Západná archeologická literatúra interpretuje nálezy starších, pravekých hrotov šípov[1]
v hrobovom inventári včasnostredovekého Merovejského obdobia zatiaľ len
málo a bez bližších konkrétností ako amulety, ktoré nosili ľudia ešte za
svojho života. Tieto predmety boli považované ako obrana proti takzvaným
démonickým silám[2],
pravdepodobne mali primárnu funkciu talizmanu. Magické vlastnosti ktoré im boli
pripisované majú svoje korene ešte pred obdobím stredoveku, v priebehu
tohto obdobia sa ďalej rozvíjali (Reisch 2005). Tieto nálezy sa však
v súčasnosti ťažko interpretujú, teda či ide skutočne o kamenné
nástroje z praveku, je to pre ich fragmentárne zachovanie. Môžu byť zamieňané
so súdobými stredovekými kresacími kameňmi, ktoré sa používali spolu s kovovou
ocieľkou na založenie ohňa[3].
V stredovekých poverách boli silicitom všeobecne
pripisované magické účinky (ide o dobre štiepateľné horniny obsahujúce
kremík[4]).
Napríklad iskry boli pre Anglosasov ako ochranný prostriedok proti bleskom,
hromom a podvodom, podľa Saxa Gramaticusa, tiež „proti pôsobeniu démonov“.
Nálezy pravekých hrotov šípov boli v neskorších, mladších
obdobiach v západoeurópskych tradíciách a v oblasti Stredomoria
považované všeobecne za predmety s nadprirodzenou, ochrannou
a liečivou schopnosťou. Silexové strelky boli v ľudovej viere tiež
spájané s búrkou, takzvané „búrkové kamene“. Napríklad z Talianska sú
známe povery, že kamenné hroty ktoré boli vyrobené z rohovcovej kamennej suroviny
ochraňovali pred búrkou.
V Slovanskom prostredí sú ich obdobou hladené neolitické a
eneolitické sekery, alebo sekeromlaty, ktoré boli vešané na priečelia príbytkov
ako ochrana proti bleskom.
Praveké kamenné sekery[5]
boli ešte v 19. storočí nosené ako talizman, ochranný predmet proti zlému
počasiu. Nosili sa vo vrecku, alebo na klobúku. Ukladali sa tiež pod okná
stajní, aby „ochránili“ dobytok pred chorobami. Tieto predstavy sú taktiež doložené
na území od Balkánu a Grécka, až po Afriku. Na Britských Ostrovoch
a v Škandinávii silexové hroty boli nazývané „elfské strely“, boli im
pripisované rovnako ochranné ako aj liečivé účinky (Reisch 2005).
Literatúra:
Reisch 2005 – Reisch, H: Elbenpfeile als Amulette.
Prähistorische Pfeilspitzen aus frühmittelalterlichen Grabinventaren.
Archäologisches Korrespontdenzblatt 35, 2005, 251-262.
Rejholcová 1990 – Rejholcová, M.: Včasnoslovanské pohrebisko
v Čakajovciach, okres Nitra. Slovenská Archeológia 38-2, 1990, 421-428.
Autor: Mgr. Peter Schreiber, archeológ
[1]
neolitické (kamenné), ako aj mladšie bronzové hroty šípov
[2]
tiež nemecký názov Hexenschuss
[3]
kresacie kamene bývali vkladané do včasnostredovekých hrobov, ako príloha
[4]
v období od paleolitu až do staršej doby bronzovej v Európe hodne
využívané na výrobu kamenných nástrojov; predstavujú ich hlavne rôzne odrody
pazúrikov, rohovcov, limnosilicity, rádiolarity a i.
[5]
teda kamenná industria z obdobia neolitu až eneolitu
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára