.

streda, 8. októbra 2014

Peter Schreiber: „Druhý život" pravekej kamennej industrie

Západná archeologická literatúra interpretuje nálezy  starších, pravekých hrotov šípov[1] v hrobovom inventári včasnostredovekého Merovejského obdobia zatiaľ len málo a bez bližších konkrétností ako amulety, ktoré nosili ľudia ešte za svojho života. Tieto predmety boli považované ako obrana proti takzvaným démonickým silám[2], pravdepodobne mali primárnu funkciu talizmanu. Magické vlastnosti ktoré im boli pripisované majú svoje korene ešte pred obdobím stredoveku, v priebehu tohto obdobia sa ďalej rozvíjali (Reisch 2005). Tieto nálezy sa však v súčasnosti ťažko interpretujú, teda či ide skutočne o kamenné nástroje z praveku, je to pre ich fragmentárne zachovanie. Môžu byť zamieňané so súdobými stredovekými kresacími kameňmi, ktoré sa používali spolu s kovovou ocieľkou na založenie ohňa[3].

V stredovekých poverách boli silicitom všeobecne pripisované magické účinky (ide o dobre štiepateľné horniny obsahujúce kremík[4]). Napríklad iskry boli pre Anglosasov ako ochranný prostriedok proti bleskom, hromom a podvodom, podľa Saxa Gramaticusa, tiež „proti pôsobeniu démonov“.



Nálezy pravekých hrotov šípov boli v neskorších, mladších obdobiach v západoeurópskych tradíciách a v oblasti Stredomoria považované všeobecne za predmety s nadprirodzenou, ochrannou a liečivou schopnosťou. Silexové strelky boli v ľudovej viere tiež spájané s búrkou, takzvané „búrkové kamene“. Napríklad z Talianska sú známe povery, že kamenné hroty ktoré boli vyrobené z rohovcovej kamennej suroviny ochraňovali pred búrkou.

V Slovanskom prostredí sú ich obdobou hladené neolitické a eneolitické sekery, alebo sekeromlaty, ktoré boli vešané na priečelia príbytkov ako ochrana proti bleskom.
 Praveké kamenné sekery[5] boli ešte v 19. storočí nosené ako talizman, ochranný predmet proti zlému počasiu. Nosili sa vo vrecku, alebo na klobúku. Ukladali sa tiež pod okná stajní, aby „ochránili“ dobytok pred chorobami. Tieto predstavy sú taktiež doložené na území od Balkánu a Grécka, až po Afriku. Na Britských Ostrovoch a v Škandinávii silexové hroty boli nazývané „elfské strely“, boli im pripisované rovnako ochranné ako aj liečivé účinky (Reisch 2005).

Literatúra:
Reisch 2005 – Reisch, H: Elbenpfeile als Amulette. Prähistorische Pfeilspitzen aus frühmittelalterlichen Grabinventaren. Archäologisches Korrespontdenzblatt 35, 2005, 251-262.
Rejholcová 1990 – Rejholcová, M.: Včasnoslovanské pohrebisko v Čakajovciach, okres Nitra. Slovenská Archeológia 38-2, 1990, 421-428.

Autor: Mgr. Peter Schreiber, archeológ




[1] neolitické (kamenné), ako aj mladšie bronzové hroty šípov
[2] tiež nemecký názov Hexenschuss
[3] kresacie kamene bývali vkladané do včasnostredovekých hrobov, ako príloha
[4] v období od paleolitu až do staršej doby bronzovej v Európe hodne využívané na výrobu kamenných nástrojov; predstavujú ich hlavne rôzne odrody pazúrikov, rohovcov, limnosilicity, rádiolarity a i.
[5] teda kamenná industria z obdobia neolitu až eneolitu

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára