Bojnice sú známe nielen
pravekým osídlením Prepoštskej jaskyne http://muzeumpraveku.sk/
a rozprávkovým neogotickým zámkom, ktorý dal do dnešnej podoby
prestavať Ján František Pálfy, ale aj významným slovanským
osídlením, ktoré sa našlo nielen v priestore dnešného zámku,
ale aj v jeho okolí.
 |
| Prepoštská jaskyňa - bydlisko neandertálca |
Slovanské sídliskové a výrobné objekty
sa rozkladali na svahoch mohutnej hlinitej terasy Nitry, členenej
prítokmi Kaňankou, Jarkom a Dubničkou na niekoľko výrazných
polôh, z ktorých každá má svoje pomenovanie (Nemocnica, Predné
lány, Dolné lány, Zadné lány, Lipiny, Vrábecké). Celá táto
plocha zaberá cca 200 ha a na nej v 60. rokoch objavili tmavé
fľaky, pomerne pravidelne rozložené po severovýchodnom svahu
polohy Dolné lány. Pri výskume sa ukázalo, že je to deväť
značne porušených jednopriestorových polozemníc (rozmery cca 3x4
m), typických pre osady podobného charakteru na celom slovanskom
území. Ďalšie príbytky sa zistili v polohe
Lipiny a neskôr dva ďalšie na svahu pod nemocnicou.
Dávni predkovia z Bojníc,
ako to poznáme aj z ostatných slovanských lokalít, svoje domy -
polozemnice budovali tak, že časť zahĺbili do zeme a časť
nechali vyvýšenú nad zemou. Táto nadzemná časť mala opletané
steny omazané hlinou tzv. mazanicou, ktorá sa našla vo výplni
všetkých objektov. Pokryv polozemnice záležal od nosnej kolovej
konštrukcie. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo o sedlovitú
strechu. Dno príbytkov malo udupanú hlinenú podlahu a v rohu
bývalo umiestnené ohnisko, vybudované z kameňov. Podobné
príbytky neopevnenej osady z IX.—X. storočia na juhozápadnom
Slovensku poznáme v Nitrianskom Hrádku.
Pre bojnické chaty je
príznačný hojný výskyt železnej trosky a škváry, ktoré
vznikajú pri spracúvaní železa. Vo výplni objektov prichádzalo
sa na črepy zo slovanskej keramiky, vyhotovenej už na hrnčiarskom
kruhu a zdobenej typickou vlnovkou, vpichmi, horizontálnymi líniami
alebo vrypmi, usporiadanými do krokvicového ornamentu a iných
variácií. Nádoby sa vyhotovovali z hliny, v ktorej bol primiešaný
jemnejší alebo i hrubší piesok a niekedy i sľuda. Okrem keramiky
v objektoch našli sa železné nožíky, strelka, zvieracie kosti,
hlinený téglik a tiež hlinená dýza, používaná na vháňanie
vzduchu pri tavbe železa. Nálezy dokladajú existenciu
železiarskych a kováčskych dielní z 9.-10. storočia. V blízkosti
sídlisk boli nájdené aj dechtárske pece.
Hradisko
Zrejme
už ľud púchovskej kultúry na hradnej kope postavil hradisko,
ktoré si neskôr prispôsobili Slovania. Neskoršie niekoľkonásobné
prestavby hradu a jeho areálu zničili väčšinu stôp po
slovanskom hradisku v priestore dnešného bojnického zámku.
Napriek tomu sa archeologicky podarilo doložiť existenciu
slovanského hradiska v tomto priestore. V neskoršom období
budovania uhorského štátu bolo hradisko ďalej využívané a už
v prvej písomnej zmienke o Bojniciach, v listine zoborského
opátstva z roku 1113, sa spomína bojnické podhradie „de
suburbanis Baimoz...“, čím sa hradisko stalo najstaršou
historicky doloženou stavebnou pamiatkou Bojníc. Opevnené hradisko
stálo v roku 1113 a niekedy v neskoršom období – pravdepodobne v
časoch horúčkoovitého budovania kamenných hradov po ničivom
tatárskom vpáde v rokoch 1241-1242 bolo prestavané na kamenný
hrad, o ktorom sú údaje z roku 1302. Bol aj strediskom
náboženského života, pretože cirkevná správa sa ustálila na
kráľovských hradoch a vytvorili sa hradské fary. V Zoborskej
listine z r. 1113 je už zmienka o fare, kostol sa však spomína až
v roku 1244. V listine sa uvádzajú aj liečivé pramene.
 |
| Slovanská sekera - bradatica z Bojníc |
 |
| Slovanské polozemnice |
V Bojniciach žili zrejme chýrni
dechtári
Najpozoruhodnejším a
zároveň i najdôležitejším objavom v Bojniciach sú dechtárske
jamy v polohe Zadné lány a Vrábecké. Obe lokality delí
vzdialenosť vzdušnou čiarou asi 950 m. Sú to nesporne objekty
jedinečné svojho druhu u nás.
Batériu štyroch
dechtárskych jám objavili v polohe Zadné lány, keď traktorista
Galanský pri orbe na juhovýchodnom svahu, v mieste, ktoré sa
najviac dvíha nad hlbokým zárezom poľnej cesty, jeho pluh narazil
na tvrdo vypálené vrchné časti jám, strhol ich a rozmetal v
bezprostrednom okolí. Po začistení povrchu objavili sa štyri
pravidelné kruhy o priemeru cca 110—140 cm s neporušeným
tmavým, po obvode prepáleným prstencom. Všetky jamy boli budované
rovnako, a to tak, že jedna polovica dna ostala pevná a neporušená,
zatiaľ čo v druhej polovici hlina sa vyberala ďalej, až vznikla
nižšie položená priehlbina žiadúcich rozmerov, čiastočne
podbiehajúca pod pevné dno. Do tejto priehlbiny zachytával sa
vytekajúci decht. Zásyp jám v polohe Zadné lány obsahoval kúsky
zuhoľnateného, asi borovicového alebo smrekového dreva a popolavo
sfarbenú hlinu. Bližšie ku dnu začínali sporadicky vystupovať
hrudky ľahkej, smolovo čiernej pórovitej hmoty, ktorá pri
zahrievaní charakteristicky voňala. V prvej jame našlo sa pár
typických slovanských črepov a niekoľko zuhoľnatených zrniek
strukovín. Z druhej jamy sú okraje nádob a dve neúplné dná s
reliéfnymi značkami.
Takmer súčasne s objavením jám v polohe Zadné lány prišlo sa na ďalšie nálezisko dechtárskych objektov v polohe Vrábecké. Tieto jamy ukázali isté odlišnosti v stavbe a vnútornej úprave objektov. V hornej časti jednej jamy ležala poškodená nádoba so širokým ústím a von vyhnutým okrajom, vyhotovená z hrubého piesčitého materiálu, ktorý po styku s vysokou teplotou dostal tehlovočervenú farbu. Tvarom a veľkosťou úplne odpovedá rozmerom priehlbiny, kam ju vkladali na zberanie dechtu. Nesúmerne hrubý vzhľad nádoby je zapríčinený ručnou výrobou. Výraznejšie stopy obtáčania na hrnčiarskom kruhu sú badateľné iba v hornej tretine. Vo vnútri nádoby zachoval sa značne hrubý povlak dechtu. V oboch prípadoch dechtárske jamy pozostávajú z vlastnej komory, kam sa nakladala surovina a spodnej priehlbiny, kde sa zachytával decht. V jamách v polohe Zadné lány sa nachádzali kúsky zuhoľnateného dreva, naproti tomu objekty v polohe Vrábecké boli až po okraj naplnené kôrou stromov. Situácia v polohe Zadné lány teda svedčí o zanechaní celej batérie po vybratí obsahu, naproti tomu zuhoľnatená kôra stromov v jamách na lokalite Vrábecké naznačuje opustenie objektov v priebehu výroby. Jamy v polohe Zadné lány a práve tak i v polohe Vrábecké boli do výroby zapojené naraz. Ostáva však nejasné, či objekty oboch spomínaných polôh môžeme považovať za celkom súčasné, alebo či uvedené detaily rôznej vnútornej úpravy sú prejavom časovej následnosti, odpovedajúcej presunu celej osady na susednú polohu, kde sa založili nové výrobné dielne a príbytky.
Takmer súčasne s objavením jám v polohe Zadné lány prišlo sa na ďalšie nálezisko dechtárskych objektov v polohe Vrábecké. Tieto jamy ukázali isté odlišnosti v stavbe a vnútornej úprave objektov. V hornej časti jednej jamy ležala poškodená nádoba so širokým ústím a von vyhnutým okrajom, vyhotovená z hrubého piesčitého materiálu, ktorý po styku s vysokou teplotou dostal tehlovočervenú farbu. Tvarom a veľkosťou úplne odpovedá rozmerom priehlbiny, kam ju vkladali na zberanie dechtu. Nesúmerne hrubý vzhľad nádoby je zapríčinený ručnou výrobou. Výraznejšie stopy obtáčania na hrnčiarskom kruhu sú badateľné iba v hornej tretine. Vo vnútri nádoby zachoval sa značne hrubý povlak dechtu. V oboch prípadoch dechtárske jamy pozostávajú z vlastnej komory, kam sa nakladala surovina a spodnej priehlbiny, kde sa zachytával decht. V jamách v polohe Zadné lány sa nachádzali kúsky zuhoľnateného dreva, naproti tomu objekty v polohe Vrábecké boli až po okraj naplnené kôrou stromov. Situácia v polohe Zadné lány teda svedčí o zanechaní celej batérie po vybratí obsahu, naproti tomu zuhoľnatená kôra stromov v jamách na lokalite Vrábecké naznačuje opustenie objektov v priebehu výroby. Jamy v polohe Zadné lány a práve tak i v polohe Vrábecké boli do výroby zapojené naraz. Ostáva však nejasné, či objekty oboch spomínaných polôh môžeme považovať za celkom súčasné, alebo či uvedené detaily rôznej vnútornej úpravy sú prejavom časovej následnosti, odpovedajúcej presunu celej osady na susednú polohu, kde sa založili nové výrobné dielne a príbytky.
 |
| Zrekonštruovaná novoveká dechtárska pec v Bolevci |
Objav dechtárskych jám
v Bojniciach je popudom pre bližšie povšimnutie si tohto
dôležitého špecializovaného remesla u nás v slovanskom období.
Už v českých prameňoch z XI. storočia spomínajú sa výrobcovia
smoly pod menom pkelník-picarius. Trochu neskôr uhorské pramene
uvádzajú zvláštnu služobnú vrstvu pod pojmom
bucharii-pohárnici, zaoberajúci sa azda i výrobou smoly. Na
Slovensku existenciu dechtárstva ako špecializovaného remesla už
v dobe Veľkomoravskej ríše donedávna dokladali iba
jazykovedno-historické výskumy a menovite toponymistika. V 60.
rokoch R. Krajčovič na základe rozboru miestnych názvov a ich
konfrontácie s archeologickým materiálom došiel k záverom, že
zamestnanecké názvy osád na Slovensku (zachované i v neskorších
storočiach, alebo až do súčasnosti) patria do najstaršej
skupiny, vznikajúcej v VIII. a IX. storočí. Tohto druhu sú i
Dechtice a Smolenice, ktorých obyvatelia sa zaoberali výrobou
dechtu a smoly. K podobným poznatkom dospeli tiež historici.
Decht, vyrábaný v rozšírenom rozsahu (batérie dechtárskych jám) uspokojoval nielen požiadavky miestnej spotreby, ale stal sa predmetom obchodu s bližšími i vzdialenejšími oblastiami, ktorý na hornom Ponitrí nesporne dokladajú nálezy železných sekerovitých hrivien v Bošanoch v Žabokrekoch či Bojnej. Tradícia veľkomoravského dechtárstva v prievidzskej oblasti zachovala sa prakticky donedávna. Niektorí občania ešte v 60. rokoch si ešte živo spomínali na dechtárske pece na susedných kopcoch dubnického chotára. Podobne sa tradujú zaniknuté dechtárne v neďalekom Jalovci.
Decht, vyrábaný v rozšírenom rozsahu (batérie dechtárskych jám) uspokojoval nielen požiadavky miestnej spotreby, ale stal sa predmetom obchodu s bližšími i vzdialenejšími oblastiami, ktorý na hornom Ponitrí nesporne dokladajú nálezy železných sekerovitých hrivien v Bošanoch v Žabokrekoch či Bojnej. Tradícia veľkomoravského dechtárstva v prievidzskej oblasti zachovala sa prakticky donedávna. Niektorí občania ešte v 60. rokoch si ešte živo spomínali na dechtárske pece na susedných kopcoch dubnického chotára. Podobne sa tradujú zaniknuté dechtárne v neďalekom Jalovci.
Na čo slúžil decht?
Výroba dechtu v tomto
období uspokojovala nielen miestnu spotrebu, ale decht bol určený
aj pre obchod. Využíval sa v debnárstve, kolárstve, garbiarstve,
povrazníctve, na vojenské účely a v ovocinárstve. Drevené uhlie
ako vedľajší produkt sa využívalo v kováčskych dielňach
objavených v Bojniciach a Brezanoch. Tradícia veľkomoravského
dechtárstva pretrvávala ešte v 50. rokoch 20. storočia, kedy si
niektorí obyvatelia živo spomínali na dechtárske pece na kopcoch
dubnického chotára.
 |
| črep slovanskej nádoby so symbolom svastiky |
Ako Slovania vyrábali decht?
Vlastnému proces výroby
dechtu v týchto jamách predchádzali prípravné práce. Do
priehlbiny umiestnili nádržku, nad ňou vo výške pevného dna
založili prepážku, najskôr z dreva a takých rozmerov a tvaru aké
bolo ústie dutiny. Prepážka sa opierala o schodovitý výbežok v
stene jamy a rovnou hranou nasadala zase na vyčnievajúcu dosku z
pevného dna. Tým sa dosiahol sklon polovice dna smerom do stredu.
Povrch prepážky musel sa pred ohňom chrániť vrstvou hliny. Nános
dechtu na okraji pevného dna nasvedčuje, že medzi pevným dnom a
prepážkou v hornej časti ostala medzera, ktorou decht stekal na
vhodne prispôsobenú dosku pevného dna a odtiaľ do nádržky. Na
takto zapravené dno nakládli sa polená až po okraj a po zapálení
dreva, ústie jamy sa uzavrelo a zahádzalo hlinou. Vo vnútri
prebiehala suchá destilácia, pri ktorej vznikalo drevené uhlie,
decht a ostatné splodiny. Je známe, že pri 120—150 °C drevo sa
vysušuje a stráca vodu, potom okolo 150—270 CC nastáva
termolýza s chemickými zmenami, ktorá vrcholí asi pri 275—450
°C vytváraním a odparovaním tekutých produktov. Pri 450—500 °C
zuhoľňujú sa zostávajúce látky a vzniká drevené uhlie. Počas
celého procesu suchej destilácie vznikajú rôzne zlúčeniny,
medzi ktorými je aj decht a drevené uhlie. Zásady výroby
dreveného uhlia a aj dreveného dechtu v podstate sa od počiatkov
doby bronzovej nemenia. Iný je len pracovný postup a produktivita
výroby v nasledujúcich obdobiach.
Postup pri výrobe dechtu v slovanskom období si môžete pozrieť na tejto kvalitnej stránke: CEA
Postup pri výrobe dechtu v slovanskom období si môžete pozrieť na tejto kvalitnej stránke: CEA
 |
| Veľkomoravský sokoliar na hradisku Bojnice |
Výrobná osada a
dechtárne v Bojniciach, ktoré vznikli a pracovali predovšetkým vo
veľkomoravskom období, ale mohli pretrvať na tomto mieste až do
X. storočia, naznačujú blízkosť nejakého väčšieho
centrálneho hradiska, v okolí ktorého sa rozkladali osady rôznej
funkcie. Vo svetle týchto objavov sa bojnicko-prievidzská oblasť
javí ako ďalšie závažné centrum veľkomoravského i
poveľkomoravského obdobia, ktoré v procese oddeľovania sa
remesiel od poľnohospodárstva dosiahlo vysokú úroveň
špecializovaných remesiel, sústredených nie priamo na hradisku,
ale v neopevnených, niekedy snáď i opevnených osadách v blízkom
okolí.
Bialeková: Pramene k dejinám
osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia zv. II
Stredoslovenský kraj, Nitra 1989
D. BIALEKOVA: ARCHEOLÓGIA HOVORÍ O
SLOVANSKEJ MINULOSTI BOJNÍC, in: Vlastivedný sborník Horná
Nitra I, 1962
Bialeková: Pramene k dejinám
osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia zv. II
Stredoslovenský kraj, Nitra 1989
ŠAUROVÁ, D.: Výzkum dehtářských
pecí na výrobu kolomazi. In: Zkoum.n. výrobn.ch objektů a
technologi. archeologickými metodami 2. 1982,
www.fotogross.sk
http://geoportal.sazp.sk/web/guest/map?wmc=http%3A%2F%2Fgeoportal.sazp.sk%2Fphp%2Fwmc%2Fdata%2F4ee52ab9-1dd0-4429-ab58-597ac0a80139.wmc&id=4ee52ab9-1dd0-4429-ab58-597ac0a80139
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára