Hradisko neďaleko Šarišských Sokoloviec, objavené J. Macákom, svojou polohou i opevnením sústavou valov dalo podnet k vykonaniu zisťovacieho výskumu už roku 1965, ktorý realizoval zaslúžilý bádateľ V. Budinský – Krička. Na tento pozoruhodný slovanský pamätník upozornil J. Macáka jednak ľudový názov vrchu, jednak valy a priekopy hradiska i tmavá kultúrna vrstva na miestach, kde ju narušili a odkryli kolesá traktora.
Hradisko leží 3 km severne od Šarišských Sokoloviec v južnej časti Čergovského pohoria. Zbudovali ho na najvyššom bode strmého hornatého hrebeňa Lazíky, ťahajúceho sa medzi Bernátskym a Bodovským údolím v severo – južnom smere, na kužeľovitej hradovej hure. Je prístupné zo Šarišských Sokoloviec Bernátskym údolím, z Bodoviec po hrebeni vrchu Lazíky a z obce Hradisko z údolia Ternianky. Hradisko je zachované a väčšinou chránené hustým lesným porastom. Svojou polohou a opevneniami patrí ku klasickým ukážkam slovanského hradiska na východnom Slovensku. Najväčšia dĺžka hradiska je 253 m, najväčšia šírka 125m.
K severovýchodnému ohybu valu hradiska prilieha lúčka, ktorá sa mierne zvažuje na západ. Približne v jej strede sa na povrchu pri pokusnom výskume zistila tmavá kultúrna vrstva. Vo vrchnej časti kultúrnej vrstvy sa našlo pomerne málo zlomkov hradištnej keramiky, naproti tomu zo spodnejších častí vrstvy sa získalo mnoho črepov tejto keramiky. Bohatý výskyt črepov na mieste pokusných sond zrejme súvisí s blízkosťou zvyškov veľkého ohniska. Okrem zlomkov nádob sa našli v kultúrnej vrstve miestami aj väčšie – menšie kusy uhlíkov i ojedinelé zlomky tehloviny a dva kusy železnej trosky. Zvieracie kosti v nej neboli. Po keramických nálezoch si však najväčšiu pozornosť zasluhujú železné predmety zo spodnej časti kultúrnej vrstvy. Ocieľka, nožík a torzá troch predmetov neznámeho určenia.
Pokusnými sondami získal V. Budinský – Krička archeologický materiál z vnútorného areálu hradiska, tiež mimo neho na lúčke, ktorá prilieha k valu na severovýchodnej strane. Najväčšie množstvo nálezov tvoril črepový materiál zdobený vlnovkami a rytými líniami. Neveľký počet železných predmetov tvorila neúplná ocieľka, neúplný nožík, tyčinkovitý zlomok kovania, zlomok obruče z vedierka a zlomok nožíka. Na základe získaného materiálu V. Budinský – Krička datoval jeho osídlenie predbežne do 10. stor. n. l., najneskoršie na začiatok 11. stor.
S výkopom sa začalo v predhradí, kde bol sondou 1 o dĺžke 40 metrov prerezaný val deliaci predhradie na dve časti, priekopa a plocha, smerom k nivelačnému bodu. Tým bola sledovaná konštrukcia valu, rez priekopy a tiež možnosť osídlenia na ploche zvažujúcej sa smerom k valu. Keďže sa na tejto ploche nepodarilo zistiť stopy po sídliskových objektoch, sonda bola predĺžená až za vonkajšiu stranu valu, kde bola terasa, aby sa zistilo, či z tejto strany nepriliehali k valu sídliskové objekty. Ani toto predĺženie sondy 1 neposkytlo žiadne dôkazy o osídlení.
Rez valom ukázal, že bol navŕšený z hliny a kameňa. Kameň bol využitý najmä na jeho spevnenie proti zosuvu zeminy do priekopy. Vo vnútri valu bol kameň v menšom množstve, bez nejakého systému uloženia, teda iba voľne nahádzaný. Nálezový inventár z valu a priekopy tvorili črepy a zvieracie kosti.
Sonda 2 o dĺžke 85 metrov bola volená tak, aby bol jej výkopom prerezaný okružný val s priekopou, val s priekopou obopínajúci akropolu a časť akropoly.
Rez okružným valom ukázal, že bol tiež navŕšený z hliny a kameňa. Kameň bol využitý najmä na jeho spevnenie proti zosuvu zeminy do priekopy. Nóvum v konštrukčnom systéme jeho navŕšenia bolo zistenie stôp po zuhoľnatenom dreve, spolu s malým pásom do červena prepálenej hliny. Ide tu pravdepodobne o doznievanie systému opevnenia zo staršieho slovanského obdobia. Systém navŕšenia valu a získaný črepový materiál, železná strelka so spätnými krídlami a torzo ďalšej strelky nám podávajú dôkaz o tom, že bol vybudovaný Slovanmi zrejme v mladšom období ako prvý val, obopínajúci akropolu. V priekope priliehajúcej k valu sa mimo typického slovanského črepového materiálu, získaného pri zisťovacom výskume, ako aj pri výkope sondy 1, našiel črep s pupákovitou vypuklinou, ktorý dokazuje osídlenie hradiska už v predslovanskom období, menovite v mladšej dobe bronzovej (
BD –HA –HB). Mimo črepového materiálu a zvieracích kostí boli v priekope objavené ďalšie železné predmety: neúplná strelka so spätnými krídelkami a (
polovýrobok?) tvaru kladiva bez prerazenej diery na drevenú násadu.
Rez prvým valom obopínajúcim akropolu ukázal, že bol vybudovaný odlišným spôsobom ako už spomínané dva valy
(val deliaci predhradie na dve časti a okružný val). Jeho nálezy sa tiež líšia od materiálu získaného v dvoch posledne menovaných valoch. Základ, súdiac podľa zachovalých zvyškov zuhoľnateného dreva a do červena prepálenej zeminy, tvorila zrejme drevená nosná konštrukcia. Tento systém navŕšenia valu bol typický pre staršie veľkomoravské obdobie. Z neho získaný črepový materiál bol výlučne z mladšej doby bronzovej (
BD – HA –HB). Táto skutočnosť dovoľuje vysloviť názor, že prvý val obopínajúci akropolu, svedčí o najstaršom slovanskom osídlení tejto časti. Črepový materiál a strelka so spätnými krídelkami, získané výkopom sondy v klesajúcej časti terénu, smerom k priekope priliehajúcej k okružnému valu, spolu s črepovým materiálom získaným z priekopy patriacej k najstaršiemu valu hradiska, je mladší od doby navŕšenia tohto valu.
Výkopom časti sondy 2 na akropole sa tak isto ako v spomínaných prípadoch sondy 1, nepodarilo získať žiadne stopy po sídliskových objektoch. Táto okolnosť viedla k tomu, že sonda 3 bola zameraná a prekopaná v dĺžke 10 metrov na rovnej čistinke juhovýchodným smerom od nivelačného bodu. Pri jej výkope pod humusovitou vrstve terénu bola objavená kultúrna jama, obsahujúca črepový materiál. Hneď pri nej bola do červena prepálená plocha, spolu so zuhoľnatenými zvyškami dreva, naznačujúca časť dlážky chaty. Pretože presahovala rozmery šírky sondy, bolo potrebné k jej úplnému zachyteniu zamerať a prekopať časť sondy 4. V jej bezprostrednej blízkosti sa našli plošne a priečne uložené kamene tvaru nepravidelného obdĺžnika, ktorý s dlážkou pravdepodobne tvoril jeden komplex. Autor ho predbežne pokladá za kamenné obloženie pece (k
rbu?). Tento predpoklad a súvislosť s časťou dlážky chaty budú overené pokračovaním výskumu.
V druhom predhradí boli vytýčené sondy 5 a 6 o dĺžke 45 metrov kopané prerušovane. Nimi sa mala zistiť situácia na voľnom priestranstve lúčky v areáli hradiska. V obidvoch sondách sa okrem črepového materiálu našli zlomky mazanice a železnej trosky. Ani v jednej z nich sa nezachytili stopy po sídliskových objektoch, prípadne kováčskej vyhni, hoci zlomky mazanice a kusy železnej trosky sú tu ich svedectvom. Súvisí to pravdepodobne s tým, že objekty v areáli hradiska boli nadzemného charakteru, prípadne slabo zahĺbené do zeme, vyhotovené z dreva a prútia, obmazané mazanicou. Po zániku funkcie hradiska v priebehu stáročí došlo aj k ich zničeniu bez zachovania stôp (
splavovanie kultúrnej vrstvy).
Sonda 7 o dĺžke 20 metrov bola vymeraná na lesnej ceste vedúcej areálom hradiska na akropolu tak, aby preťala val s priekopou na svahu akropoly a prvého predhradia. Jej výkop mal zistiť konštrukciu valu, chronologickú súvislosť s prvým valom, obopínajúcim akropolu, i s ostatnými valmi hradiska. V tejto sonde sa opäť zistili stopy po drevenej konštrukcii valu
(zuhoľnatené drevo), črepový materiál z mladšej doby bronzovej, slovanského obdobia a tiež zachovalá železná listovitá kopija
(hĺbka 75 cm). Zachovalé zvyšky zuhoľnateného dreva z konštrukcie valu, črepy z mladšej doby bronzovej, ojedinelý slovanský črep i železná listovitá kopija dovoľujú vysloviť názor, že ho vybudovalo obyvateľstvo sídliace na akropole ešte pred 10. storočím, pre zamedzenie ľahkého prístupu na akropolu zo severozápadnej strany. Bližšie chronologické začlenenie jednotlivých valov, v ktorých sa našli stopy drevenej konštrukcie, iste podajú rozbory zvyškov zuhoľnateného dreva.
Rozbor nálezového inventáru
I. Keramika
Keramický materiál, získaný doterajším výskumom hradiska v Šarišských Sokolovciach, tvorí najpočetnejšiu zložku nálezového inventáru. Skladá sa z početných výrazných zlomkov, z ktorých sa nedali rekonštruovať celé nádoby. Pretože ide o nálezy získané z rezov valmi, priekopami ako aj zo sond mimo nich, kde sa zlomky z nádob typologicky starších miešali so zlomkami keramiky mladšieho rázu a nie z uzavretých sídliskových objektov, vychádzame aj pri triedení, najmä slovanského materiálu z tohto aspektu.
a) Typologicky najstarším materiálom, ktorý sa našiel na hradisku pri doterajších výskumoch vôbec, je materiál zo staršieho úseku mladšej doby bronzovej (
BD – HA – HB), patriaci nateraz na východnom Slovensku gávskej kultúre, ktorá sem expandovala z juhu.
Pozoruhodný je najmä hrubší črepový materiál bledohnedej farby s hladkým povlakom na povrchu, ktorý pochádza pravdepodobne z väčších hrncovitých nádob. Väčšinou bol výzdoby. Len ojedinele sa na ňom vyskytla výzdoba tvaru jednoduchej oválnej vypukliny. Vyskytli sa aj ojedinelé keramické zvyšky reprezentujúce typy okrajov nádob a v jednom prípade i časť dna. Tenší črep svetlohnedej farby s mierne dovnútra zaobleným okrajom pochádza zrejme z misy. Dva okrajové črepy, z ktorých jeden má hrubší zaoblený okraj a druhý širší von vyhrnutý okraj, pochádzali z hrncovitých nádob. Črep z dna nádoby mal pórovitý povrch a hrubo formované nerovné dno. Za zástupcu azda domáceho mladopilinského etnika autor považuje ojedinelý hrubší črep tmavošedej farby.
b) Pri triedení doposiaľ získaného slovanského keramického materiálu z hradiska sa ukazuje, že jeho menšia časť úzko súvisí ešte so stredohradištnou keramikou. Väčšia časť však patrí k mladšej hradištnej keramike.
Črepy staršej slovanskej keramiky sú z tenkostenných i hrubostenných hrncov hnedej, hnedosivej a tmavosivej farby, drsného povrchu, dobre vypálených, vyhotovených z hliny s prímesou vápenca, piesku a sľudy. Hrdlá nádob, súdiac podľa niektorých okrajových črepov, boli neširoko roztvorené a na okraji zvisle, alebo šikmo skrojené. Na niektorých zlomkoch je už badateľný nábeh na profiláciu okraja nádob. Ornament na črepoch sa skladá z niekoľkonásobných vlnoviek a z pásov vodorovných línií.
K staršej skupine nálezov zo Šarišských Sokoloviec patrí snáď aj zlomok z dna hnedosivej nádoby so slabo viditeľnou časťou pravdepodobne obdĺžníkovej plastickej značky. Je v poradí druhý odlišný typ výskytu plastickej značky, získaný pri doterajšom výskume hradiska. V prvom prípade to bola časť plastickej značky v podobe štvorca.
K staršej slovanskej keramike zaraďujeme črep zdobený šikmými obvodovými pásmi, vyhotovenými vpichmi hrebeňovým nástrojom.
Podľa poznatkov z Pomoravia a iných oblastí je celkom možné, že k staršej keramike z hradiska patria aj zlomky nádob zdobené hrubo a jednotlivo rytými vlnovkami i vodorovnými líniami a naopak niektoré zlomky starobylého rázu súvisia možno už s mladšou slovanskou fázou na hradisku.
Najväčšie množstvo črepov, získaných doterajším výskumom hradiska, patrí k pokročilej hradištnej keramike. Sú to zlomky nádob už s výraznejšími znakmi profilácie okraja, alebo s rímsovitým okrajom, niekedy už veľmi blízke stredovekej keramike. Výzdobou sem patria hlavne črepy z nádob, zdobených na hrdle a pod ním hrubou rytou vlnovkou alebo vlnovkami a na tele vodorovnými líniami raz riedkymi, inokedy hustejšími alebo celkom súvisle pokrývajúcimi celý povrch. Súvislé ryhovanie tela nádob vytváralo niekedy výrazne brázdený povrch. Touto formou výzdoby sa už tieto nádoby značne približovali stredovekej keramike.
Nádoby sa zhotovovali pravdepodobne už na rýchlejšie otáčanom kruhu, o čom svedčia hlavne jemné vodorovné ťahy alebo ryhy v povlaku črepov. Hlina, ako aj farba zlomkov keramiky, nie je odlišná od keramiky typologicky staršieho rázu. Niektoré okrajové črepy majú z vnútornej strany stopy po opracúvaní ozubeným náčiním. Na základe výzdoby keramiky sa dá usudzovať, že sa výzdoba ryla do povlaku nádob tupou tyčinkou, výnimočne aj hrebienkovitým nástrojom.
O tom, že keramika na hradisku v Šarišských Sokolovciach bola aj v mladšom období dôležitým artiklom, a že sa v maximálnej miere využívala, svedčí zlomok nádoby, prevŕtaný k spevneniu prasknutej časti.
V niekoľkých prípadoch sa na vnútornej strane stien črepov zachovali zvyšky čiernej organickej látky (
snáď stopy potravy). Chemickým rozborom by sa pravdepodobne dalo určiť, o aký druh potravy sa jedná a na základe toho by sa mohlo aj čiastočne nazrieť do ,,kuchyne” našich slovanských predkov, žijúcich na hradisku v Šarišských Sokolovciach.
II. Železné predmety
Z nálezov tohto druhu získaných vo vonkajšom areáli hradiska je nepochybne najpozoruhodnejšie a najdôležitejšie torzo ocieľky zložitého tvaru s trojnásobne zahnutými ramienkami; je 8,6 cm dlhé a 3,6 cm široké. Ocieľka je celkom iného typu ako doterajšie hrobové nálezy železných kresadiel zo slovansko – avarského a staromaďarského obdobia na východnom Slovensku.
Ocieľka zo Šarišských Sokoloviec je teda ďalšou zaujímavou a závažnou pamiatkou, upozorňujúcou na styky východného Slovenska v dobe hradištnej s Pomoravím. Ak ju možno podľa keramických nálezov z hradiska datovať až do poveľkomoravského obdobia, potom je pozoruhodné, že tento starobylý tvar slovanského kresadla práve na východnom Slovensku pretrval do začiatkov 10. stor.
Nožík ma odlomený hrot a z tŕňa jeho držadla sa zachovala len nepatrná časť. Chrbát čepele je ľahko ohnutý a od tŕňa ho delí šikmý lom. Ostrie noža prebieha približne v priamej čiare paralelne so spodnou hranou držadla. Torzo je 9 cm dlhé a 1,8 cm široké. Je to bližšie nedatovateľný nožík hradištného tvaru, patriaci skôr do strednej doby hradištnej.
Plochý tyčinkovitý železný predmet tvaru dlhého lichobežníka je zlomkom kovania alebo nástroja neznámeho určenia; je 8,8 cm dlhý a najviac 2,1 cm široký.
Ostatné dva železné predmety sú atypické, jeden z nich je akoby zlomkom obruče z vedierka (
dĺžka 3,7 cm), druhý, s oblúkovitým ostrím, je snáď zlomkom noža (
dĺžka 4,3 cm a max. šírka 2,1 cm).
Nálezy tohto druhu vo vnútorno areáli v porovnaní so získaným množstvom keramiky, tvorili iba nepatrný počet. Ich neveľká typologická škála pozostávala z troch streliek so spätnými krídelkami ukončených tuľajkou, z torza železnej strelky, listovitej kopije s kratšou okrúhlou tuľajkou a železného predmetu (
polovýrobok?) tvaru kladiva, na ktorom chýba prerazená diera pre drevenú násadu.
Železné strelky so spätnými krídelkami ukončené tuľajkou sa hodili k lovu i k boju, pretože spôsobili tržnú ranu a urýchlili tak vykrvácanie. Pretože išlo o zbrane, ktoré sa mohli obyčajne použiť iba raz, nebol pri ich výrobe použitý zložitý výrobný postup. Tento druh streliek je známy už od pozdnej doby laténskej, s pretrvávaním v dobe rímskej cez dobu hradištnú až do stredoveku.
Nález listovitej kopije s kratšou, kónicky rozšírenou tuľajkou a širším zosilneným listom môžeme chronologicky zaradiť do 9. stor.
Železný predmet (
polovýrobok?) súdiac podľa tvaru, mal byť pôvodne kladivom. Pretože je však bez prerazenej diery pre drevenú násadu, ho autor považuje za polovýrobok, ktorý podľa zreteľných nárazov na tylo, ako aj nerovného konca zúženej časti bol pravdepodobne používaný ako priebojník.
Mimo železných súčastí výzbroje a pracovného nástroja, sa našli pri výskume hradiska tiež kusy železnej trosky v druhom predhradí. Tieto nálezy spolu s podobnými, získanými zisťovacím výskumom mimo areálu hradiska na lúčke bezprostredne k nemu priliehajúcej, sú svedectvom jestvovania kováčskej práce tak v areáli hradiska, ako aj k nemu patriacej časti za opevnením.
III. Železná troska
R. Pleiner z Archeologického ústavu ČSAV v Prahe vyslovil názor, že ide o odpad z kováčskej dielne. Ide v podstate o kysličníky železa, spracované v teplote nad 1200◦ . Svedčia o existencii kováčskej práce na hradisku, nie o hutníckom spracovaní železa
IV. Uhlíky
Vzorky uhlíkov z kultúrnej vrstvy, odkrytej na plošine mimo valu hradiska, určil E. Krippel z Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave v dvoch prípadoch ako pochádzajúce z bresta (
Ulmus) a v jednom prípade ako pochádzajúce z buka (
Fagus). Toto zistenie je pozoruhodné najmä preto, že na hradisku a v jeho okolí čo do lesného porastu prevláda dnes hrab.
Pôvod zvyškov čiernej zuhoľnatenej bezštruktúrnej organickej látky zo stien niektorých nádob
(ide najskôr o stopy potravy) by podľa E. Krippela bolo možné určiť snáď chemickou cestou.
Zoznam použitej literatúry:
BUDINSKÝ – KRIČKA, V.: Pokusný výskum na slovanskom hradisku v Šarišských Sokolovciach, okres Prešov. In: Nové obzory, 9, Košice 1967, s. 164 – 186.
BÉREŠ, J.: Výsledky doterajšieho výskumu slovanského hradiska v Šarišských Sokolovciach. In: Nové obzory, 16, Košice 1974, s. 113 – 133.
Pramene k dejinám osídlenia slovenska z konca 5. až z 13. stor. iii. časť. Východné slovensko.
