Bavorský geograf
(latinsky Geographus Bavarus) je konvenčné meno, dané Janom
Potockim roku 1796 autorovi anonymného stredovekého dokumentu
Descriptio civitatum et regiónom ad septentrionalem plagam Danubia
("Opis miest a oblastí na severnej strane Dunaja").
Stručný dokument bol objavený roku 1772 v Bavorskej štátnej
knižnici v Mníchove.
Dokument z 9. storočia obsahuje
zoznam kmeňov na východe strednej Európy, medzi Labem,
Dunajom, Volgou a Čiernym morom. Jedná sa z väčšej časti o
slovanské kmene. Obsahuje tiež informácie o počte civitates
(miest, hradov a hradísk) ovládaných jednotlivými kmeňmi. Výklad
tohto prameňa nie je jednoznačný, pretože je veľmi ťažké
identifikovať latinské názvy kmeňov.
Strana z Bavorského geografa, kde je žltým vyznačené ono "záhadné" meno našich predkov "Merehanos" |
Pôvod dokumentu nieje doposiaľ na sto percent objasnený. Prví bádatelia ho kládli do Regensburgu či Salzburgu,
dnes ho kladú skôr do švábskeho kláštora Reichenau. Podľa
jednej z hypotéz bol zoznam zostavený sv. Metodom, ktorý sa v
kláštore v 70. rokoch 9. storočia pravdepodobne v Reichenau
zdržiaval, a mohol byť spojený s jeho misiou v slovanských
krajinách. Iným možným autorom je kláštorný knihovník
Reginbertinus, ktorý pôsobil najskôr v 30. až 50. rokoch 9.
storočia. Podľa inej teórie vznikol v prvej polovici 9. storočia
vo Fulde na popud východofranského kráľa Ľudovíta Nemca a okolo
roku 845 do neho pribudli doplnky v kláštore sv. Emerama v
Regensburgu. Vedci predpokladajú, že zoznam sa skladá z
dvoch častí, ktoré môžu byť datované do rôznych období a
pripočítané rôznym autorom.
Prečo je toto dielo pre
nás také dôležité? Pretože bavorský geograf tu v 9. storočí
spomína okrem iných národov aj akýchsi „Merehanos“,
ktorí mali v tom čase 30 hradísk, pričom títo Merehanos sú
Nitrianski Slovania, Sloveni, alebo ak chcete predkovia dnešných
Slovákov. Je to teda najstarší dokument, v ktorom sa spomínajú
naši slovenskí predkovia, pričom sa pohybujeme v časoch Veľkej
Moravy. Vidíme, že aj Bavorský geograf ešte dlho po zjednotení Moravska s Nitrianskom vnímal rozdiel medzi
pôvodnými Moravanmi a "inými Moravanmi" (v skutočnosti Nitranmi) – žiaľ nenazýva ich tak
ako by sme si priali pojmom Nitrania, ale napriek tomu ich jasne
odlišuje.
Hovoríte, že teraz som
trochu prestrelil? Tak pozrime, čo na túto tému hovoria dvaja
renomovaní historici, z ktorých ani jeden nie je žiadny
„hejslovák“, ale v otázke našich dejín sú skôr skeptici. V
prvom rade sa pozrime na citáciu z knihy českého historika Dušana
Třeštíka Vznik Velké Moravy.
Kvalitný scan (ZDROJ) |
Na strane 132 uvádza: „
Jedno etnicko-politické meno by však bolo možné na
Slovensko snáď vztiahnuť. Uvádza ho autor tzv.
Geografa bavorského avšak ako Merehani –
teda zrejme Moravania. (...) V prvej časti sa vypočítavajú gentes
od Obodritov na severe smerom na juh. Za Boheman-Čechmi (Beheimare)
sú správne umiestnení Moravania (Marharii), potom sa ale hovorí o
Bulharoch a opäť o akýchsi "Moravanoch" - Merehani. Tým
končí výpočet pohraničných gentes a druhá časť, ktorá
zahŕňa tých, "ktorí sedia za nimi", začína
podunajskými Obodritmi, o ktorých sme hovorili vyššie. Rozhodne
tu v prípade Merehanov nemôžu prichádzať do úvahy - ako by
vyplývalo z geografického poradia - obyvatelia povodia srbskej
Moravy (pravého, teda južného prítoku Dunaja), pretože geograf
sa dôsledne drží svojho programu a vymenováva naozaj vždy len
gentes sediaci na sever od Dunaja. 0 tom, že "Marharii" sú
Moravania, nikto nikdy nepochyboval, rovnako ako sa vždy celkom
všeobecne prijímalo, že "vulgarite" sú Bulhari. Otázkou
bolo vždy, kto sú oni "Merehani" umiestnení evidentne
niekam do tohto priestoru medzi Moravu a oblasť Železných vrát či
Belehradu. Lokalizácia týchto Merehanov medzi Dyju a Dunaj, o
ktorom sa tiež častejšie uvažovalo, neprichádza do úvahy,
pretože tu v prvej polovici 9. storočia bolo len veľmi riedke
slovanské osídlenie a rozhodne tu nemohol spoločne žiť žiadny
gens. Pomerne husté slovanské osídlenie sa nachádzalo až na
pravom brehu Dunaja, medzi Viedňou a Mautern, teda v "Avarii"
na území ríše. Pretože ale na dolnej Tise zrejme sedeli
Obodriti, zostáva pre lokalizáciu Merehanov vlastne
len Slovensko. 0 tom bolo tiež uvažované
najčastejšie. V takom prípade by sa u dvojice Marhari-Merehani
jednalo pravdepodobne o dve časti moravského štátu, moravskú a
nitriansku, pomenované variantmi spoločného mena."
Ján Steinhubel, ktorému
tiež určite nemožno vytýkať žiadny prehnaný nacionalizmus vo
svojej knihe Nitrianske kniežatstvo celkom jednoznačne a bez
rozpakov tvrdí, že spomenutí Merehanos
sú Nitrania. Okrem
iného uvádza na strane 89-91, že „bavorský autor, ktorý
zhrnul svoje znalosti o slovanských krajinách na hraniciach novej
Východofranskej ríše jasne rozlišuje obe veľkomoravské
kniežatstvá (…) Toto dielo vzniklo asi 10 rokov po
dobytí Nitrianska Mojmírom. Preto pre zahraničných pozorovateľov
sú obyvatelia oboch kniežatstiev už Moravanmi. Rozdiel medzi nimi
náš neznámy autor vyjadril odchýlkou v pomenovaní. Bližších
pomenoval Marharii a vzdialenejších, ktorých ešte stále
považoval za osobitný „ľud – populus“ Merehani.
Nitrianski Slovania sa
však nemohli pred rokom 833 menovať Moravania, pretože Morava
podľa ktorej dostali Moravania a celé ich kniežatstvo meno, cez
Nitriansko netiekla. Kniežací hrad a kniežatstvo Nitrava mali
meno od rieky Nitravy. Preto, ak môžeme pokračovať v analógii
Morava - Nitrava, prichádzame k ďalšej analógii Moravania –
Nitravania. Tak ako obyvatelia kniežatstva Morava presne tak zas
obyvatelia kniežatstva Nitrava mohli byt Nitravania. Česi
Srbi, Chorváti, Obodriti, Dudlebi a ďalšie staré kmene nosili
svoje meno od nepamäti, zachovali si ho aj po rozdelení na dva
(prípadne i tri) menšie kmene a zostalo im aj po obsadení nového
územia. Predpokladaní Nitravania, tak ako aj Moravania však
patrili k tým kmeňom, ktoré podľa slov ruského kronikára
Nestora nazvali sa svojimi menami (podľa toho), kde sa usadili, na
ktorom mieste. Kniežatstvo Nitrava v dobe svojej samostatnosti
ležalo mimo pozornosti vtedajších spravodajcov, nezapísali teda
ani meno predpokladaných Nitravanov“.
Ďalej spomeniem citát významného slovenského jazykovedca a slavistu Jána Stanislava, ktorý v diele Starosloviensky jazyk uvádza, že "Výklady o tomto zápise sa rozchádzajú. Myslí sa, že Marharii boli Slovieni medzi Dunajom, Dyjou, Moravou a Bielymi Karpatmi a tých že zjednotil Mojmír alebo jeho predchodca. Merehani by boli ich pokrvní medzi Dunajom a Karpatmi s centrom v Nitre. Tento útvar zjednotil Pribina alebo jeho predchodca. Oba útvary zjednotil Mojmír asi roku 833. Takto zápis vysvetluje najnovšie Fr. D vorník (Byzant. misie 93—94). Uviedol mienku L. Havlíka, podľa ktorého Bavorský Geograf menami Marharii a Merehani nechcel označiť dva rôzne kmene, ale dva rozličné politické útvary toho istého kmeňa, ktoré vznikli okolo dvoch nezávislých centier. "
A po štvrté nemožno opomenúť dôležitý príspevok Drahoslava Hulínka, ktorý v uznávanom zborníku Bitka pri Bratislave na strane 198 uvádza, že "Napriek týmto skutočnostiam (problém s datovaním hradísk na Slovensku - pozn. Orgoň) môžeme určitý nárast vzniku hradísk predpokladať od druhej tretiny 9. storočia, čo potvrdzuje aj spomínaná správa tzv. Bavorského geografa. Zmienka o 30 hradoch naznačuje pomernú hustotu výskytu hradísk. Na základe doterajšieho stavu archeologickej potvrdenosti môžeme v 9. storočí - po jeho prvej tretine predpokladať, že na území západného a stredného Slovenska sa vyskytovalo minimálne okolo 35 - 40 hradísk. ... Na základe podobných archeologických a štatistických kritérií môžeme predpokladať, že na Morave sa v rámci súčasných štátnych hraníc vyskytovalo 15 - 20 opevnených sídlisk ... Pomer v rozmedzí mnou zatiaľ predpokladaného počtu hradísk medzi moravskou a nitrianskou časťou Veľkej Moravy do určitej miery iba hypoteticky korešponduje s údajmi v spise Bavorský geograf, kde sa tento pomer na základe interpretácií J. Steinhubla približuje do okolia úrovne 1:3, resp. tiež do rozmedzia 1:2 až 1:3."
Ďalej spomeniem citát významného slovenského jazykovedca a slavistu Jána Stanislava, ktorý v diele Starosloviensky jazyk uvádza, že "Výklady o tomto zápise sa rozchádzajú. Myslí sa, že Marharii boli Slovieni medzi Dunajom, Dyjou, Moravou a Bielymi Karpatmi a tých že zjednotil Mojmír alebo jeho predchodca. Merehani by boli ich pokrvní medzi Dunajom a Karpatmi s centrom v Nitre. Tento útvar zjednotil Pribina alebo jeho predchodca. Oba útvary zjednotil Mojmír asi roku 833. Takto zápis vysvetluje najnovšie Fr. D vorník (Byzant. misie 93—94). Uviedol mienku L. Havlíka, podľa ktorého Bavorský Geograf menami Marharii a Merehani nechcel označiť dva rôzne kmene, ale dva rozličné politické útvary toho istého kmeňa, ktoré vznikli okolo dvoch nezávislých centier. "
A po štvrté nemožno opomenúť dôležitý príspevok Drahoslava Hulínka, ktorý v uznávanom zborníku Bitka pri Bratislave na strane 198 uvádza, že "Napriek týmto skutočnostiam (problém s datovaním hradísk na Slovensku - pozn. Orgoň) môžeme určitý nárast vzniku hradísk predpokladať od druhej tretiny 9. storočia, čo potvrdzuje aj spomínaná správa tzv. Bavorského geografa. Zmienka o 30 hradoch naznačuje pomernú hustotu výskytu hradísk. Na základe doterajšieho stavu archeologickej potvrdenosti môžeme v 9. storočí - po jeho prvej tretine predpokladať, že na území západného a stredného Slovenska sa vyskytovalo minimálne okolo 35 - 40 hradísk. ... Na základe podobných archeologických a štatistických kritérií môžeme predpokladať, že na Morave sa v rámci súčasných štátnych hraníc vyskytovalo 15 - 20 opevnených sídlisk ... Pomer v rozmedzí mnou zatiaľ predpokladaného počtu hradísk medzi moravskou a nitrianskou časťou Veľkej Moravy do určitej miery iba hypoteticky korešponduje s údajmi v spise Bavorský geograf, kde sa tento pomer na základe interpretácií J. Steinhubla približuje do okolia úrovne 1:3, resp. tiež do rozmedzia 1:2 až 1:3."
Ako
vidíte, aj renomovaní historici a jazykovedci sa domnievajú, že Bavorský
geograf v 9. storočí vymenoval medzi ostatnými slovanskými kmeňmi
aj našich priamych predkov, pomenujúc ich osobitným pojmom. Že
tam nie je slovo „Sloven“, alebo „Slovák“ ? No ale nie je
tam ani slovo „Čech“. Všimnite si, že aj naši západní
bratia sú tu pomenovaní ako Betheimare, čo
je odvodené nie od etnického názvu slovanského kmeňa, ale od
územia, ktoré predtým patrilo keltským Bójom. Napriek tomu sa
tento pojem automaticky prekladá ako „Česi“. Nezahadzujme preto
ani my takéto úžasné dokumenty a uvedomme si, že pojem Slovák,
jednoducho v 9. storočí nenájdeme, ale našich predkov áno.
Doslovný preklad
Bavorského Geografa znie nasledovne:
„Popis miest a oblastí na
severnej strane Dunaja.
Títo sú, ktorí
sídlia blízko končín Dánov; nazývajú sa Nortabtrezi [3] - je
tam územie, v ktorom je 53 miest, rozdelených podľa svojich
kniežat. Vuilci [4], kde je 95 miest a štyri územia. Lina [5] je
ľud, ktorý má 7 miest. Blízko nich sídlia tí, ktorých nazývajú
Bethenici, Smeldingon a Morizani [6], ktorí majú 11 miest. Vedľa
nich sú tí, ktorí sa nazývajú Hehfeldi [7] a ktorí majú 8
miest. Vedľa nich je územie, ktoré nazývajú Surb [8], v takom
území je viac (oblastí) a ktoré má 50 miest. Vedľa nich sú tí,
ktorých nazývajú Talaminzi [9], ktorí majú 14 miest. Betheimare
[Becheimare] [10], u ktorých je 15 miest. Marharii [11]
majú 11 miest. Vulgarite [12] majú rozsiahle územia a
početný ľud, majúci 5 miest; lebo je ich veľké množstvo, nie
je ich zvykom mať mestá. Je ľud, ktorý nazývajú Merehani
[13]; títo majú 30 miest. To sú územia, ktoré hraničia
s našimi končinami. Títo sú, ktorí sídlia vedľa týchto
krajín: Osterabtrezi [14], kde je viac ako 100 miest, Miloxi [15],
kde je 67 miest. Phesnuzi [15] majú 70 miest. Tlaidesi [15] majú
viac ako 200 miest. Glopeani [16], u ktorých je 400 miest alebo aj
viac. Zuireani [17] majú 325 miest. Busan [18] majú 231 miest.
Sittici [15], územie nezmerné ľudom a prepevnými mestami. Stadici
[15], u ktorých je 516 miest a nespočetný ľud. Sebbirozi [15]
majú 90 miest. Unlizi [19], početný ľud, 318 miest. Neriuani [15]
majú 78 miest. Artorozi [15] majú 145, ľud (to) veľmi tuhý.
Epataradici [15] majú 263 miest. Vuillerozi [15] majú 180 miest.
Zabrozi [15] majú 212 miest. Znetalici [15] majú 74 miest.
Aturezani [15] majú 104 miest. Chozirozi [15] majú 250 miest.
Lendizi [20] majú 98 miest. Thafnezi [15] majú 257 miest. Zeriuani
[15], čo také je kráľovstvo, že z neho pochádzajú a svoj pôvod
odvodzujú všetky národy Slovanov, ako uisťujú. Prissani [21]
(majú) 70 miest. Velunzani [22] 70 miest. BRUZ [23] sú zo všetkých
strán rozsiahlejšie než (vzdialenosť) od Enže k Rýnu.
Vuizunbeire [15]. Caziri [24] 100 miest. Ruzzi [25], Forsderen liudi
[15], Fresiti [15], Serauici [15], Lucolane [15], Ungaro [26],
Vuislane [27], Sleenzane [28] 15 miest. Lunsizi [29] 30 miest.
Dadosesani [30] 20 miest. Milzane [31] 30 miest. Besunzane [32] 2
mestá, Verizane [15] 10 miest. Fraganeo [15] 40 miest. Lupiglaa [15]
30 miest. Opolini [33] 20 miest. Golensizi [34] 5 miest.
Výsvetlivky:
3 severní Obodriti (Bodrci)
4 Veleti (Lutici)
5 Liňania
6 Beteňci či Větnici, Semeldinci či
Smolinci a Moričania (v okolí jezera Müritz)
7 Havolani (Stodorani)
8 Srbi
9 Daleminci (Glomači)
10 Česi
11 Moravania
12 Bulhari
13 "tiež" Moravania, -
Slovenské (Nitrianske) kmene
14 východní Obodriti
15 a b c d e f g h i j k l m n o p q r
s t u v w x spoľahlivo neurčiteľné
16 nelokalizovaní, podľa niektorých
autorov Poljané v okolí Kyjeva nebo obyvatelia od jazera Gopła a
okolí Kruszwice v Kujavsku
17 snad Severjani
18 Bužania na Bugu, dříve Dulebi,
později Volyňané
19 snad Uličani
20 snad L(j)achovia, lokalizácia na
strednú Vislu v okolí Sandomere či do okolí Leczyce v Polsku je
neistá
21 Pyrzycania v Západnom Pomoransku
22 snad Volyňania na Odre, Woline a po
oboch stranách rieky Dziwny
23 snad Prusi, pod ktorých menom je
myslená celá baltská skupina
24 nemožno vylúčiť Chazarov/Kovarov
25 Rusi
26 Maďari
27 Vislania
28 Slezania
29 Lužičania
30 Dědošania
31 Milčania
32 Běžunčania, malý kmeň v okolí
hradiska na Landeskrone pri Biesnitz
33 snáď obyvatelia v okolí poľského
Opole
34 Holasici
Latinský text Descriptia:
„ Descriptio ciuitatum et
regionum ad septentrionalem plagam Danubii.
Isti sunt qui
propinquiores resident finibus Danaorum quos uocant Nortabtrezi ubi
regio in qua sunt ciuitates LIII per ducos partitae. Vuilci in qua
ciuitates XCV et regiones IIII. Linaa est populus qui habet ciuitates
VII. prope illis resident quas uocant Bethenici, et Smeldingon, et
Morizani, qui habent ciuitates XI. Iuxta illos sunt qui uocantur
Hehfeldi, qui habent civitates VIII. Iuxta illos est regio, quae
uocatur Surbi. in qua regione plures sunt quae ha bent ciuitates L.
Iuxta illos sunt quos uocantur Talaminzi, qui habent civitates XIIII.
Betheimare in qua sunt civitates XV. Marharii habent
ciuitates XI. Vulgarii regio est inmensa et populus multus habens
ciuitates V. eo quod multitudo magna ex eis sit et non sit eis opus
ciuitates habere. Est populus quem uocant Merehanos,
ipsi habent ciuitates XXX. Iste sunt regiones quae terminant in
finibus nostris. Isti sunt qui iuxta istorum fines resident.
Osterabtrezi, in qua ciuitates plusquam C sunt. Miloxi, in qua
ciuitates LXVII. Phesnuzi habent ciuitates LXX. Thadesi plusquam CC
urbes habent. Glopeani, in qua ciuitates CCCC aut eo amplius.
Zuireani habent ciuitates CCCXXV. Busani habent ciuitates CCXXXI.
Sittici regio inmensa populis et urbibus munitissimis. Stadici in qua
ciuitates DXVI populusque infinitus. Sebbirozi habent ciuitates XC.
Vnlizi, populus multus, ciuitates CCCXVIII. Neriuani habent ciuitates
LXXVIII. Attorozi habent CXL VIII, populus ferocissimus. Eptaradici
habent ciuitates CCLXIII. Vuillerozi habent ciuitates CLXXX. Zabrozi
habent ciuitates CCXII. Znetalici habent ciuitates LXXIIlI. Aturezani
habent ciuitates CIIII. Chozirozi habent ciuitates CCL. Lendizi
habent ciuitates XCVIII. Thafnezi habent ciuitates CCLVII. Zeriuani
quod tantum est regnum ut ex eo cunctae gentes Sclauorum exortae sint
et originem sicut affirmant ducant. Prissani ciuitates LXX. Velunzani
ciuitates LXX. Bruzi plus est undique quam de Enisa ad Rhenum.
Vuizunbeire. Caziri ciuitates C. Ruzzi. Forsderen. Liudi. Fresiti.
Serauici. Lucolane. Vngare. Vuislane. Sleenzane ciuitates XV. Lunsizi
ciuitates XXX. Dadosesani ciuitates XX. Milzane ciuitates XXX.
Besunzane ciuitates II. Verizane ciuitates X. Fraganeo ciuitates XL.
Lupiglaa ciuitates XXX. Opolini ciuitates XX. Golensizi ciuitates V.
Sueui non sunt nati, sed seminati. Beire non dicuntur bauarii, sed
boiarii, a boia fluvio.“
Spracoval: Orgoň
TŘEŠTÍK
D., Vznik
Velké Moravy, Praha
2001.
Ján Steinhübel: Nitrianske
kniežatstvo. (Bratislava, 2004)
Ján Stanislav: Starosloviensky jazyk 1, SPN, Bratislava 1974
Ján Stanislav: Starosloviensky jazyk 1, SPN, Bratislava 1974
Štefanovičová, T. - Hulínek, D.: Bitka pri
Bratislave v roku 907 a
jej význam pre vývoj stredného Podunajska. Bratislava, SAHI 2008
http://cs.wikipedia.org/wiki/Bavorsk%C3%BD_geograf