Náučný chodník Divinka - Veľký vrch

Naše Občianske združenie Hradiská, spolu s obcou Divinka, Archeologickým ústavom SAV, Považským múzeom Žilina, Komposesorátom Veľký vrch, Hradisko Divinka a s finančnou pomocou nadácie Pontis  a Nadačného fondu Kia Motors  Slovakia, vytvorilo na hradisku Veľký vrch v Divinke nový náučný chodník o dejinách hradiska a najvýznamnejších archeologických kultúrach, ktoré obývali hradisko. 

Náučný chodník Vás z centra obce dovedie až na vrcholovú časť hradiska a počas Vášho putovania sa dozviete z našich siedmych informačných tabúľ množstvo  zaujímavých vecí z našej dávnej histórie. Počas tvorby tabúľ sa nám vďaka veľkej ústretovosti Archeologického ústavu (PhDr. Gabriel Fusek, Csc.), ktorý po odbornej aj jazykovej stránke prísnym okom skorigoval všetky použité texty a Považského múzea v Žiline (Mgr. Andrea Slaná), ktorá nám poskytla unikátne fotografie nálezov zo starších výskumov z hradiska, ako aj vďaka ďalším spolupracovníkom, podarilo dosiahnuť odborne aj vizuálne kvalitný náučný chodník, obsahujúci viaceré doposiaľ nepublikované obrázky a informácie, ktorý veríme že zaujme všetkých milovníkov histórie.

úvodná tabuľa nášho nového náučného chodníka

Otvorenie náučného chodníka sa konalo 31.8. 2014 v rámci akcie Staroslovanská Divinka. Zástupca nášho združenia Čendo tu slávnostne pokrstil celý náučný chodník a potom sa všetci účastníci vydali po stopách našich predkov aby sa oboznámili so všetkými siedmymi tabuľami náučného chodníka. Kvalitný odborný výklad im pritom poskytla archeologička Mgr. Andrea Slaná.

Prvá infotabuľa sa nachádza v centre obce pri autobusovej zastávke a turistov navedie na náučný chodník. 

Čendo ju požehnal za všetkých 7 tabúľ, hneď na začiatku náučného chodníka 
za prítomnosti reportéra RTVS a mnohých záujemcov o históriu

Druhá tabuľa sa nachádza na mieste, kde za začína chodník vedúci na Veľký vrch

Archeologička Mgr. Andrea Slaná pri tretej tabuli (Lužická kultúra)

Štvrtá tabuľa sa nachádza pri turistickom prístrešku a je venovaná púchovskej kultúre všeobecne

Napriek nie ideálnemu počasiu bola pekná účasť

piata tabuľa (Veľká Morava)  sa nachádza na mieste, kde poľná cesta pretína vonkajší val opevnenia

Na mieste, kde pôvodne stála vstupná brána na vrcholovú časť hradiska sme umiestnili šiestu tabuľu, venovanú konkrétnym nálezom z Veľkého vrchu z praveku a staroveku

Siedma tabuľa je umiestnená na vyhliadke a je venovaná nálezom z Veľkého vrchu zo slovanského obdobia

Po ukončení archeologického výskumu na hradisku doplníme na Veľký vrch ďalšie 2 tabule, a tie budú zahŕňať výsledky najnovších výskumov, ktoré na hradisku práve prebiehajú.

Tabuľa č. 2

Tabuľa č. 3

Tabuľa č. 4

Tabuľa č. 5

Tabuľa č. 6

Tabuľa č. 7

Na záver  ešte treba poďakovať pracovníkom Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorí správne konanie o povolení umiestnenia tabúľ (ktoré v tomto prípade muselo prebehnúť, kedže hradisko je NKP) zrealizovali prioritne v skrátených lehotách.

Prijdite sa všetci pozrieť na náš náučný chodník, ktorý veríme, že bude mať dlhú životnosť, rovnako ako naše ostatné tabule...

Orgoň

Peter Schreiber: Osídlenie Žiliny a okolia od doby rímskej po stredovek. Lokalita Divinka.

Divinka - Opevnené sídlisko 

Prieskum na lokalite prevádzal A. Petrovský-Šichman (krajské múzeum Žilina vrokoch 1952, 1954). Záchranný výskum prevádzal J. Moravčík (Považské múzeum Žilina v rokoch 1972, 1973). Lokalita Veľký Vrch - temeno Veľkého vrchu má pozdĺžny tvar v smere SZ-JV a najvyšší bod má nad Z okrajom. Na V okraji sa mení na plošinu (možno umelo zarovnanú). Najstaršie osídlenie je z obdobia eneolitu (kanelovaná keramika). Celé temeno vrchu je obtočené jednoduchým valom a akropola v západnej časti je na terase. Severný svah Veľkého vrchu končí nad potokom Divinkou, vysokou skalnou stenou. Od okraja na temene Veľkého vrchu, ktorý je vysunutý najviac na SZ ide až po spomenutú skalnú stenu iný val. V polohe Koleso val chýba. Od brán II-III po J-V okraj plošiny je na povrchu tmavá kultúrna vrstva s črepmi neskorolužickými, z doby rímskej a z obdobia včasného stredoveku. Stredná časť temena hradišťa medzi bránami II, III a akropolou asi nebola trvalo osídlená. Na celej akropole sa nachádza tmavá kultúrna vrstva s črepmi z doby rímskej ( Petrovský- Šichman 1957, s.88 ). Valové opevnenie ( kóta 531 m) pravdepodobne pochádza z halštatskej doby, v dobe rímskej bolo asi zrekonštruované a rozšírené. Na akropole sa nachádzajú kamenné podmurovky zrubových objektov. Nálezy: nádoby, črepy, klince, prasleny, šidla, nože, brúsik, pracka, ostroha, štítkový prsteň, datované do pol. 9. - zač. 10. stor. (Pramene II 1992, s. 187). Na ochranu prístupu k temenu kopca asi v rímskej dobe vybudovali malé valové opevnenie Hradisko na Kolárovej. Tiež tu máme niekoľko mohylových útvarov tesne vedľa areálu Hradiska. Keramika z konca doby hradištnej bola zistená na temene hradiska na Kolárovej (Petrovský-Šichman 1964, s. 71). Pôvodnú funkciu opevneného strediska v oblasti SZ Slovenska pred vznikom včasnostredovekého opevneného sídliska v Divinke asi plnilo opevnené sídlisko Ostrá skala vo Vyšnom Kubíne. Okolo polovice 9.stor. vzniklo hradisko v Divinke v blízkosti Žiliny a predpokladá sa, že v tomto prípade došlo k lokálnemu posunu centrálneho hradiska (Moravčík 1978b, 58, 59).

Umelecká predstava o vzhľade hradiska (lužická kultúra) Autor: Naj

(Pozn. Orgoň: Nasledujúce fotografie nám poskytla archeologička Považského múzea v Žiline Mgr. Andrea Slaná. Autorkou fotografií je Anna Kucharčíková, fotografka múzea. Jedná sa o nálezy z Veľkého vrchu, najdené počas výskumu Jozefa Moravčíka v 70. rokoch.)

Amfora, lužická kultúra, neskorá doba bronzová

Keramika púchovskej kultúry

minca typ Divinka

Šálka, lužická kultúra, 8.stor. pred n.l., neskorá doba bronzová

Nádoba, púchovská kultúra, 1.pol. 1. stor. n. l., doba rímska

Hl. hrniec, 9.storočie, Slovania 

Železné nože a ostroha, 9.storočie, Slovania

Zlatá keltská naušnica zo sídliska Ohrádza

Bronzová spona typ Almgren 66 a 67

Štítkový prsteň, 9. storočie, Slovania

Sídliská a pohrebiská:

V rámci severozápadného Slovenska najviac mohýl bolo v Žilinskej kotline a tiež na zemepisnom rozhraní Žilina - Trenčín. Na juh od Beluše je mohylové pochovávanie len výnimočné. Skupiny mohýl zo severopovažskej a Zilinsko-Čadčianskej oblasti sa nachádzajú neďaleko seba. Tieto skupiny sa preto javia ako jeden rozsiahlejší konglomerát lokalít. Náznak ich prepojenia sa vytratí, ak sa z ich komplexu vyčlenia mohylníky z Jasenice, Rašova, Súľova a Podhoria so spochybniteľnou autenticitou (Hanuliak 2000-1-2, s.281) . Tieto mohylníky sa nachádzajú na spojnici oboch uvedených skupín.

(Pozn. Orgoň: Tieto unikátne fotografie nám poskytol pán Jozef Jaroš - obyvateľ obce Divinka, ktorý ich v minulosti zozbieral)

Pohľad z Veľkého vrchu ešte pred vybudovaním priehrady

Veľký vrch v 70. rokoch

Vo všeobecnosti na základe predmetov pohrebného inventára (majú úzku frekvenciu výskytu a slabú chronologickú citlivosť) datujeme lokality z mohylovým rítom tak, že ťažisko vypĺňa úsek druhej polovice 8.stor. až prvej polovice 9.stor. Podľa najnovšieho názoru by bolo azda možné dať mohylový spôsob pochovávania do súvisu s kolonizačným prúdom komunít prenikajúcich do príslušných oblastí cez severokarpatské priesmyky (Bialeková 1993, s. 44 obr. 2), na rozdiel od plochých hrobov v nížinatých oblastiach osídlených južným prúdom (Hanuliak 2000-1-2, s. 294).

Na severnom Slovensku nepoznáme zatiaľ ani jedno trvale osídlené opevnenie, ktoré by bolo vzniklo po dobe rímskej. Výsledky doterajších archeologických výskumov nepotvrdzujú existenciu opevnených sídlisk na území terajšieho Slovenska, Moravy, priľahlích oblastí Dolného Rakúska a Čiech v prvej polovici 7.stor. (Hulínek - Čajka 2004-1, s.80). Od Považia až po Turiec poznáme niekoľko hrádkov z veľkomoravskými a neskoro stredovekými pamiatkami ( Puchov, Hatné, Udiča-Klape, Divina, Radoľa, Turie,Jasenové pri Rajci, Strečno-Bašta, Bystrička, Slovenské Pravno ). Všetky tieto malé hrádky ležia v oblasti Žiliny aTurca, pričom oblasť výskytu malých hrádkov a mohýl sa geogaficky kryje ( Petrovský-Šichman 1964, s.101-102 ).'

Peter Schreiber 2005

Literatúra:

Benediková, L. 2000: Prieskum na Kysuciach. Gelädebehandlung in der Kysuca-Region. In: Archeol. Výsk. a Nál. na Slov. v r. 2000. Nitra. s. 41-44. 

Bialeková, D: Expansion der Slawen nach Mitteleuropa und ihre Spiegelung im Bestattungsritus. In: Actes du XII Congres International des Sciences Préhistoriques et Protohistoriques, Bratislava 1-7 septembre 1991. 4. Bratislava 1993,43-48. 

Budinsky-Krička, V. 1958: Slovanské mohyly na východnom Slovensku. SI A, VI.-1958. s.176- 177. Hanuliak, M. 2001 1-2: K problematike včasnostredovekého mohylového rítu na území Slovenska.

Zur Problematik des fruhmittelalterichen Húgelbestattungsritus im Gebiet   der Slowakei. s. 227-297. 

Hulínek, D. 2000: Včasnostredoveké opevnené sídliská na území západného a stredného Slovenska v 8.-10. storočí, Diplomová práca, UK, Bratislava, katedra Archeológie 2000. 

Hulínek, D. - Čajka, M. 2004 -1: Včasnostredoveké hradiská na Orave v kontexte hradísk na strednom a západnom Slovensku. Frúhmittelateriche Burgwälle in der Orava-Region im Kontext der Burgwälle in der Mittel-und Westslowakei. SI A, LII-2004-1. s. 77-116. 

Moravčík, J.  1978a: Sídlisko púchovskej kultúry v Žiline, časť Strážov. In: Archeol. Výsk. a Nál. na     Slov. vr. 1978:Nitra. s.91.

Moravčík, J. 1978b: Divinka okres Žilina. In: Významné 1978. s. 58, 59. Moravčík, J. 1984: Prírastky nálezov z okresu Žilina. In: Archeol. Výsk. a Nál. na Slov. v r. 1984.

Nitra, s.165. Moravčík, J. 1993: Výskum na Mariánskom námestí v Žiline. In: Archeol. Výsk. a Nál. na Slov.

vr. 1993.Nitra. s.98. Moravčík, J. 1993: Nové poznatky o osídlení hradu Hričov. In: Archeol. Výsk. a Nál. na Slov. v r.

1993. Nitra. s.96. Petrovský-Šichman A. J. 1957: Praveké opevnenie v Divinke. In: Študijné zvesti AU SAV, 2 1957

(Janšakov zborník), s.87-90. Petro vský-Šichman A. J. 1964: Slovanské osídlenie severného Slovenska. In: Vlastivedný zborník Považia VI 1964. Banská Bystrica, s.50-106. Petrovský-Šichman A. J. 1966: Výskum sídliska z doby rímskej Ohrádza v Žiline. In: Vlastivedný zborník Považia VII. 1966. Banská Bystrica, s.7-23. Petrovský-Šichman A. J. 1970: Výskum slovanských mohylníkov v okolí Žiliny. Erforschung slawischer Húgelgräberfelder im Umkreis vom Žilina. In: Študijné zvesti AU SAV, 18 1970. s. 193-209. Pieta, K. - Moravčík, J. 1984: Železiarne z doby rímskej vo Varíne. In: Archeol. Výsk. a Nál. na

Slov. v r. 1984. Nitra. s. 193,194. Pramene II 1992 - D. Bialeková (Ed.): Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia. II. Stredoslovenský kraj. Nitra 1992. Šedo, O. 1993: Zbery v Žiline-Závodí v polohe nad Vinicou. In: Archeol Výsk. a Nál. na Slov. v r. 1993. Nitra, s.126.