.

piatok, 22. apríla 2011

Jasenica - hradisko Predná Hôrka

V jednom z vydaní Vlastivedného zborníka Považia som našiel veľmi zaujímavý článok o hradisku Predná hôrka v Jasenici. Tu uvádzam jeho skrátenú verziu.


Územie severozápadného Slovenska, vymedzené bývalými okresmi Čadca, Považská Bystrica a Žilina, je doslova pretkané množstvom lokalít, ktoré môžeme zaradiť k opevneným sídliskám. Najväčší počet reprezentujú malé opevnenia na menších výrazných kopcoch, ktoré vznikli koncom mladšej doby železnej v prostredí púchovskej kultúry. Viac ako polovica doteraz známych opevnení je datovaná na základe získaných nálezov na rozhranie letopočtov. Veľké opevnenia - hradiská - sú známe až z mladšej a neskorej doby bronzovej a niektoré z nich boli opätovne využívané aj v období neskorého laténu až staršej doby rímskej a potom opäť v 9. stor. n. 1. (Divinka, Veľký vrch).



Hrádky púchovskej kultúry sú rozložené po celom území sz. Slovenska a patria k najviac exponovaným polohám tohto regiónu. Zväčša sa nachádzajú na malých výrazných kopcoch, alebo na konci väčších, rozsiahlejších hrebeňoch hôr v rozpätí od 400 do 700 m n. m.

Názvy jednotlivých polôh sa dosť často opakujú (Hrádek, Hrádok), ale sú známe aj pod menami Hôrka, Predná hôrka, prípadne Skala, Skalka, Mokrá skala, Štepnická skala, niekedy aj podľa majiteľa pozemku - Kulíškov kopec Najprekvapujúcejší je však názov Zlatý kôň v Prosnom, ktorý sa tak údajne volá podľa toho, že sa tu dávnejšie našli zlaté keltské mince, na ktorých bol zobrazený koník


Na hrádku púchovskej kultúry v Jasenici sa uskutočnili viaceré prieskumy. Ale vôbec prvým bol prieskum A. Petrovského-Šichmana už v roku 1947. Vtedy sa našlo niekoľko drobných čriepkov na južnom svahu kopca Predná hôrka. Dôležitým impulzom pre zaradenie opevnenia do rámca púchovskej kultúry bol však až nález keramiky, ktorý urobil dňa 20.4.1958 Štefan Meliš, ktorý so svojou manželkou išiel pozrieť z Papradna na napúšťanie Nosickej priehrady (Priehrady mládeže). Cestou si všimol zvláštneho výrazného kopčeka na trase Jasenica-Udiča. So svojim objavom sa pochválil vtedajšiemu odbornému pracovníkovi Považského múzea v Žiline A. Petrovskému-Šichmanovi, ktorý sa spolu s ním opäť vybral urobiť prieskum na túto zaujímavú lokalitu (Petrovský 1965,69). Tak sa Predná hôrka dostala do pozornosti nielen odborníkov - archeológov, ale aj amatérov, ktorí sa tu snažili nájsť nálezy, ktoré by mohli speňažiť.



Ďalší osud lokality predznačili náhodné výkopy, ktoré sa podarilo overiť aj v roku 1979 keď sa na severnej teraske opevnenia našla vykopaná sonda rozmeru 2 x 2 m. V jej rozšírenej časti sa objavili nielen drobné železné predmety, ale najmä skoro celé nádoby, vrátane veľkých zásobníc, ale tiež dva kamene žarnovy. Pritom rozsah hrádku vôbec nenaznačoval, že sa tu nájde také množstvo pamiatok. Opakovaný prieskum, uskutočnený v roku 1986 iba potvrdil, že lokalita patrí do púchovskej kultúry a jej časové zaradenie zodpovedá rozhraniu letopočtov. Pre silné narušenie lokality sa uskutočnili ďalšie tri prieskumy aj s použitím detektoru kovov, ktoré priniesli rozhodujúce nálezy pre presnejšie datovanie hrádku. Prvý sa uskutočnil už 4. 10. 1998 a ďalšie dva 11. a 14. 4. 1999. Pokiaľ prvé dva sa konali za účasti členov krúžku z Považskej Bystrice, posledný aj za účasti pracovníkov Archeologického ústavu SAV v Nitre (K. Pieta so spolupracovníkmi). Spolu našli vyše 60 kusov kovových predmetov, najmä železných streliek, nožov, klincov, ale aj zlomky háčkoviek, rôznych pracovných nástrojov a zlomkov železa. Predovšetkým bronzovú sponu typu Almgren 68, malú bronzovú falérku a dve strieborné mince, jednu keltskú, tzv. nitrianskeho typu, a stredovekú Jána Zápoľského z roku 1527. Po prvých dvoch strelkách s tuľajkou, nájdených v rokoch 1979 a l986, sa podarilo objaviť ďalších 18 kusov rôznych typov, ktoré reprezentujú širokú škálu tvarov aj veľkostí hrotov šípov púchovskej kultúry. Podobné tvary streliek sa objavili aj na lokalite Skala v Púchove počas výkopov baróna Emila Hoeninga . Ploché strelky s bočnými krídelkami bez tuľajky patria k tým najjednoduchším diaľkovým strelným zbraniam. Druhým typom sú strelky s tuľajkou a dvoma krídelkami. Tretím typom sú strelky s tuľajkou a jedným krídelkom a potom sú to ešte strelky s plochým, trojuholníkovým hrotom alebo typy streliek s hrotom skovaným do hranatého špica. Všetky typy sú zastúpené tiež aj v nálezoch z lokality Skala v Púchove. Karol Pieta ich rozdelil na tri základné skupiny: I - trojuholníkové hroty; II - listovité hroty; III - kónické hroty. Prvý typ patrí k najstarším tvarom streliek zhotovených zo železného plechu pomocou sekáča. Najstaršie z nich nemajú tuľajku a osádzali sa do rozštiepeného konca šípu. Patria k starobylým formám s jednoduchou technikou výroby a objavujú sa už v staršej dobe železnej aj v staršom úseku mladšej doby železnej. Prežívali aj na konci mladšej doby železnej a začiatkom doby rímskej ako núdzové výrobky popri tvaroch s tuľajkou, ktoré vyžadovali náročnejší postup výroby.

Ďalším, pomerne Častým nálezom sú železné klince a veľké kliny. Na hrádku v Jasenici sa ich našlo viacero kusov. Patria k častým nálezom na opevneniach púchovskej kultúry, aj keď je nateraz veľmi ťažko určiť, na ktorých náradiach, predmetoch, alebo stavebných zariadeniach sa vlastne používali. Azda len veľké kliny možno považovať za súčasť obytných, alebo opevňovacích stavieb.

Predná hôrka


K zaujímavým predmetom z lokality Predná hôrka možno zaradiť tzv. háčkovky. Našli sa na viacerých opevneniach púchovskej kultúry, napr. Prosné, Zlatý kôň , Udiča, Klapy, ale ich použitie nie je nateraz dostatočne doložené. Iba určité náznaky možno dedukovať z ich tvarov a veľkostí — majú zahnutý jeden koniec do háčka, telo tordované a pomerne malé rozmery nedávajú inú možnosť použitia ako na pletenie priadze. Prípadné ich použitie ako malých kľúčov je ťažko interpretovať pre ich subtílny tvar.


K dôležitým nálezom patrí i zlomok zrkadla, ktoré bolo vyrobené z bieleho kovu. Podobné zlomky pochádzajú z Divinky a Liptovskej Mary. Žiaľ, ani v jednom prípade sa nepodarilo nájsť celý kus, preto na základe rekonštrukcie týchto zlomkov sa dá iba predpokladať, že ich priemery dosahovali asi 8-10 cm. Skoro neurčiteľnými sú rôzne železné zlomky ktoré ťažko priradiť k určitým konkrétnym predmetom. Možno za malú britvu treba považovať nález na a za hrot šidla nález iného zlomku. Pomerne vzácny je nález olovenej plomby ktorý nemusí patriť do rámca púchovskej kultúry. Z celkového rámca sa vymyká aj železná šesťramenná ružica, ktorá môže pochádzať zo stredovekej ostrohy, ale aj z konského postroja v rámci púchovskej kultúry. Medzi bežné nálezy však možno určite zaradiť železné nože ktoré sa často nachádzajú na mnohých lokalitách púchovskej kultúry. Z celkového rámca rôznych typov nožov sa vymyká veľký nôž kosákovitého tvaru s rukoväťou ukončenou očkom. Podobné, alebo veľmi príbuzné exempláre sa objavili aj na výšinnom sídlisku v Udici na polohe Klapy alebo v Púchove na lokalite Skala, ktorý svojim tvarom aj rozmermi je veľmi blízkou analógiou nálezu z Jasenice. Veľmi príbuzné nože - sekáče sa našli na Liptovskej Mare ale aj na opevnení Čertova skala v Trenčianskych Tepliciach. Už v mladšej dobe bronzovej sa objavujú v strednej Európe príbuzné nože, ktoré majú svoje predlohy medzi bronzovými exemplármi aj v omnoho dokonalejšej forme v tzv. vtáčích, alebo pijavicových bronzových nožoch na rôznych lokalitách Európy. Či možno aj nálezy z Jasenice, Púchova a Udiče priradiť k týmto kultovým predmetom je zatiaľ otázne. Ale vzhľadom k ani nie veľmi vzdialenému obetisku v Prosnom v polohe Uhliská, kde sa konali obete zvierat aj ľudí v období neskorého laténu, to nemusí byť nepravdepodobné.

Kelti

Vykonávatelia obetných darov mali významnejšie postavenie vo vtedajšej spoločnosti, a je preto možné predpokladať, že takéto nože, ktoré sa svojím tvarom aj rozmermi vymykali z bežného typu nožov púchovskej kultúry, mohli byť aj symbolom práve významných členov rodu, orientovaných na vykonávanie obetí vtedajším božstvám. Obete sa často štvrtili, delili na menšie časti, ktoré odnášali na polia, alebo spaľovali na obetných ohňoch.

Medzi najdôležitejšie nálezy, z hľadiska možnosti presnejšieho datovania opevnenia v Jasenici na polohe Predná hôrka, patria dve spony. Pokiaľ prvá je vyrobená zo železa a zachovalou časťou lúčika sa podobá derivátom spôn neuhamských, ktoré reprezentujú starší horizont vývoja púchovskej kultúry v rámci neskorého laténu, druhá spona je vyrobená z bronzu a patrí k pomerne častým nálezom na severnom Slovensku. Možno ju zaradiť medzi bronzové spony typu Almgren. Patria k najrozšírenejším tipom spínadiel včasnej doby rímskej na území Slovenska. Podľa toho by sa azda dalo predpokladať, že osídlenie na opevnení Predná hôrka malo dlhšie trvanie, ako sa doteraz predpokladalo a mohlo sa dožiť aj polovice 1. stor. n. 1. Zrejme neskončilo na jeho začiatku, ako sa to dalo očakávať na základe predošlých nálezov.

K zaujímavým nálezom z tejto lokality patrí aj železný kľúč, ktorý svojím tvarom zodpovedá podobným nálezom z Liptovskej Mary. Kľúče na opevneniach púchovskej kultúry sa nevyskytujú až tak často ako iné pamiatky, ale predsa len spomínané nálezy hovoria už o inom druhu zabezpečenia majetku, ako to bolo v predošlých obdobiach. Dokonca na Skale v Púchove sa našli aj dokonalejšie varianty vyrobené nielen zo železa ale aj z bronzu.

Pretože niektoré nálezy z lokality Predná hôrka v Jasenici sú mladšie (stredoveké) ako je hlavná náplň nálezového fondu, bolo otázkou času, keď sa to potvrdí i nezvratným dôkazom. Stalo sa tak pri poslednom prieskume dňa 14. 4. 1999, keď sa našla strieborná minca kráľa Jána Zápoľského (1526 - 1540) z roku 1527, razená v Kremnici.

Úplne najvzácnejším nálezom na hrádku Predná hôrka bola predsa len strieborná minca tzv. nitrianskeho typu, ktorá sa našla na južnom svahu lokality v hĺbke asi 10-15 cm. Minca je veľmi dobre zachovalá (tetradia-chma), má priemer 24 mm, váhu 9,985 g. Na averze je štylizované telo koňa orientované vľavo, nad chrbtom a pod jeho bruchom sa nachádza nepravidelný štvorcový symbol. Spodný znak pripomína azda lýru? Na reverze je presne neidentifikovateľné zviera - pes? - obrátené vpravo, ktoré má pod nohami nepravidelnú líniu a nad chrbtom pseudonápis, uzavretý do dvoch rovných línií. Okraj mince na obidvoch stranách lemuje hrubý perlovec. Minca patrí k variantu V/12 nitrianskeho typu.

Mince tohto typu sú pozoruhodné najmä tým, že nemajú už na averze zobrazenú hlavu, ako je to bežné v celom keltskom mincovníctve, ale na averze aj reverze je znázornené zviera. Možno sa domnievať, že pre obraz psa na reverze slúžili ako vzor rímske republikánske mince-denáre C. Postumia z rokov 74 - 73 pred n. 1. , prípadne T. Carisia z roku 45 pred n. 1. Tieto tak vlastne prispievajú k datovaniu mincí nitrianskeho typu do 2. polovice 1. stor. pred n. 1. Doteraz žiadny zo 14 kusov mincí tohto typu nebol presne lokalizovaný. Preto nález z Jasenice je prvým s jednoznačnou lokalizáciou a zdá sa, že pribudol aj ďalší exemplár zo Skalky nad Váhom, ktorý však zatiaľ nebol daný k dispozícii na spracovanie. Obidva tieto presne lokalizované nálezy potvrdzujú, že tento typ mincí sa najskôr razil na severnom Slovensku (severozápadnom?), a nie v oblasti Nitry, ako to nasvedčuje ich názov. Zároveň to potvrdzuje aj fakt, že jedna z dávnejšie známych mincí nitrianskeho typu je vlastne prerazbou na tetradrachme severoslovenského veľkobystereckého typu. Nález striebornej keltskej mince, datovaný do obdobia po roku 45 pred n. 1., zároveň umožňuje posunúť budovanie opevnenia na Prednej hôrke v Jasenici do obdobia 1. stor. pred n. 1. hlbšie, než sa doteraz predpokladalo. Jeho využívanie azda trvalo dlhšie, ako to dosvedčovali pôvodné nálezy, známe z predchádzajúcich prieskumov.

MORAVČI'K, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. VZP XXI: 7-36

Spracoval Orgoň

Foto november 2013:

Pohľad smerom k akropole

Pohľad na najširšiu časť akropoly. 


Vpravo je teraska, ktorá bola pravdepodobne obývaná


Čerstvá jama od vykrádačov

Úzka dlhá terasa  je pokrytá mnohými  dierami od vykrádačov

Vrcholová plošina má úzky podlhovastý tvar 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára