.

pondelok, 12. júna 2017

Lipt. Štiavnica - Lúčny Hríb

Hradisko Lúčny Hríb s nadmorskou výškou 642 m n. m. leží na neveľkej skalnej vyvýšenine v južnej časti katastra obce Liptovská Štiavnica, pri ústi Zemianskej doliny ako osamelo vystupujúce dolomitické bralo. Niektorí autori uvádzajú domnienku, že názov pochádza z toho, že tvar hradiska môže pripomínať tvar hríbu. Bližšie k pravde však bude zrejme pomenovanie odvodeného od slovného základu "hrb", tu evidentne vo význame "výrazný kopec", čo podporuje aj názov lokality uvedený na druhom vojenskom mapovaní (Luzy Wrch).



 Tento kopec sa totiž nad okolitý terén dvíha niekoľko desiatok metrov (cca. 20–30). Predstavuje posledný výbežok horstva smerom na sever do Liptovskej kotliny a má pretiahnutý tvar. Hornina je dolomitický vápenec sivej a sivobielej farby, stredne zvetraný. Obsahuje početné tenké kalcitové žilky. Strmý vŕšok je pokrytý porastom tráv, ojedinelých krov aj drevín. V blízkosti kopca preteká potok, ktorý sa v minulosti významne podieľal na jeho modelovaní. Vďaka plytkej pôde a rozpukanosti horniny je to veľmi suché stanovište, ktoré zrejme prispelo k tomu, že ho už v halštatskom období obývali naši predkovia, ktorý ho neskôr opevnili a využívali ako hradisko.



Archeológ Martin Furman o ňom uvádza, že hradisko bolo často narúšané amatérskymi výkopmi a ťažbou kameňa, čo skresľuje pôvodnú terénu úpravu skalnej vyvýšeniny. Západnú stranu tvorí strmý svah, na severe a východe sa napája na terasu, z ktorej je najjednoduchší prístup na vrcholovú plošinu. Najvyšší, južný bod hradiska prestavuje homôľku, na ktorú nadväzuje strmo sa zvažujúci ostrý hrebeň dolomitického brala. Prirodzene ohraničená vrcholová plošina je tvorená terasami, vhodnými na prechodné osídlenie. Pravdepodobne severná a východná strana vrcholového plató bola obohnaná valom, nakoľko v týchto častiach je najmenšie prevýšenie medzi terasou a vrcholom hradiska. Nevýrazne sa to javí aj v teréne. Známy archeologický materiál dovoľuje vznik tejto lokality zaradiť už k hradiskám doby halštatskej.


Pri archeologických prácach na hradisku sa na ňom v rokoch 1968 a 1969 našlo niekoľko zlomkov slovanskej keramiky.V minulosti bolo toto nálezisko narušované amatérskymi výkopmi a z porušeného opevnenia sa získalo niekoľko nevýrazných nálezov z mladohlaštatského a neskorolaténskeho obdobia. Pozostatky slovanského osídlenia sa našli v tenkej kamenistej vrstve tesne nad dnešným povrchom. Je to kolekcia fragmentov keramiky, v ktorej si zaslúžia pozornosť črepy zdobené viacnásobnou vysokou vlnicou so stopami po výraznom obtáčaní na hrnčiarskom kruhu a zlomok nádoby s krátkym, akoby zaobleným okrajom s výzdobou nízkej dvojitej vlnice na podhrdlí. Aj keď sa úlomkov keramiky zachovalo málo, jej vznik sa dá s určitosťou datovať do 9.storočia.

V roku 1967 pri skúmaní lokality Karolom Pietom, sa našli zlomky železných predmetov, záušnica z bronzového drôtu a neskorolaténska keramika. Vrstva, v ktorej predmety boli nájdené, sa nachádza pod neveľkým valom chrániacim vrcholovú plošinu. Vrstva aj keramika tu nájdená nesie stopy intenzívneho žiaru. Medzi získanou keramikou je hlavne grafitová, zvislo hrebeňová keramika so širokým, ale plochým okrajom. Nález zlomku na hrnčiarskom kruhu zhotovenej nádoby, zdobenej bielou výzdobou, rozširuje počet nálezov tohto druhu keramiky na severnom Slovensku. Takéto nálezy sa našli aj v Batizovciach a Liptovskej Mare.

Táto prírodná pamiatka je ľahko dostupná z Ružomberka, od ktorého je vzdialená asi 10 km. Spolu s prehliadkou vzácneho stredovekého kostola Všechsvätých pred Ludrovou a kaštieľa v Liptovskej Štiavnici je vďačným cieľom pre krátky popoludňajší výlet na bicykloch. Atraktívnosť miesta v lete ešte zvyšuje blízky salaš, na ktorom sa dá za dobrú cenu kúpiť ovčí syr a žinčica.









Orgoň

Foto (and special thanks to): Víťazoslav Struhár
 
Literatúra:
M. Furman: OPEVNENIA NA LIPTOVE REFÚGIÁ, HRADISKÁ A HRÁDKY OD PRAVEKU PO STREDOVEK, Žilina, 2016
K.Pieta: Archeologický výskum Liptova v rokoch 1965-1968 n: Liptov 1. Martin 1970 s. 101-120
K.Pieta: Slovanské osídlenie Liptova v 9-12. storočí In: Liptov 2. Martin 1972 s. 67-82
V. Struhár: Ružomberok a okolie v praveku a v dobe prvých historických etník, In Ružomberský historický zborník III. Ružomberok : Filozofická fakulta KU, 2009
http://www.besenova.sk/e_download.php?file=data/editor/28sk_1.pdf&original=kronika.pdf

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára