.

pondelok, 22. júla 2013

Malý Manín

Malý Manín je súčasťou Strážovskej vrchoviny, rozprestiera sa na ľavom brehu Váhu stredného Považia. Je súčasťou Manínskej tiesňavy. Nadmorská výška malého Manína je 812 m. n. m.


V roku 2000 sa na náhornej plošine v niektorých terasách zistilo osídlenie viacerých období a síce od ml. doby bronzovej , st. a ml. doby železnej až po dobu rímsku. Po dlhšom sledovaní sa zistilo opevnenie- valy,  vstupná brána kliešťového tvaru, prístupová cesta serpentínového tvaru, miestami 3-4m široká - jediný vstup do celého areálu, predpokladané cisterny na zachytávanie dažďovej vody.



Rozloha hradiska je viac ako 8ha plochy, dĺžka približne 630m a šírka je 80-120 m. Na celej ploche hradiska sa nachádzajú terasy a v nich úlomky keramiky – črepy, prevažne lužickej a púchovskej kultúry, úlomky zo závažia na tkáčsky stav – krosná, prasleny vyrobené z úlomkov grafitovej keramiky, väčšie množstvo prepálenej hliny – mazanice (výplň medzi drevami v obydlí), rôzne kovové predmety – železná sekera, časť bronzového náramku, železná ostroha a iné.



Predpokladá sa, že lokalita bola osídlená už 1000 rokov pred Kristom. Patrila medzi najväčšie na rozlohu v okolí Pov. Bystrice. Nájdené predmety určovali odborní pracovníci : Jozef Moravčík – promovaný historik a Mgr. Róbert Majský – archeológ vlastivedného múzea v Pov. Bystrici.

Malý Manín – keramika

Podľa nájdených úlomkov keramika sa dá určiť obdobie výroby, tvar a veľkosť nádoby, z akého materiálu a akým spôsobom bola keramika vyrábaná.
Najstaršie črepy možno datovať do obdobia ml. doby bronzovej, okolo 1000 rokov pred Kristom. Keramika sa vyrábala voľne v ruke, nie na hrnčiarskom kruhu. Tvar nádoby bol baňovitý, v strede značne rozšírený, vrchný okraj mierne vyklonený. Výzdoba - vo väčšine prípadov to boli vodorovné čiary, medzi nimi kruhy, niekedy pretláčanie prstom- jamky. Obyčajne bývali proti sebe dve alebo štyri malé ušká, spravidla výzdoba bola v hornej časti nádoby. Väčšinou sa na výrobu používal jemnozrnný materiál ako jemný piesok. V neskoršom období, st. dobe železnej tvar keramiky sa mierne zmenil, používal sa viac hrubozrnný materiál, často sa namiesto ušiek používali výčnelky. V oboch obdobiach pôsobila lužická kultúra. Trvala až do 3 stor. pred Kristom. Keramika púchovskej kultúry bola značne odlišná, jednak výzdobou, používali sa zvislé čiary, vrchný okraj bol olemovaný, do zmesi sa používal drtený vápenec, nakoľko sa vyrábalo na hrnčiarskom kruhu, vyrábali sa nádoby väčších rozmerov- zásobnice, časť keramiky sa vyrábala z grafitu. Výroba závažia na krosná , bola ílovitá zemina, mierne vypálená ihlanovitého tvaru, vo vrchnej časti otvor na zavesenie. Závažia sa používali prevažne v ml. dobe železnej v púchovskej kultúre.

keramika púchovskej kultúry  a náramok

Ucho z keramiky_lužická kultúra

fragment nádoby_Lužická kultúra

Prasleny z grafitovej keramiky_ Púchovská kultúra

Fragment grafitovej keramiky_ púchovská kultúra



                                                                                                                                        

Malý Manín – obydlia

Obydlie v ml. dobe bronzovej sa stavalo prevažne zahĺbené kôly do zeme, ktoré boli od seba asi pol metra a poprepletané palicami. Podľa nájdených predmetov palice boli vymazávané hlinou – mazanicou, ktorá bola premiešaná plevami. Dôkazom sú odtlačky v mazanici. Podľa terasy dom mal rozmermi približne 5 m dlhý a okolo 3,5m široký. Mierne zapustený do zeme, pokrytý slamou alebo trstinou. V staršom období , podľa literatúry tieto domy nemali okná, len malé otvory pre vzduch. Dvere pravdepodobne tvorila zavesená kožušina. V strede objektu obyčajne bývalo ohnisko a po okrajoch nejaké lôžka – postele. 

Model domu lužickej kultúry z doby hallštatskej (8. storočie p.n.l.) od L. Janecha

Tkáčsky stav - Lužická kultúra (L.Janech)


Pravdepodobne k obydliam boli pristavené aj hospodárske budovy alebo chlievy. K obydliu bol zrejme chodník , ktorý bol lemovaný okrúhlymi kameňmi z Váhu. Odokrytý bol asi 1,5m dlhý lem. Odhadom na M Maníne bolo asi 50 až 60 takýchto domov. Zaujímavou stavbou na lokalite bola jama, pravdepodobne podľa archeológov cisterna na zachytávanie dažďovej vody. Na vrchnom okraji je 15 m široká a v strede je 1,5 m hlboká. Je takmer zo všetkých strán na najnižšom mieste. Ďalšou zaujímavou stavbou je kliešťová brána, ktorá je z každej strany lemovaná hlinenými valmi. Prístupová cesta bola serpentínového tvaru, miestami 2 až 4m široká. Predpokladáme, že hradisko bolo opustené v prvom storočí nášho letopočtu v dobe rímskej. Viac vedomostí by umožnil odborný archeologický prieskum, ktorý by odhalil ďalšie neznáme okolnosti.

 Ladislav Janech

Foto nálezov britvy a náramku + pôdorys hradiska:  Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy

Foto: Výlet na hradisko s Ladislavom Janechom 1.6.2014

sídliskové terasy

okraj hradiska


vstup do hradiska chránila mohutná kliešťová brána

pohľad na ďalšie terasy




jeden z okrajov hradiska

val

opäť kliešťová brána

krásne výhľady z hradiska




NAVŠTÍVTE VÝNIMOČNÉ ARCHEOLOGICKÉ MÚZEUM PÁNA JANECHA

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára