.

utorok, 29. januára 2013

Kamenec pod Vtáčnikom/Bystričany

Dôkazy o osídlenia oblasti dnešného Kamenca pod Vtáčnikom resp. obce Bystričany pochádzajú už z obdobia lužickej kultúry. Lužičania si na pomedzí týchto dvoch obcí  okolo 1. tisícročia pred Kristom vybudovali hradisko - Hrádok, ktoré slúžilo ako útočisko a skrýša pred nepriateľmi. Hradisko neskôr prebudoval ľud púchovskej kultúry. Život obyvateľov ovplyvnili aj Keltsko-dácke kmene, pretože ich naučili ťažiť a spracovávať železnú rudu, používať hrnčiarsky kruh a jazdiť na koni. V okolí hradiska sa našlo množstvo črepového materiálu z obdobia keltsko – dácko - púchovského osídlenia (2. stor. pred. n.l.- 2 stor. n.l.), ako aj zo staršieho halštatského obdobia. V 9. storočí sa na hradisku objavujú Slovania. Počas Veľkomoravskej ríše sa na strategických miestach obnovovali alebo nanovo budovali opevnenia. Z tohto dôvodu bolo prebudované a využívané aj hradisko v dnešnom Kamenci pod Vtáčnikom. Po rozpade Veľkomoravskej ríše možno vývoj na hornej Nitre len ťažko mapovať a skôr ho len predpokladať v kontexte iných historických udalostí.

View Larger Map 


Hradisko sa nachádza na hornej plošine andezitového brala Hrádok (kóta 880, resp. 661)), cca 6 km juhovýchodne od obce Kamenec pod Vtáčnikom. Andezitový výbežok meandrovitého tvaru je zo západnej a južnej strany neprístupný. Z ostatných strán hornú plošinu obopínajú dva pásy valov. V severozápadnej a juhovýchodnej časti vonkajšieho valu sa zistili brány do opevneného areálu. Zaraďujeme ich k bránam kliešťovitého typu.


Pri výskume sa odkryli základy stredovekého objektu (donjonu) v strede opevnenej plochy a dvoma sondami sa zistila aj štruktúra a časové zaradenie samotného hradiska. Sondy pretínali vonkajší val, a to na jeho severozápadnom (sonda č. 1) a juhovýchodnom (sonda č. 2) oblúku. Sondou č. 1 sa podarilo zachytiť časť lícovanej steny vstupnej brány, kde bola silná vrstva deštrukcie. 

1:10000

V druhej sonde, ktorú tiež zahĺbili v mieste predpokladanej vstupnej brány č. 2, našla sa na krátkom úseku súvislá vrstva uhlíkov a spáleného dreva, ktorá dovoľuje predpokladať na tejto lokalite valy z nasucho kladených kameňov a medzi nimi drevenú komorovú konštrukciu. V sondách a na valmi opevnenej ploche hradiska sa našlo veľké množstvo črepového materiálu, naznačujúceho počiatok osídlenia na Hrádku v halštatskom období, zintenzívnenie osídlenia v keltsko-dácko-púchovskom období a fázu slovanského osídlenia v 9. stor. Najmladší je objekt, ktorého kamenné základy sa odkryli v strednej časti opevnenej plochy hradiska, patriaci najskôr do 13. stor. Jedná sa o štvorcovitú kamennú stavbu o rozmeroch 9,5 x 9,8 m, ktorá zrejme slúžila ako obytná a zároveň strážna veža. Obyvatelia obce Bystričany ešte dodnes nazývajú celú skalu, na ktorej jej donjon - Dvorčená skala. (informácia získaná priamo od miestnej Rusalky)

špeciálka

Črepový materiál, ktorý sa získal zo sond 1 a 2, bol asi zväčša už v sekundárnej polohe. Stratigrafia, ktorá sa zistila v profile sond, neposkytla žiadne podklady pre určenie jednotlivých stavebných, a tým aj  chronologických fáz vzniku valov. Nie je zatiaľ známa štruktúra a celkový charakter vnútorného valu obopínajúceho malý priestor, čo je častý úkaz práve u púchovských hradísk. Črepový materiál, ktorý sa získal na Hrádku, je veľmi dôležitý, pretože okrem materiálu charakteristického pre staršiu fázu púchovskej kultúry obsahuje aj prvky s možnosťou zaradenia do obdobia rímskych provincií.

Spracoval: Orgoň

Foto (autor - Rusalka):

NIekoľko pohľadov na lužické (slovanské ?) valy 




Pozostatky donjonu stredovekého hrádku (13. storočie)





Lit:

A. Ruttkay: Osídlenie hornej Nitry na zlome letopočtu in: Vlastivedný zborník Horná Nitra III, 1966D. Bialeková: Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia zv. II Stredoslovenský kraj, Nitra 1989

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára