Hradisko Lúčny Hríb s nadmorskou výškou 642 m n. m. leží na neveľkej skalnej vyvýšenine v južnej časti katastra obce Liptovská Štiavnica, pri ústi Zemianskej doliny ako osamelo vystupujúce dolomitické bralo. Niektorí autori uvádzajú domnienku, že názov pochádza z toho, že tvar hradiska môže pripomínať tvar hríbu. Bližšie k pravde však bude zrejme pomenovanie odvodeného od slovného základu "hrb", tu evidentne vo význame "výrazný kopec", čo podporuje aj názov lokality uvedený na druhom vojenskom mapovaní (Luzy Wrch).
Tento kopec sa totiž nad okolitý terén dvíha niekoľko desiatok metrov (cca. 20–30). Predstavuje posledný výbežok horstva smerom na sever do Liptovskej kotliny a má pretiahnutý tvar. Hornina je dolomitický vápenec sivej a sivobielej farby, stredne zvetraný. Obsahuje početné tenké kalcitové žilky. Strmý vŕšok je pokrytý porastom tráv, ojedinelých krov aj drevín. V blízkosti kopca preteká potok, ktorý sa v minulosti významne podieľal na jeho modelovaní. Vďaka plytkej pôde a rozpukanosti horniny je to veľmi suché stanovište, ktoré zrejme prispelo k tomu, že ho už v halštatskom období obývali naši predkovia, ktorý ho neskôr opevnili a využívali ako hradisko.
Tento kopec sa totiž nad okolitý terén dvíha niekoľko desiatok metrov (cca. 20–30). Predstavuje posledný výbežok horstva smerom na sever do Liptovskej kotliny a má pretiahnutý tvar. Hornina je dolomitický vápenec sivej a sivobielej farby, stredne zvetraný. Obsahuje početné tenké kalcitové žilky. Strmý vŕšok je pokrytý porastom tráv, ojedinelých krov aj drevín. V blízkosti kopca preteká potok, ktorý sa v minulosti významne podieľal na jeho modelovaní. Vďaka plytkej pôde a rozpukanosti horniny je to veľmi suché stanovište, ktoré zrejme prispelo k tomu, že ho už v halštatskom období obývali naši predkovia, ktorý ho neskôr opevnili a využívali ako hradisko.
V roku 1967 pri skúmaní lokality Karolom Pietom, sa našli zlomky železných predmetov, záušnica z bronzového drôtu a neskorolaténska keramika. Vrstva, v ktorej predmety boli nájdené, sa nachádza pod neveľkým valom chrániacim vrcholovú plošinu. Vrstva aj keramika tu nájdená nesie stopy intenzívneho žiaru. Medzi získanou keramikou je hlavne grafitová, zvislo hrebeňová keramika so širokým, ale plochým okrajom. Nález zlomku na hrnčiarskom kruhu zhotovenej nádoby, zdobenej bielou výzdobou, rozširuje počet nálezov tohto druhu keramiky na severnom Slovensku. Takéto nálezy sa našli aj v Batizovciach a Liptovskej Mare.
Táto prírodná pamiatka je ľahko dostupná z Ružomberka, od ktorého je vzdialená asi 10 km. Spolu s prehliadkou vzácneho stredovekého kostola Všechsvätých pred Ludrovou a kaštieľa v Liptovskej Štiavnici je vďačným cieľom pre krátky popoludňajší výlet na bicykloch. Atraktívnosť miesta v lete ešte zvyšuje blízky salaš, na ktorom sa dá za dobrú cenu kúpiť ovčí syr a žinčica.
Orgoň
Foto (and special thanks to): Víťazoslav Struhár
Orgoň
Foto (and special thanks to): Víťazoslav Struhár
Literatúra:
M. Furman: OPEVNENIA NA LIPTOVE REFÚGIÁ, HRADISKÁ A HRÁDKY OD PRAVEKU PO STREDOVEK, Žilina, 2016
K.Pieta: Archeologický výskum Liptova v rokoch 1965-1968 n: Liptov 1. Martin 1970 s. 101-120
M. Furman: OPEVNENIA NA LIPTOVE REFÚGIÁ, HRADISKÁ A HRÁDKY OD PRAVEKU PO STREDOVEK, Žilina, 2016
K.Pieta: Archeologický výskum Liptova v rokoch 1965-1968 n: Liptov 1. Martin 1970 s. 101-120
K.Pieta: Slovanské osídlenie Liptova v 9-12. storočí In: Liptov 2. Martin 1972 s. 67-82
V. Struhár: Ružomberok a okolie v praveku a v dobe prvých historických etník, In Ružomberský historický zborník III. Ružomberok : Filozofická fakulta KU, 2009
http://www.besenova.sk/e_download.php?file=data/editor/28sk_1.pdf&original=kronika.pdf
V. Struhár: Ružomberok a okolie v praveku a v dobe prvých historických etník, In Ružomberský historický zborník III. Ružomberok : Filozofická fakulta KU, 2009
http://www.besenova.sk/e_download.php?file=data/editor/28sk_1.pdf&original=kronika.pdf
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára