.

pondelok, 25. júla 2011

Dreveník - Slovanské hradisko v tieni Spišského hradu

Prinášame ďalšie zaujímavé Slovanské hradisko z Východného Slovenska

V Hornádskej kotline, juhovýchodne od mesta Spišské Podhradie, sa nachádza najväčšia travertínová kopa na Slovensku, unikátny prírodný útvar so skalným mestom, s minimálne stredoeurópskym významom. Vrcholová plošina predstavovala výnimočnú polohu, využívanú takmer vo všetkých historických obdobiach na obranné účely. Najvýraznejšie stavebné aktivity pochádzajú z 9. - 11. storočia, keď tam stálo slovanské hradisko, podľa ktorého drevených fortifikačných a obytných konštrukcií bolo územie pomenované Dreveník.    


Na hornej fotografii je zvýraznený priebeh valu opevnenia
Plánik hradiska


Od konca treťohôr sa tektonickými poruchami na vápence prekryté zlepencami či ílovcami dostáva voda obohatená o hydrouhličitan vápenatý. Jeho sedimentáciou sa z teplých minerálnych prameňov za spolupôsobenia tlaku, teploty a klímy ukladali travertínové vrstvy v charakteristických kopách. Oproti ostatným kopám (Pažica či Sivá Brada) bol Dreveník viac mechanicky rozrušovaný, čím vznikli skalné veže, jaskyne, pukliny a pod. Okraje Dreveníka tvoria tak strmé, väčšinou kolmé, až 60 m vysoké steny. Vrchol kopy bol pritom zarovnávaný, čoho výsledkom je priam dokonalý priestor na úkryt, resp. výstavbu obranných zariadení. Z tohto nedobytného miesta so značným prevýšením oproti okoliu bol aj výborný rozhľad na celú kotlinu. Ak by aj nepriateľ dobyl rozsiahlu vrcholovú plošinu s dokonalým potenciálom na výstavbu obytných štruktúr, existovala aj záložná možnosť úkrytu v jaskynných systémoch.



Val






Nie je preto prekvapením, že najstaršie osídlenie pochádza už paleolitu (nálezy homo neandertalensis) či z neolitu (bukovohorská kultúra). Prvé opevnenie tam vzniklo v eneolite (bádenská kultúra), na ktoré potom nadviazali ďalšie kultúry doby bronzovej a určite aj železnej. Najvýraznejšie osídlenie pochádza z 9. - 11. stor., keď bola rozmerná plošina využívaná ako refúgium. Obdobie raného stredoveku bolo pomerne nepokojné a často hrozilo nebezpečenstvo. Preto bol Dreveník veľmi vhodným miestom na úkryt pre miestne slovanské obyvateľstvo, ktoré si na plošine budovalo obydlia a neskôr aj obranné zariadenia. Prvé zapojenie hradiska, resp. refúgia, do organizovaného obranného systému je možné predpokladať za vlády Svätopluka (871 - 894), keď sa Veľká Morava rozšírila až po stredný tok Hornádu. Obdobie medzi zánikom V. Moravy a pripojením daného územia k Uhorsku bolo opäť nestabilné a nepokojné, o čom svedčia najviac zastúpené nálezy práve z 10. - 11. stor. Vznikom župného systému a iných centier správy, no najmä upokojením politickej situácie hradisko v priebehu 12. stor. zaniká. Opätovne však mohlo byť využité počas tatárskeho vpádu, čoho dôkazom sú nálezy aj z 13. stor.
 



Zväčšiť mapu

Vrcholová plošina pretiahnutého tvaru v smere S-J (1 500 x 800 m) bola zrejme osídlená z väčšej časti, no samotné hradisko sa nachádzalo na juhozápadnom cípe. Práve tam boli najvhodnejšie podmienky na výstavbu obranného zariadenia (presne vymedzená najrovnejšia plocha, ohraničená takmer zo všetkých strán skalnými stenami dosahujúcimi najväčšie prevýšenie oproti okoliu v rámci celej kopy). Len úzky pás na severovýchode, kde sa skalná ostroha pripájala k jadru kopy, nebol prirodzene chránený. Vznikol tam preto mohutný zemný val, na ktorom stála zrejme ešte palisáda. V takto ohraničenom areáli sa nachádzali obytné štruktúry z drevených konštrukcií. Zároveň sa predpokladá, že na kope Ostrá hora severne od Dreveníka ležalo ďalšie hradisko, ktoré tvorilo súčasť obrany hlavného hradiska. Svedčia o tom nálezy aj zistený viditeľný priebeh opevnenia, no poloha bola ťažbou postupne značne zdeformovaná.




Niekoľko fotografií od Svätohája rodnej viery:





Dnešný stav lokality

V súčasnosti sa lokalita hlavného hradiska nachádza v katastri Spišského Pohradia, na hranici katastra Žehry. Ide o juhozápadný výbežok z centrálnej časti Dreveníka (560 - 570 m n. m.), kde lokalitu ohraničujú skalné zrázy a na severovýchode zachovaný mohutný valový násyp. Zemný skalný val je situovaný v smere SZ-JJV, jeho dĺžka je 60 m a výška miestami aj 2 m. Za posledných tisíc rokov bol značne prirodzene zdeštruovaný, preto jeho pôvodná výška bola minimálne dvakrát väčšia ako súčasná. Z lokality pochádzajú rôzne nálezy svedčiace o funkcii hradiska v 9. - 11. stor. Výskumy tam realizoval už J. Neustupný v r. 1932, potom V. Budinský-Krička, V. Furmánek či M. Slivka.

Autor článku: Dominik Sabol. Prevzaté so súhlasom autora zo stránky
Foto: Siváci Košice november 2012
www.travel.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára