.

utorok 22. októbra 2019

Báseň o Orgoňovi


Ale je krásny
ten národ Slovanský
čo prírodu vzýva
pod Tatrami býva.

No zrazu, v diaľavách
vojsko sa blíži
z očí im srší strach
s Bohom na kríži.

,,No tak dievča, príjmi kríž
inak draho zaplatíš!
Odhoď modlu do lesa!“
A dievčina prikyvuje
o svoj život bojí sa.

Kríž prijali všetci
pobrali si veci
do doliny zišli
a z lesa odišli.

Všetci až na jedného,
dobre ukrytého,
Orgoňa Starého.

,,Parom, ty boh nebeský,
prečo si to dopustil?
Tvoj chrám zmenil sa v trosky.
Prečo si nás opustil?“


Tresol rukou po dreve,
jak kladivom do klina.
,,Ja, Orgoň, druid Slovanský,
ja ťa Parom, preklínam!“

A jak dopovedal,
udrel doň hrom
To sa veru rozčúlil
boh hromu, Parom.

Ani stopa po ňom-
po rúchu či remeni.
Orgoňova duša-
vo väzení, v kameni.

Vo väzení v kameni
duša jeho stoná,
s podivnými runami
ktoré nik nezdolá.

Neobyčajný kameň
čo obyčajne vyzerá
s podivnými runami
Orgoňova kýčera.

Lucia J.

1 komentár:

  1. Lucka, absolútne krásna báseň. Gratulujem dušička poetická. Ideš v šľapajach tvojej babky a mňa; si naša krv!

    OdpovedaťOdstrániť