.

utorok 9. augusta 2011

Zbrane Nitranov v časoch Veľkej Moravy

  Kompletná výzbroj bola záležitosťou veľmi nákladnou, možno s ňou na Veľkej Morave rátať iba v prostredí vládnucich vrstiev. Výzbroj elitného bojovníka, teda prilba, brnenie, meč s pošvou, náholenice, štít s kopijou, ostrohy a kôň s výstrojom, mohla mať hodnotu približne 50 kráv. Preto väčšina jazdcov a pešiakov bojovala iba so základnými zbraňami. Podľa spôsobu používania a tvaru je možné zbrane rozdeliť na sečné (meč, bojový nôž, šabľa), vrhacie (kopija, oštep), úderné (sekera) a diaľkové (luk, šíp). 


  Pri rekonštrukcii života veľkomoravana, či skupiny ľudí (rodina, sídlisko, osada, remeselnícka, kupecká či vojenská družina a iné) je dobré vedieť zladiť civilný a vojenský odev a odev v rámci sociálneho statusu.

Meč
  Meče obdobia Veľkej Moravy radíme k tzv. karolínskym mečom (polovica 8. storočia – polovica 11. storočia). Je to stredoveký meč, so sploštenou, plne vyvinutou hlavicou a stredovým odľahčujúcim, tzv. „krvným“ žliabkom na čepeli, dlhej viac ako 70 cm. Štandardná dĺžka mečov na Slovensku v tejto dobe sa pohybovala okolo 90 cm, šírka čepele pri priečke asi 6 cm. Celková hmotnosť ostrého bola okolo jedného kilogramu.

Meč veľmoža z Nitrianskej Blatnice


  V hroboch s militáriami predstavujú štatistickú hodnotu 6,8%. Využívala ich hlavne jazda, sú však zdokumentované aj hroby s mečom, bez jazdeckých atribútov. Zaujímavý a výnimočný je napríklad meč nájdený v Závade. Vlastnil ho 30 – 40 ročný muž. Ide o meč typu X, so zachovalými zvyškami remeňa s kovaniami. Rovnako ako meč z Dolných Krškan bol zrejme nosený cez plece. Bol vložený do drevenej pošvy. Je to dlhý (93 cm) a ťažký (po očistení 1430 g) meč. Priečka je popri iných mečoch z Veľkej Moravy dlhá (16 cm), najmä v porovnaní s inými mečmi typu X, kde sa dĺžka priečky pohybuje v rozpätí 10 – 14 cm. Práve typ X nachádzajú archeológovia na Slovensku najčastejšie. K zjednocujúcim prvkom tohto typu meča patrí polkruhovitá hlavica a dlhšia rovná priečka kvadratického prierezu. Vysokú frekvenciu ich výskytu mohla ovplyvniť jednoduchosť formy a nenáročnosť výroby.
  Kvalitný meč mal vysokú cenu a patril do rúk profesionálnych bojovníkov. Na Slovensku bolo nájdených niekoľko exemplárov veľkomoravských mečov a nálezové okolnosti takmer vždy nasvedčujú, že pochovaný patril k vyššej sociálnej vrstve. Meče sa nachádzali výlučne v mužských hroboch, väčšinou s nadštandardnou výbavou. Ženské a detské hroby úplne absentujú. V hroboch s mečmi sú takmer pravidlom aj ostrohy. Často sa vyskytujú aj sekery, dýky a nože.

     Nálezy mečov u nás hovoria o vysokej umeleckej a remeselnej zručnosti kováčov, ktorí tieto vznešené zbrane vyrábali. Kováči, ktorí ale meče zhotovovali, museli byť skúsení a pravdepodobne sa výroba uskutočňovala v špecializovaných dielňach. Samozrejme, na výrobu bol potrebný najmä dostatok kvalitného kovu a v neposlednej rade - zručnosť, skúsenosť a dostatok času.

      Vedecká obec tvrdí, že Slovania meče v skorších dobách dovážali, pretože ich nepoznali a tým pádom ich nevyrábali. Je pravdepodobné, že dovážané boli hlavne čepele, hlavice a priečky mečov boli aj domácim produktom. Neskôr, najmä za čias Veľkej Moravy sa produkcia čepelí (a samozrejme zvyšných častí meča) už bežne diala v domácom prostredí.

Poklad - luxusná výbava veľmoža z Turčianskej Blatnice



     Meč bol v prvom rade symbolom moci, pretože hocikto si meč dovoliť rozhodne nemohol a tak tieto zbrane vlastnili iba tí najmajetnejší. Výroba meča bola nielen finančne ale aj časovo náročná. Dlhý dvojsečný meč (označovaný ako franský, karolínsky alebo normanský) sa vyvinul zo staršieho meča pod názvom „spatha“. Od 8.storočia sa postupne franský meč stal najvýznamnejšou zbraňou v našej oblasti. Jeho početnosť nebola veľká, čo platí pre všetky obdobia raného stredoveku. Vo väčšej miere sa v boji nepoužíval a fungoval v prvom rade už ako spomenutý symbol moci. Na území dnešného Slovenska meče naberajú na význame od konca 8.storočia. K Slovanom sa vtedy (aj napriek zákazom zo strany Franskej ríše) dostávali vysoko kvalitné meče z franských dielní v Porýní. Tieto meče boli často zhotovované technikou zvárkového damasku (čo zvyšovalo ich pevnosť a odolnosť), boli opatrené značkami mečiarov, ktorí ich vyrobili (najvýznamnejším mečiarom tej doby bol porýnsky majster Ulfberth) a mali zdobenú rúčku aj hlavicu. Od druhej polovice 9.storočia je možné uvažovať na Veľkej Morave aj o miestnej výrobe mečov, a to jednak jednoduchých typov ako aj kvalitných napodobenín mečov franských. 


meče

Sekera
  Je najbežnejšou zbraňou Slovanov, v kolekcii hrobov s militáriami na Slovensku predstavuje hodnotu 55%. Nálezy môžeme rozdeliť do troch najzákladnejších typov. Najbežnejším typom boli „bradatice“ (74%), ktorých štandardná dĺžka sa pohybuje od 15 do 17 cm. Menej časté boli „úzke sekery“ (19,2%). Ich dĺžka kolísala medzi 14 až 17 cm. V rovnakej miere ako meče, boli zastúpené aj „široké sekery“ (6,8%), ich dĺžka je v rozmedzí 13,5 – 16 cm. Tieto percentuálne údaje sa prekvapivo zhodujú s nálezmi so susednej Moravy, preto môžeme tvrdiť, že aj tunajší obyvatelia mali rovnaké kritériá pre vkladanie sekier do hrobov. Z Mikulčic sa dochovali aj vzácne drevené násady o dĺžke 70 – 90 cm, na ne sa nasádzala sekera podobne ako dnes čakan. Sekery na dlhších násadách, tzv. danax, na našom území úplne absentujú.

  Väčšinu nálezov sekier v hroboch odborníci považujú za zbrane, aj keď ich využitie pri práci a remesle nie je vylúčené. Čisto vojenské využitie s väčšou istotou platí pre bradatice, a vôbec pre všetky sekery s obuchom. Nimi spôsobené zranenia sú doložené na kostrovom materiály.

Bradatica z Diviackej Novej Vsi


  Sekera v domácnosti vari ani nemohla chýbať a na ranostredoveké pomery bola pre nižšie sociálne vrstvy najvhodnejším riešením v prípade boja. Používala ju najmä pechota, máme však doložených niekoľko prípadov jej použitia veľkomoravskou jazdou. V boji sa vyrovná meču, na dlhej násade a vďaka fyzikálnym vlastnostiam jej konštrukcie a rozloženia hmotnosti má obrovskú prieraznosť. Napriek relatívne nízkej hmotnosti – 350 – 500g spôsobovali vďaka vysoko posunutému ťažisku a pomerne úzkemu ostriu smrteľné zranenia. V porovnaní s mečom si sekera vyžaduje o 50 – 75% menej železa a oveľa menej práce pri jej výrobe.
  V hroboch so sekerami boli často nachádzané nože, niekedy ostrohy. Iné zbrane sú veľmi ojedinelé.

sekerky

Kopija
  Kopije sú jedným z najstarších druhov zbraní v histórii ľudstva vôbec. V kolekcii hrobov s militáriami na Slovensku predstavuje diel s hodnotou 12,7%. Bola rozšírená u menej majetných bojovníkov, z rovnakého dôvodu ako sekera, avšak mocnou zbraňou bola aj v rukách jazdcov. Staršie písomné zmienky ale hovoria o omnoho väčšej rozšírenosti tejto zbrane u Slovanov. V rukách pešiakov ide o výbornú zbraň proti jazde.
  Klasická veľkomoravská kopija má listový tvar, s dĺžkou hrotu 26 – 33cm, ojedinelý, ale tiež zaujímavý je typ kopije s bočnými krídelkami, ktorých dĺžka hrotu presahuje 40cm. V boji sa kopija používala v prvej fáze, keď boli formácie od seba vzdialené. Na boj zblízka sú málo použiteľné. Účinné v skrumáži sú jedine vtedy, ak sú formované v zadných radoch. Kopija používaná v pešom boji dosahovala dĺžku rovnajúcu sa výške bojovníka, alebo väčšiu, niektoré hroty sa ale v hroboch nachádzajú aj vo výške pleca. Obvyklá dĺžka násad bola teda 160 – 200 cm u peších bojovníkov. Jazdci zrejme používali násady oveľa dlhšie.
  Tieto zbrane mohli byť alternatívne používané aj na lov, avšak údaje z hrobov s kopijami v globále potvrdzujú úzku väzbu pochovaného jedinca k vojenstvu. V hroboch mali časté zastúpenie nože, zanedbateľné ale nie sú predmety dennej potreby. Ojedinele sa nachádzali aj ostrohy, vedierka a sekery.

kopije

Nôž
  Bol základom výbavy každého človeka, muža, ženy ale aj detí, bez rozdielu veku, či príslušnosti k sociálnej vrstve alebo remeslu. Je však potrebné dívať sa naň ako na zbraň, ale aj ako na predmet každodennej potreby a nástroj. Za zbraň sa odborníkmi považuje nôž dlhší ako 15,1 cm, pričom krátke nože (do 10 cm) a stredne dlhé nože (10,1 – 15 cm) sú považované za predmety dennej potreby. V hroboch dominujú stredne dlhé nože. V rámci hrobov, kde sa našli aj iné predmety dennej potreby a nástroje, tvoria nože 86,3%. V kolekcii všetkých hrobov s pohrebným inventárom ide o 38,4%. Zavesené boli v drevených, kožených či textilných pošvách, často v kombinácii s kovom. Drevené pošvy ale výrazne dominujú. Využívanie textilných materiálov na tieto účely je doložené zakorodovanými odtlačkami textílií v kove.
  Vo funkcii zbraní vystupujú na našom území takmer výlučne jednoostré nože. Bojový nôž (dlhý) zastupuje 21,5% všetkých nožov. O jeho vojenskom využití možno hovorí aj fakt, že sa nosil inak, teda zavesený na ľavej strane tela. Menšie nože nemajú dominantnú stranu.

nožíky

Luk a šíp
  Existencia lukov u Slovanov na našom území je doložená nálezmi hrotov šípov, ale aj kostenými obloženiami reflexných lukov už od 7. storočia. Hrotmi šípov boli obdarené aj ženské a detské hroby, ako aj hroby nedospelých jedincov, v 20% sa nepodarilo určiť pohlavie. V hroboch s militáriami predstavujú štatistickú hodnotu 55,8%. Lukostrelecké hroby však len málokedy obsahovali iné zbrane.

  Lukostrelci tvorili prevažne pechotné obranné vojenské útvary. Aj na bojovom poli zabezpečovali streleckú prípravu pred nástupom jazdy.
  Typický je jednoduchý, dlhý oblúkový luk, vyrobený z pružného tisového, jaseňového, svíbového či dubového dreva. Boli dlhé 150 – 190 cm, so zárezmi pre osadenie tetivy na konci. Je možné, že luky boli v strede zosilnené, ale jediný nález luku z územia Veľkej Moravy, z Mikulčíc, to nepotvrdzuje. Kombinácia značne dlhého luku a dĺžky šípov pohybujúcej sa okolo 80 cm, umožňovala dostrel aj viac ako 200 m. Na túto vzdialenosť možno odhadnúť smrtiaci účinok strely, dostrel však mohol byť oveľa väčší. A.Ruttkay ho odhaduje i na 400m. Hrúbka drevených násadiek bola niečo málo pod 1 cm a strelky sa na ne nasádzali pomocou tuľajok. Tetiva sa mohla vyrábať zo šliach, či stáčaných konopných, alebo ľanových vlákien. Pri streľbe sa naťahovala dvoma prstami a presnosť letu zabezpečovali tri letky.

  Šípy boli prenášané v tulci a nálezy nasvedčujú tomu, že boli v tulcoch vkladané aj do hrobov. Lukostrelec nosil tulec na chrbte, pozdĺž ramena a lakťa až panvy z pravej strany, alebo pozdĺž lakťa, panvy až kolena z ľavej strany tela. Zachovalé tulce sa však v slovanských hroboch z nášho územia nenašli. Kapacita tulca podmieňuje údernú silu bojovníka. Strelky v hroboch hovoria, že so sebou mohol nosiť 12 až 24 šípov.

fragmenty veľkomoravského luku pochádzajúceho z Mikulčíc


  Z predveľkomoravskej doby, z územia Slovenska, máme aj nálezy šípov s dierkami s neznámou funkciou. Uvažuje sa o forme psychologického efektu hvízdajúcich šípov, ale tiež o využití dierok na uväzovanie zápalných látok. Pravdepodobnejšie ale je, že sa cez dierky hrot uväzovaním spevňoval, vzhľadom na jeho nemalú cenu.

zobrazenie veľkomoravského lukostrelca na terčíku  z Mikulčíc


luky a šípy


Zdrojom obrázkov v článku je Ruttkayova typológia zbraní na Veľkej Morave

Použitá literatúra:
Beranová Magdalena: Slované (Praha 2000)
Hanuliak Milan: Veľkomoravské pohrebiská (Nitra, 2004)
Chropovský Bohuslav: Slované (Bratislava 1989)
Košta, J.: Přehled vývoje mečů karolinského typu (2005)
Ruttkay Alexander: Zbrane a výzbroj na Slovensku v 9. až polovici 14. stor. (1975 – 1976)
Ruttkay Alexander: Umenie kované v zbraniach (1978)
Ruttkay Alexander, Ruttkay Matej, Šalkovský Peter: Slovensko vo včasnom stredoveku (Nitra 2002)
Časopisy: Slovenská archeológia

Autori: Gvozd, Edit: Müsha, prevzaté zo zaujímavej stránky: http://livinghistory.sk/web.php?cl=zbrane_nitranov
http://rodolesie.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=57&Itemid=91
http://www.velkomoravane.eu/historie.php



ENGLISH:

Swords

Swords in Veľka Morava (later only VM ,forgive me that I use name Veľká Morava but I am more familiar with that than Great Moravia) belongs to so called Carolingian swords.
Standard length of swords found in today’s Slovakia was around 90cm, with blade of 6 cm wide. The weight of such sword was around 1000g. They were found in 6,8%of graves with militaries. Used mostly by cavalry ,nevertheless there are graves without cavalry attributes so we can suppose that they could be used by infantry as well but really rarely. The most used sword in VM wassword of type X. Swords only were found in male gravers with higher social status.

Axes

It is the most favored weapon amongst Slavs, in collection of graves with militaries it makes for value up to 55%. There were three most basic types.
The most common were „bearded“ (I am not really sure about some words lmao) axes -74%- of length from 15 to 17 cm. Less common were „narrow axes“ -6,8%- of length from 13.5 to 16 cm. Although these number are from Slovakia they are very similar with numbers from Morava (East part of Czech Republic). There were found handles which were 70 – 90cm long nevertheless such long handles absent in our region. The most of these axes are supposed to use as weapons, nevertheless their use in chopping wood or crafting is not excluded. Pure military usage is applied on „bearded“axes. The wounds caused by such axes were documented on skeletal findings. Axes were widely used by infantry from poor to upper classes but there are some cases of its usage by Moravian cavalry. Its weight is about 350-500g with narrow blade. In these graves were found also knifes, sometimes spurs. Other weapons are rare.

Spears (pike? ,do not know exact difference betwen those)

Spears were found in 12,7% of graves with militaries. Nevertheless, older documents says about much wider use of this weapon. The most used type of spears in VM had „leave“ shape in length of 26-33cm. Much more rare but very interesting are spears with side wings with length over 40 cm. Spears used by infantry was approximately 160-200cm. There were also knifes ,spurs and axes in these graves.

Knife

The most basic weapon on any man ,woman or children in ANY age or social status. The mos common knife is the one of medium lentgh (10,1-15cm). In graves with objects of daily usage ,knives made up to 86,3%. They were stored in textile, wood or leather scabbard often in combination of steel. Wood scabbard are dominant though. Fighting knife makes up to 21,5% of all knifes. These knifes were hung on left side of warrior unlike smaller knifes which did not have preffered side.

Bows

In graves with militaries, bow makes up to 55,8%. They were also found in women and child graves. Graves with bows rarely had other weapons included. The most preferable was simple bow ,made of yew ,ash or oak trees. They were made of simple shaft. Its length was 150-190cm with notches at both ends. Arrows were around 80 cm long. Quivers were wore on back along arm to skillet on right side or along arm and skillet to knee on left side.
The ammount of arrows is in range of 12-24 arrows based on needles from graves. There were also found composite bows in very south but they were probably leftovers from Avar khaganate. (In other threads I was reading that influence of Avar khaganate north of Danube was from little to none based on archeological foundings.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára