.

pondelok, 14. mája 2012

Bavorský geograf – prvá písomná zmienka o Nitrianskych Slovenoch


Bavorský geograf (latinsky Geographus Bavarus) je konvenčné meno, dané Janom Potockim roku 1796 autorovi anonymného stredovekého dokumentu Descriptio civitatum et regiónom ad septentrionalem plagam Danubia ("Opis miest a oblastí na severnej strane Dunaja"). Stručný dokument bol objavený roku 1772 v Bavorskej štátnej knižnici v Mníchove.

Dokument z 9. storočia obsahuje zoznam kmeňov na východe strednej Európy, medzi Labem, Dunajom, Volgou a Čiernym morom. Jedná sa z väčšej časti o slovanské kmene. Obsahuje tiež informácie o počte civitates (miest, hradov a hradísk) ovládaných jednotlivými kmeňmi. Výklad tohto prameňa nie je jednoznačný, pretože je veľmi ťažké identifikovať latinské názvy kmeňov. 
Strana z Bavorského geografa, kde je žltým vyznačené ono "záhadné" meno našich predkov "Merehanos"

Pôvod dokumentu nieje doposiaľ na sto percent objasnený. Prví bádatelia ho kládli do Regensburgu či Salzburgu, dnes ho kladú skôr do švábskeho kláštora Reichenau. Podľa jednej z hypotéz bol zoznam zostavený sv. Metodom, ktorý sa v kláštore v 70. rokoch 9. storočia pravdepodobne v Reichenau zdržiaval, a mohol byť spojený s jeho misiou v slovanských krajinách. Iným možným autorom je kláštorný knihovník Reginbertinus, ktorý pôsobil najskôr v 30. až 50. rokoch 9. storočia. Podľa inej teórie vznikol v prvej polovici 9. storočia vo Fulde na popud východofranského kráľa Ľudovíta Nemca a okolo roku 845 do neho pribudli doplnky v kláštore sv. Emerama v Regensburgu.  Vedci predpokladajú, že zoznam sa skladá z dvoch častí, ktoré môžu byť datované do rôznych období a pripočítané rôznym autorom.

Prečo je toto dielo pre nás také dôležité? Pretože bavorský geograf tu v 9. storočí spomína okrem iných národov aj akýchsi „Merehanos“, ktorí mali v tom čase 30 hradísk, pričom títo Merehanos sú Nitrianski Slovania, Sloveni, alebo ak chcete predkovia dnešných Slovákov. Je to teda najstarší dokument, v ktorom sa spomínajú naši slovenskí predkovia, pričom sa pohybujeme v časoch Veľkej Moravy. Vidíme, že aj Bavorský geograf ešte dlho po zjednotení  Moravska s Nitrianskom vnímal rozdiel medzi pôvodnými Moravanmi a "inými Moravanmi" (v skutočnosti Nitranmi)  – žiaľ nenazýva ich tak ako by sme si priali pojmom Nitrania, ale napriek tomu ich jasne odlišuje.

Hovoríte, že teraz som trochu prestrelil? Tak pozrime, čo na túto tému hovoria dvaja renomovaní historici, z ktorých ani jeden nie je žiadny „hejslovák“, ale v otázke našich dejín sú skôr skeptici. V prvom rade sa pozrime na citáciu z knihy českého historika Dušana Třeštíka Vznik Velké Moravy.

Na strane 132 uvádza: Jedno etnicko-politické meno by však bolo možné na Slovensko snáď vztiahnuť. Uvádza ho autor tzv. Geografa bavorského avšak ako Merehani – teda zrejme Moravania. (...) V prvej časti sa vypočítavajú gentes od Obodritov na severe smerom na juh. Za Boheman-Čechmi (Beheimare) sú správne umiestnení Moravania (Marharii), potom sa ale hovorí o Bulharoch a opäť o akýchsi "Moravanoch" - Merehani. Tým končí výpočet pohraničných gentes a druhá časť, ktorá zahŕňa tých, "ktorí sedia za nimi", začína podunajskými Obodritmi, o ktorých sme hovorili vyššie. Rozhodne tu v prípade Merehanov nemôžu prichádzať do úvahy - ako by vyplývalo z geografického poradia - obyvatelia povodia srbskej Moravy (pravého, teda južného prítoku Dunaja), pretože geograf sa dôsledne drží svojho programu a vymenováva naozaj vždy len gentes sediaci na sever od Dunaja. 0 tom, že "Marharii" sú Moravania, nikto nikdy nepochyboval, rovnako ako sa vždy celkom všeobecne prijímalo, že "vulgarite" sú Bulhari. Otázkou bolo vždy, kto sú oni "Merehani" umiestnení evidentne niekam do tohto priestoru medzi Moravu a oblasť Železných vrát či Belehradu. Lokalizácia týchto Merehanov medzi Dyju a Dunaj, o ktorom sa tiež častejšie uvažovalo, neprichádza do úvahy, pretože tu v prvej polovici 9. storočia bolo len veľmi riedke slovanské osídlenie a rozhodne tu nemohol spoločne žiť žiadny gens. Pomerne husté slovanské osídlenie sa nachádzalo až na pravom brehu Dunaja, medzi Viedňou a Mautern, teda v "Avarii" na území ríše. Pretože ale na dolnej Tise zrejme sedeli Obodriti, zostáva pre lokalizáciu Merehanov vlastne len Slovensko. 0 tom bolo tiež uvažované najčastejšie. V takom prípade by sa u dvojice Marhari-Merehani jednalo pravdepodobne o dve časti moravského štátu, moravskú a nitriansku, pomenované variantmi spoločného mena."

Ján Steinhubel, ktorému tiež určite nemožno vytýkať žiadny prehnaný nacionalizmus vo svojej knihe Nitrianske kniežatstvo celkom jednoznačne a bez rozpakov tvrdí, že spomenutí Merehanos sú Nitrania. Okrem iného uvádza na strane 89-91, že „bavorský autor, ktorý zhrnul svoje znalosti o slovanských krajinách na hraniciach novej Východofranskej ríše jasne rozlišuje obe veľkomoravské kniežatstvá (…) Toto dielo vzniklo asi 10 rokov po dobytí Nitrianska Mojmírom. Preto pre zahraničných pozorovateľov sú obyvatelia oboch kniežatstiev už Moravanmi. Rozdiel medzi nimi náš neznámy autor vyjadril odchýlkou v pomenovaní. Bližších pomenoval Marharii a vzdialenejších, ktorých ešte stále považoval za osobitný „ľud – populus“ Merehani.



Nitrianski Slovania sa však nemohli pred rokom 833 menovať Moravania, pretože Morava podľa ktorej dostali Moravania a celé ich kniežatstvo meno, cez Nitriansko netiekla. Kniežací hrad a kniežatstvo Nitrava mali meno od rieky Nitravy. Preto, ak môžeme pokračovať v analógii Morava - Nitrava, prichádzame k ďalšej analógii Moravania – Nitravania. Tak ako obyvatelia kniežatstva Morava presne tak zas obyvatelia kniežatstva Nitrava mohli byt Nitravania. Česi Srbi, Chorváti, Obodriti, Dudlebi a ďalšie staré kmene nosili svoje meno od nepamäti, zachovali si ho aj po rozdelení na dva (prípadne i tri) menšie kmene a zostalo im aj po obsadení nového územia. Predpokladaní Nitravania, tak ako aj Moravania však patrili k tým kmeňom, ktoré podľa slov ruského kronikára Nestora nazvali sa svojimi menami (podľa toho), kde sa usadili, na ktorom mieste. Kniežatstvo Nitrava v dobe svojej samostatnosti ležalo mimo pozornosti vtedajších spravodajcov, nezapísali teda ani meno predpokladaných Nitravanov“.

Ďalej spomeniem citát významného slovenského jazykovedca a slavistu Jána Stanislava, ktorý v diele Starosloviensky jazyk uvádza, že "Výklady o tomto zápise sa rozchádzajú. Myslí sa, že Marharii boli Slovieni medzi Dunajom, Dyjou, Moravou a Bielymi Karpatmi a tých že zjednotil Mojmír alebo jeho predchodca. Merehani by boli ich pokrvní medzi Dunajom a Karpatmi s centrom v Nitre. Tento útvar zjednotil Pribina alebo jeho predchodca. Oba útvary zjednotil Mojmír asi roku 833. Takto zápis vysvetluje najnovšie Fr. D vorník (Byzant. misie 93—94). Uviedol mienku L. Havlí­ka, podľa ktorého Bavorský Geograf menami Marharii a Merehani nechcel označiť dva rôzne kmene, ale dva rozličné politické útvary toho istého kmeňa, ktoré vznikli okolo dvoch nezávislých centier. "

A po štvrté nemožno opomenúť dôležitý príspevok Drahoslava Hulínka, ktorý v uznávanom zborníku Bitka pri Bratislave  na strane 198 uvádza, že "Napriek týmto skutočnostiam (problém s datovaním hradísk na Slovensku - pozn. Orgoň) môžeme určitý nárast vzniku hradísk predpokladať od druhej tretiny 9. storočia, čo potvrdzuje aj spomínaná správa tzv. Bavorského geografa. Zmienka o 30 hradoch naznačuje pomernú hustotu výskytu hradísk. Na základe doterajšieho stavu archeologickej potvrdenosti môžeme v 9. storočí - po jeho prvej tretine  predpokladať, že na území západného a stredného Slovenska sa vyskytovalo  minimálne okolo 35 - 40 hradísk. ... Na základe podobných archeologických a štatistických kritérií môžeme predpokladať, že na Morave sa v rámci súčasných štátnych hraníc vyskytovalo 15 - 20 opevnených sídlisk ... Pomer v rozmedzí mnou zatiaľ predpokladaného  počtu hradísk medzi moravskou a nitrianskou časťou Veľkej Moravy do určitej miery iba hypoteticky korešponduje s údajmi v spise Bavorský geograf, kde sa tento pomer na základe interpretácií J. Steinhubla približuje do okolia úrovne 1:3, resp. tiež do rozmedzia 1:2 až 1:3." 

Ako vidíte, aj renomovaní historici a jazykovedci sa domnievajú, že Bavorský geograf v 9. storočí vymenoval medzi ostatnými slovanskými kmeňmi aj našich priamych predkov, pomenujúc ich osobitným pojmom. Že tam nie je slovo „Sloven“, alebo „Slovák“ ? No ale nie je tam ani slovo „Čech“. Všimnite si, že aj naši západní bratia sú tu pomenovaní ako Betheimare, čo je odvodené nie od etnického názvu slovanského kmeňa, ale od územia, ktoré predtým patrilo keltským Bójom. Napriek tomu sa tento pojem automaticky prekladá ako „Česi“. Nezahadzujme preto ani my takéto úžasné dokumenty a uvedomme si, že pojem Slovák, jednoducho v 9. storočí nenájdeme, ale našich predkov áno.

Doslovný preklad Bavorského Geografa znie nasledovne:

Popis miest a oblastí na severnej strane Dunaja.

Títo sú, ktorí sídlia blízko končín Dánov; nazývajú sa Nortabtrezi [3] - je tam územie, v ktorom je 53 miest, rozdelených podľa svojich kniežat. Vuilci [4], kde je 95 miest a štyri územia. Lina [5] je ľud, ktorý má 7 miest. Blízko nich sídlia tí, ktorých nazývajú Bethenici, Smeldingon a Morizani [6], ktorí majú 11 miest. Vedľa nich sú tí, ktorí sa nazývajú Hehfeldi [7] a ktorí majú 8 miest. Vedľa nich je územie, ktoré nazývajú Surb [8], v takom území je viac (oblastí) a ktoré má 50 miest. Vedľa nich sú tí, ktorých nazývajú Talaminzi [9], ktorí majú 14 miest. Betheimare [Becheimare] [10], u ktorých je 15 miest. Marharii [11] majú 11 miest. Vulgarite [12] majú rozsiahle územia a početný ľud, majúci 5 miest; lebo je ich veľké množstvo, nie je ich zvykom mať mestá. Je ľud, ktorý nazývajú Merehani [13]; títo majú 30 miest. To sú územia, ktoré hraničia s našimi končinami. Títo sú, ktorí sídlia vedľa týchto krajín: Osterabtrezi [14], kde je viac ako 100 miest, Miloxi [15], kde je 67 miest. Phesnuzi [15] majú 70 miest. Tlaidesi [15] majú viac ako 200 miest. Glopeani [16], u ktorých je 400 miest alebo aj viac. Zuireani [17] majú 325 miest. Busan [18] majú 231 miest. Sittici [15], územie nezmerné ľudom a prepevnými mestami. Stadici [15], u ktorých je 516 miest a nespočetný ľud. Sebbirozi [15] majú 90 miest. Unlizi [19], početný ľud, 318 miest. Neriuani [15] majú 78 miest. Artorozi [15] majú 145, ľud (to) veľmi tuhý. Epataradici [15] majú 263 miest. Vuillerozi [15] majú 180 miest. Zabrozi [15] majú 212 miest. Znetalici [15] majú 74 miest. Aturezani [15] majú 104 miest. Chozirozi [15] majú 250 miest. Lendizi [20] majú 98 miest. Thafnezi [15] majú 257 miest. Zeriuani [15], čo také je kráľovstvo, že z neho pochádzajú a svoj pôvod odvodzujú všetky národy Slovanov, ako uisťujú. Prissani [21] (majú) 70 miest. Velunzani [22] 70 miest. BRUZ [23] sú zo všetkých strán rozsiahlejšie než (vzdialenosť) od Enže k Rýnu. Vuizunbeire [15]. Caziri [24] 100 miest. Ruzzi [25], Forsderen liudi [15], Fresiti [15], Serauici [15], Lucolane [15], Ungaro [26], Vuislane [27], Sleenzane [28] 15 miest. Lunsizi [29] 30 miest. Dadosesani [30] 20 miest. Milzane [31] 30 miest. Besunzane [32] 2 mestá, Verizane [15] 10 miest. Fraganeo [15] 40 miest. Lupiglaa [15] 30 miest. Opolini [33] 20 miest. Golensizi [34] 5 miest.

Výsvetlivky:

3 severní Obodriti (Bodrci)
4 Veleti (Lutici)
5 Liňania
6 Beteňci či Větnici, Semeldinci či Smolinci a Moričania (v okolí jezera Müritz)
7 Havolani (Stodorani)
8 Srbi
9 Daleminci (Glomači)
10 Česi
11 Moravania
12 Bulhari
13 "tiež" Moravania, - Slovenské (Nitrianske) kmene
14 východní Obodriti
15 a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x spoľahlivo neurčiteľné
16 nelokalizovaní, podľa niektorých autorov Poljané v okolí Kyjeva nebo obyvatelia od jazera Gopła a okolí Kruszwice v Kujavsku
17 snad Severjani
18 Bužania na Bugu, dříve Dulebi, později Volyňané
19 snad Uličani
20 snad L(j)achovia, lokalizácia na strednú Vislu v okolí Sandomere či do okolí Leczyce v Polsku je neistá
21 Pyrzycania v Západnom Pomoransku
22 snad Volyňania na Odre, Woline a po oboch stranách rieky Dziwny
23 snad Prusi, pod ktorých menom je myslená celá baltská skupina
24 nemožno vylúčiť Chazarov/Kovarov
25 Rusi
26 Maďari
27 Vislania
28 Slezania
29 Lužičania
30 Dědošania
31 Milčania
32 Běžunčania, malý kmeň v okolí hradiska na Landeskrone pri Biesnitz
33 snáď obyvatelia v okolí poľského Opole
34 Holasici

Latinský text Descriptia:

Descriptio ciuitatum et regionum ad septentrionalem plagam Danubii.
Isti sunt qui propinquiores resident finibus Danaorum quos uocant Nortabtrezi ubi regio in qua sunt ciuitates LIII per ducos partitae. Vuilci in qua ciuitates XCV et regiones IIII. Linaa est populus qui habet ciuitates VII. prope illis resident quas uocant Bethenici, et Smeldingon, et Morizani, qui habent ciuitates XI. Iuxta illos sunt qui uocantur Hehfeldi, qui habent civitates VIII. Iuxta illos est regio, quae uocatur Surbi. in qua regione plures sunt quae ha bent ciuitates L. Iuxta illos sunt quos uocantur Talaminzi, qui habent civitates XIIII. Betheimare in qua sunt civitates XV. Marharii habent ciuitates XI. Vulgarii regio est inmensa et populus multus habens ciuitates V. eo quod multitudo magna ex eis sit et non sit eis opus ciuitates habere. Est populus quem uocant Merehanos, ipsi habent ciuitates XXX. Iste sunt regiones quae terminant in finibus nostris. Isti sunt qui iuxta istorum fines resident. Osterabtrezi, in qua ciuitates plusquam C sunt. Miloxi, in qua ciuitates LXVII. Phesnuzi habent ciuitates LXX. Thadesi plusquam CC urbes habent. Glopeani, in qua ciuitates CCCC aut eo amplius. Zuireani habent ciuitates CCCXXV. Busani habent ciuitates CCXXXI. Sittici regio inmensa populis et urbibus munitissimis. Stadici in qua ciuitates DXVI populusque infinitus. Sebbirozi habent ciuitates XC. Vnlizi, populus multus, ciuitates CCCXVIII. Neriuani habent ciuitates LXXVIII. Attorozi habent CXL VIII, populus ferocissimus. Eptaradici habent ciuitates CCLXIII. Vuillerozi habent ciuitates CLXXX. Zabrozi habent ciuitates CCXII. Znetalici habent ciuitates LXXIIlI. Aturezani habent ciuitates CIIII. Chozirozi habent ciuitates CCL. Lendizi habent ciuitates XCVIII. Thafnezi habent ciuitates CCLVII. Zeriuani quod tantum est regnum ut ex eo cunctae gentes Sclauorum exortae sint et originem sicut affirmant ducant. Prissani ciuitates LXX. Velunzani ciuitates LXX. Bruzi plus est undique quam de Enisa ad Rhenum. Vuizunbeire. Caziri ciuitates C. Ruzzi. Forsderen. Liudi. Fresiti. Serauici. Lucolane. Vngare. Vuislane. Sleenzane ciuitates XV. Lunsizi ciuitates XXX. Dadosesani ciuitates XX. Milzane ciuitates XXX. Besunzane ciuitates II. Verizane ciuitates X. Fraganeo ciuitates XL. Lupiglaa ciuitates XXX. Opolini ciuitates XX. Golensizi ciuitates V. Sueui non sunt nati, sed seminati. Beire non dicuntur bauarii, sed boiarii, a boia fluvio.“

Spracoval: Orgoň

TŘEŠTÍK D., Vznik Velké Moravy, Praha 2001.
Ján Steinhübel: Nitrianske kniežatstvo. (Bratislava, 2004)
Ján Stanislav: Starosloviensky jazyk 1, SPN, Bratislava 1974
Štefanovičová, T. - Hulínek, D.: Bitka pri Bratislave v roku 907 a jej význam pre vývoj stredného Podunajska. Bratislava, SAHI 2008
http://cs.wikipedia.org/wiki/Bavorsk%C3%BD_geograf

29 komentárov:

  1. "žiaľ nenazýva ich tak ako by sme si priali pojmom Nitrania" Želanie Jána Steinhubela,(ktoré J. Steinhubel obhajuje o niekoľko storočí mladšími záznamami z čias Uhorska) prijal za svoje aj autor tohto článku. Zostavovateľ Bavorského geografa vytvoril iné meno pre kmeň v Nitriansku nie preto, že by to meno kvôli nadvláde Moravanov nepoznal. (Hoci nie je vylúčený ani vznik Geografa v roku 817, kedy boli Pribinovci ešte samostatný. Zdeněk Měřínský aj o tomto dátume pokojne uvažuje). Ak by nebolo meno, nebol by ani kmeň, o tom jasne píše v ďalšej stati D. Třeštík, ktorá tu už nie je uverejnená. No D. Třeštík urobil najväčšiu chybu pri analýze mena Merehanov, že odmietol skutočnosť, že niektoré slovanské kmene si nevytvorili osobitné pomenovanie v 2. stupni (napr. ako Obodriti, Vislania, Kriviči atď), ale už ako kmene si nechali len prvostupňové označenie Slovania či Slovieni. Takým príkladom je kmeň Slovanov na okolí Novgorodu v Rusku, bez vlastného mena v 2 stupni. A takým je aj Pribinov kmeň. Autor Geografa nevedel pochopiť, prečo sa ten kmeň nijako inak nenazýva, preto im modifikoval a privlastnil meno susedných či ovládajúcich Moravanov.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vďaka za názor, vidím, že máte toho dosť naštudované. Tak Vy teda máte názor (neviem či som správne pochopil) že obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva sa jednoducho nazývali všeobecne Slovania? ANi to nemusí byť vylúčené, ja sa nesnažím prezentovať tu v článku jediný možný názor, na to som príliš "malý pán". Ďalším názorom - ktorý vôbec nie je vylúčený je že tu bolo niekoľko kmeňov, ktoré síce zjednotili (ovládli) Nitrania ale ich nadvláda ako samostatnej zvrchovanej moci netrvala dostatočne dlho na to, aby tie podmanené kmene prevzali spoločný názov Nitrania. Následne bolo územie SLovenska ovládnuté Moravanmi. Inak ak máte k téme aj ďalšie seriózne články, príp. priamo internetové odkazy, kľudne ich sem dajte - poučíme sa možno opäť niečo nové. Len prosím píšte radšej v diskusii k článkom pod menom, alebo konkrétnym pseudonymom, čisto len pre prehľadnosť.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Práve to je kameň úrazu, že už šlo o samostatný kmeň (gens), popri všeobecnom názve Slovania. Teda 1 aj 2 stupeň boli totožné. Je to veľký paradox, ale prípad novgorodských Slovanov - samostatného, svojbytného slovanského kmeňa, ktorý sa nijako ináč v 2. stupni nenazýval, hovorí, že je to bola realita. Práve z tohto paradoxu vznikajú spory o starých Slovákov či Nitravanov. Lebo Pribinov kmeň, tak ako novgorodský Slovania, bol v druhom stupni v podstate "bezmenný". K tomu došiel aj Třeštík, hoci ďalej sa nedostal. Tieto argumenty sú v línii analýz Jána Stanislava. On nikdy nesiahol po Nitravanoch. To je neskorý a opisný termín. Aj Nestorova kronika nazýva viac ráz opisne novgorodských Slovanov "Novgorodčania", ale každý vie, že ide len o opisné pomenovanie a nie o skutočný názov kmeňa.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Merehan (sory, ale akosi mi to nešlo odoslať, tak ako predtým) - Aktuálne sa k tomu vyjadruje Nora Verešová, podľa ktorej zostavovateľ Povesti vremennych let (PVL) zvanej aj Nestorova kronika a autor do nej vloženej staršej Povesti o osídlení Slovanov na Dunaji a invázii Uhrov,rozlišovali v etnonyme Slovien niekoľko chronologicko-významových vrstiev.Okrem jednotného slovanského obyvateľstva osobitne aj kmeň nitrianskych Slovienov rovnako ako kmeň novgorodských Slovienov. Historia nova II - 2011 - 1. s.19.

    vhttp://www.fphil.uniba.sk/uploads/media/HinoII-2011-1.pdf

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Vďdaka za užitočný odkaz Merehan

    OdpovedaťOdstrániť
  6. No sláva! Konečne sa už aj na Slovensku začína uvažovať hlavou? Plne súhlasím s Merehanom. Názov Sloveni bol u Slovákov rovnakým kmeňovým menom ako u iných kmeňov Srbi, Chorváti, atp. Nato ani nepotrebujete odborné rozbory vedeckých pracovníkov vo vzťahu k Nestorovi. Stačí si Nestora prečítať (najlepšie v ruštine, tam je to "najokatejšie") a zapojiť logiku. Tento názov Sloveni (čo je vlastne "Slovania") sa do latinčiny dostal v podobe Sclavus, Sclavi. A preto je v historiografii problém s "neviditeľnosťou" Slovákov. Pretože ich označenie splýva s označením pre Slovanov vo všeobecnosti a keďže dnes nie je v móde hýbať rozumom (čo sa prejavuje tým, že sa vypúšťa kritický prístup k prameňom), tak naši "učení" v dejinách Slovákov doteraz nevedeli "nájsť". Som rád, že sa to otáča. Konečne.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Merehania nie sú žiadni Nitrrianski Slovania. Je to jednoducho výmysel Třeštíka a Steinhubela. Obidvaja formujú svoje rozprávania so zjavne nacionalistickým, protislovenským postojom. Třeštík k tomu pridáva ešte protimoravský postoj. Třeštík neuznáva existenciu Nitry pred Pribinom a spochybňuje nakoniec, či ide o Nitru na Slovensku. Steinhubelovi zasa v jeho Nitrianskom kniežatstve ide dokázať o to, že Slováci nežili za Dunajom a nikdy nemali vlastný štát. K tomu používa aj ničím nepodložený výraz Nitrania, Nitravania.
    "Ján Steinhubel, ktorému tiež určite nemožno vytýkať žiadny prehnaný nacionalizmus vo svojej knihe Nitrianske kniežatstvo celkom jednoznačne a bez rozpakov tvrdí, že spomenutí Merehanos sú Nitrania. Okrem iného uvádza na strane 89-91, že „bavorský autor, ktorý zhrnul svoje znalosti o slovanských krajinách na hraniciach novej Východofranskej ríše jasne rozlišuje obe veľkomoravské kniežatstvá (…)" . Táto naivná veta je k smiechu, Steinhubel práveže svojou prácou dokazuje zjavný nacionalizmus, akurát nie slovenský, čo je pravda. Preto ho začínajú uznávať v Česku, Maďarsku a v protislovensky naladenej Bratislave. Jeho tvrdenie o tom, že Merehania sú obyvatelia Slovenska je dokladom o nepochopení toho čo čítal,alebo o zámernom zavádzaní. Je to očividné všade tam, kde podobní autori píšu o tom že zo SLOVANMI na území dnešného Slovenska susedili Chorváti, Srbi, Maďari... kde kto, len aby nemuseli latinský výraz preložiť do slovenčiny slovom Sloven. Sloven - to bolo meno národa, tak ako Srb, Chorvát. Žiadny "všeobecný Slovan". Sloveni sa nenazývali Merehanmi a Merehani ani neboli susedmi Marharov, ako si všimne každý, kto si prečíta Bavorského Geografa. Nemohlo teda ísť o obyvateľov Slovenska.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Anonym (ten posledný, škoda že sa nepodpisujete aspoň nejakými prezývkami, aby v tom nebol chaos) Ver tomu že ja by som rád odcitoval zdroj z 9. storočia, kde sa hovorí o Slovenoch ako obyvateľoch nitrianskej časti veľkomoravského štátu, veĎ jeden z cieľov tejto stránky je pozdvihovať naše povedomie o dejinách slovenského národa.

    Ale keĎ takýto zdroj nemáme, nebudem si ho vymýšľať. Ak chceš, môžeš napísať článok, v ktorom rozoberieš, v ktorých dobových prameňoch sa spomínajú Sloveni ako obyvatelia územia dnešného Slovenska a keĎ ten článok bude dobrý a podložený zdrojmi, tak ho tu bez problémov uverejním.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Posledný anonymný autor zjavne nemá hlbšiu znalosť o nitrianskych dejinách a nevie, že termín "Merehan" sa vzťahuje (väčšinou súčasných autorít) na Nitriansko, je len opisný termín a za ním treba hľadať meno "gens" v Nitriansku. Jeho vnímanie je zúčené len na póly patriot a nepatriot. Áno J. Steihubel má svojský postoj, ktorý podmieňuje v prvom rade vo všetkých svojich analýzach a vyjadreniach - nebyť nacionalistický. Preto J.Steinhubel musel vymyslieť pre 9. storočie z oveľa neskorších prameňov aj Nitravanov a nemôže ich v prameňoch hľadať v mene prvého stupňa len ako kmeň Slovenov v okolí Nitry. Ale takto keď J.Steinhubel vidí všade hrôzu nacionalizmu, ušiel aj do svojich nevedeckých teórii o ním vymyslených Nitravanoch. Dušan Třeštík to je už iná skutočnosť. Jeho knihu Vznik Velké Moravy treba najprv pochopiť. Nejde mu o protislovenskú historiografiu. Len sa obmedzuje na latinské pramene, čím obchádza slovanského Nestora. (Ak budem mať viac času, napíšem nejaký článok a ponúknem ti ho. Venujem sa užšie tejto téme.)
    Vďaka za túto stránku Orgon

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Merehan, prijímam Tvoju ponuku a s radosťou to zverejním. Najmä zohľadnenie toho Nestora ma v tomto smere veľmi zaujíma.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Potom mi môžeš napísať na orgon333@gmail.com

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Autor v článku tvrdí "...títo Merehanos sú Nitrianski Slovania,..." Na základe čoho?Bavorský geograf predsa píše: "Marharii majú 11 miest. Vulgarite majú rozsiahle územia a početný predsa píše ľud, majúci 5 miest; lebo je ich veľké množstvo, nie je ich zvykom mať mestá. Je ľud, ktorý nazývajú Merehani.."
    Teda medzi Marharmi a Mrereharmi sú Bulhari. A hotovo. Sloveni nazývali oôvodne Dunaj "Moravou". A v oblasti Sedmohradska mohli byť Bulhari medzi severnými Moravanmi (Nitriansko a Morava) a južnejšími podunajckými Slovenmi. Prečo to musí niekto prekrúcať. Ak Bavorský geograf popísal správne aj sliezke kmene, tak musel vedieť že Bulhari nežili medzi Moravou a Nitrianskom.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. "Nitrianski Slovania sa však nemohli pred rokom 833 menovať Moravania, pretože Morava podľa ktorej dostali Moravania a celé ich kniežatstvo meno, cez Nitriansko netiekla."

    A to je už čo za nezmysel. Na základe čoho autor tvrdí že Moravania dostali meno podľa rieky Morava tečúcej na východe dnešnej ČR? Slovo "morava" je staré slovenské slovo používané pre mokré lúky. ( "Poniže Jelšavy zelené moravy..." Samo Chalupka) V bulharčine znamená "morava" jednoducho trávnik. Okrem toho dve rieky s názvom Morava tečú aj v Srbsku. No a čo je pozoruhodné, Al Gardízí zaznamenal že Slovania žijúci okolo Dunaja nazývajú túto rieku - Morava.
    Takže "Moravania" nemuseli vôbec byť Slovania z dnešnej českej Moravy.
    Nitran

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Thadesi plusquam (Tedsci taliansky) teda Nemci po Slovensky.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Zajímavé. Nemohlo by vysvětlení dvou označení Marharii a Merehani být prostě takové, že od řeky Moravy na západ byli jedni "Moravani" (Marharii) a východně od řeky Moravy další "Moravani" (Merehani)? Nemohlo tehdy tzv. "Nitransko" zasahovat až k řece Moravě? Není pak vytváření "Nitravanů" zbytečné? Neomezuje rozsah "Nitranska " zbytečně jen na oblast kolem řeky Nitry? Je přece známé, že slovanské kmeny si byly zvláště v tehdejší době vzájemně mnohem bližší kulturně i jazykově, než dnes. Chápu, že Slováci cítí potřebu se jasněji vymezit, ale nezavádí nás to mimoděk k nesprávné interpretaci? Věřím, že pokud by staří Nitravané již tehdy používali pro sebe označení "Nitravané", znal by toto označení i Bavorský geograf. Nemůže jít v případě označení Marharii a Merehani jen o podobné rozdíly v tehdejším označení jako byli například Ostrogóti a Vizigóti? Byli to původně Gótové, pouze každá část lokalizovaná jinde a organizující se a vyvíjející samostatně. A již v jednom příspěvku byl zmíněn problém "Bulharů". Kam zmizeli, když byli jmenováni v pořadí za "Moravany" a před "Nitravany"? Nebo tady Bavorský geograf z posloupnosti vybočil a odskočil si do jiné oblasti? Je zde ještě mnoho nejasností, které je třeba vypátrat a korektně vyjasnit. Národní cítění je třeba posilovat, ale seriózně, jinak skončíme u dezinterpretací, či dokonce falšování historických fakt a degradujeme Slovany na úroveň Němců, Franků, Anglosasů - prostě hegemonistických západních kultur, které si tisíciletí upravují dějiny podle vlastních imperiálních potřeb.

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Vážení hľadači pravdy o našej histórii,
    na vytváranie záverov treba v prvom rade lupou preskúmať rukopis oboch obsahom identických textov. Až potom ich treba začať čítať so skutočnou znalosťou stredovekej latinčiny a prekladať do slovenčiny so znalosťou historiografiou a archeológiou nazbieraných znalostí o našom regióne.

    A hlavne DNES TREBA "TLMOČIŤ" KMEŇOVÉ MENÁ BERÚC V ÚVAHU ZNALOSTI GENETIKY, konkrétne genetiky HAPLOGRÚP / HAPLOSKUPÍN !!!

    Dnes vieme hlavne vďaka genetikovi L. L. Cavalli-Sforzovi, že súčasné obyvateľstvo tzv. Pannónskej (etymologicky Bahnónskej) nížiny je prevažne slovanské.

    A vďaka genetickým rozborom kostier vykopaných na území Dolnej zeme vieme, že tzv. pospolitý ľud z čias tzv. "zaujatia vlasti" má "genetiku" (našskejšie "rodotiku") takú, že "ako sa pre Népszabadság Online vyjadril profesor Rasko (Raško): „Geneticky nie je medzi Maďarom a Slovákom žiaden rozdiel.“

    Všetko toto vyššie spomínané som zobral v úvahu, keď som tvoril článok uverejnený tu:

    skutocna-historia-slovanov.blogspot.sk/2013/08/je-velmi-tazke-presvedcit-vsetkych-v.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako vtip dobré :-D
      Keby videl tieto jazykové kotrmelce nebohý Ján Stanislav, tak by sa v hrobe obracal

      "Z toho výplýva, že U(n)gari boli slovanským kmeňom sídliacim v povodí rieky UH / UG / UŽ, a pravdepodobne aj hlbšie v Charbatoch / Karpatoch, keď ich mali za dynastiu (K)ARPÁDOVCOV !!!"

      Odstrániť
    2. Mr. "Anonymus",
      a čo takto prestať sa "chechotať" a dať sa na študovanie etymológie?
      A môžte začať trebárs nebohým profesorom Šimonom Ondrušom - ten už "cez haldy študovaných nezmyslov" začínal dačo "tušiť" - žiaľ "obmedzenosť úzom scholastickej vedeckosti" mu nedovolila prekročiť "Rubicon" §§§

      Odstrániť
    3. Metodko hlavne ty sa radsej nesnaz venovat ziadnej etymologii, lebo sa s tym len strapnujes. Tvoje blaboly poznam uz z hrnkovho blogu kde si stale otravoval.

      Odstrániť
  18. Strápňujem? A v očiach koho???

    Dajakých nedoukov, ktorý nerozumejú ani slovám vlastného rodného jazyka §§§

    Či vari v očiach "gebírovských" etymológov, ktorí nemajúc ani "šajnu" o existencii slovenského slovesa MLGAŤ (mlieko z pŕs matky), bohorovne "vbíjajú do hláv" študáčikov, že slovanské slovo MLIEKO je "germánskeho" pôvodu §§§ §§§
    To si tí "gebíri" fakt "namýšľajú", že slovanské deti, "kým ich neosvietila germánska nadutosť" pili z pŕs matiek "pivo" §§§ §§§ §§§

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Metod, mýliš si etymológiu s vlastnou fantáziou.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vážim si Tvoju prácu, lebo je výbornou sumou doterajších "self-fantasy" (subjektívnych názorov) "teamu agentúry JDN" ("jeden dedko napísal")- žiaľ v tomto "teame" platí smutná skutočnosť: Nová teória sa presadí, až keď jej odporcovia vymrú.

      Ja som sa do "sféry humaniťákov" dostal zo "sféry technokratov", keď som riešil problém ako zrýchliť čítanie hlavne technických, prírodovedeckých textov, teda v podstate problém vnímania písmen abecedy a slov našim mozgom. Pri tom som si musel naštudovať aj dejiny vývoja písma a samozrejme tiež dejiny vývoja jazykov.

      No, a keďže som strojár a viem, že správne fungovanie celého stroja je postavené na správnom fungovaní každej súčiastky, preto stále venujem dostatočnú pozornosť každému detailu.

      A žiaľ, pri tomto mojom "zabrdnutí" do dejinných súvislostí, som si začal všímať, že "produkty humaniťákov" sú plné "škrípajúcich súčiastok".

      Nehnevaj sa, ale "strojárovi" sa nemôže stať, že zamení "jednu skrutku za druhú s inými parametrami" - viď:

      V latinskom texte máš napísané "Ungare", ale v preklade máš napísané "Ungaro" - veď hádam vieš, že zameniť príponu, trebárs "-o" za "-a" znamená zmeniť rod, a pod.

      Odstrániť
  20. Dobrý deň.
    Vidím , že sú tu znalci v názvoch, tak sa chcem spýtať či vie niekto preložiť z akého slova mohol vzniknúť, resp.čo asi znamená názov vrchu MARHAT (n.v.690m) nad obcov Bojná? Ďakujem

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Myslím, že istého času som tomuto vrchu venoval príspevok na ramiannka.jecool.net , či na sclabonia.sk - už si presne nepamätám.

      Prvým krokom k poznaniu významu tohto mena je spoznať skutočnosť, či v minulosti sa ten vrch nevolal inak ?

      Pretože na prvý pohľad sa vidí, že ten názov "je rezaný" "mačarčinou odnárodnenou v maďarčinu (= insitnú predstavu o "húnštine")" - maď. "marha" (dobytok, hovädo) z nášho "mrcha".
      (Ja bývam uprostred Slovenska, a my tu máme Vögyiho lúku, lebo istý Vlniežka sa chcel stať horárom, a preto si musel pomaďarčiť meno §§§)

      Odstrániť
    2. Tiež som strojár, ale by ma nenapadlo prešaltovať sa na neurológiu, z nej na lingvistiku a skončiť ako vykladač histórie. To je ako chcieť preskackať rieku po kamienkoch, no nakoniec v nej skončiť mokrý. Polyhistori existovali tak do roku 1900. Profesionalita vyžaduje špecializáciu, a pre spestrenie života ešte nejaký koníček. Napr. sa zaujímať o hrady(ská), ako ja.

      Odstrániť
    3. Zdravím strojára,
      Einstein údajne povedal: Dačo je nemožné dovtedy, kým nepríde dajaký "somár", ktorý o nemožnosti toho dačoho nevie, a jednoducho to dačo nemožné uskutoční. :D

      A ešte jeden supervedec odkázal svojim súputníkom, že úzka špecializovanosť znamená širokú obmedzenosť.

      A ináč, považujem za "psiu povinnosť" pre vysokoškolsky vzdelaného Slováka porozumenie jeho materinskej reči "do špiku" slovenských slov.

      Odstrániť