.

utorok, 14. apríla 2015

Z. Stegmann-Rajtár: Predbežné výsledky archeologického výskumu na Žibrici. (Výskumy v r. 2002-2003 a 2005-2006)

Prinášame článok od archeologičky Susanne Stegmann - Rajtár, ktorý je krátkym zhrnutím poznatkov z výskumu hradiska Žibrica v posledných rokoch.

"Ešte počas archeologického a geofyzikálneho prieskumu v roku 1999 sa z povrchových zberov získal najpočetnejší nálezový materiál na hradisku Štitáre-Žibrica, okr. Nitra, preto sa tu následne uskutočnil aj sondážny výskum. Okrem početných zlomkov keramiky lužickej kultúry sa na tejto lokalite našli aj tzv. včasnoskýtske bronzové hroty šípov z doby halštatskej. Dva z nich pochádzali priamo z koruny valu v južnej časti, jeden z bezprostrednej blízkosti vnútornej strany valu v západnej časti. Udajne ich z tohto hradiska pochádza väčšie množstvo. Počas opakovaných prieskumov v rokoch 2000 a 2001 sa okrem keramiky z mladšej doby popolnicových polí našli aj črepy z doby halštatskej, ktoré naznačili, že osídlenie tu pretrvávalo aj v tomto období. Na základe ojedinelých nálezov sa podarilo doložiť osídlenie aj z doby laténskej, stredoveku a novoveku.



Cieľom výskumov na hradisku Štitáre-Žibrica v rokoch 2002 a 2003 bolo podľa Dr. Rajtárovej zistiť celkové časové rozpätie osídlenia a taktiež získať poznatky o stratigrafii kultúrnych vrstiev. Výskum sa realizoval na jednej z najrozsiahlejších terás v severovýchodnej časti vnútorného areálu hradiska, kde sa dalo predpokladať intenzívne osídlenie. Na výskyt sídliskových objektov poukazovali aj výsledky geofyzikálneho prieskumu a sondážnych vrtov. Zo skúmaných kultúrnych vrstiev I a II sa získal veľký počet črepov predovšetkým z neskorej doby bronzovej a včasnej doby železnej, ojedinele sa tu vyskytli aj črepy z doby laténskej, stredoveku a novoveku. Vo vrstvách sa vyskytovalo aj množstvo mazanice a zvieracích kostí i niekoľko uhlíkov. Pod kamenno-zemným násypom na okraji terasy sa našlo niekoľko črepov, ktoré možno predbežne priradiť čakanskej kultúre. 



Ďalej Dr. Rajtárová uvádza, že hoci črepový materiál pochádza iba z kultúrnych vrstiev, poskytuje dôležité informácie o kultúrnom a časovom zaradení tohto náleziská. Keramika je veľmi výrazná, obsahuje veľký počet zdobených črepov a tiež fragmenty rôznych charakteristických typov nádob. Získaný súbor nám poskytol prvé významné poznatky o ťažisku osídlenia na hradisku lužickej kultúry, ktoré spadá nielen do neskorej doby bronzovej, ale aj do staršej doby halštatskej. Osídlenie hradísk v tríbečskom pohorí aj v dobe halštatskej sa síce predpokladalo už dávnejšie, ale výraznejší nálezový materiál ako zo Žibrice doteraz chýbal. Porovnateľné tvary keramiky ako aj výzdobné motívy sú známe aj z neďalekých sídlisk z rovnakého obdobia, situovaných na svahoch alebo v nížinách, napr. v Štitároch-Panskej hore, alebo v Novej Vsi nad Žitavou. Paralely k amforám s tuhovým povrchom a charakteristickou výzdobou z viacnásobných vodorovných, zvislých alebo oblúkovitých žliabkov ako zo Žibrice pochádzajú aj z početných pohrebísk lužickej kultúry z mladšej a neskorej doby popolnicových polí, napr. z Partizánskeho alebo z Andača. Tvary a výzdoba keramiky doby halštatskej zo Žibrice majú paralely predovšetkým na lokalitách severovýchodohalštatskej kultúry."

(STEGMANN-RAJTÁR, S.: Die slowakisch-deutschen Ausgrabungen auf der befestigten Höhensiedlung Štitáre-Žibrica (Kr. Nitra). In: popelnicová pole a doba halštatská. Příspěvky z VIII. konference. České Budejovice 22.-24.9.2004. Archeologické výzkumy v jižních Čechách – Supplementum 1. České Budejovice 2004, 503-522)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára