Bavorský geograf – prvá písomná zmienka o Nitrianskych Slovenoch

Bavorský geograf (latinsky Geographus Bavarus) je konvenčné meno, dané Janom Potockim roku 1796 autorovi anonymného stredovekého dokumentu Descriptio civitatum et regiónom ad septentrionalem plagam Danubia ("Opis miest a oblastí na severnej strane Dunaja"). Stručný dokument bol objavený roku 1772 v Bavorskej štátnej knižnici v Mníchove.

Dokument z 9. storočia obsahuje zoznam kmeňov na východe strednej Európy, medzi Labem, Dunajom, Volgou a Čiernym morom. Jedná sa z väčšej časti o slovanské kmene. Obsahuje tiež informácie o počte civitates (miest, hradov a hradísk) ovládaných jednotlivými kmeňmi. Výklad tohto prameňa nie je jednoznačný, pretože je veľmi ťažké identifikovať latinské názvy kmeňov. 

Strana z Bavorského geografa, kde je žltým vyznačené ono "záhadné" meno našich predkov "Merehanos"

Pôvod dokumentu nieje doposiaľ na sto percent objasnený. Prví bádatelia ho kládli do Regensburgu či Salzburgu, dnes ho kladú skôr do švábskeho kláštora Reichenau. Podľa jednej z hypotéz bol zoznam zostavený sv. Metodom, ktorý sa v kláštore v 70. rokoch 9. storočia pravdepodobne v Reichenau zdržiaval, a mohol byť spojený s jeho misiou v slovanských krajinách. Iným možným autorom je kláštorný knihovník Reginbertinus, ktorý pôsobil najskôr v 30. až 50. rokoch 9. storočia. Podľa inej teórie vznikol v prvej polovici 9. storočia vo Fulde na popud východofranského kráľa Ľudovíta Nemca a okolo roku 845 do neho pribudli doplnky v kláštore sv. Emerama v Regensburgu.  Vedci predpokladajú, že zoznam sa skladá z dvoch častí, ktoré môžu byť datované do rôznych období a pripočítané rôznym autorom.

Prečo je toto dielo pre nás také dôležité? Pretože bavorský geograf tu v 9. storočí spomína okrem iných národov aj akýchsi „Merehanos“, ktorí mali v tom čase 30 hradísk, pričom títo Merehanos sú Nitrianski Slovania, Sloveni, alebo ak chcete predkovia dnešných Slovákov. Je to teda najstarší dokument, v ktorom sa spomínajú naši slovenskí predkovia, pričom sa pohybujeme v časoch Veľkej Moravy. Vidíme, že aj Bavorský geograf ešte dlho po zjednotení  Moravska s Nitrianskom vnímal rozdiel medzi pôvodnými Moravanmi a "inými Moravanmi" (v skutočnosti Nitranmi)  – žiaľ nenazýva ich tak ako by sme si priali pojmom Nitrania, ale napriek tomu ich jasne odlišuje.

Hovoríte, že teraz som trochu prestrelil? Tak pozrime, čo na túto tému hovoria dvaja renomovaní historici, z ktorých ani jeden nie je žiadny „hejslovák“, ale v otázke našich dejín sú skôr skeptici. V prvom rade sa pozrime na citáciu z knihy českého historika Dušana Třeštíka Vznik Velké Moravy.

Kvalitný scan (ZDROJ)

Na strane 132 uvádza: „ Jedno etnicko-politické meno by však bolo možné na Slovensko snáď vztiahnuť. Uvádza ho autor tzv. Geografa bavorského avšak ako Merehani – teda zrejme Moravania. (...) V prvej časti sa vypočítavajú gentes od Obodritov na severe smerom na juh. Za Boheman-Čechmi (Beheimare) sú správne umiestnení Moravania (Marharii), potom sa ale hovorí o Bulharoch a opäť o akýchsi "Moravanoch" - Merehani. Tým končí výpočet pohraničných gentes a druhá časť, ktorá zahŕňa tých, "ktorí sedia za nimi", začína podunajskými Obodritmi, o ktorých sme hovorili vyššie. Rozhodne tu v prípade Merehanov nemôžu prichádzať do úvahy - ako by vyplývalo z geografického poradia - obyvatelia povodia srbskej Moravy (pravého, teda južného prítoku Dunaja), pretože geograf sa dôsledne drží svojho programu a vymenováva naozaj vždy len gentes sediaci na sever od Dunaja. 0 tom, že "Marharii" sú Moravania, nikto nikdy nepochyboval, rovnako ako sa vždy celkom všeobecne prijímalo, že "vulgarite" sú Bulhari. Otázkou bolo vždy, kto sú oni "Merehani" umiestnení evidentne niekam do tohto priestoru medzi Moravu a oblasť Železných vrát či Belehradu. Lokalizácia týchto Merehanov medzi Dyju a Dunaj, o ktorom sa tiež častejšie uvažovalo, neprichádza do úvahy, pretože tu v prvej polovici 9. storočia bolo len veľmi riedke slovanské osídlenie a rozhodne tu nemohol spoločne žiť žiadny gens. Pomerne husté slovanské osídlenie sa nachádzalo až na pravom brehu Dunaja, medzi Viedňou a Mautern, teda v "Avarii" na území ríše. Pretože ale na dolnej Tise zrejme sedeli Obodriti, zostáva pre lokalizáciu Merehanov vlastne len Slovensko. 0 tom bolo tiež uvažované najčastejšie. V takom prípade by sa u dvojice Marhari-Merehani jednalo pravdepodobne o dve časti moravského štátu, moravskú a nitriansku, pomenované variantmi spoločného mena."

Ján Steinhubel, ktorému tiež určite nemožno vytýkať žiadny prehnaný nacionalizmus vo svojej knihe Nitrianske kniežatstvo celkom jednoznačne a bez rozpakov tvrdí, že spomenutí Merehanos sú Nitrania. Okrem iného uvádza na strane 89-91, že „bavorský autor, ktorý zhrnul svoje znalosti o slovanských krajinách na hraniciach novej Východofranskej ríše jasne rozlišuje obe veľkomoravské kniežatstvá (…) Toto dielo vzniklo asi 10 rokov po dobytí Nitrianska Mojmírom. Preto pre zahraničných pozorovateľov sú obyvatelia oboch kniežatstiev už Moravanmi. Rozdiel medzi nimi náš neznámy autor vyjadril odchýlkou v pomenovaní. Bližších pomenoval Marharii a vzdialenejších, ktorých ešte stále považoval za osobitný „ľud – populus“ Merehani.

Nitrianski Slovania sa však nemohli pred rokom 833 menovať Moravania, pretože Morava podľa ktorej dostali Moravania a celé ich kniežatstvo meno, cez Nitriansko netiekla. Kniežací hrad a kniežatstvo Nitrava mali meno od rieky Nitravy. Preto, ak môžeme pokračovať v analógii Morava - Nitrava, prichádzame k ďalšej analógii Moravania – Nitravania. Tak ako obyvatelia kniežatstva Morava presne tak zas obyvatelia kniežatstva Nitrava mohli byt Nitravania. Česi Srbi, Chorváti, Obodriti, Dudlebi a ďalšie staré kmene nosili svoje meno od nepamäti, zachovali si ho aj po rozdelení na dva (prípadne i tri) menšie kmene a zostalo im aj po obsadení nového územia. Predpokladaní Nitravania, tak ako aj Moravania však patrili k tým kmeňom, ktoré podľa slov ruského kronikára Nestora nazvali sa svojimi menami (podľa toho), kde sa usadili, na ktorom mieste. Kniežatstvo Nitrava v dobe svojej samostatnosti ležalo mimo pozornosti vtedajších spravodajcov, nezapísali teda ani meno predpokladaných Nitravanov“.

Ďalej spomeniem citát významného slovenského jazykovedca a slavistu Jána Stanislava, ktorý v diele Starosloviensky jazyk uvádza, že "Výklady o tomto zápise sa rozchádzajú. Myslí sa, že Marharii boli Slovieni medzi Dunajom, Dyjou, Moravou a Bielymi Karpatmi a tých že zjednotil Mojmír alebo jeho predchodca. Merehani by boli ich pokrvní medzi Dunajom a Karpatmi s centrom v Nitre. Tento útvar zjednotil Pribina alebo jeho predchodca. Oba útvary zjednotil Mojmír asi roku 833. Takto zápis vysvetluje najnovšie Fr. D vorník (Byzant. misie 93—94). Uviedol mienku L. Havlí­ka, podľa ktorého Bavorský Geograf menami Marharii a Merehani nechcel označiť dva rôzne kmene, ale dva rozličné politické útvary toho istého kmeňa, ktoré vznikli okolo dvoch nezávislých centier. "

A po štvrté nemožno opomenúť dôležitý príspevok Drahoslava Hulínka, ktorý v uznávanom zborníku Bitka pri Bratislave  na strane 198 uvádza, že "Napriek týmto skutočnostiam (problém s datovaním hradísk na Slovensku - pozn. Orgoň) môžeme určitý nárast vzniku hradísk predpokladať od druhej tretiny 9. storočia, čo potvrdzuje aj spomínaná správa tzv. Bavorského geografa. Zmienka o 30 hradoch naznačuje pomernú hustotu výskytu hradísk. Na základe doterajšieho stavu archeologickej potvrdenosti môžeme v 9. storočí - po jeho prvej tretine  predpokladať, že na území západného a stredného Slovenska sa vyskytovalo  minimálne okolo 35 - 40 hradísk. ... Na základe podobných archeologických a štatistických kritérií môžeme predpokladať, že na Morave sa v rámci súčasných štátnych hraníc vyskytovalo 15 - 20 opevnených sídlisk ... Pomer v rozmedzí mnou zatiaľ predpokladaného  počtu hradísk medzi moravskou a nitrianskou časťou Veľkej Moravy do určitej miery iba hypoteticky korešponduje s údajmi v spise Bavorský geograf, kde sa tento pomer na základe interpretácií J. Steinhubla približuje do okolia úrovne 1:3, resp. tiež do rozmedzia 1:2 až 1:3." 

Ako vidíte, aj renomovaní historici a jazykovedci sa domnievajú, že Bavorský geograf v 9. storočí vymenoval medzi ostatnými slovanskými kmeňmi aj našich priamych predkov, pomenujúc ich osobitným pojmom. Že tam nie je slovo „Sloven“, alebo „Slovák“ ? No ale nie je tam ani slovo „Čech“. Všimnite si, že aj naši západní bratia sú tu pomenovaní ako Betheimare, čo je odvodené nie od etnického názvu slovanského kmeňa, ale od územia, ktoré predtým patrilo keltským Bójom. Napriek tomu sa tento pojem automaticky prekladá ako „Česi“. Nezahadzujme preto ani my takéto úžasné dokumenty a uvedomme si, že pojem Slovák, jednoducho v 9. storočí nenájdeme, ale našich predkov áno.

Doslovný preklad Bavorského Geografa znie nasledovne:

„Popis miest a oblastí na severnej strane Dunaja.

Títo sú, ktorí sídlia blízko končín Dánov; nazývajú sa Nortabtrezi [3] - je tam územie, v ktorom je 53 miest, rozdelených podľa svojich kniežat. Vuilci [4], kde je 95 miest a štyri územia. Lina [5] je ľud, ktorý má 7 miest. Blízko nich sídlia tí, ktorých nazývajú Bethenici, Smeldingon a Morizani [6], ktorí majú 11 miest. Vedľa nich sú tí, ktorí sa nazývajú Hehfeldi [7] a ktorí majú 8 miest. Vedľa nich je územie, ktoré nazývajú Surb [8], v takom území je viac (oblastí) a ktoré má 50 miest. Vedľa nich sú tí, ktorých nazývajú Talaminzi [9], ktorí majú 14 miest. Betheimare [Becheimare] [10], u ktorých je 15 miest. Marharii [11] majú 11 miest. Vulgarite [12] majú rozsiahle územia a početný ľud, majúci 5 miest; lebo je ich veľké množstvo, nie je ich zvykom mať mestá. Je ľud, ktorý nazývajú Merehani [13]; títo majú 30 miest. To sú územia, ktoré hraničia s našimi končinami. Títo sú, ktorí sídlia vedľa týchto krajín: Osterabtrezi [14], kde je viac ako 100 miest, Miloxi [15], kde je 67 miest. Phesnuzi [15] majú 70 miest. Tlaidesi [15] majú viac ako 200 miest. Glopeani [16], u ktorých je 400 miest alebo aj viac. Zuireani [17] majú 325 miest. Busan [18] majú 231 miest. Sittici [15], územie nezmerné ľudom a prepevnými mestami. Stadici [15], u ktorých je 516 miest a nespočetný ľud. Sebbirozi [15] majú 90 miest. Unlizi [19], početný ľud, 318 miest. Neriuani [15] majú 78 miest. Artorozi [15] majú 145, ľud (to) veľmi tuhý. Epataradici [15] majú 263 miest. Vuillerozi [15] majú 180 miest. Zabrozi [15] majú 212 miest. Znetalici [15] majú 74 miest. Aturezani [15] majú 104 miest. Chozirozi [15] majú 250 miest. Lendizi [20] majú 98 miest. Thafnezi [15] majú 257 miest. Zeriuani [15], čo také je kráľovstvo, že z neho pochádzajú a svoj pôvod odvodzujú všetky národy Slovanov, ako uisťujú. Prissani [21] (majú) 70 miest. Velunzani [22] 70 miest. BRUZ [23] sú zo všetkých strán rozsiahlejšie než (vzdialenosť) od Enže k Rýnu. Vuizunbeire [15]. Caziri [24] 100 miest. Ruzzi [25], Forsderen liudi [15], Fresiti [15], Serauici [15], Lucolane [15], Ungaro [26], Vuislane [27], Sleenzane [28] 15 miest. Lunsizi [29] 30 miest. Dadosesani [30] 20 miest. Milzane [31] 30 miest. Besunzane [32] 2 mestá, Verizane [15] 10 miest. Fraganeo [15] 40 miest. Lupiglaa [15] 30 miest. Opolini [33] 20 miest. Golensizi [34] 5 miest.

Výsvetlivky:

3 severní Obodriti (Bodrci)

4 Veleti (Lutici)

5 Liňania

6 Beteňci či Větnici, Semeldinci či Smolinci a Moričania (v okolí jezera Müritz)

7 Havolani (Stodorani)

8 Srbi

9 Daleminci (Glomači)

10 Česi

11 Moravania

12 Bulhari

13 "tiež" Moravania, - Slovenské (Nitrianske) kmene

14 východní Obodriti

15 a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x spoľahlivo neurčiteľné

16 nelokalizovaní, podľa niektorých autorov Poljané v okolí Kyjeva nebo obyvatelia od jazera Gopła a okolí Kruszwice v Kujavsku

17 snad Severjani

18 Bužania na Bugu, dříve Dulebi, později Volyňané

19 snad Uličani

20 snad L(j)achovia, lokalizácia na strednú Vislu v okolí Sandomere či do okolí Leczyce v Polsku je neistá

21 Pyrzycania v Západnom Pomoransku

22 snad Volyňania na Odre, Woline a po oboch stranách rieky Dziwny

23 snad Prusi, pod ktorých menom je myslená celá baltská skupina

24 nemožno vylúčiť Chazarov/Kovarov

25 Rusi

26 Maďari

27 Vislania

28 Slezania

29 Lužičania

30 Dědošania

31 Milčania

32 Běžunčania, malý kmeň v okolí hradiska na Landeskrone pri Biesnitz

33 snáď obyvatelia v okolí poľského Opole

34 Holasici

Latinský text Descriptia:

„ Descriptio ciuitatum et regionum ad septentrionalem plagam Danubii.

Isti sunt qui propinquiores resident finibus Danaorum quos uocant Nortabtrezi ubi regio in qua sunt ciuitates LIII per ducos partitae. Vuilci in qua ciuitates XCV et regiones IIII. Linaa est populus qui habet ciuitates VII. prope illis resident quas uocant Bethenici, et Smeldingon, et Morizani, qui habent ciuitates XI. Iuxta illos sunt qui uocantur Hehfeldi, qui habent civitates VIII. Iuxta illos est regio, quae uocatur Surbi. in qua regione plures sunt quae ha bent ciuitates L. Iuxta illos sunt quos uocantur Talaminzi, qui habent civitates XIIII. Betheimare in qua sunt civitates XV. Marharii habent ciuitates XI. Vulgarii regio est inmensa et populus multus habens ciuitates V. eo quod multitudo magna ex eis sit et non sit eis opus ciuitates habere. Est populus quem uocant Merehanos, ipsi habent ciuitates XXX. Iste sunt regiones quae terminant in finibus nostris. Isti sunt qui iuxta istorum fines resident. Osterabtrezi, in qua ciuitates plusquam C sunt. Miloxi, in qua ciuitates LXVII. Phesnuzi habent ciuitates LXX. Thadesi plusquam CC urbes habent. Glopeani, in qua ciuitates CCCC aut eo amplius. Zuireani habent ciuitates CCCXXV. Busani habent ciuitates CCXXXI. Sittici regio inmensa populis et urbibus munitissimis. Stadici in qua ciuitates DXVI populusque infinitus. Sebbirozi habent ciuitates XC. Vnlizi, populus multus, ciuitates CCCXVIII. Neriuani habent ciuitates LXXVIII. Attorozi habent CXL VIII, populus ferocissimus. Eptaradici habent ciuitates CCLXIII. Vuillerozi habent ciuitates CLXXX. Zabrozi habent ciuitates CCXII. Znetalici habent ciuitates LXXIIlI. Aturezani habent ciuitates CIIII. Chozirozi habent ciuitates CCL. Lendizi habent ciuitates XCVIII. Thafnezi habent ciuitates CCLVII. Zeriuani quod tantum est regnum ut ex eo cunctae gentes Sclauorum exortae sint et originem sicut affirmant ducant. Prissani ciuitates LXX. Velunzani ciuitates LXX. Bruzi plus est undique quam de Enisa ad Rhenum. Vuizunbeire. Caziri ciuitates C. Ruzzi. Forsderen. Liudi. Fresiti. Serauici. Lucolane. Vngare. Vuislane. Sleenzane ciuitates XV. Lunsizi ciuitates XXX. Dadosesani ciuitates XX. Milzane ciuitates XXX. Besunzane ciuitates II. Verizane ciuitates X. Fraganeo ciuitates XL. Lupiglaa ciuitates XXX. Opolini ciuitates XX. Golensizi ciuitates V. Sueui non sunt nati, sed seminati. Beire non dicuntur bauarii, sed boiarii, a boia fluvio.“

Spracoval: Orgoň

TŘEŠTÍK D., Vznik Velké Moravy, Praha 2001.

Ján Steinhübel: Nitrianske kniežatstvo. (Bratislava, 2004)
Ján Stanislav: Starosloviensky jazyk 1, SPN, Bratislava 1974

Štefanovičová, T. - Hulínek, D.: Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska. Bratislava, SAHI 2008

http://cs.wikipedia.org/wiki/Bavorsk%C3%BD_geograf