Pri budovaní opevnených sídiel využívali slovanské kmene, na celom rozsiahlom území ich osídlenia, najčastejšie vyvýšené miesta, kde im neprístupný terén poskytoval prirodzenú ochranu. Na rovinatom území využívali ako prirodzenú ochranu vodné toky, alebo močaristé a jazerné prostredie. Ochranu, ktorú im poskytovala príroda ešte umocnili výstavbou opevnení, ktoré mali často veľmi dômyselné konštrukcie.
S opevnenými sídlami - hradiskami, ktoré boli z funkčného hľadiska predchodcami neskorších stredovekých hradov, sa stretáme na celom území slovanského osídlenia. U východných a západných Slovanov je táto forma sídlisk veľmi výrazná, preto sa obdobie, v ktorom sa kryštalizovali slovanské kmene, nazýva aj dobou hradištnou, v nemeckej terminológii Burgwallzeit. U južných Slovanov sa tiež stretáme so slovanskými opevnenými sídliskami, tam však nie je ich výskyt taký výrazný, lebo často nadväzujú na opevnenia antickej civilizácie, ktoré Slovania pri svojom prenikaní na Balkán často dobyli a potom využili pre seba.
povstanie proti avarom
O zvyku Slovanov stavať si hrady nás informujú aj písomné pramene. K najstarším zmienkam patrí záznam vo Fredegarovej kronike. Pochádza od neznámeho analistu, ktorý žil na dvore fransko-merovejského panovníka Dagoberta. Tento zaznamenal udalosti súvisiace s povstaním Slovanov proti Avarom roku 623, keď sa na čelo Slovanov postavil franský kupec Samo a vytvorili sa tak podmienky pre vznik Samovej ríše. Počas bojov Samových Slovanov proti franskému Dagobertovi uvádza kronikár, že k závažnému vojenskému stretnutiu, úspešnému pre Slovanov, došlo na mieste zvanom Vogastisburg. Nevieme síce presne, kde sa toto miesto nachádzalo, v odbornej literatúre sa uvádza až päť možností, bolo to však na území Samovej ríše, ktorá sa rozprestierala niekde na sever od stredného Dunaja. Podľa koncovky názvu burg môžeme predpokladať, že išlo o hrad. Znamená to, že slovanské hrady - hradiská vznikali nad stredným Dunajom už v 7. storočí, čo v poslednom období potvrdzuje aj archeologický výskum, najmä v Čechách.
O tom, že v 9. storočí bola výstavba hradov bežná, nás informuje iný prameň, tzv. Bavorský Geograf. Je to anonymný opis krajín a hradov na severnej strane Dunaja vyhotovený zo strategických dôvodov pre potreby Franskej ríše asi v rokoch 815 - 817. Opisuje slovanské kmene a ich hrady na území dnešného Nemecka, Poľska, Čiech, Moravy aj Slovenska, ale aj u južných a čiastočne východných Slovanov. Uvádza sa v ňom napr., že "...v Čechách je 15 hradov, Moravania majú 11 hradov" a v neskoršom prepise sa u Moravanov uvádza dokonca až 30 hradov, "...krajina Bulharov je rozsiahla a má početný ľud a 5 hradov..." atď. Nie je vylúčené, že s narastajúcou vzdialenosťou informátora od konkrétnej krajiny môžu byť informácie nepresnejšie, isté však je, že opevnené sídla boli pre slovanské kmene charakteristické a predstavovali určitý mocenský a vojenský potenciál. Celkom jasne sa to prejavuje v arabskom prameni z 10. storočia (Gardízi), ktorý uvádza, že stavba hradov je u Slovanov zákonom: "Zo všetkých končín sa zídu viacerí a stavajú hrady, lebo Maďari k nim často vtrhnú a prepadávajú ich. Maďari ich v bitke premôžu a Slovania ujdú do hradov, ktoré zbudovali". Uvedený prameň opisuje konkrétnu situáciu po príchode Maďarov do stredovýchodnej Európy. Budovanie hradov v predchádzajúcom období malo však pravdepodobne príbuzné dôvody, či to už bola ochrana pred nepriateľom zvonku, alebo aj vzájomné boje jednotlivých slovanských kmeňov medzi sebou.
Na Slovensku sú zatiaľ najstaršie opevnené sídla doložené archeologickým výskumom z obdobia konca 8. a začiatku 9. storočia. Zdá sa, že koncom 8. a začiatkom 9. storočia dochádza na našom území k určitému kryštalizačnému procesu jednotlivých kmeňov a snahám o ich spájanie, čo sa odrazilo aj v budovaní opevnených sídiel, na ktorých sa usadzovali kniežacie družiny. K dobre preskúmaným hradiskám z prelomu 8. - 9. storočia patrí Pobedim pri Piešťanoch, ktorý sa svojou polohou vo vážskej nive radí k nížinným hradiskám. Pri jeho budovaní využili vtedajší obyvatelia miernu vyvýšeninu medzi tokmi Dudváhu a potokom Dubová, atak vzniklo hradisko s opevneným predhradím, ktoré malo podľa zistenia bádateľky Dariny Bialekovej, v niektorých častiach opevnenia zvláštnu konštrukciu. Tvorili ju komory so stienkami z pleteného prútia, naplnené hlinou a vypálené, čím vznikla akási tehlovina. Komora s tehlovými stenami bola potom vyplnená zeminou. V niektorých častiach opevnenia tvoril prednú stenu hradby kamenný múr. Život na hradisku zanikol niekedy v prvej polovici 9. storočia, lebo do zrejme už nefunkčného opevnenia boli v druhej polovici 9. storočia zapustené hroby. Napriek zániku hradiska okolité neopevnené osady pretrvali počas celého 9. storočia.
Spojenie kniežatstiev
K významným hradiskám tohto obdobia patrila Nitra - Martinský vrch, na severnom okraji Avarskej ríše. O niečo južnejšie, na okraji dnešnej Nitry sa totiž v 8. storočí nachádzalo avarské pohrebisko. Výsledky výskumu hradiska sú známe len z kusých informácií, dá sa však predpodkladať, že patrilo k významným hradiskám, na ktorých pokračoval život aj po zániku Avarskej ríše a v čase formovania sa Veľkej Moravy. Svedčí o tom nález jednolodného kostola na jeho vrchole. Slovanské osídlenie v severnej okrajovej časti Avarskej ríše muselo byť intenzívne a životaschopné, lebo krátko po jej zániku v poslednom desaťročí 8. storočia vzniklo neďaleko Štúrova, v prostredí osídlenom predtým Avarmi, hradisko na brehu Dunaja v Mužle-Čenkove. Ďalšie hradisko, ako o tom svedčia nálezy väčšinou od súkromných zberateľov, sa nachádzalo pravdepodobne na začiatku 9. storočia v Smoleniciach. Zatiaľ nebolo preskúmané, preto podrobnejšie jeho charakter nepoznáme.
V severnej a východnej časti Slovenska tiež už začiatkom 9. storočia vznikali hradiská ako sídla veľmožov. Na Orave to bolo hradisko na Ostrej Skale pri Vyšnom Kubíne, na Spiši v katastri Čingova. Ani ich osud nebol rovnaký. Na Ostrej Skale pokračoval život ďalej počas celého 9. storočia, hradisko v Čingove okolo polovice 9. storočia zaniklo a namiesto neho si neďaleko, v katastri Spišských Tomášoviec vybudovali hradisko nové. Podobný vývoj sa odohral aj pri Piešťanoch, kde po zániku hradiska v Pobedime vzniklo na druhej strane Váhu, na staršom pravekom hradisku, v Kostelisku nad obcou Ducové, opevnené sídlo s kostolíkom - rotundou a panským dvorcom. Určite bolo sídlom veľmoža a preto prevzalo v stredom Považí vedúcu úlohu.
V prvej polovici 9. storočia došlo k zjednocovaciemu procesu slovanských kmeňov, ktorý sa na vyššej úrovni prejavil predovšetkým spojením moravského a nitrianskeho kniežatstva do celku nazývaného neskôr Veľkou Moravou. Tento proces sa odohrával aj na nižších úrovniach a jeho výrazom je vznik významnejších hradísk s centrálnou funkciou, ktoré mali pod politickou a niekedy aj cirkevnou správou určité rosiahlejšie územia.
K centrám správnej politickej aj cirkevnej moci nesporne patrila Nitra, ako najvýznamnej šia lokalita vtedajšieho vývoja, pôvodne sídlo kniežaťa Pribinu, neskôr ďalších kniežat mojmírovského rodu a tiež sídlo cirkevnej organizácie. Jej význam podčiarkuje výskyt viacerých hradísk na úzkom území dnešnej Nitry. Okrem už spomenutého hradiska na Martinskom vrchu to bolo hradisko Na vŕšku, opevnené mohutným drevozemným valom, na mieste ktorého neskôr postavili kostol a kláštor piaristov. Významnú úlohu malo aj hradisko na mieste neskoršieho biskupského hradu, kde sa pravdeopodbne už v čase Veľkej Moravy nachádzalo biskupstvo. Názory na toto hradisko boli vzhľadom na jeho veľkomoravskú históriu dlho skeptické, pretože z neho nepochádzali zodpovedajúce dobové nálezy. Spôsobila to však veľká stredoveká a novoveká zastavanosť celého priestoru a nemožnosť uskutočniť na ňom výskum. Až v posledných rokoch, keď sa prikročilo k výskumu, vyšlo najavo, že stredoveký hrad bol založený na staršom slovanskom hradisku, ktoré pravdepodobne patrilo k najvýznamnejším v Nitre.
Ďalším hradiskom s centrálnou politickou aj cirkevnou funkciou bol nesporne Bratislavský hrad, opevnený mohutnou drevozemnou hradbou, ktorý mal na vrchole menšiu kamennú palácovú stavbu a východnejšie od nej položený trojlodný kamenný kostol, so stenami zdobenými výmaľbou, ktorý mal okolo hroby z 9. storočia. Obe lokality, Nitra aj Bratislava, si svoj význam zachovali aj neskôr, v období vznikajúceho uhorského kráľovstva, keď sa stali jeho komitátnymi hradmi.
Funkcia Devína
Centrami komitátov sa stali aj niektoré hradiská z 9. storočia. Výskum tu však nepreukázal až takú výraznú funkciu centrálnej správy. Sú to Starý Tekov a Zemplín. Zhodou okolností sa na ich rozlohe nachádzal neskorší stredoveký a novoveký cintorín, ktorý znemožnil ich preskúmanie. Nie je preto vylúčené, že sa na nich ešte môžu skrývať významné staršie nálezy. Centrálnu funkciu v 9. storočí mohli mať aj hrady, ktoré sa neskôr nemuseli stať komitátnymi hradmi Uhorska, napr. na dolnom Pohroní mala určite významnú funkciu Bíňa. Jej opevnenie je síce časove zaradené až do 10. - 11. storočia, ale hroby menšieho pohrebiska v jej centrálnej časti, neďaleko neskoršej románskej rotundy, pochádzajú z 9. storočia a svojím bohatým vybavením sa priraďujú k vedúcej vrstve vtedajšej spoločnosti.
Celkom jednoznačne nemožno interpretovať funkciu hradu Devín, ktorý patrí k najznámejším hradiskám spájaným s históriou Veľkej Moravy na Slovensku. Archeologickým výskumom odkrytý kostol s trojlístkovým uzáverom na nižšej vrcholovej časti hradiska naznačuje sídlo veľmoža. Popri Bratislave však pravdepodobne nie s centrálnym významom. Isté je, že celá oblasť Devína a Bratislavy bola chránená ešte menšími strážnymi hradiskami. Na úpätí Devínskej Kobyly to boli dve hradiská z 9. storočia - Na pieskoch a Lom. Z východnej strany mohlo územie chrániť hradisko Nad Neštichom pri sv. Jure, pôvodne považované za neskoršie, z konca 9. a začiatku 10. storočia. Novšie nálezy však dokladajú jeho existenciu už na prelome 8. - 9. storočia.
Strach z nájazdov
Pre 9. storočie je stavba hradov veľmi príznačná. Výskumom sú dobre prebádané aj niektoré lokality na strednom Slovensku. Medzi dôležité opevnené sídla patril určite Vyšehrad, medzi Turčianskou kotlinou a Hornou Nitrou, ktorý tiež mohol mať funkciu centrálneho hradu pre niektorú z uvedených oblastí. Vo Zvolenskej kotline to bolo hradisko Môťová pri Zvolene, významné bolo však aj hradisko v katastri obce Detva. Na východnom Slovensku, okrem Zemplína, patrili k významným hradiskám najmä Šarišské Sokolovce, ktorých vývoj siaha aj ďalej do 11. storočia a patria rozlohou k rozsiahlym opevneniam. V spišskej oblasti okrem už spomenutých hradísk na Čingove a v Spišských Tomášovciach bolo hradisko aj na vrchu Dreveník, na východnom konci ktorého postavili neskôr Spišský hrad. Hradisko sa nachádzalo na opačnom konci, nad Spišskými Vlachami a zaslúžilo by si pozornosť výskumnej činnosti.
Koncom 9. a začiatkom 10. storočia sa zakladali, alebo znovuopevňovali hradiská ako ochranu proti prenikajúcim maďarským kmeňom. K takým patrí sústava hradísk v tzv. Slovenskej bráne, po oboch stranách hronskej úžiny, od Starého Tekova na juhu, až po Hronský sv. Beňadik s hradiskom na Beňadickej skale na severe. Medzi nimi sa nachádzajú ďalšie tri hradiská, ktoré spolu chránili pred prienikom hronskou úžinou na sever.
Charakter opevnených sídlisk - hradísk - ostal aj v nasledujúcom období nezmenený. Hradiská mali značnú rozlohu členenú na hlavnú časť - akropolu a podhradia, ktoré sa k nej zväčša prstencovite pripájali.
Ešte aj v 12. storočí tvorili opevnenie zväčša opravované, alebo aj nové hradby s drevozemnou konštrukciou s prípadným čelným kamenným múrom. K výraznej zmene došlo až koncom 12. storočia a v prvej polovici 13. storočia, keď pod vpyvom západnej architektúry hradov vzniká aj na našom území kamenná architektúra. Spočiatku mala formu najmä obytných kamenných veží, ako vznikli na Bratislavskom hrade roku 1245, alebo v Trenčíne, možno trochu skôr, ako aj na Spišskom hrade a ďalších. Neskôr k nim pribudli kamenné palácové stavby a potom už aj murované opevnenia a hrady dostali výzor kamenných pevností, ako ich poznáme dnes.
Poloha Modry na južnom úpätí Malých Karpát predurčila jej vznik, sídelný charakter aj spôsob obživy obyvateľov. Presnú dobu vzniku Modry nepoznáme. Počiatky možnej sídelnej predchodkyne Modry spadajú do 9. storočia, do rozkvetu Veľkomoravskej ríše. Vtedajší slovanskí obyvatelia osady (resp. osád) v severovýchodnej vonkajšej časti dnešného námestia Ľ. Štúra pochovávali mŕtvych na pohrebisku v lokalite tzv. Sodomovského vinohradu.
Umelecká predstava o vzhľade hradiska od Mgr. art. Tomáša Polonského
Naša archeológia však nevenovala Modre doposiaľ takú pozornosť, akú by si zaslúžila, najmä ak tu už v minulosti boli náhodne nájdené nálezy, ktoré mohli znamenať začiatok rozsiahleho archeologického výskumu. V roku 1937 boli náhodne nájdené zvyšky hrobov z 9. storočia vo vinohrade pána Sodomu. Pán Sodoma našiel na svojom pozemku v Modre niekoľko rozbitých hrobov s kostrami a rôznymi predmetmi, predmety odniesol do Slovenského múzea v Bratislave. Nález stručne popísala odborná pracovníčka múzea Dr. Ľudmila Kraskovská o tri roky neskôr v zborníku Muzeálnej Slovenskej spoločnosti: „V roku 1937 dostalo Slovenské múzeum dva hrnce a nôž z hradištného pohrebiska, ktoré objavili na vinohrade p. Sodomu v Modre.“ V ďalších riadkoch tu popisuje nájdený železný nôž a dve hlinené nádoby zdobené mnohonásobnými vlnovkami z 9. storočia.
Umelecká predstava vzhľadu hradiska v 9. storočí (autor Peter Bros)
Na vinohrad pána Sodomu sa zabudlo až do roku 2001, keď bol s veľkými ťažkosťami pozemok znova lokalizovaný a možno prejde mnoho ďalších rokov, kým sa tu uskutoční nejaký výskum. Z nálezu pána Sodomu z roku 1937 je však jasné, že Modra tu bola minimálne už v 9. storočí, dodnes však nevieme, aké veľké tu bolo osídlenie a aký vzťah malo toto osídlenie k neďalekému staroslovenskému hradisku na Zámčisku.
zámčisko na 2. voj. mapovaní
Na leteckej snímke vidieť zreteľne oba valy ako tmavé čiary v snehu
Priestor hradiska bol využívaný už okolo roku 700 p.n.l. (tzn. v čase najväčšieho rozkvetu smolenického hradiska Molpír) ľudom kalendenbergskej kultúry. K jeho vybudovaniu do podoby, ktorej pozostatky možno vidieť ešte dnes (predovšetkým dobre viditeľné obranné valy) však došlo až v čase Veľkej Moravy, kedy hradisko z najväčšou pravdepodobnosťou slúžilo ako refúgium pre obyvateľov územia dnešnej Modry a okolia. Hradisko teda využívali pôvodní "Modrania" ako útočisko pred nepriateľom v nepokojných časoch. Vždy keď hrozilo nebezpečenstvo, že na územie ich sídlisk vtrhne nepriateľ, obyvatelia sa uchýlili na opevnené Zámčisko, kde mali oveľa väčšiu šancu na obranu, ako v neopevnenom sídlisku na území Modry. Po odchode nepriateľa sa opäť vrátili do svojich domovov.Hradisko sa využívalo aj po vzniku Uhorského štátu. Napr. 13. storočie poskytovalo množstvo historických udalostí, pri ktorých mohlo nájsť modranské Zámčisko svoje uplatnenie. Či už ide o tatársky vpád, boje, ktoré sa odohrávali medzi vtedajším Uhorskom a poslednými Babergovcami po tatárskom vpáde, obdobie bojov medzi Uhorskom a Českým kráľovstvom, alebo obdobie koncom 13. storočia, kedy bolo územie Malokarpatského regiónu zachvátené povstaním vojvodu Opura proti centrálnej vláde. V týchto obdobiach bolo Hradisko využité o čom svedčia i rôzne archeologické nálezy vojenského typu ako ostrohy, zvyšky zbraní, podkovy, podkováky, či tri hroty šípov. Hradisko zaniklo požiarom.
Poľnohospodárske náradie z čias Veľkej Moravy nájdené na Zámčisku
Polohu a povrch hradiska Zámčisko preskúmal, zmapoval, opísal a zhodnotil Š. Janšák. Jeho polohu udáva hodnotami 34° 57 1/2' východnej dĺžky, 48° 21 3/4' severnej šírky, 2 km vo vzdušnej čiare severovýchodne od obce Kráľova. Leží na horskom ostrohu. O jeho výhodnej strategickej polohe svedčí okolnosť, že rozhľad z neho umožňoval kontrolu komunikácií v úseku Pezinok - Častá na vzdialenosť 15-20 km.
Pôdorys Zámčiska s vyznačenými nálezmi
Prírodné okolnosti a opevnenie hradiska opisuje Janšák takto:
„Leží na plochom, v týchto miestach rozšírenom hrebeni jednej odnože Malých Karpát, obtekanej na západe i východe horskými potôčikmi, spájajúcimi sa v jeden, práve v Harmónii... Prirodzená bezpečnosť hradiska daná je tým, že iba zo severnej strany je ľahký prístup po hrebeni. Na strane západnej a východnej sú príkre svahy a na strane južnej vyskytuje sa kolmá skala 10-15 m vysoká, nižšie zasa príkro odstupňovaná. Tejto prirodzenej konfigurácii prispôsobili sa umelé opevnenia: najsilnejšie sú tam, kde je prístup pohodlnejší, chýbajú úplne, kde ostrý svah skaly postačuje sám na ochranu.
Hradisko má tvar úplne pravidelnej podkovy 115 m dlhej a 105 m širokej, ktorej plocha je uzavretá valom a b c d e, skalou a e, a ktorej povrch je rozdelený valom ľ b na dve časti. Valy sú kombinované po celej svojej dĺžke a vo všetkých častiach s priekopou, priliehajúcou na vonkajšiu stranu, čo značne zvyšuje kvalitu opevnenia a tvorí súčasne istú príbuznosť základných čŕt s hradiskom pri Sv. Jure. Val a b c d e, dlhý spolu 280 m, pripína sa v bode a na kóte 464 k príkremu svahu, odtiaľ tiahne sa smerom severným, zahýna sa veľkým oblúkom do smeru východného až po bod c, kde dosahuje súčasne najvyšší bod v teréne, t. j. kótu 499. Tam sa otáča na juhovýchod, neskôr na juh, klesá na kólii 484 a končí v bode e.
Val a b je dosť plochý, na vonkajšej strane sa dvíha 2-3 m nad dno priľahlej priekopy a smerom do hradiska sotva vystupuje 30-40 cm nad povrch. V bode c dosahuje výšku 7 m nad dnom priekopy a odtiaľ klesá postupne jeho výška na 5 a 4 m, pričom v bode d je vyrúbaná priekopa v skale, a zo získaného materiálu je zhotovený násyp. Val f b, dlhý 110 m, je oveľa mohutnejší. Výšková diferencia medzi jeho hrebeňom a dnom priľahlej priekopy robí temer po celej dĺžke 5-6 m. Vo vzdialenosti asi 40 m smerom severným od valu b c vyskytuje sa priečny hrebienok i j (vytvorený prirodzenou cestou, nazhromaždením skalných balvanov a drie), ktorý obyvatelia hradiska mohli s výhodou použiť ako prvé opevnenie proti prístupu od severu. Obvodový val a b c d e je prerazený na troch miestach: v bode h, b, c. Vchod b zdá sa byť pôvodný, slúžiaci k vstupu do hradisku, poloha valu b), c) umožňuje jeho blokádu. Vchody ch g sú zriadené neskoršie.
Zámčisko sa skladá z dvoch nádvorí: a b ľ a (T) v rozlohe 3, 9 a, f b c d e f (II) v rozlohe (), I a. Nádvorie I. zaberá pomerne veľmi príkry svah 45%, pre obývanie menej vhodný, zastupujúci funkciu predhradia. Nádvorie II. sa rozkladá na plochom chrbáte, skláňajúcom sa mierne na všetky štyri svetové strany i pozdĺž i napriek, ktorý poskytuje možnosť pre dlhší a trvalejší pobyt. Nádvorie I. je obrátene úplne a nádvorie II. / prevažnej časti na južnú stranu, čo je pre obývacie pomery tiež veľmi priaznivý moment.Prameň P pri východnom konci valu i j poskytuje vodu cez väčšiu časť roku, ba i za vlhkého leta.
Na prácu S. Janšáka nadviazal zisťovací výskum roku 1999, ktorý vykonalo Archeologické múzeum SNM v Bratislave z iniciatívy Mestského úradu a štátnej správy v Modre. Práce sa pod vedením Z. Farkaša zamerali na výskum horného opevnenia hradiska, pričom sa otvorili dve sondy. Prvá preťala severný val horného hradiska, druhá prerezala severné krídlo západnej brány vnútorného opevnenia. Ako Z. Farkaš konštatuje v štúdii o zisťovacom výskume lokality Zámčisko, „rezy valmi ,akropoly' Zámčiska doložili viacfázovú výstavbu, ale neumožnili riešiť jej vzťah k predhradiu". Pomerne skromný sprievodný materiál, ako aj predmety získané „zlatokopmi" pomocou detektorov, umožňuje datovať najmä najmladšiu fázu opevnenia v 10. a na začiatku 11. storočia, v ktorej opevnení „aspoň príležitostne“ bola umiestnená vojenská posádka ubytovaná azda v ľahkých i trvalejších nadzemných obydliach z dreva..."
Najnovšie výsledky archeologických výskumov zhrnul Zdenek Farkaš v zborníku Modra v premenách stáročí takto:
Valové opevnenie pozostávalo z dvoch až troch samostatných stavebných fáz. V severnej časti, v mieste najľahšieho prístupu, najstaršie opevnenie pravdepodobne pozostávalo z dvoch valov, najskôr drevozemnej konštrukcie, medzi ktorými v tretej stavebnej fáze vyhĺbili dodnes zachovanú hlbokú priekopu. Samotnú fortifikáciu založili na pôvodnom ílovito-piesčitom podloží, pričom využili pôvodný terén tak, že vonkajší násyp sa tylom opieral o prirodzenú skalku. Najstarší val pozostáva z výrazne popolovitej zeminy, premiešanej s uhlíkmi buku. Nemožno vylúčiť, že výrazná popolovitá vrstva nevznikla pri požiari hradiska, ale pri vypaľovaní porastu na budúcom stavenisku a nasledovným nasypaním zmesi hliny a popola do telesa fortifikácie. Šírka deštrukcie predného, pôvodne zrejme aj nižšieho valu dosahovala 1,9 m a vnútorného 5,6 m.
Naša informačná tabuľa, ktorú sme na hradisku umiestnili v roku 2013
Zatiaľ je najťažšie časovo zaradiť najstaršiu stavebnú fázu. Amatérsky bol nájdený väčší zlomok nádoby z mladšej bronzovej doby. Napriek tvrdeniu darcu sa však doposiaľ nepodarilo dokázať jednoznačný vzťah črepu k Zámčisku. Z nálezov získaných pri prieskume detektorom kovov patrí k starobylým typom kosákovitý železný nožík zrejme z halštatského obdobia. Podľa neoverených informácií práve bronzové predmety mladšej bronzovej doby a doby halštatskej patrili k hlavným predmetom záujmu detektoristov. Niektoré z nich údajne skončili aj v súkromných zbierkach niektorých Modranov. Práve ich sprístupnenie by mohlo posunúť poznanie najstarších dejín mesta o výrazný krok vpred.
V nasledovnej (strednej) fáze už deštruované zvyšky pôvodného vnútorného valu zarovnali a prerezali žľabom paralelným so smerom opevnenia, ktorého dno zasahovalo až po skalné podložie. Podľa súvislej vrstvy zo zhoreného bukového dreva, prekrývajúceho staršie opevnenie pred žľabom, azda novú hradbu s tylom opierajúcim sa o stenu, zakotvenú v žľabe, vybudovali zo statických dôvodov na drevenej plošinke. Jej predná časť sa však dodnes nezachovala.
Strednú fázu výstavby opevnenia datujú predovšetkým 2 železné radlice, krojidlo pluhu, hrot oštepu, veľký nôž, podobný tomu, ktorý našli v jednom z hrobov vo vinohrade p. Sodomu, a azda aj niektoré iné predmety z 9. - začiatku 10. storočia, teda obdobia zodpovedajúceho rozvoju a zániku Veľkomoravskej ríše. Žiaľ, doposiaľ celkom chýbajú zlomky keramiky z tohto obdobia, ktoré inak patria k najčastejším archeologickým nálezom na opevnených, ale aj neopevnených sídliskách. Či to súvisí so stavom výskumu, relatívne malou odkrytou plochou alebo iba refugiálnym (útočištným) významom Zámčiska vo veľkomoravskom období umožní zrejme rozpoznať až nový, veľkorysejší terénny odkryv. V každom prípade existencia hradiska dokladá význam a hustotu osídlenia modranskej oblasti počas Veľkej Moravy s vlastným správnym opevneným strediskom alebo aspoň útočiskom a oporným bodom pre obyvateľov viacerých menších osád v okolí.
Ražeň z 13. storočia, o ktorom už medzičasom v Modre vznikla legenda,
že si na ňom opekal mäso Cyril a Metod
Najmladšia, už tretia fortifikácia v severnej časti hradiska pozostávala z roštovej konštrukcie z dubového dreva, ktorá prekryla aj starší žľab. Jej súčasťou bol prevažne kamenistý násyp, vystupujúci až po dnešný povrch. V poslednej fáze výstavby fortifikácie vyhĺbili či aspoň výrazne prehĺbili staršiu (?) priekopu medzi dvomi pôvodnými valmi. Zasekali ju do rastlého skalného kremencového podložia a materiál z nej nasypali ako do hlavného, tak vonkajšieho valu. Z drevenej konštrukcie hradby sa dodnes zachovali tenké vrstvičky zuhoľnateného dreva a azda aj čiastočne farebne odlišné násypové vrstvy.
Väčšinu železných nálezov, zachytených na celkovom pláne hradiska, tvorili klince rôzneho tvaru a funkcie. Prítomnosť koní na Zámčisku okrem početných „podkovákov" dokladá aj 14 podkov alebo ich zlomkov. V dvoch prípadoch však mohli byť podkovy súčasťou ťažkej okovanej obuvi. Nie všetky podkovy treba spájať s dobou trvania fortifikácie. Zámčisko sa totiž po strate vojenskej funkcie postupne menilo na dnešný les, a tak bolo aj využívané, vrátane ťažby dreva a jeho zvozu konským záprahom. Súčasťou výstroja jazdca, a to pomerne chronologicky citlivým, boli ostrohy. Dve z nich patrili k typom s bodcom a dve už boli vybavené pohyblivým ozubeným kolieskom. K zaujímavým nálezom patril železný ražeň, ležiaci priamo na ohnisku pri západnej bráne, a trojica kľúčov, z toho dva tzv. gotické, otáčavé s plochou zástavkou a jeden zásuvný zo závesného zámku. Samostatnou kategóriou sú militárie, z toho tri hroty šípov.
Slovanský železný nôž z modranského pohrebiska
Slovanská nádoba z Modry
Keramické zlomky a prevažná väčšina železných predmetov zrejme umožňujú pomerne dobre zaradiť poslednú stavebnú fázu Zámčiska do druhej polovice 13. storočia, keď opevnený priestor slúžil ako táborisko a súčasne oporný bod vojenskej posádky. Žiaľ, archeologický materiál, ktorý je v súčasnosti k dispozícii, ho neumožňuje jednoznačne spojiť s niektorou z vojenských a politických udalostí, ktoré sa na tomto území odohrávali v druhej polovici 13. a na začiatku 14. storočia. Najnovšie J. Žudel nevylučuje,že staré opevnenie nad Modrou bolo využité v období bojov Uhorského kráľovstva s Přemyslom Otakarom II. a že práve české vojská mohli istý čas kontrolovať priľahlé územie z výhodnej polohy Zámčiska.
Ani v jednej z troch stavebných fáz nespevnili čelo alebo zadnú časť hradby kamenným múrikom. Vonkajší val v poslednej fáze zrejme nemal vnútornú drevenú konštrukciu a pozostával iba z jednoduchého násypu.
Poznatky o vývoji fortifikácie pri tzv. západnej bráne akropoly výrazne ovplyvnila erózia. Napriek tomu sa podarilo zistiť, že aj tu najstarší val postavili na zarovnaný pôvodný terén a podobne ako v severnej časti fortifikácie opäť pozostával z popolovitej hnedastej hliny so zvyškami zuhoľnateného dreva, tentoraz však so stopami po pôvodnej vnútornej konštrukcii, najskôr roštového typu. Z prvého násypu sa ale dodnes zachovala iba 15 až 35 cm hrubá vrstva. V na ňu nasadajúcom mladšom vale ostali iba nepatrné stopy po bližšie nedefinovateľnej vnútornej drevenej konštrukcii. Podobne ako na severe, ani tu sa nenašli stopy po prípadnom čelnom kamennom opornom múriku. Súčasťou čelnej steny však mohli byť nevýrazné tmavé fľaky nad vnútornou hranou priekopy, azda jamy pôvodne nesúce zvislé oporné stĺpy.
Absencia akejkoľvek konštrukcie a neporušený násyp staršieho valového telesa v bráne nevylučujú, že je mladšia ako valy a nesúvisí tak s pôvodným opevnením. Za mladšie ako línia hradby považoval všetky súčasné vstupy do fortifikácie už S. Janšák, s výnimkou priechodu medzi predhradím a hlavným valom.
Vo valovom násype a ani v zásype priekopy sa nenašiel žiaden archeologický materiál, ktorý by dovolil datovať jednotlivé stavebné fázy. Rozsah výskumu a jeho zameranie zase neumožnili odkryť vo vnútri ohradenej plochy väčší priestor, na ktorom by sa dala sledovať prípadná vnútorná zástavba a ktorý by poskytol aj väčšie množstvo dobre datovateľného materiálu. Z archeologických sond pochádza iba 61 zlomkov hlinených nádob. Nedokonalé vypálenie keramiky pravdepodobne poukazuje na produkciu dedinských hrnčiarov. Túto keramiku datujeme do polovice 13. storočia.
Pri obidvoch archeologických výskumoch sa zistilo, že Zámčisko viac či menej pravidelne navštevovali rôzni hľadači pokladov, vybavení detektormi kovov, po ktorých v teréne ostali početné „hľadačské jamky" a po stromoch rozvešané alebo v ich okolí uložené z ich hľadiska nezaujímavé kovové predmety. Okrem toho sa však zaznamenali aj pokusy o väčšie neodborné výkopy, napr. na mieste najvyššieho bodu opevnenia. Preto archeológovia zo SNM - Archeologického múzea v Bratislave pristúpili ku komplexnému prieskumu opevnenej plochy pomocou detektorov kovov. Do konca roku 2007 sa tak podarilo zostaviť súbor 196 kovových, takmer výlučne železných predmetov, pochádzajúcich zväčša z výskumu v roku 1999. Niekoľko kusov sa do zbierok SNM dostalo aj darom od miestneho zberateľa. V r. 2006 pôvodný súbor doplnil zatiaľ ojedinelý neskorší nález gotického kľúča od iného zberateľa, ku ktorému bola údajne prikorodovaná drobná strieborná minca, prvá známa z tejto polohy, ktorá po vybratí zo zeme však celkom podľahla korózii.
Záverom pridám zaujímavú legendu, ktorá sa viaže na modranské Zámčisko:
Hrad Červený Kameň (Pri Častej/Píle) mal byť vlastne postavený na Zámčisku. Stavbu aj začali, ale čo postavili cez deň, to akási neznáma sila cez noc preniesla na to miesto, kde je teraz Červený Kameň. To snáď malo byť upozornením, aby hrad bol postavený na inom mieste
Spracoval: Orgoň
Foto 20.12.2013 (Orgoň):
Zdenek Farkaš: Archeologické nálezy najstaršie osídlenie Modry in Modra v Premenách stáročí, Zborník Modranskej muzeálnej spoločnosti, Modra 2011 KRASKOVSKÁ, Ľ.: Nové nálezy slovanských
pamiatok na Slovensku. In: Sbor. MSS 34-35, 1940-1941, 127-132
Bojná I. –Valy, ako sa vlastne táto včasno stredoveká lokalita nazýva, vznikla pravdepodobne na prelome 8. a 9. storočia, či v prvých decéniach 9. storočia. Leží v pohorí Považský Inovec na skalnom výbežku hlavného masívu vo výške 390-430 m.n.m. V strednej dobe hradištnej bolo toto pohorie popretkávané mnohými komunikáciami, ktoré predstavovali najvhodnejšie spojenie medzi Ponitrím a Považím. Dôležitosť daných priechodov podtrhuje veľké množstvo lokalít z danej doby na oboch stranách Považského Inovca. V Nitriansku sú to okrem Bojnej I. i Bojná II. A III., Marhát, Úhrad či Nitrianska Blatnica –Jurko. Na Považskej strane leží Pobedim, Ducové a Hrádok. Všetky lokality sú navzájom ľahko dosiahnuteľné v krátkom časovom intervale.
Bojná. Autor: Naj
Brieždenie (Naj)
Pohľad na hradisko od východu (Naj)
Pohľad na Bojnú a okolie z vrchu Marhát (Naj)
Keď sa k vyššie spomenutým faktom pridá husté osídlenie nielen na akropole a predhradí, ale i mimo opevnení, spolu so zaujímavými nálezmi, ktorým sa budeme venovať nižšie, a výsledkami monntálnej archeológie, ktorá objavila vyťažené ložiská železnej rudy, rôzne lomy i ťažobné jamy, je celkom opodstatnené zaradiť Bojnú I. medzi významné lokality nielen v rámci Nitrianskeho kniežactva, ale aj v rámci celej Veľkomoravskej ríše. Ako uvádzajú najnovšie interpretácie archeológov (PhDr. Karol Pieta, DrSc., Vedecká cukráreň, 27. 10. 2009), Bojnú možno na základe posledných výskumov označiť za rozsiahlu aglomeráciu, zahrňujúcu nie len hradisko Bojná I, ale aj Bojná II, III a najnovšie aj Bojná IV, ktorú Karol Pieta uvádza v spomínanej vedeckej diskusii. Svojím spôsobom by sa dala Bojná prirovnať k Mikulčiciam, a to z toho pohľadu, že k jej zániku došlo podobne náhlym spôsobom, ale najmä - na rozdiel od mnohých ďalších lokalít na Slovensku, kde na základoch hradiska neskôr vznikali stredoveké mestá a tým sa postupne zničili pôvodné zástavby, či vzácne predmety, Bojná bola jednou z mála lokalít, kde po zániku už nepokračovalo trvalé osídlenie a zničené hradisko postupne upadlo do zabudnutia aj so všetkým bohatstvom, ktoré sa tam v čase náhleho zániku nachádzalo. Z tohto dôvodu Je teda Bojná, podobne ako Mikulčice, Pompeje a podobne úžasným zdrojom poznania pre dnešnú archeológiu. Škoda je len, že skôr ako sa spamätali archeológovia, objavili Bojnú rôzni hľadači pokladov, ktorí bezpochyby spôsobili veľké škody tým, že sa zmocnili najzaujímavejších nálezov. Na druhej strane však treba povedať, že napr. slávne pozlátené plakety boli nájdené práve takýmto hľadačom, ktorý plakety odovzdal.
Hradisko je obličkového tvaru, os pozdĺžna je dlhá cca 600m a osi priečne majú od 200 po 300 metrov. Celková plocha akropole i s predhradím činí skoro 14 ha. Okolo celého areálu sa vinie veľmi dobre zachovaný val, ktorý dosahuje na vnútornej strane výšku 3-5 m a z vonkajšej až 10m, pričom jeho základňa je široká asi 18,5 m. Hlavný val je zbudovaný roštovou konštrukciou a z vonkajšej strany vyložený nasucho kladenou kamennou plentou. Pred valom je predsunutá priekopa, tento spôsob fortifikácie sa ešte raz opakuje v menšom prevedení okolo hradiska a na západe je ešte jeden val. Celkovo bolo opevneniu na západnej strane venované omnoho viac času a i ostatné hradiská v nitrianskej časti majú v západných častiach zosilnenú fortifikáciu. Je jasné, že obyvatelia Ponitria očakávali útok od Váhu, ako potencionálny nepriateľ prichádza do úvahy Moravské kniežatstvo, avšak rovnako sa mohlo jednať aj o iný významný Slovanský kmeň z Považia, napr. sídliaci na Divinke pri Žiline. Hlavná línia valu je prerušená v dvoch naproti stojacich bránach, ktoré sú umiestnené na pozdĺžnej ose hradiska. Obe sú kliešťovitého tvaru , čiže sú zalomené dnu do areálu. Týmito bránami viedla cez hradisko cesta. Obdobne bol usporiadaný vo svojich počiatkoch i Pražský hrad. Zvláštne, neobvyklé umiestnenie brán na pozdĺžnej osi hradiska a zároveň na ceste z Ponitria na Považie nasvedčuje tomu, že Bojná mala zrejme okrem iného aj funkciu akejsi Mýtnej stanice - každý (predovšetkým kupci) kto chcel prejsť cez tento dôležitý horský priechod, nemohol obísť Bojnú, musel sa tu zastaviť, zaplatiť a zároveň mal priestor na ponúknutie svojho tovaru, či zakúpenie iného.
Výskum valu
Podľa správy z výskumu hradiska z roku 2008, sa v strednej časti vnútorného areálu hradiska odkryli zahĺbené i nadzemné obytné objekty s kamennými a hlinenými pecami a výrobné dielne, ale aj veľká stavba s kamennou podmurovkou. Podľa výsledkov sondáže bolo predhradie chránené širokou priekopou vyhĺbenou do skalného podložia a valom s roštovou vnútornou konštrukciou a prednou kamennou plentou. Veľký obvodový val bol prerezaný vo východnej časti hradiska, kde jeho profil bol vysoký od podložia 530 cm. Jeho jadro bolo prekladané drevenými roštami, ktoré z oboch strán držali rady stĺpov spojených prúteným výpletom. Čelná časť nad vonkajšou priekopou bola vybudovaná zrubovou technikou. Zvnútra konštrukcie boli zrubové komory. Vo viacerých z nich sa našli hromadné nálezy. Obe stavebné fázy valu boli zničené požiarom. Počas výskumu sa našlo množstvo keramiky a 800 inventárnych čísiel predmetov. K významným nálezom patrí srdce ďalšieho zvona, pozlátené bronzové kovania, početné ostrohy a viaceré fragmenty krúžkového panciera.
V roku 2008 boli v stredovej časti hradiska odkryté obytné zahĺbené i nadzemné objekty s kamennými či hlinenými pecami. Rovnako sa našli výrobné dielne a veľká stavba s kamennou podmurovkou.
Foto z júna 2013 od V.Satka - druhý slovanský zrub je takmer hotový
Hradisko má dve zánikové obdobia. Prvé z nich patrí do obdobia Pribinovho kniežatstva, teda začiatku 9. storočia. V tomto období Bojná pravdepodobne zaznamenala najväčší rozmach a zároveň bola prvý raz zničená. Druhý raz hradisko spustošili začiatkom 10. storočia zrejmeútoky staromaďarských vojsk. Presnejšie datovanie sa získalo pomocou dendrochronológie, pričom podľa Karola Pietu, jeden z trámov, ktorý tvoril okraj komory hradby bol pomocou dendrochronológie datovaný do roku 894 - tzn. v roku, kedy zomrel kráľ Svätopluk a na Veľkomoravský stolec nastúpil jeho syn Svätopluk II. Z uvedeného je teda zrejmé, že v roku 894 došlo v Bojnej k novým opevňovacím prácam, kedy zrejme staré trámy, ktoré v tom čase už mali niekoľko desaťročí a možno teda predpokladať, že neboli v dobrom stave, boli nahradené novými, čím sa zlepšila obranyschopnosť hradiska. Kedy presne došlo k druhému zničeniu hradiska sa zatiaľ nevie, možno iba predpokladať, že to mohlo byť po bitke pri Bratislave roku 906. Keďže zánikovej vrstve sa okrem staromaďarských šípov nachádza aj množstvo nemaďarských, toto môže viesť k domnienke, že už v tomto čase maďarské vojská spolupracovali s niektorými domácimi veliteľmi, resp. vojskami. Môže to byť odraz vnútornej nestability Veľkej Moravy po smrti silného panovníka, kedy niektorí veľmoži zrejme nemali záujem na ďalšej existencii centrálnej moci a spájali sa aj s lúpeživými nájazdníkmi za účelom jej rozbitia. Celková doba trvania hradiska bola zatiaľ ustálená na 120 rokov.
Nálezy
Z lokality Bojná – Valy I. pochádza 5 depotov, súbor plakiet, zvon a množstvo drobnejších nálezov. Veľká časť z nich patrí do blatnicko- mikulčického horizontu.
Helma zrejme slovanského bojovníka z Bojnej a časť krúžkového závesu z helmy. Tento európsky unikát ukradol z hradiska detektorista a následne predal na aukcii. Slovensko tak prišlo o mimoriadne cenný artefakt z dávnej slovanskej histórie. Za informácie ktoré povedú k vypátraniu helmy ponúkame odmenu vo výške niekoľko stoviek Eur. (foto z knihy K.Pieta a kol.: Bojná 2)
Plakety
Našlo sa 6 plakiet z pozlátenej mede s rôznym stupňom zachovalosti a zopár nezaradených úlomkov, pravdepodobne z týchto plakiet. Ďalej 3 pásikavé obruby rovnako z pozlátenej mede, spojené do kruhu z jedného kusu plechu, alebo z 2 či viacerých častí. Dva z nich sú celé, tretí sa zachoval vo fragmente. Pri pokuse o rekonštrukciu usporiadania plakiet a obrúb sa vychádzalo z ich počtu, vzájomnej závislosti jednotlivých artefaktov s dôrazom na symetriu a významovú hierarchiu.
Plakety majú dvojaký tvar a veľkosť. Našli sa 4 kruhové s priemerom 150 mm, 2 majú tvar rovnoramenného krížu a priemer 133 mm. Kruhové plakety 1,2 a 3 sú lemované obrubou zdobenou striedavo prázdnymi a bodkovaním vyplnenými trojuholníkmi, plaketa 4 sa od nich odlišuje lemovaním v podobe línie polkruhových oblúkov. Okraje plakiet v tvare kríža sú ukončené dvojitými pásmi perličkového puncovania.
putá z Bojnej
Jednou z dôležitých otázok je funkcia troch kruhových obrúb, z ktorých dva celé exempláre boli odovzdané spolu s plaketami a neúplný tretí exemplár, pozostávajúci z troch fragmentov, sa našiel pri revíznom výskume na mieste dávnejšieho nálezu. Jednou z možností je, že celé kruhy rovnakého typu mohli predstavovať obrubu oboch krížových plakiet. Nie je to však isté. Mohli totiž predstavovať i rám iných obrazcov, ktoré sa nezachovali a dokonca mohli byť aj z organického materiálu, napr. textilu. Podľa tejto rekonštrukcie by pôvodný súbor mohol pozostávať zo siedmych plakiet.
Podstatná časť obruby 3 sa našla počas výskumu priamo na mieste nálezu, zrejme ešte v polohe in situ celého súboru. Zostáva predmetom ďalších úvaha kombinácií, či táto tretia obruba bola použitá rovnako ako druhé dve – na orámovanie ďalších, alebo zdôrazňovala význam jednej z kruhových plakiet, ako jej druhé, vonkajšie orámovanie. Preto sa čiastočne od dvoch kompletných rámikov odlišuje, mohla byť aj súčasťou ďalšej možno centrálnej siedmej plakety, ktorá v depote nebola, prípadne sa nezachovala. Karol Pieta a Alexander Ruttkay sa prikláňajú k téze o 7 plaketách, z ktorých 3 boli obopnuté kruhovými obrubami. Siedma plaketa by mala byť centrálnou a zobrazovať Krista. Súbor bol pravdepodobne súčasťou prenosného oltára altare portabile. V takýchto skrinkách sa uchovávali buď liturgické predmety, alebo ostatky svätých. Občas skrinka obsahovala jedno i druhé spoločne. Tieto prenosné oltáre boli zdobené obyčajne výjavmi z evanjelií a anjelmi, či inými posvätnými bytosťami. Odborníci odhadujú jeho veľkosť minimálne na300x600x300 (mm). Veľmi zaujímavým objavom sú písmená na dvoch nižšie spomenutých plaketách. Patria do sféry latinského západného kresťanstva, avšak na písmenách môžeme pobadať grécky vplyv.
Datovanie plakiet je nepriame, zakladá sa na datácii ostatných nálezov z Bojnej I. ktoré náležia do počiatku prvej polovice 9.stor. Skupina nemeckých bádateľov, ktorá sa podujala zrekonštruovať prenosný oltár, sa ustálila na datovaní medzi rokmi 780 a 820 n.l.
Plakety sú kruhové a krížové. Kruhové pravdepodobne tvorili akúsi obrubu tým krížovým.
Kruhové plakety
Plaketa 1
Na danej plakete sa nachádza postava muža s hlavou en face, ktorá má na pozadí útvar pripomínajúci maltézsky kríž. Postava má v pravom uhle zdvihnutú ľavú ruku. Spod lakťa vytŕča pravdepodobne perie. Na pravej strane ruka absentuje, zato je však vidno celé krídlo. Postava je odetá v suknici. Pod ľavou rukou sa nachádzajú latinské písmená SVAVM Pravdepodobne sa jedná o Krista s krídlami, tzv Christus-Engel. Tento typ postavy vznikol asi redukciou anjelov pôvodne stojacich po jej bokoch.
Jedna z možností vizualizácie oltárika (K. Pieta)
Plaketa 2
Zobrazuje stojacu mužskú postavu so zdvihnutými rukami. V ľavej drží predmet v v tvare písmena T s rozšírenou základňou. V pozadí rúk si opäť môžeme všimnúť trojice pier, predstavujúcich krídla. Táto osoba by mohol byť sv. Anton Pustovník, pretože spomínaný predmet tvaru T môže byť Antonský kríž v kombinácii s zvončekom, čo sú atribúty tohto svätca. Práve sv. Anton stojí na počiatku kresťanských pútnických tradícií a vzniku kláštorných komunít.
Plaketa 3
Značne poškodená plaketa má v centrálnej časti symetricky umiestnenú postavu muža opäť v pozícii en face. Ruky má zložené na hrudi a nad plecami roztvorené krídla. Po ľavom boku má postava latinské písmená ...NDE
Plaketa 4
Najviac poškodená plaketa. Od ostatných kruhových plakiet sa líši, tým, že obruba nie je vyplnená trojuholníkmi, ale oblúčikmi. Postava en face, ruky sú pozdvihnuté v adoračnom geste. Krídla sú zložené pod rukami.
Krížové plakety
Plaketa 5
Prakticky v celku zachovaná plaketa. V strede je zobrazená mužská postava s mierne pozdvihnutou hlavou, z ktorej na oboch stranách dohora smerujú zaoblené vlasy, či plamene. Na hrudi má postava buďto ruky zopäté v modlitbe, alebo je to plastrón, čiže dvojitá náprsenka. Roztiahnuté krídla vychádzajú priamo z pliec.
Plaketa 6
Zobrazuje vzpriamenú postavu. Má dva páry krídel, z toho jeden pár zložený na hrudi a druhý po pravej strane trupu. Ruky má rozpažené so stúpajúcou tendenciou. Súbor dopĺňajú 3 obruby so šírkou 19- 20 mm a priemerom 190-192 mm. Výzdoba pozostáva z striedajúcich sa trojuholníkov, rovnako ako na kruhových plaketách.
Zvony
Zvon bol objavený v severovýchodnej časti hradiska. Je zachovaný, ako jeden celok ak nerátame železné srdce, ktoré sa našlo v tesnej blízkosti zvonu. Výška zvona je 160 mm, vonkajší priemer úderového venca je 192 mm a hrúbka steny od 2-6 mm. Hmotnosť je 2180g. Srdce meria na dĺžku 170 mm a váži 200g. Zvonová zliatina obsahuje valný podiel medi doplnenej o cín, olovo, železo a striebro.
V areáli hradiska sa našli ešte 2 fragmenty z plášťa zvona a druhé srdce .. Po metalografických analýzach sa zistilo, že fragmenty pochádzajú z 3 rôznych zvonov. Vhodné analógie k zachovanému zvonu sa nachádzajú najmä v Taliansku( Canino, Vatikán) a Nemecku (Verden, Oldenburg- srdce zachovaného zvona z Bojnej je typologicky zhodné so srdcom tohto zvona) Talianske zvony sú datované k prelomu 8. a 9. storočia a nemecké na začiatok 9 stor. Otázka prečo boli 2 zvony úplne rozbité môže súvisieť s možnými náboženskými konfliktmi starého pohanského náboženstva s nastupujúcim kresťanstvom. Zvony mohli byť v rámci takéhoto konfliktu symbolicky zničené. Možnosť akéhosi pohanského povstania by mohla byť aj jednou z príčin prvého zničenia hradiska v časoch Pribinu - či hradisko zničili vojská Mojmíra zatiaľ nevieme s istotou povedať.
Krátky film z dielne pána Dvořáka - Zvon z Bojnej:
Keďže v okolí Bojnej sa nachádzajú sakrálne stavby( rotundy v Ducovom a Nitrianskej Blatnici sú proporčne veľmi podobné kostolu 6 v Mikulčiciach) s pôvodom v adriatickej oblasti, uvažuje sa o misijnej ceste práve z tejto oblasti. Túto domnienku môže potvrdiť i fakt, že v roku 796 sa konala synoda priamo vo vnútrozemí Frankami porazených Avarov, niekde „na brehoch Dunaja“, a jej cieľom bolo pripraviť program christianizácie, danej oblasti čím sa otvorila cesta i do Ponitria hlavne pre bavorských a aquilejských misionárov.
Ďalšie nálezy
Z ostatných nálezov určite stojí za zmienku bronzové pozlátené nákončie, ktoré je vyhotovené technikou vruborezu . Zaujímavosťou určite je, skoro identické nákončie sa našlo v pohrebnej výbave muža z Modrej pri Velehrade. Je dôležité si uvedomiť, z včasného stredoveku nepoznáme, okrem tohto prípadu, dve ani len podobné predmety tohto typu s vruborezou výzdobou. Preto je, možné že obe nákončia pochádzajú z jednej dielne, či dokonca od jedného majstra.
Najpočetnejšie sú stavebné prvky, ako sú skoby, klince, háky. Ďalej sa tu našlo 201 sekerovitých hrivien v jednom depote a v blízkom okolí hradiska tiež približne rovnaký počet. Rovnako sa tu vyskytuje množstvo nožov, sekier, dlát,pílok,poriezov, lyžicovitých vrtákov, železné kovania vedierok a jedna reťaz zložená z 21 ohniviek, tieto premety ukazujú na vcelku rozvinutú remeselnú výrobu. Vyššie spomenutú ťažbu železa a jeho spracovanie i inú metalurgickú činnosť potvrdzuje množstvo trosky, bronzových zliatkov, kováčskeho odpadu a špecializované nástroje pre túto činnosť.
Dokladom poľnohospodárstva sú 2 typy kosákov ( zaoblený predlžený typ a typ s krátkym nožovitým ostrím), otky, čeriesla, motyky, radlice a krájadlá. Z militárií sa našli romboidné šípky s tŕňom, v menšom zastúpení sú šípy so spätnými háčikmi a dlhou tulajkou, sekery, krížové kovania, a botka z kopije. Slovania však pravdepodobne konce kopijí týmto spôsobom nechránili, čiže môže ísť o import. Z konského postroja sa našli zubadlá, strmene a ostrohy. Jedna z ostrôh je tauzovaná zlatom. Najnovším objavom sú viaceré fragmenty krúžkových zbrojí. Tiež sa našlo množstvo kovových súčastí kroja, ako už spomínané nákončie, či kovanie kovania a pracky. Mnohé sú pozlátené, či tauzované striebrom. Pravdepodobne dokladom obchodu sú dve bronzové závažia
Na lokalite Bojná I. -Valy prebieha systematický výskum, nejedná sa iba o náhodné sondy. Ciele výskumu zhrnul vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre. „Kde je misia, tam je aj kostol. Mohol však byť aj drevený a vtedy by sa nemusel zachovať“ Predpokladá, že okrem toho nájdu domy, výrobné dielne, cintoríny a azda aj stavby palácového typu. Pieta zdôraznil, že opevnenie je mimoriadne veľké, preto bude výskum technicky aj finančne náročný.
Pridávam aktuálne informácie o ďalšom plánovanom výskume Bojnej (zo stránok www.obnova.sk):
"Archeologický výskum v Bojnej v okrese Topoľčany bude pokračovať aj v ďalších rokoch. Slovenská akadémia vied vyčlenila vo svojom rozpočte financie na terénny výskum na tento rok. Na roky 2012, 2013 a 2014 sa archeológom podarilo získať peniaze v rámci projektu, ktorý schválila Agentúra na podporu výskumu a vývoja. Dotácia je zároveň určená aj na výskumy ďalších významných nálezísk zo včasného stredoveku ako sú Bíňa, Pobedim či Majcichov.
Výskum na Bojnej sa spravidla začína v júni a trvá do neskorej jesene. „V tomto roku plánujeme ukončiť výskum veľkého opevnenia hradiska, ktorý je veľmi dôležitý pre presné časové zaradenie náleziska a pre poznanie stavebných techník z deviateho a začiatku desiateho storočia,“ povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Svoju pozornosť archeológovia zamerajú aj na slovanské mohyly, ktorých sa tu doteraz podarilo nájsť päť. Zatiaľ preskúmali len najväčšiu z nich s priemerom 15 metrov. „Žiaľ, ide zrejme len o symbolický hrob a navyše bol aj vykradnutý. Je však veľmi zaujímavý z hľadiska pohrebných rituálov,“ uviedol Pieta. V mohyle sa našli zvyšky pohrebnej hranice, pohrebnej hostiny, zvieracie kosti a zbrane. Pravdepodobne tu symbolicky pochovali bojovníka, ktorý padol mimo Bojnej.
Najzaujímavejším vlaňajším nálezom bolo koncové kovanie pošvy meča, bohato zdobené striebrom. Znázornené sú na ňom vzlietajúce sokoly. „Je to nález, ku ktorému sa zatiaľ nepodarilo nájsť žiadnu paralelu a bezpečne demonštruje prítomnosť najvyššej spoločenskej vrstvy tej doby,“ poukázal Pieta. V minulej výskumnej sezóne sa archeológom zároveň podarilo spresniť systém urbanizmu osady, ktorá sa nachádzala vo vnútri hradiska. V jej strede sa našli dva rozmerné objekty, z ktorých sa zachovali podmurovky základov. Svojou veľkosťou i nálezmi v ich blízkosti sa dajú jednoznačne spájať s prítomnosťou spoločenskej elity, skonštatoval Pieta. Osadu tvorili dvorce, ktoré pozostávali zo zemníc a nadzemných hospodárskych stavieb. Zemnice sú typické slovanské obydlia s kamennou pieckou, vytesané do podložnej skaly. Najlepšie zachované objekty chcú vedci v budúcnosti prezentovať verejnosti."
V bezprostrednej blízkosti hradiska Valy sa nachádzajú ďalšie 2 hradiská, označované ako Bojná II a Bojná III. Pieta k hradisku Bojná II okrem iného uvádza:
"Vyvýšenina „Hradisko" (335 m n. m.) v severnej časti katastra obce Bojná, okr. Topoľčany, kontroluje úžinu údolia riečky Bojnianka, pozdĺž ktorej viedla stará, dnes sotva využívaná cesta medzi Považím a Ponitrím cez pohorie Považský Inovec. Sondážami získané materiály potvrdili osídlenie z konca staršej doby rímskej, z doby sťahovania národov a zo včasného stredoveku, pravdepodobne z počiatku 9. storočia. V teréne je pomerne dobre viditeľný zložitý systém opevnenia, ktoré dopĺňa prirodzenú ochranu tohto miesta - strmé zrázy na západnej a južnej strane a hlbokú strž na severovýchode lokality (obr. 2). Valový násyp prebiehajúci po obvode plošiny je najvyšší oproti ľahko prístupnej šiji na severe. Fortifikácia je v tejto časti výrazná, tvorí ju línia zdvojenej sústavy valu a priekopy. Tu je tiež vchod do areálu, prechádzajúci kolmo na opevnenie. Jeho dnešná šírka (nevieme či pôvodná alebo recentne rozšírená) je cca 3 m. Smerom na západ opevnenie pokračuje len 25-30 m a nadväzuje naň línia, ktorá sa končí nad strmým svahom kopca. Vonkajší val v týchto miestach dosahuje výšku 3-3,5 m. Ďalej od vchodu - smerom na východ línia obvodového opevnenia spolu so svahom mierne klesá a za-táča sa smerom na juhovýchod. Z tohto obvodového opevnenia kolmo severným smerom vybieha ďalší val s priekopou na západnej strane, dlhý približne 85 m. Tak sa vytvorilo opevnené predhradie.V bode spojenia oboch valov je v teréne vidno malé zvýšenie, ktoré evokuje existenciu veže.
Na Hradisku sa okrem keramiky našlo viacero ojedinelých mincí, spony a ataša bronzovej kanvice. Dva denáre Marka Aurélia i ďalšie predmety patria jednoznačne do druhej polovice 2. storočia. V tejto dobe, kedy na území Slovenska žili Germáni, a ktorá približne zodpovedá obdobiu tzv. markomanských vojen, sa v severnej časti Karpatskej kotliny objavuje celý rad výšinných sídlisk, pravdepodobne refúgií, a to na území švábskeho osídlenia na západnom a strednom Slovensku, ako aj na starých a nefunkčných hradiskách zanikajúcej púchovskej kultúry na severe nášho územia (Pieta 1994). Predpokladáme, že Hradisko, podobne ako mnohé iné polohy, slúžilo v nepokojných časoch druhej polovice 2. storočia ako výšinné sídlisko - refúgium na ochranu miestnych komunít z husto osídleného považského regiónu v okolí Pobedima alebo z dosiaľ neidentifikovanej sídliskovej zóny v priľahlej časti povodia Nitry.V Bojnej II sú najviac zastúpené nálezy z doby sťahovania národov. Rozptýlené boli vo vnútri, ale aj mimo plochy opevnenia.
Bojná II (http://hiking.sk/hk/ga/30367/hradisko_na_hradisku.html)
Na hradisku sa našiel aj vzácny depot mincí, ktorý pozostával z pätnástich ošúchaných bronzových mincí s koncovou razbou Valentiniá-na I. Takéto hromadné nálezy sú charakteristické pre staršiu fázu sťahovania národov v severnej časti stredného Podunajska, kde zrejme staré mince nahradzovali chýbajúce obeživo. Zaujímavým novým prvkom v danom prostredí sú zlomky kovových súčastí rímskych či federátnych vojenských opaskov - pracky so zvieracími hlavičkami a ozdobné kovania. Sú dokladom stykov tejto okrajovej podhorskej oblasti s provinciami a hlavne s limitným územím v záverečnej etape rímskej správy. Pre určenie konca osídlenia má význam bronzová oblúková spona s tromi lúčami na polkruhovitej záhlavnej doštičke, ktorú môžeme spoľahlivo datovať do druhej polovice 5. storočia. Niektoré nálezy dokazujú stopy prítomnosti vyššej spoločenskej vrstvy. Výšinné sídliská sú charakteristickým fenoménom počiatku sťahovania národov, a to v pridunajskej oblasti s neskorosvébskym osídlením, ako aj na severe Slovenska s osídlením severokarpatskej skupiny. Len v poslednej dobe sa objavili aj lokality, ktoré evidentne existovali aj okolo polovice 5. storočia. Podľa ojedinelých nálezov sa niektoré z nich využívali aj na konci 5. a na začiatku 6. storočia. Dobrým príkladom je prezentované sídlisko Bojná II. Doterajšie slovanské nálezy z polohy Bojná II nie sú početné, avšak v menšej mire predsa len sú zastúpené. Opevnenie v Bojnej II, s výraznou dvojitou hradbou na severnej strane, nebolo dosiaľ datované. Môžeme však predpokladať, že muselo byť postavené, prípadne obnovené či prebudované vo včasnom stredoveku, kedy poloha plnila hlavne vojensko-strážnu funkciu. Systém zdvojených pásiem priekop s valmi sa opakuje aj v prípade oboch ďalších evidentne včasnostredovekých fortifikácií v Bojnej."
Foto hradiska Bojná II (autor - Ľubomír Červený):
Ostatné fotografie hradiska Bojná III od autora Ľubomíra Červeného si môžete pozrieť v tomto ALBUME
BOJNÁ III.
K. Pieta poznatky k tretiemu hradisku zhrnul nasledovne:
"Medzi Hradskou dolinou s hradiskom Bojná I a údolím Bojnianky leží nízky horský chrbát, ktorý tvorí súčasť rozsiahlejšieho masívu - Zihľavníka. Na mieste jeho obojstranného zúženia bolo vybudované v teréne pomerne málo zreteľné zemné opevnenie, vytvárajúce zložitý systém priekop a valov. Na severe, na juhu a na východe sú násypy s priekopami viditeľné len miestami a ich celý priebeh nebol dosiaľ bezpečne zistený a zameraný Na západnej strane (podobne ako v prípade Bojnej I) bol areál opevnený dvojitou líniou priekop a valov, s dvomi priechodmi cez obe fortifikačné pásma. Dnešná lesná cesta prechádza stredom priečne cez návršie vedených valov priechodom, ktorý bol zrejme urobený v novej dobe. Horský chrbát sa dodnes využíva ako pohodlná lesná cesta bez veľkých výškových rozdielov. Je preto pravdepodobné, že aj v minulosti sa táto komunikácia využívala (možnože hlavne v zimných mesiacoch, keď boli doliny ťažko priechodné). Opevnenie III, podobne ako v prípade Bojnej I a II, vzniklo kvôli kontrole viacerých línií tej istej diaľkovej cesty. Fortifikácia nebola dosiaľ skúmaná a pre datovanie máme k dispozícií len nie veľmi početné nálezy z vnútornej plochy hradiska. Ide poväčšine o včasnostredovekú keramiku a železné predmety bez možnosti presnejšieho časového zaradenia. Približne v strede areálu bola pri sondáži preskúmaná jama s výraznou keramikou približne z 8.-9. storočia. V súbore železných predmetov prevládajú malé nože, klince, stavebné kovania a zlomky kľúčov. Chýbajú stopy výroby. Zbrane zastupuje malá sekerka, hroty šípov so spätnými krídelkami a malý fragment drôtenej košele s veľkými nitovanými očkami. Na nálezisku sa podarilo získať len relatívne malý počet nálezov. Ich zloženie zdôrazňuje skôr vojenský než sídliskový ráz lokality. Stavebné dielo bolo asi zhotovené narýchlo a využívalo sa len krátkodobo. Hradiská I a III mali priechodný charakter. Postavené boli zhruba na rovnakom teréne - na horskom chrbte, v polohe, ktorá v predchádzajúcich obdobiach nebola vyhľadávaná pre obranné účely. Zdá sa, že v prípadoch oboch týchto hradísk bola spoločným motívom ich vybudovania kontrola cesty, ktorá cez hradiská prechádzala. Je to zvláštny fenomén, ktorý si iste zaslúži väčšiu pozornosť pri podrobnejšom vyhodnotení celého sídliskového areálu. V porovnaní s veľkým hradiskom I, so skutočne mimoriadnym opevnením, plnili podľa súčasného stavu výskumu obe malé včasnostredoveké fortifikácie Bojná II a III len vedľajšie, ale nepochybne dôležité úlohy obrany širšieho priestoru tejto časti východného predhoria Považského Inovca a strategicky podporovali bezpečnosť zázemia centrálneho hradiska. Pravdepodobne neboli dlhodobo osídlené. Smer potenciálne¬ho útoku z považskej strany cez pohorie je jasný podľa zdvojených opevnení na Valoch i na Žihľavníku. V tomto smere sa ako vysvetlenie ponúka potreba zaistenia Nitrianska proti historicky doloženému útoku z moravskej strany (konflikt Mojmíra s Pribinom).
Foto hradiska Bojná III (autor - Ľubomír Červený):
Ostatné fotografie hradiska Bojná III od autora Ľubomíra Červeného si môžete pozrieť v tomto ALBUME
Bude v Bojnej Archeoskanzen?
Pridávam veľmi zaujímavú tlačovú správu:
(06.08.2011; www.aktuality.sk; Regióny, 15.15, s. ; TASR)
Výsledky archeologických výskumov na veľmožskom hradisku v Bojnej si v budúcnosti budú môcť vlastnoručne ohmatať aj návštevníci obce alebo samotnej lokality. Archeológovia tu chcú spoločne s obecným úradom vybudovať repliky slovanských obydlí a archeoskanzen, v ktorom metódami experimentálnej archeológie vybudujú časť veľkomoravskej osady.
"Chceme pripraviť niektoré už preskúmané plochy s veľmi príťažlivými pôvodnými stavbami na sprístupnenie pre verejnosť. Chceme tiež zrekonštruovať jeden zo slovanských domov. Malo by ísť o taký bežný štandardný slovanský dom, zemnicu.
Boli to malé domčeky, v pôdoryse veľké zhruba tri krát tri metre, ktoré pozostávali z veľkého kamenného kozuba a ležoviska. Ľudia prežívali väčšinu času vonku, kde sa vykonávali aj bežné domáce práce, a v chalupách sa len varilo a spalo," vysvetlil vedúci archeologického výskumu na hradisku v Bojnej Karol Pieta. Ako konštatoval, vedci mali šťastie v tom, že základy viacerých domov zostali aj po viac ako tisíc rokoch dobre zachované spolu so zariadením, ktoré v nich kedysi bolo.
"To znamená, že pri peci sme našli stáť nádoby, v kúte bola opretá sekera, v druhom kúte bol konský postroj a podobne. Takže máme celý rad takýchto zaujímavých detailov. Našli sme obruče z dreveného súdka, takže vieme, že tam stál, aj keď už nezistíme, či v ňom bolo pivo, voda alebo medovina," povedal Pieta. V prvej fáze chcú archeológovia vybudovať rekonštrukciu typickej slovanskej chatrče. Tá bude stáť priamo v areáli hradiska. "Ten domček bude otvorený a bude prístupný.
Bude spravený tak, že keď tam niekto prípadne aj prespí, tak sa svet nezrúti. Nebudeme tam preto inštalovať nejaké vzácnejšie predmety," vysvetlil. Vybudovanie archeoskanzenu je už podľa jeho slov podstatne zložitejší zámer. Stáť by mal v blízkosti Ranča pod Babicou a obec už podľa slov jej starostu Jozefa Vanča hľadá vhodný pozemok.
Na postavenie skanzenu je už potrebné stavebné povolenie a dostatok finančných prostriedkov. Tie chcú Archeologický ústav SAV v Nitre a obec Bojná získať z eurofondov. "Archeopark si už vyžaduje infraštruktúru, infocentrum a určitú koordináciu. Aspoň hrubé rysy tohto projektu by sme chceli mať hotové do jesene.
V takýchto parkoch alebo skanzenoch sa obvykle prezentuje povedzme celá osada, kde by boli nielen obytné domy, ale aj dielne, hospodárske staviská, kostol, hroby. Jednoducho všetko tak, aby ľudia mali všestrannú predstavu, ako sa na Bojnej žilo. Kde by na zvoničke visel známy bojniansky zvon a kde by sa aj priamo prezentovali tie nálezy, ktoré sa na Bojnej našli. Či už poľnohospodárske nástroje, remeselnícke nástroje, pluhy, kosy a všetky tie predmety, ktoré Slovania potrebovali v bežnom živote," povedal Pieta.
Držme palce, aby aj na Slovensku konečne vznikol plnohodnotný archeoskanzen z obdobia Veľkej Moravy.
Spracoval: Orgoň
Lit:
Pieta K., Ruttkay A., Ruttkay M .:2006, Bojná, Hospodárske a politické centrum Nitrianskeho kniežactva, Nitra
Pieta K.: 2007 ,Bojná – nové nálezy k počiatkom slovenských dejín. Nitra
Ruttkayiová.: 2007, Bojná - neznáme centrum Nitrianskeho kniežatstva, Múzeum 2007/2, Bratislava
