.

streda, 18. mája 2011

Břeclav - Pohansko

Hradisko sa nachádza pri moravsko - rakúskej štátnej hranici na ľavom brehu rieky Dyje asi 4 km smerom na juh od Břeclavy. Má rozlohu 27 ha a spolu s niekoľkými podhradiami zaberá plochu až 100 ha. Bolo vybudované na začiatku 9. storočia. Navyše v okolí Pohanska bolo objavených niekoľko samostatných osád z rovnakého obdobia. Niekedy v 11. storočí bolo hradisko celkom opustené a zabudnuté. Názov „Pohansko“ získalo až neskôr, keď tu ľudia nachádzali rôzne predmety, o ktorých si mysleli, že ich tu zanechal nejaký dávny pohanský ľud. Možno ho zaradiť medzi najvýznamnejšie pamiatky raného stredoveku nielen v Českej republike, ale i v celej strednej Európe.

V priestore hradiska vidieť viaceré menšie dvory a  v ľavo veľmožský dvorec (autor: I. Balák)


Včasno - slovanské a starohradištné osídlenia (6-8. Storočie) bolo zachytené na dvoch miestach v severnej časti hradiska. V priebehu troch storočí sa zhluková osada rozčlenená na jednotlivé dvory zvoľna posúvala. Južne od osady bolo preskúmané súdobé kostrové pohrebisko.


Zväčšiť mapu


Radíme ho medzi hradiská nížinného typu. Obranné valy hradiska boli 2 km dlhé a až 25 m široké, museli byť teda veľmi vysoké. Ide teda o jedno z najväčších ranostredovekých opevnení v strednej Európe. Opevnený areál hradiska navyše chránila zo všetkých strán rieka Dyje a jej ramená. Na hradisku boli odkryté základy väčšieho kostola zdobeného farebnými freskami. Kostol bol trojloďový 18,6 m dlhý, 7,2 m široký. Okolo kostola bol objavený veľký cintorín, odkrytých bolo približne 400 hrobov s 800 predmetmi. Našli sa tu štyri hroby veľmožov s mečmi a hroby obsahovali množstvo zlatých a strieborných šperkov a gombíkov podobného charakteru aké sa našli v hroboch na hradisku medzi Kopčanmi a Mikulčicami a v Starom Meste. Nálezy a hroby pochádzajú väčšinou z druhej polovice 9. storočia. Žiadny hrob nesiaha pod základy kostola, teda najprv tu bol postavený kostol, až potom sa tu pochovávalo. Kostol zanikol niekedy v 11. až 12. storočí.

Veľmožský dvorec  (autor: I. Balák)

Brána do dvorca s vežovitou nadstavbou

V severozápadnej časti hradiska bol zistený veľmožská dvorec, pravouhlý sídliskový útvar o rozlohe takmer 1 ha obohnaný drevenou palisádou, budovaný v dvoch fázach v 9. storočí. Vnútri dvorca sa nachádzal sakrálny okrsok s kostolom a pohrebiskom, obytný okrsok s jednopriestorovým aj víacpriestorovými domami na kamenných a maltových podmurovkách, a hospodárska časť s ohradami a chlievmi, stodolou, sýpkami atď.

Pohreb mŕtveho na veľmožskom dvorci  (autor: I. Balák)

Ďalšie rozsiahle veľkomoravské sídliskové areály, a menšie pohrebisko bolo okrem dvorca preskúmané na rôznych miestach vnútri hradiska aj na predhradí. Remeselnícke sídlisko v severovýchodnej časti hradiska (v bývalej lesnej škôlke asi 100 m východne od výskumu velmožského dvorca) bolo preskúmané na ploche viac ako 2 ha, bez toho, aby boli zachytené jeho okraja (260 veľkomoravských objektov). Na sídlisku môžeme podľa nálezov doložiť rôzne druhy remesiel: napr. spracovanie dreva, kože a kožušín, kostiarstvo, spracovanie farebných kovov, kováčstvo, šperkárstvo či výrobu textilu. Počas výskumnej sezóny 2008 boli v tomto priestore odkryté základy ďalšej kamennej stavby kladené na maltu, u ktorej sa predpokladá tiež sakrálnej účel.


Veľkomoravský sídliskovej areál južného predhradia vytvára tri zoskupenia, ktorých pôdorysné dispozície určujú obytné zemnice. Východné (s murovanou studňou uprostred) malo snáď remeselnícko-výrobný charakter. Stredné (s radovým až ulicovým usporiadaním, so skladovacími priestormi, hojnými nálezmi žarnovov a pod.) mohlo byť osadou dvorských služobníkov rôznych kategórií. Západné (s nálezmi jazdeckého výstroja) bolo zrejme osadou vojenskej družiny, ktorá bola k dispozícii veľmožovi - kniežaciemu hodnostárovi - so sídlom v dvorci na hradisku.

Pohanská svätyňa




V pohansku bola pri archeologických výskumoch objavená aj staroslovanská pohanská svätyňa. Jedná sa o  sa o kolový objekt z 1. pol. 10. stor., pozostávajúci z 8 obvodových jamiek rozmiestnených okolo jamky stredovej, obohnaný palisádou tvoriaci asi z jednej štvrtiny neuzavretý kruh s priemerom 260 cm. V archeoskanzene, ktorý bol zriadený v priestoroch hradiska sa nachádza rekonštrukcia tejto svätyne. Svätyňa je postavená na mieste jej objavu a celkovým tvarom zodpovedá pôvodnému objektu. Palisáda je otvorená k miestu východu slnka v deň letného slnovratu (21. 6.). Objekt plní funkciu kultovú, mohol ale tiež slúžiť ako primitívny kalendár.

2 komentáre: