.

streda, 23. marca 2011

Spišské Tomášovce

       Významné hradisko Nitrianskeho kniežatstva na východnom Slovensku podrobne skúmal v poslednej dobe predovšetkým Peter Šalkovský, ktorý čiastkové výsledky výskumov zverejnil v roku 2006. Nasledovný článok čerpá predovšetkým z výsledkov jeho výskumu.


View Larger Map


      Poloha Hradisko I sa nachádza na rozhraní Slovenského raja s Hornádskou kotlinou a katastrov obcí Spišské Tomášovce a Smižany (okr. Spišská Nová Ves) na ľavobreží Hornádu pri jeho sútoku s Tomášovským potokom. Hoci názvom Hradisko I bolo pôvodne označované iba vápencové bralo (540-567 m n. m.), ktorého plošina je opevnená a kde sa predpokladala akropola, dnes tak nazývame celú lokalitu, teda aj bezprostredné okolie rozčlenené do troch polôh Hradisko bolo zložené z „akropoly" umiestnenej na dominantnom brale a z „podhradia či podhradí" na relatívne plochom západnom a severovýchodnom predpolí.

Technika, materiál i kvalita opevnenia „akropoly" Hradiska I (poloha 1) i západného „podhradia" (poloha 3 či Pod hradiskom) je podobná, nepoznáme ale kvalitu vnútornej zástavby a využitia „akropoly". Isté je, že obe polohy boli v inkriminovanom období súčasťou jedného opevneného celku. Opevnený areál „západného podhradia" musel z hľadiska vojenského a, samozrejme, aj funkčného tvoriť jeden celok s vyvýšenou „akropolou" bez opevnenia a vojenskej kontroly (opevnenie terasy by prakticky nemalo zmysel). V niektorých publikáciách je lokalita nepresne nazývaná aj ako hradisko Čingov.

Pomerne plochá terasa Tomášovského potoka bola rozčlenená na dve časti. Dominantná časť bola opevnená valmi z troch strán - zo severnej, západnej a južnej, vytvárajúc tak približne lichobežníkovitý areál s plochou asi 3 ha v nadmorskej výške 507-527 m. Na štvrtej - východnej strane (dlhej cca 297 m) sa valy pripínali skoro kolmo k prudko stúpajúcemu skalnému svahu hradiska s vrcholovým plató v nadmorskej výške 560-567 m. Pri skúmaní hlavného areálu „podhradia" bol takmer kompletne odkrytý severný val a 90 m zo západného valu.

Umelecká predstava vzhľadu hradiska podľa plániku Dr. Javorského. Autor: Spyros
(Obrázok nie je možné bez súhlasu jeho autora ďalej šíriť. Ak chcete obrázok použiť, požiadajte autora o súhlas)

Plánik Dr. Javorského

Konštrukcia valu a jeho rozmery neboli jednotné. In situ bol zachovaný čelný, tzv. suchý múr z lomového kameňa v troch takmer súvislých úsekoch (vysokých 10-70 cm, spolu dlhých cca 135 m) v severnom a západnom vale. Išlo zväčša o riadkové murivo pomerne starostlivo kladené, bez badateľného spojiva. Drevená komorová konštrukcia bola doložená najmä vo veľkej časti severného valu vo forme do tehlová prepálených pásov podložia - akýchsi tepelných „odtlačkov" spálených komôr. Celková šírka fortifikácie nebola jednotná. Najmasívnejšia bola vo východnej časti severného valu - pri severovýchodnej bráne, kde čelná plenta dosahovala až 1,35-1,4 m a drevozemné teleso 2,50-2,65 m (spolu teda 3,9-4 m). Zvyšok severného valu bol mierne subtílnejší. Konce priečnych brvien boli na jednom konci čiastočne prepojené s čelným múrom, na druhom konci prečnievali cez líniu vnútornej drevenej steny komôr.


     Osobitne zosilnenou konštrukciou boli riešené strategicky a staticky najcitlivejšie miesta - severozápadné nárožie, brána v severovýchodnom rohu a brána aj priepust v západnej časti severného valu. Pri severozápadnom nároží bol priestor medzi dvomi dlhými komorami spevnený masívnou, minimálne 2,5 m širokou kamennou priečkou cez celú šírku valu. Podobnými priečkami, širokými 80-100 cm, bola z oboch strán spevnená „bastiónovitá" konštrukcia nárožia, vnútri vystužená tromi lichobežníkovitými, vejárovité usporiadanými drevenými komorami s priečnymi brvnami hlboko vnorenými do čelnej plenty zosilnenej na cca 100 cm. Obdobné spevňujúce priečky sa zistili napríklad aj v severozápadnom úseku opevnenia akropoly v Mikulčiciach.



Absencia stôp malých komôr, resp. dlhé komory východne i južne od „nárožnej bašty" boli interpretované ako obytné objekty vstavané do telesa valu. Podporujú to stopy podláh a nálezy drobných predmetov, ako aj spevnenie valu priečnymi múrmi nielen priamo v nároží, ale tiež zo západnej strany tretieho takéhoto objektu. Západné krídlo hlavnej brány, dlhé 7,8 m, oplentované rovnakou technikou ako celý val, teda z lámaných zlepencov a pieskovcov, bolo zachované až do výšky 60 cm. Presahovalo smerom dovnútra areálu skoro 5 m a dosahovalo v nároží hrúbku vyše 2 m. Znútra bolo ukončené veľkou kolovou jamou s priemerom 27 cm (pravdepodobne súčasťou systému brány). Vstup vpredu bol široký okolo 2,8 m, smerom dovnútra sa mierne šikmo zužoval na cca 2 m. Takáto brána patrí ku kliešťovitému typu. Priebeh prístupovej cesty možno predpokladať v priamom smere zo severu pozdĺž svahu akropoly. Priekopa až pred bránu nepokračovala (asi zo statických dôvodov). Končila 3 m západne, pričom v medzipriestore boli zistené kolové jamy, ktoré tu naznačujú existenciu akejsi krátkej predsunutej palisádovej zásteny.

Novší, presnejší pôdorys hradiska (Dr. Šalkovský)


V severozápadnom predpolí opevnenia možno reálne predpokladať minimálne potokom zaplavovaný, podmáčaný terén, možno dokonca akúsi čiastočne umelú vodnú plochu - neveľkú nádrž vytvorenú pomocou hrádze o čosi nižšie na Tomášovskom potoku. Vodná plocha pravdepodobne prispievala k zvýšeniu bezpečnosti podhradia. Pri východnom okraji terasy, sa v miestach pripojenia k akropole skúmal polkruhovitý val s priemerom okolo 25 m a šírkou 2-2,2 m, previazaný s podložím. Pred severným valom bola rezmi zistená priekopa hlboká 1,8-2 m, široká 7,5-8 m, v dĺžke skoro 100 m. Absentovala pred vstupom v severovýchodnom rohu.



Celkový pôdorysný plán sídliskového celku a umiestnenie valov boli determinované terénnym reliéfom lokality. Severný val je na východe upnutý v mieste, kde akropola začína výraznejšie svahovito stúpať a vyčleňovať sa nad okolitý terén. Západným smerom bol tento val projektovaný v takmer rovnej línii, nie však pozdĺž vrstevníc, ale priečne cez ne, teda priamo k miestu, kde sa začína výškové odsadenie terasy nad nižšie položeným Tomášov-ským potokom, ktoré pokračuje ešte v masívnejšej podobe pozdĺž celého západného i južného valu. Južný val je pripnutý k akropole v mieste, kde jej steny začínajú byť tvorené skalnými bralami prielomu Hornádu Predsunutý kratší severný val blokoval kolmo komunikáciu najprístupnejším terénom z Hornádskej kotliny a vytváral tu akési obranné predpolie.

Typ valov hlavného areálu s vonkajším kamenným múrom a vnútornou drevenou, miestami aj kamennou stenou, s jadrom rôznej drevozemnej, najmä komorovej konštrukcie, vyskytujúci sa vo viacerých variáciách, predstavuje hlavnú fortifikačnú techniku slovanského stredodunajského (veľkomoravského) obranného staviteľstva v 9. stor. Z územia Slovenska je publikovaných 14 takýchto lokalít - Pobedim, Mužla, Bratislava-Devínska Nová Ves (Na pieskoch a Nad lomom), Bratislava-Hrad, Jur pri Bratislave, Tlmače, Hronský Beňadik (s čelným kamenným múrom a vnútornou drevenou stenou), Nitra-Hrad (val I a II), Nitra-Martinský vrch, Bojná, Majcichov, Detva. Na Morave a v Čechách sa identifikovalo asi 10 takýchto lokalít (napr. Mikulčice, Břeclav-Pohansko, Sudomérice, Uherské Hradište, Nejdek, Tašovice) a na ďalších môžeme takúto fortifikačnú techniku predpokladať Doklady podobných opevnení poznáme i v priestore medzi tokmi Labe a Sála na lužicko-srbských územiach, kde sa všeobecne spájajú s východofranským vplyvom na miestnu slovanskú obrannú architektúru Plenty tomášovského opevnenia boli budované pomerne starostlivo, ťažiskovo z plocho lámaného kameňa. Tvar prepáleného podložia indikuje komorovú výstuž telesa valu, tvorenú pravdepodobne klasickými zrubmi majúcimi spredu na sucho kladenú kamennú plentu a aspoň miestami aj zadnú stenu spevnenú zvislými kolmi či subtílnejšou, nižšou kamennou plentou. Komorová armatúra predstavuje oproti roštovej či klieštinovej dokonalejší spôsob zaistenia stability valu, pretože eliminovala negatívne pôsobenie vodorovných síl. Analógie k dlhým komorám v telese tomášovského valu nepoznáme.

V Spišských Tomášovciach bola hlavná technológia - zrubové komory - doplňovaná v báze roštovou pokládkou a vnútorná stena valu spevňovaná zvislými brvnami. Pravdepodobne tunajšie zrubové komory valu neboli robené všade dôsledne, resp. miestami sa volili materiálovo úspornejšie a menej prácne techniky výstuže valu s použitím neotesaných i neokliesnených kmeňov, ba dokonca zakomponovaním spodných častí stromov rastúcich v línii valu do jeho telesa.

Celkove predpokladáme výšku opevnenia u priemerného valu 1,6-2,1 m a u najmasívnejšieho 2,1-2,6 m oplentovaného zemného telesa. To bolo zrejme ešte navýšené o predprseň z palisádovej steny (o existencii takýchto stien sa obecne nepochybuje), ktorej výška nad telesom valu bola funkčne determinovaná výškou trupu obrancov a zakotvená bola približne rovnako hlboko vo výstuží valu za čelnou plentou. Predpokladá sa, že val bol bránený v konečnej fáze najmä ručnými sečnými a bodnými zbraňami (kopija, sekera, meč), teda palisáda nemohla byť vyššia než vystreté ramená obrancov (pri priemernej výške veľkomoravskej mužskej populácie 1,65 m), čo mohlo byť okolo 1,35 m. Pri predpoklade nízkej drevenej ochodze to mohlo byť zrejme o čosi viac, minimálne okolo 1,5 m. Celková výška tomášovskej fortifikácie aj s palisádovou predprsňou teda mohla byť nad západným svahom cca 2,6-3,6 m a v severnom vale okolo 3,6 až 4,1 m. Nie sú žiadne indície k úprave koruny valu, ktorú bolo iste nutné chrániť proti premáčaniu dažďom. V zásade tomu bolo možné najdokonalejšie zamedziť jednoduchým prestrešením, ale aj vyložením doskami alebo mačinou, teda zatrávnením. K ochrane základov voči premáčaniu povrchovými vodami slúžili asi plytšie priekopy. Taká priekopa sa zistila pozdĺž severného valu, s vyústením mimo opevnenej plochy priepustným kanálom či otvorom pod valom.

Je evidentné, že najviac úsilia i materiálu sa investovalo do severného valu pretínajúceho takmer rovný prístupový terén z pomerne plochej Hornádskej kotliny, v ktorom holi aj obe brány. Svedčí o tom zosilnenie celého valu, no najmä jeho častí pri bráne, vyhĺbenie priekopy hlbokej až 2 m a širokej 7-8 m, a pravdepodobné využitie vôd Tomášovského potoka na zaplavenie okolia severozápadného výbežku opevneného areálu, ako aj „baštovité" či vežovité stvárnenie severozápadného nárožia, umožňujúce lukostreľbou lepšie chrániť valy. Takéto spevňujúce články poznáme z neskorších stredovekých fortifikácií, kde bašty vystupovali z línie hlavnej hradby, čo umožňovalo ostreľovanie priestoru pri päte opevnenia i krížové ostreľovanie predpolia. Na rozdiel od bašty dosahovala veža väčšiu výšku ako priľahlé hradobné úseky, s ktorými komunikačné súvisela, čo tiež poskytovalo obrancom výhodu. Obdobná vežovitá plošina sa dá predpokladať aj nad obomi bránami, zvlášť nad masívnou konštrukciou brány v severovýchodnom rohu opevnenia.

Oproti valom s drevenou čelnou stenou boli fortifikácie s kamennou plentou odolnejšie proti požiaru a prelomeniu. Statické vlastnosti však nedovoľovali stavať škrupinové hradby so suchými múrmi omnoho vyššie než 4 m, čo nepredstavovalo nezdolateľnú prekážku. Preto bola z obranných dôvodov dôležitá nielen výška valu, ale aj šírka ochodze, ktorá v prípade preniknutia prvých dobyvateľov na korunu hradby umožnila sústrediť ďalších obrancov na ohrozené miesto. V praxi to však bolo limitované spotrebou stavebných hmôt. Temeno valu muselo byť, samozrejme, vždy užšie než základňa. Valy so šikmými stenami síce dovoľovali stavať teoreticky do neobmedzenej výšky, ale za súčasného rozširovania valu. Čím vyšší mal byť val, tým musel byť širší, teda aj viac stavebných hmôt bolo potrebných na jeho stavbu. Reálne množstvo dreva a kameňa, ktoré bolo v silách danej komunity zhromaždiť a spracovať, bolo asi určujúce pri projektovaní jeho parametrov. Vysoký podiel dreva asi dostatočne zamedzoval mechanické rozrušenie, ale takéto valy boli viac ohrozované požiarom, ktorým bývali nakoniec i znefunkčňované. Či sa tak stávalo v priebehu dobývania, alebo až v rámci intencionálneho pustošenia infraštruktúry protivníka po dobytí hradiska, sa v konkrétnych prípadoch dozvieme iba zriedka.

K datovaniu a významu fortifikácie

Východiskové argumenty k datovaniu valu priniesli viaceré nálezové situácie, predovšetkým objekty blízko valu, prekryté jeho deštrukciou. Dobu existencie valu reprezentujú pravdepodobne objekty s archaickou keramikou, ostrohou s háčikmi, neskoroavarským bronzovým jazykovitým nákončím s esovitým rastlinným ornamentom a bronzovou náušnicou, s možným datovaním od konca 8. do polovice 9. stor.

Dobu po zániku valu indikuje ostroha s trojuholníkovitými pochádzajúca z hornej vrstvy nad deštrukciou valu. Analógie (Bŕeclav-Pohansko, Bratislava, Devín) sú datované do druhej polovice 9. stor. alebo do klasického veľkomoravského horizontu. Vtedy tu už pravdepodobne existovalo iba otvorené sídlisko, ktorého trvanie zatiaľ rámcovo datujeme do druhej polovice 9. stor. až 10. stor. Masívne stopy prepálenia valu svedčia o jeho zničení požiarom. Iba ako pracovné konštrukcie možno označiť úvahy spájajúce jeho zánik s procesom etatizácie niekedy v prvej polovici 9. stor. a včlenením územia Spiša do moravského štátu. Tieto úvahy a chronológiu podporujú nálezy solitérnych detských hrobov v polohe za hotelom Flóra, v ktorých boli strieborné hrozienkovité náušnice so zdobeným spodným oblúkom, byzantsko-orientálneho rázu datovateľné do konca 9. stor., s prežívaním v prvej polovici 10. stor. Pravdepodobne s touto dobou, t. j. s klasickým veľkomoravským a poveľkomoravským obdobím, korešponduje vznik a fungovanie druhého hradiska (Hradisko II), situovaného asi 800 m juhozápadne na pravom brehu Hornádu, na ostrožnom výbežku (530-540 m n. m.) vrchu Čingov, známeho z prieskumov a menších sondážnych akcií Polkruhový valovitý objekt vo vnútri areálu bol pravdepodobne pôvodne vybudovaný v dobe rímskej a počas existencie slovanského hradiska opäť zrekonštruovaný a využitý v rámci existujúceho obranného systému lokality. Druh použitej fortifikácie a typy obytnej architektúry terasy Tomášovského potoka naznačujú jeho intenzívne využitie tak na bývanie, ako i na hospodársky život. Charakterom a dĺžkou valov i plošne sa tento areál radí k stredne veľkým hradiskám. Plocha terasy, s rozlohou približne 3,3 ha, bola opevnená valmi s celkovou dĺžkou okolo 600 m (520 + 80 m). V spektre hradísk z územia Slovenska sa rozlohou radí pred hradiská Jur pri Bratislave, Starý Tekov, Tlmače, Kozmálovce, Hronský Beňadik, Zemplín. Spolu s akropolou, ktorá z obranných dôvodov nutne musela byť súčasťou jedného opevneného celku, dosahovala táto lokalita okolo 5-6 ha, čo je približne porovnateľné s hradiskami v Jaseňové, Devíne či na Bratislavskom hrade. Tomášovské hradisko však nedosahovalo dimenzie a asi ani ekonomický a vojenský význam hradísk v Pobedime, Majcichove, Bojnej a v Nitre, ani centrálnych moravských hradísk.

Fortifikácia a materiálna kultúra hradiska odráža nielen regionálne osobitosti tunajšieho slovanského osídlenia v úseku od 8. do 10. stor., ale aj jeho interakcie tak s Nitrianskym kniežatstvom či Veľkou Moravou na juhozápade, ako i s poľskými kmeňmi v Povislí na severe.


English:

Hillfort I - Spisske Tomasovce


A second colonization of the Spis by the Slavs took place in the 7th - 8 century. Settlement was most intense in Čingov in Slovak Paradise, which was built large fortification significant Nitra principality in eastern Slovakia. Already about half of the 8th century fortifications hillfort completed and started construction of fortification works extramural settlement. Such precise fortification of Slavic Slavic hillfort from foryard of-Great Moravian period in Slovakia it was not known. In some publications, the site is inaccurately known as hillfort Čingov.

Fortified area with an area of about 12 hectares is own fort (400 x 300 m) and ward (Podhradisko).

Location Hillfort I (Hradisko I) with the coordinates N 48°56.7839'; E 20°29.3900' is located on the border with the Slovak Paradise Hornádska Basin communities and land and Spišské Tomášovce and Smižany (District - Spišská Nová Ves) on the left bank of the Hornád at its confluence with the brook Tomášovský. Although the name Hradisko I was originally referred only limestone cliffs (540-567 m asl), the platform is a fortified acropolis which is anticipated today and called the whole site, therefore the immediate surroundings, broken down into three positions. The fortification was composed of 'Acropolis' located on a dominant hill and "extramural or under the castle" on a relatively flat foreground of the west and north-east.

Type fortilities outside the main area with stone wall and internal wooden, sometimes even a stone wall, with a core of different wood-ground, particularly of ventricular structures occurring in several variations, is a major Slavic fortification technique Central Danube (Large Moravian) defense construction in the 9th century.

Overall, we expect the average level of fortification rampart 1.6 to 2.1 m and 2.1 to 2.6 meters up to a massive reinforced earth element. It is evident that most of the material and effort was invested into the North Wall intersecting almost equal access relatively flat terrain Hornád Basin, which were both well taken. Along with the acropolis, which is for defense reasons, necessarily had to be part of a fortified whole, reached the site about 5-6 ha, which is roughly comparable to roost in Ash, Devin and the Bratislava Castle.

Fortification and material culture reflects not only regional particularities of the local Slavic population in the section from 8 to 10 century, but also its interaction with the Principality of Nitra and Great Moravia in the southwest, as is the Polish tribes in the north of sagging.

Up to half of the ninth century it was the only administrative, cultural and economic center in the area under the Tatras. Invasion of the Great Moravian troops in Spis disappeared.

Hillfort I (Hradisko I) therefore likely to disappear in battles with Mojmir Pribina, became the victim of efforts to subjugate Mojmír Pribina Principality of Nitra and the Moravian principality join. Apparently it was a genuine war. Approximately the same time a fire destroyed the roost in Majcichov in Trnava, but also remote fortress in the Orava region (Sharp rock and Dull rock). If it was one attack, and that assumption seems very likely, then the Principality of Nitra be unexpectedly large.

In the second half of the ninth century were built on the hillforts Čingov (Hradisko II) and Dreveník, which lasted up to 13 lives century. At that time people accepted Christianity Spis. Slavic culture lasted until the connection more to the Ugrian state.

Since the late 9th century, with survival in the first half of the 10th century, presumably by this time, that is a classic Great Moravia and the post Moravian period, corresponds to the establishment and operation of the second hillfort (Hradisko II) Hillfort II with the coordinates N 48°56.4423'; E 20°28.9500', situated about 800 m southwest of the right bank of the Hornád, on the promontory tip (530-540 m asl) mountain Čingov known from surveys and sounding smaller shares.

Besides Hillfort I (Hradisko I) passed the yellow tourist path no. 8737 and green Educational path of youth with information panel, in which the search box and begin to learn the necessary information to calculate the coordinates of 1st Stage.

Fotogaléria od Kvetky M.:

Teoretická príprava: začneme od sedla s podhradím P2 (tam je hotel Čingov a chata Hradisko), nájdeme cestu hore, preskúmame akropolu a zídeme na podhradie P3 s hotelom Flora
Keď vidíte túto skalnú hlavu, už ste blízko pri hradisku.
Akropola hradiska I a západné predhradie (Pod hradiskom) s hotelom Flora od Sovej skaly.
Ešte raz pohľad od Sovej skaly, celé temeno Hradiska je zarasten
Pamätná tabuľa pred hotelom Čingov (P2)
Chata Hradisko pod akropolou na P2. Tu niekde bolo aj pohrebisko
Niekde tam hore je akropola, len treba zdolať zelené vojsko. Cestu nevidím žiadnu! Mala by tu niekde byť aj praveká cesta na hradisko...
Kto hľadá, nájde. Aj takúto cestu (alebo terasu?) na akropole. Ktovie, kde začína, to sa dá zistiť asi len keď opadne tá vegetácia.
Odkrytý múrik
Sucho kladený múrik
Porušený múrik
Výhľad z akropoly na Soviu skalu (na druhom brehu Hornádu) 
Výhľad na západ smerom k prielomu Hornádu 
A sme na predhradí P3 (Pod Hradiskom) - pohľad na východ na zarastenú akropolu
Pohľad z okraja predhradia - opevnenej terasy Pod Hradiskom -
na západ do strmej dolinky Tomášovského potoka
Pohľad na opevnený areál od toho rušivo hnusného hotela. (BTW nedávno ho rekonštruovali a už sa vraj nevolá Flóra, ale Grandhotel Spiš)
Južný cíp terasy Pod hradiskom




Spracoval: Orgoň
PETER ŠALKOVSKÝ: VÝSKUM A REKONŠTRUKCIA FORTIFIKÁCIE ZÁPADNÉHO AREÁLU VČASNOSTREDOVEKÉHO HRADISKA V SPIŠSKÝCH TOMÁŠOVCIACH,  SLOVENSKÁ ARCHEOLÓGIA LIV-2, 2006, 239-257

J. Béreš/Javorský/Slivka 1987 - J. Béreš/F. Javorský/M. Slivka: Spiš v 6.-13. storočí v archeologických prameňoch.

Béreš/Salkovský 1978 - J. Béreš/P. Salkovský 1978: Výskum slovanského hradiska v Spišských Tomášovciach. AVANS 1977,1978, 36-38.

Anglický preklad prevzatý z: http://www.geocaching.com/seek/cache_details.aspx?guid=70eee66f-61bf-4ec7-b5f5-be9b52406ae1

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára