.

streda, 22. augusta 2012

Periodizácia dejín Slovenska

Dlhšiu dobu uvažujem nad vytvorením prehľadného článku, v ktorom by bola zrozumiteľne zhrnutá základná periodizácia dejín Slovenska v praveku, staroveku a včasnom stredoveku. Pre nedostatok času som sa k tomu stále nevedel dopracovať. Našťastie  mravenčiu prácu na vytvorenie kvalitnej periodizácie odviedol pán Martin Olšovský, ktorý súhlasil so zverejnením jeho práce na našej stránke. 

Každý obrázok zachytáva jedno obdobie, pričom ku každému obdobiu je uvedený typický spôsob obživy, typické nástroje, ktoré sa v tej dobe používali, obydlia, v ktorých ľud daného obdobia staval, typická keramika, šperky, prevažujúci pohrebný rítus a zhrnutie vtedajších spoločenských pomerov, v ktorých ľud danej doby žil. Tabuľka je doplnená mapkami Stredného Považia s vyznačenými lokalitami k danej dobe. Táto periodizácia nech je vhodnou základnou pomôckov pre všetkých laických záujemcov o naše najstaršie dejiny. Touto cestou ďakujem pánovi Olšovskému za súhlas so zverejnením.







Zdroj: Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy. Ďalšie šírenie bez  súhlasu autorov nie je dovolené.

Novšie delenie:

mezolit cca od 9000 do 5700/5600 pred Kr.
neolit ca. 5700/5600-4300 pred Kr.
eneolit 4300-2300 pred Kr. 
doba bronzová 2300-750 pred Kr. 
doba halštatská 750-450 pred Kr.
doba laténska 450 pred Kr.- prelom letopočtov 
doba rímska: prelom letopočtov - 375 po Kr. 
doba sťahovania národov 375-568 po Kr. 
včasný stredovek 500- do ca. 1100 po Kr.- sa križuje čiastočne zo sťahovaním národov, a rané Uhorsko od Štefana po Ladislava sa berie do včasného, nakoľko stále pretrváva poveľkomoravská tradícia v ranouhorskom kráľovstve)

13 komentárov:

  1. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Pozor, ja nie som autorom obrázkov a je potrebné v tomto prípade rešpektovať ich autora - nie mňa. Iste ste si všimol, že pri žiadnom texte na stránke, ktorý som ja spracoval nie je upozornenie že by sa nemohol šíriť, práve naopak, som iba rád ak tieto články sú preberané ďalej. (A verte či nie, na niektorých som si poriadne "zamakal"). Toto bude iba pri materiáloch prevzatých zo spomenutého súboru dokumentov a pri 3 poviedkach od pána Meliša a Muntaga, prípadne pri materiáloch, kde autor si doslova vymieni také upozornenie.

    Vo väčšine ostatných prevzatých článkov mám súhlas autora, občas je pravda že to opomeniem, najmä v starších článkoch, ale na základe upozornenia autora to vždy opravím.

    Ak teda sú na tomto webe nejaké Vaše materiály a nie je uvedený zdroj, tak mi napíšte a dám to do poriadku, prípadne ak na tom trváte, tak vymažem. Napíšte kľudne mail. Pred časom ste sa ma pýtal na článok od p. Hulínka. Aj od neho som vopred žiadal dovolenie o použitie článku.

    Na záver si ani ja neodpustím poznámku. Mne príde trochu komické keď niekto ide na výlet do prírody, nafotí tam bežné fotky, zavesí ich na net a potom sa tvári ako umelec s autorskými právami. Nemyslím priamo Vás, ale všeobecne. Ja mám takých mojich fotiek na webe haldu a v živote by ma nenapadlo niekoho za to naháňať. Ale jasné - z formálneho hľadiska má každý k svojim fotkám autorské právo len, ako hovorím, je to trochu "komické". Posledné mesiace sa však snažím aj pri takýchto prevzatých fotkách jasne uvádzať zdroj, nakoniec je pravda že to som mal robiť už od začiatku ...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Zamakal, nafotil v teréne, osobne navštívil archeológov, autorov a pozháňal pôvodné správy, texty, zamerania, nezverejnené fotky z výskumov, získal nepublikované - k čomu by sme sa zrejme nikdy nedostali, v spomínanom prípade knihy Po stopách predkov sa postaral, aby toto originálne, parádne dielko mohli vidieť všetci (vyšlo v náklade 4 ks), v neposlednom rade všetko spracoval, zavesil na toto miesto, kde si stačí kliknúť a nájdem, čo potrebujem.....mimochodom Spyros, čo si potreboval, keď si klikal na hradiská ? Potrebuješ nejaké informácie?

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Tento komentár bol odstránený autorom.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Spyros, napíšte v čom konkrétne neuvádzam použitú literatúru. To čo ste napísal ma dosť uráža, pretože ma tu obviňujete z niečoho ako plagiátorstvo a prirovnávate ma k politikovi, ktorý je z neho podozrivý. Asi ste si nevšimol, ale táto stránka nie je vedecká práca a ja nie som historik. Všetko čo tu čítate robím vo voľnom čase a uplne zadarmo. Robím to pre to aby sa ľudia ako Vy dozvedeli čo najviac podrobných a kvalitných informácií o hradiskách a iných zaujímavých veciach z našich dejín. Ak si myslíte, že spracovať článok zo Slovenskej Archeológie, ktorý má 25 strán odborného archeologického textu do 3 - stranového textu, ako tak čitateľného aj pre laikov je jednoduché tak v poriadku, možno ste génius. A mimochodom, mnoho odborných článkov na seba často navzájom odkazuje a opisuje často celé state, ale zrejme ste veľa tých odborných článkov neprečítal. A ak mi zaplatíte za 1 stranu textu patričnú sumičku, kľudne tie "prekopírované" texty prepíšem tak, že tam bude napísané to isté, ale inými slovami. Alebo teda spravte vlastnú stránku o hradiskách a dávajte tam originálne články,ktoré nemajú s pôvodným textom nič spoločné, celkom sa teším a prajem veľa zdaru, veď na tom nič nie je, že? Takže čakám na konkrétne pripomienky, v čom nie je uvedená použitá literatúra a ak ich napíšete, rád napravím chybu. Ak sa ich nedočkám, tak budem považovať Vaše šplechy za bezdôvodné osočovanie a jednoducho ich zmažem.

      Odstrániť
  5. Spyros ty truba,ved prave toto je jedna z malaa stranok kde sa pisu zdroje,tak netrep.



    OdpovedaťOdstrániť
  6. Vyslovujem podporu autorovi. Jeho články sú laickej verejnosti prínosné a odkazy na použité zdroje bezproblémové.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Takže príspevky nakoniec zmazal samotný spyros a my sa teda nedozvieme, o čo vlastne išlo...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Tlieskam vašej práci i vášmu záujmu. Odkedy som navštívil vašu stránku, patrí medzi moje vedomosť rozširujúce. Je vidieť, že k mnohým materiálom sa človek nedostane ani v knižnici, ale o to viac si túto stránku vážim. Veľa zdaru.

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Dobrý deň,
    mňa by zaujímala pôvodná práca kolektívu, pretože na poslednom obrázku, v 4. rade 2. predmet (Kovanie s dvoma ozdobnými kotúčmi) zo stredného Považia nepoznám, a ak je odtiaľ známy taký nález, tak rád by som o ňom dozvedel bližšie informácie. Samozrejme v článku netvrdíte že všetky vyobrazené predmety sú reprezentované aj na strednom Považí, ale pre istotu sa radšej opýtam.
    Vopred ďakujem!
    s pozd. A

    OdpovedaťOdstrániť
  10. nie všetky tieto nálezy sú zo Považia, skúste dať ten obrázok do našej diskusie na facebooku, kde sú aj viacerí archeológovia Možno niektorý z nich bude vedieť, z akej lokality nález pochádza

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Kto vie vysvetliť pôvod, vek a význam názvu Dedovec? Na čo presne sa pôvodne uplatňoval a dnes uplatňuje?

    OdpovedaťOdstrániť
  12. súvisí to zrejme s kultom predkov - dedov

    OdpovedaťOdstrániť