.

streda, 17. októbra 2012

Výprava Arkona 2012 - Deň prvý Gross Raden

Ako už mnohí viete z diskusného fóra, v dňoch 11.10. až 14.10. 2012 podnikli členovia Občianskeho združenia Hradiská lúpežnú výpravu na územie Pobaltských Slovanov. Cieľom nášho nájazdu sa stali hradiská Gross Raden, Arkona, Wolin a Raduš. Prinášam Vám preto krátku reportáž z fotiek, ktoré sme na výprave ukoristili. 

Gross Raden

Vyrazili sme vo štvrtok poobede a večer okolo 21.00 sme dorazili do Ústí nad Labem - veľkého mesta neďaleko hraníc ČR a SRN. O 7.20 po raňajkách sme vyrážali do Nemecka. Prvým cieľom nášho útoku bolo hradisko Gross Raden, niekoľko kilometrov od mesta Sternberg, kde sme sa dostali okolo 14.00. S navigáciou nie je problém na miesto trafiť, ale pravda je, že od exitu z dialnice nie sú umiestnené žiadne informačné tabule ktoré by Vás k tomuto archeoskanzenu doviedli. V samotnej dedine Gross Raden už nie je problém podľa smerových tabulí trafiť k hradisku. Auto je nutné odstaviť cca 900-1.000 metrov od hradiska na neveľkom parkovisku a odtiaľ po pohodlnej cestičke sa dostanete najskôr na breh jazera, kde sa nachádza budova múzea, a popri nej pokračujete cez lesík so zaujímavými informačnými tabuľami zo života Slovanov až k hradisku. Na hradisku bol vybudovaný veľmi pekný archeoskanzen, ktorý bol už jeden krát opravovaný z dôvodu vplyvu počasia na drevené časti.  Vstupné je 2,5 Eura, čo nás samozrejme veľmi potešilo. Po skanzene sa pohybujete volne, avšak väčšina domov má vo dverách zábranu, takže nie je možné vojsť dnu a zariadenie domu si takpovediac obchytať. To bolo oproti takému Wolinu, ale aj Modrej a Chotěbuzu trochu sklamanie.
Vstupná brána do hradiska

Vodná priekopa obopínala celé hradisko








Výborne viditeľná konštrukcia budovy s mazanicou









konštrukcia pece

Pohanská svätyňa, ktorá sa tu naozaj našla. V bahne boli zachované celé dosky, preto vieme, ako boli tvarované.  Sklamaním pre nás bolo, že v nej dnes nieje žiadna modla
Nález pozostatkov svätyne

Nad vstupom do svätyne



Vnútro svätyne




















Vstup do kruhovej stavby
Na korune valu kruhovej stavby
Konštrukcia valu
Vnútro kruhovej stavby. Pôvodne tu v strede bola umiestnená drevená modla,
ale pri  poslednej rekonštrukcii  bola žiaľ odstránená




Pohľad z kruhovej stavby na areál hradiska







mohylovité útvary v blízkosti hradiska

Po  tom, ako sme sa nadostač nabažili archeoskanzenu, sme si v obchodíku kúpili niekoľko suvenírov (napr. zaujímavú knihu o hradisku Arkona, či picí roh, ktorý potom tvoril Čendovho nerozlučného priateľa počas celej následnej cesty a presunuli sme sa do múzea, ktoré má výbornú úroveň a kde je možné vidieť nielen nálezy z Gross Radenu, ale aj viacero modelov slovanských hradísk v Nemecku.












mladšia fáza osídlenia


staršia fáza osídlenia

drevená modla pred budovou múzea

To už nás ale začal prepadať poriadny hlad a smäd a po odchode z hradiska sme hľadali s miernymi obavami o cenu jedla vhodnú reštiku. Asi 200 m od múzea sme narazili na gasthaus s príznačným názvom "Zum Burgwall", ktorý bol zriadený na prízemí rodinného domu.  Keď sme však prišli ku dverám, so sklamaním sme zistili, že majú zatvorené, čo samozrejme vyvolalo u nás nespokojné šomranie.  Toto sa však dostalo do uší samotného majiteľa, ktorý bol zašitý niekde na dvore a akonáhle nás započul, že sa rozprávame slovensky, nechal svoje domáce práce a zrezka  k nám pristúpil s otázkou: "Sind sie Slowaken?"  Keď som mu jeho domnienku potvrdil, povedal nám: "Wir sind auch Slawen, wir haben die selbe Vorfahren" (aj my sme Slovania, máme rovnakých predkov) a s úsmevom nám reštiku otvoril, zavolal svoju ženu aby nám išla uvariť a dal s nami debatu (v rámci mojich slabých nemčinárskych možností). Veľmi sa mu páčilo logo Slovanské hradiská, ktoré zdobilo naše tričká. Tak vynikajúce mäsové steaky sme dávno nejedli a cena bola na počudovanie nižšia ako na Slovensku.   Takže každému odporúčam zastaviť sa a využiť služby tejto skvelej reštiky, ktorej majiteľ je nadšenec slovanskej histórie.







Nočná Arkona

Po výbornom jedle sme už pokračovali priamou čiarou na Rujanu, kde v dedinke Putgarten, ležiacej v bezprostrednej blízkosti hradiska Arkona sme mali vopred objednaný penzión na prenocovanie. Do Putgartenu sme dorazili cca o 21.00 a na moje zhrozenie bol síce penzión otvorený, ale prakticky prázdny, recepcia zatvorená, všade zhasnuté a nikde nikoho. A podobne to vyzeralo aj v celom Putgartene - zaspaté mestečko. Skôr, ako ma však stihla pochytiť zlosť, som našťastie na dverách recepcie našiel odkaz, že o nás vedia a že kľúče od izby máme zasunuté vo dverách. Na Slovensku nepredstaviteľná vec.

Po zložení vecí a prípitku sme sa hneď ponáhľali na samotné hradisko, jednak preto, že zažiť Arkonu v noci sa len tak nepodarí a tiež preto, že predpoveď počasia na sobotu bola mimoriadne nepriaznivá a nevedeli sme ako tu bude vyzerať ráno. Od okraja dedinky sa musí na hradisko prejsť cca 800 metrov. Ako sa následne ukázalo, bol to skvelý ťah. Bola síce tma ak v rohu, báli sme sa či vôbec hradisko najdeme. Nezabudnem na ten moment keď sme vyliezli na korunu  mohutného valu a pred sebou sme nevideli ani na  meter (s baterkou z mobilu to bolo pár metrov) a pred nami vnútorná plocha hradiska a pod nami niekde v neznáme vlnobytie baltského mora. Ostnatý plot s všadeprítomnými tabuľami upozurňujúcimi na smrteľné nebezpečenstvo zrútenia sa z útesu a na zákaz vstupu nám tiež nepridávali na odvahe. Nakoniec však túžba po poznaní zvíťazila a plot sme prekročili. A urobili sme dobre.  Atmosféra hradiska okolo polnoci  ... to je niečo neopísateľné. Priam cítite jeho 1000 ročnú históriu všade navôkol, duchovia predkov sú prítomní. Lepšiu oslava tejto výnimočnej chvíle, ako marikovská jablkovica z čendovho picieho rohu si ani nemožno predstaviť. K tomu cigara .... Po tom, ako  sme v tme našli modlu Svantovíta, sme si ho patrične uctili, pričom význam tohto úkonu sa v plnej miere  vykryštalizoval až v nasledovné 2 dni, kedy nám slovanskí bohovia dopriali neuveriteľne dobré počasie a výnimočné svetlo na fotenie.


Táto fotka bola asi najviac lebensgefähr vôbec.
Totiž až po jej prezretí vo foťáku som zistil, že som uplne na okraji útesu!

Takto vyzerá 30 sekundová expozícia na vnútornú plochu hradiska smerom k valu.
Tma ako v rohu, v pozadí je maják




Socha Svantovíta






Pokračovanie: Arkona   Wolin    Raduš

http://www.gross-raden.de/

Foto: Orgoň, Sammi


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára