.

nedeľa, 2. októbra 2011

Zámčisko - Nová Baňa

 Približne 10 km západne od Novej Bane (okr. Žiar nad Hronom), nad osadami Stará Huta a Bukovina, sa rozprestiera na strmom kopci (690 m n. m.) pod najvyšším končiarom pohoria Pohronského Inovca — Velkým Inovcom (900 m n. m.) archeologická lokalita Zámčisko. Zemný val, dlhý 430 m, zosilnený z vnútornej strany pevným kamenným vencom, svedčí o mohutnom fortifikačnom systéme, pripájajúcom sa na severnej strane na 200 m dlhú obrannú líniu, vytvorenú priaznivou konfiguráciou terénu. Zemný val prechádza miestami na väčších úsekoch do kamennej konštrukcie. Mohutný val zabezpečoval ochranu celého areálu hradiska so zvlneným terénom, zaberajúceho plochu asi 7 ha, rozčesnutého pozdĺžnym andezitovýrn skalným útvarom v smere sever—juh na dve nerovnaké časti.


Zväčšiť mapu

Hradisko má strategicky veľmi výhodnú polohu, lebo je ťažko dostupné, je z neho dobrý výhľad smerom na východ do Pohronia a umožňuje kľúčovú ochranu úzkeho priesmyku, ktorým prechádza cesta smerom na Veľkú Lehotu, pravdepodobne oddávna používanú ako spojovacia komunikácia z horného Požitavia do stredného Pohronia.



Túto významnú archeologickú lokalitu, situovanú vysoko v pohorí Pohronského Inovca, poznali už uhorskí archeológovia v 19. storočí. V roku 1869 zameral a vyhotovil situačný plán hradiska novobanský mestský banský a lesný inžinier Ján Flakovits. Vo fondoch Mestského múzea v Novej Bani sa nachádzajú rôznorodé nálezy získané v druhej polovici minulého storočia (bronzová sekerka, železné ostrohy, konské podkovy a črepy), o ktorých sa súdi, že azda pochádzajú z areálu Zámčiska.





V r. 1970 a 1971 sa v lokalite uskutočnil krátkodobý zisťovací výskum, ktorého cieľom bolo získať poznatky o charaktere osídlenia hradiska na Zámčisku. Počas tohto výskumu sa znova zameral 430 m dlhý val a poloha andezitového skalného útvaru, ktorý pretína hradisko a rozdeľuje ho na vyššie položenú západnú a nižšiu východnú časť. Skalný útvar je prerušený spomenutým úzkym priesmykom, ktorým prechádza cesta. Areál hradiska je veľmi nerovný a pokrytý pomerne hustým lesným porastom (jedle, buky).Výška valu na najlepšie zachovanom mieste je viac ako 250 cm, priekopa miestami dosahuje hĺbku 150 cm.




Vyhĺbených bolo 15 sond, odkryté tri objekty a tiež sa urobil rez valom. V západnej časti hradiska, v bezprostrednej blízkosti valu (jeho vnútornej strany), sa zachovali zvyšky 40—45 cm hrubých a 110 cm vysokých múrov stavby takmer štvorcového pôdorysu s rozmermi 250 X 260 cm, ktoré sú postavené z plochých úlomkov andezitu z miestneho skalného útvaru, kladených nasucho. V bezprostrednej blízkosti vonkajšej strany valu sa zistili stopy kamenných základov dvoch podobných stavieb s približne rovnakým pôdorysom, umiestených po oboch stranách preryvu vo vale. Táto situácia zvádza k predpokladu, že ide o základy vežovitých strážnych zrubov z oboch strán pôvodného vstupu do areálu hradiska.







Zo sond, v ktorých sa odkrývali zvyšky stavebných deštrukcií sídliskových objektov, situovaných na terasovité upravených plôškach najmä v blízkosti valov, sa výraznejšie vynímali kruhovité ohniská a získali sa črepy keramiky. Typologický možno túto keramiku zaradiť do 10.—13. stor.

Osobitná pozornosť bola venovaná konštrukcii valu. Ten mal nasledovné zloženie: jednoliata červená hlina, miestami stmelená — akoby spečená — do kusov tehloviny. V hĺbke 180 cm sa začínala postupne miešať červená hlina so zeminou tmavej farby. Tu sa zistila uprostred rezu na dne súvislá, 60—70 cm široká vrstva 20—30 cm vysokých kameňov, tiahnúca sa paralelne s čiarou hrebeňa valu. Nepochybne ide o kamenné jadro základu valovej konštrukcie, položené na povrch pred hĺbením priekopy a postupným navršovaním valu. V hlbších vrstvách priekopy sa objavila podobná červená zemina, z ktorej je zbudovaný val asi v polovici svojej dĺžky (poniže Zámčiska je malá osada, ktorá sa volá Červené zeme a vyskytuje sa tu rovnaká hlina tehlovočervenej farby). V ostatnej časti valu prevažuje kamenná konštrukcia bez tejto hliny. Stopy uhlíkov, ktoré sa objavovali pri prehlbovaní rezu valom vertikálnym i horizontálnym smerom, svedčia aj o pravdepodobnej drevenej konštrukcii. Val v tej časti, v ktorej bola použitá ako hlavný stavebný materiál červená hlina (prípadne v kombinácii s drevom), je po celej dĺžke spevnený z vnútornej strany hrubým vencom kamenného obloženia miestami až do výšky 150 cm a v maximálnej Šírke pri spodku do 100 cm. Kamenné obloženie ďalej splýva s ostatnou konštrukciou, v ktorej boli použité ako stavebný materiál úlomky andezitu.

Pod vertikálnou puklinou v skalnom útvare, archeológovia objavili zaniknutý zdroj vody, o ktorom svedčí zvláštna úprava terénu a stála vlhkosť okolia.

Výsledky zisťovacieho výskumu presvedčivo vyvracajú donedávna rozšírené tendenčné názory, akoby okolie Novej Bane bolo osídlené iba od založenia mesta pred vyše šesť a štvrť storočím — v čase kolonizácie nemeckými osadníkmi v 14. stor. Doterajšie výsledky krátkodobého zisťovacieho výskumu hradiska nemôžu plne objasniť dôvody osídlenia na takom neprístupnom mieste s neobvykle vlnitým povrchom areálu hradiska. Svedčia však o pôvodnom slovanskom osídlení pravdepodobne refugiálneho charakteru vo včasnom stredoveku (10.—13. stor.), teda v období vznikajúceho a postupne sa upevňujúceho uhorského štátu, a to už na existujúcom opevnenom sídlisku vzniknutom v praveku.

Spracoval: Orgoň

Zdroj: MIKULÁŠ K L I S K Ý: VÝSINNÉ SLOVANSKÉ HRADISKO PRI NOVEJ BANI
NA ZÁMČISKU, SLOVENSKA ARCHEOLÓGIA XXIV-2, 1976

Foto: http://www.hrady.sk/nova-bana-zamcisko.php?image=list
http://varak.hu/

Foto: Ľubomír Červený:



















Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára