu bohatú na proso, ktoré bolo bežnejšie v tej dobe skôr v južnej než severnej Európe.
Staroveké DNA by potenciálne mohli odhaliť oveľa viac: V porovnaní s inými vzorkami Doby bronzovej z celej Európy v tejto dobe ,by mohli ukázať na vlasť bojovníkov, ako aj také zvláštnosti ako farbu očí a vlasov. Genetická analýza je len v začiatkoch, ale zatiaľ to podporuje predstavu vzdialeného pôvodu. DNA zo zubov naznačuje, že niektorí bojovníci sú spojení s modernými juho- Európanmi a iní ľudia žijú v súčasnom Poľsku a v Škandinávii. "To nie je banda miestnych idiotov," hovorí genetik University of Mainz Joachim Burger. "Je to veľmi rôznorodá populácia."
Ako Vangkilde z University of Aarhus hovorí: "Je to armáda, ako je popísaná v Homérových eposoch, zložená z menších vojnových skupín, ktoré pozbierali k vyplieneniu Tróje" -čo sa malo stať o skoro 100 rokov neskôr, v roku 1184 p.n.l. "To by mohlo znamenať nečakane širokú spoločenskú organizáciu", hovorí Jantzen. "Ak chcete usporiadať bitku v tak obrovskej vzdialenosti a zhromaždiť všetkých týchto ľudí na jednom mieste, je to obrovský úspech," hovorí.
Doteraz tím vydal len hŕstku recenzovaných článkov. Zastavili výkopy, očakávajú väčší objem finančných prostriedkov a píšu teraz publikáciu. Ale archeológovia oboznámení s projektom tvrdia, že dôsledky sú dramatické. Tollens si môže vynútiť prehodnotenie celého obdobia v oblasti od Baltu až k Stredozemnému moru, hovorí archeológ Kristian Kristiansen z University of Gothenburg vo Švédsku. "To otvára dvere k mnohým novým dôkazom o spôsobe, akým boli organizované spoločnosti Doby bronzovej ," hovorí.
Napríklad silné dôkazy naznačujú, že to nebola prvá bitka u týchto mužov. Dvadsať sedem percent z kostier prejavovali prvé príznaky vyliečenia rán z predchádzajúcich bojov, vrátane troch lebkiek z vyliečením fraktúr. "Je ťažké povedať dôvod ich zranení, ale tie nevyzerajú ako typické pre mladých poľnohospodárov," hovorí Jantzen.
Obr.7
Táto lebka objavená v údolí Tollens ukazuje jasný dôkaz pôsobenia tupých síl, snáď z kyjaku.
Štandardizované kovové zbrane a pozostatky koní, ktoré boli nájdené pomiešané s ľudskými kosťami na jednom mieste, naznačujú, že aspoň niektorí z bojovníkov boli dobre vybavení a dobre vyškolení. "Neboli to farmárski vojaci, ktorí šli von každých pár rokov k nejakej ruvačke," hovorí Terberger. "Sú to profesionálni bojovníci."
Nepriestreľné vesty a štíty sa objavili v severnej Európe v priebehu storočí tesne pred začiatkom konfliktu pri Tollens a ich vznik mohol byť vynútený potrebami vojenských spoločenostiev. "Ak máte bojovať s nepriestreľnými vestami, helmami a brneniami, buď potrebujete denný tréning, alebo sa nemôžete pohybovať," hovorí Hansen. To je dôvod, prečo napríklad biblický David, pastier, odmietol brnenie a bronzovú prilbu pred bojom s Goliášom. "Tento druh tréningu je nevyhnutný pre špeciálne skupiny bojovníkov," hovorí Hansen. V Tollens, títo obronzovaní jazdeckí bojovníci by mohli byť akousi dôstojnícku triedou, veliacou ušomraným pešiakom nesúcich jednoduchšie zbrane.
Prečo sa ale toľká vojenská sila zbehla v úzkom údolí rieky v severnom Nemecku? Kristiansen hovorí, že táto doba sa zdá byť érou významneho pozdvihnutia od Stredozemného mora k Baltu. V Grécku sa približne v čase Tollenskej bitky zrútila sofistikovaná Mykénska civilizácia; v Egypte sa faraóni chvastali porazením "Morských ľudí," záškodníkov z ďalekých krajín, ktorí zvrhli susedné Hittites. A zanedlho po Tollens, sa roztrúsené poľnohospodárske usadlosti v severnej Európe začali koncentrovať do opevnených sídlisk, aké poznáme z južných krajov. "Okolo roku 1200 p.n.l. je tam radikálna zmena v smerovaní spoločnosti a kultúry, " hovorí Vangkilde. "Tollens zapadá do obdobia, kedy sa rozšíril vojnový požiar všade."
Tollens vyzerá ako prvý krok smerom k spôsobu života, aký poznámeaj dnes. Počnúc rozsahom a brutalitou bitky a končiac prítomnosťou vojenskej elity držiacou sofistikované zbrane, udalosti tohto dávneho dňa sú spojené so známejšími a nedávnymi konfliktmi. "Mohol by to byť prvý dôkaz na zlom v sociálnej organizácii a bojovaní v Európe," hovorí Vangkilde.
Článok bol prevzaty zo zdroja: Science
preklad: Martin Schuster
Poznámky prekladateľa:
Toľko o masakri na rieke Tollens magazín Science a autor článku. Ale nebola by to akademická obec, aby sa nerozprúdila debata a snahy o vyloženie bitky trochu iným spôsobom a poznajúc pomery, aj snahou o svoje zviditeľnenie. Z vedeckej rôznorodosti názorov a nezáväznej dišputy sa nakoniec dostaví najpravdepodobnejší výsledok.
Podľa mňa veľmi dobre informovaný človek, blogujúcim k tejto téme pod nickom Serbian Irish, prišiel s myšlienkou, že to nebol bojový stret dvoch armád, ale obrovský vojenský prepad veľkej karavány. Argumentuje mimo iné aj tým, že medzi kostrami sa našli aj ženské a detské, čo síce mohli byť bojovníčky a nosiči, ale taktiež to mohli byť cestujúci v karaváne. Ďalším argumentom sú zlaté, mosadzné a cínové ingoty, ktoré sa našli a za viac pravdepodobné ich považuje ako tovar, než ozdoby bojovníkov. Od pradávnych čias sa cestujúci obchodníci grupovali do čo najväčších karaván, ktorých neodmysliteľnou súčasťou boli dobre ozbrojení a vycvičení bojovníci a predpokladá, že karavána niesla obchodný tovar z oblasti Ore Mountains a Silesia, nerastným bohatstvom a ich spracovaním známe oblasti Unětickej kultúry Doby bronzovej v dnešných Krušných horách a Krkonošiach a najatá ochrana pochádzala z ešte južnejších, až stredomorských oblastí.
Oveľa viac s mapkami a fotodokumentáciou zistíte na odkaze:http://oldeuropeanculture.blogspot.sk/2015/07/tollense-battle.html
Poliaci zase predpokladajú, že vtedajší obyvatelia dnešného Poľska sa spojili s antickými silami a zatlačili späť na sever predchodcov Vikingov a zabránili im tak v exode pred klimatickými zmenami na severe a podmanením si Strednej Európy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára