Malý Manín je súčasťou
Strážovskej vrchoviny, rozprestiera sa na ľavom brehu Váhu stredného Považia. Je súčasťou Manínskej tiesňavy.
Nadmorská výška malého Manína je 812 m. n. m.
V roku 2000 sa na náhornej
plošine v niektorých terasách zistilo osídlenie viacerých období
a síce od ml. doby bronzovej , st. a ml. doby železnej až po dobu
rímsku. Po dlhšom sledovaní sa zistilo opevnenie- valy, vstupná brána kliešťového tvaru, prístupová
cesta serpentínového tvaru, miestami 3-4m široká - jediný vstup do celého
areálu, predpokladané cisterny na zachytávanie dažďovej vody.
Rozloha hradiska je viac ako 8ha
plochy, dĺžka približne 630m a šírka je 80-120 m. Na celej ploche hradiska
sa nachádzajú terasy a v nich úlomky keramiky – črepy, prevažne
lužickej a púchovskej kultúry, úlomky zo závažia na tkáčsky stav – krosná,
prasleny vyrobené z úlomkov grafitovej keramiky, väčšie množstvo
prepálenej hliny – mazanice (výplň medzi drevami v obydlí), rôzne kovové
predmety – železná sekera, časť bronzového náramku, železná ostroha a iné.
Predpokladá sa, že lokalita bola
osídlená už 1000 rokov pred Kristom. Patrila medzi najväčšie na rozlohu
v okolí Pov. Bystrice. Nájdené predmety určovali odborní pracovníci :
Jozef Moravčík – promovaný historik a Mgr. Róbert Majský – archeológ
vlastivedného múzea v Pov. Bystrici.
Malý Manín – keramika
Podľa nájdených úlomkov keramika
sa dá určiť obdobie výroby, tvar a veľkosť nádoby, z akého materiálu
a akým spôsobom bola keramika vyrábaná.
Najstaršie črepy možno datovať do
obdobia ml. doby bronzovej, okolo 1000 rokov pred Kristom. Keramika sa vyrábala
voľne v ruke, nie na hrnčiarskom kruhu. Tvar nádoby bol baňovitý,
v strede značne rozšírený, vrchný okraj mierne vyklonený. Výzdoba - vo
väčšine prípadov to boli vodorovné čiary, medzi nimi kruhy, niekedy pretláčanie
prstom- jamky. Obyčajne bývali proti sebe dve alebo štyri malé ušká, spravidla
výzdoba bola v hornej časti nádoby. Väčšinou sa na výrobu používal
jemnozrnný materiál ako jemný piesok. V neskoršom období, st. dobe železnej
tvar keramiky sa mierne zmenil, používal sa viac hrubozrnný materiál, často sa
namiesto ušiek používali výčnelky. V oboch obdobiach pôsobila lužická
kultúra. Trvala až do 3 stor. pred Kristom. Keramika púchovskej kultúry bola
značne odlišná, jednak výzdobou, používali sa zvislé čiary, vrchný okraj bol
olemovaný, do zmesi sa používal drtený vápenec, nakoľko sa vyrábalo na
hrnčiarskom kruhu, vyrábali sa nádoby väčších rozmerov- zásobnice, časť
keramiky sa vyrábala z grafitu. Výroba závažia na krosná , bola ílovitá
zemina, mierne vypálená ihlanovitého tvaru, vo vrchnej časti otvor na
zavesenie. Závažia sa používali prevažne v ml. dobe železnej
v púchovskej kultúre.
 |
| keramika púchovskej kultúry a náramok |
 |
| Ucho z keramiky_lužická kultúra |
 |
| fragment nádoby_Lužická kultúra |
 |
| Prasleny z grafitovej keramiky_ Púchovská kultúra |
 |
| Fragment grafitovej keramiky_ púchovská kultúra |
 |
| Spona z mladšej doby bronzovej z hradiska (Veliačik) |
 |
| Zlatá keltská minca z hradiska (Budaj) |
Malý Manín – obydlia
Obydlie v ml. dobe bronzovej
sa stavalo prevažne zahĺbené kôly do zeme, ktoré boli od seba asi pol metra
a poprepletané palicami. Podľa nájdených predmetov palice boli vymazávané
hlinou – mazanicou, ktorá bola premiešaná plevami. Dôkazom sú odtlačky
v mazanici. Podľa terasy dom mal rozmermi približne 5 m dlhý a okolo 3,5m
široký. Mierne zapustený do zeme, pokrytý slamou alebo trstinou. V staršom
období , podľa literatúry tieto domy nemali okná, len malé otvory pre vzduch.
Dvere pravdepodobne tvorila zavesená kožušina. V strede objektu obyčajne
bývalo ohnisko a po okrajoch nejaké lôžka – postele.
 |
| Model domu lužickej kultúry z doby hallštatskej (8. storočie p.n.l.) od L. Janecha |
 |
| Tkáčsky stav - Lužická kultúra (L.Janech) |
Pravdepodobne
k obydliam boli pristavené aj hospodárske budovy alebo chlievy.
K obydliu bol zrejme chodník , ktorý bol lemovaný okrúhlymi kameňmi
z Váhu. Odokrytý bol asi 1,5m dlhý lem. Odhadom na M Maníne bolo asi 50 až
60 takýchto domov. Zaujímavou stavbou na lokalite bola jama, pravdepodobne
podľa archeológov cisterna na zachytávanie dažďovej vody. Na vrchnom okraji je 15 m široká
a v strede je 1,5 m
hlboká. Je takmer zo všetkých strán na najnižšom mieste. Ďalšou zaujímavou
stavbou je kliešťová brána, ktorá je z každej strany lemovaná hlinenými
valmi. Prístupová cesta bola serpentínového tvaru, miestami 2 až 4m široká.
Predpokladáme, že hradisko bolo opustené v prvom storočí nášho letopočtu
v dobe rímskej. Viac vedomostí by umožnil odborný archeologický prieskum,
ktorý by odhalil ďalšie neznáme okolnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára